6Ssk/122/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1018201000.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6Sa/58/2018
- IČS
- 1018201000
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U.. P. P., narodený XX. A. XXXX, X. X, W., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: SEĽUZ-438-2/2018-OdSP zo dňa 28. júna 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 2. septembra 2024, č. k. BA-6Sa/58/2018-262, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6Sa/58/2018-262 zo dňa 2. septembra 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením 2. septembra 2024, č. k. BA-6Sa/58/2018-262 podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol podanie žalobcu zo dňa 6. júla 2018 označené ako „Návrh na preskúmanie rozhodnutia Ministerstva obrany SR č.: SEĽUZ-438-2/2018-OdSP z 28. júna 2018 vo veci nepriznania výsluhového dôchodku vrátane jeho doplnení zo dňa 15. apríla 2024 a 25. apríla 2024 dôvodiac tým, že podanie žalobcu obsahuje vady, a preto nespĺňa náležitosti podania, ktoré Správny súdny poriadok vyžaduje v zmysle § 57 v spojení s § 182 a § 202 SSP. 2. Správny súd z dôvodu, že podanie žalobcu doručené krajskému súdu dňa 6. júla 2018 neobsahovalo všetky zákonom ustanovené všeobecné náležitosti podania, správny súd uznesením č. k. BA-6Sa/58/2018-110 zo dňa 2. apríla 2024 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania, lebo žalobca neoznačil druh žaloby, z obsahu podania nevyplývali dôvody žaloby a neopísal konkrétne skutkové okolnosti, v čom vidí nesprávnosť postupu a rozhodnutia, v súvislosti s čím neoznačil dôkazy, ktorých sa dovoláva. Podaním zo dňa 15. apríla 2024 žalobca špecifikoval predmet konania - nečinnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré doplnil o dôkaz „Odpoveď MO SR čís.j.: SEĽUZ-80-7/2024“ zo dňa 27. marca 2024. Následne správnemu súdu dňa 25. apríla 2024 doručil ďalšie podanie označené ako „vyjadrenie k výsluhovému dôchodku.“ 3. Správny súd tak mal za preukázané, že žalobca v lehote určenej správnym súdom neodstránil vady podania, v súvislosti s čím k informatívnemu výsluchu nepristúpil, nakoľko žalobca je fyzická osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa - povolaním advokát, ktorý vystupuje v desiatkach sporov, či už ako žalobca alebo ako právny zástupca iných žalobcov, pričom má sám vedieť určiť, čo vlastne chce žalovať, aký typ žaloby chce podať - správny súd ho v tomto smere nemôže nahradiť. 4. Správny súd v oboch uzneseniach, v ktorých vyzýval žalobcu na odstránenie vád podania vo veci samej, zároveň žalobcu dôsledne poučil o následkoch ich neodstránenia. Pretože podanie vo veci samej zo dňa 6. júla 2018 vrátane jeho doplnení malo také vady, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať najmä z dôvodu, že nebolo zrejmé, aký typ žaloby vlastne žalobca mienil podať (či správnu žalobu v sociálnych veciach alebo žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy) a vady podania vo veci samej odstránené v lehote určenej správnym súdom neboli, správny súd podľa § 59 ods. 3 SSP podanie vo veci samej zo dňa 6. júla 2018 vrátane jeho doplnení odmietol. 5. Správny súd o trovách konania nerozhodol z dôvodu, že došlo k odmietnutiu podania, z ktorého nebolo zrejmé, čoho sa žalobca domáhal. Prípadné rozhodovanie o trovách konania by bolo navyše nehospodárne vzhľadom na zavinenie žalobcu a na štádium konania, v ktorom k odmietnutiu došlo, keďže žiadne trovy konania (žalovanému) doposiaľ reálne nevznikli.
II.
6. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a porušil právo na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). 8. V kasačnej sťažnosti poukázal na uznesenie č. k. BA-6Sa/58/2018-110 zo dňa 2. apríla 2024, ktorým bol vyzvaný na odstránenie vád podania zo 6. júla 2018. Sťažovateľ vyhodnotil túto výzvu za nespravodlivú. 9. Sťažovateľ uznal, že si je vedomý, že pre správny súd ide o zložitý prípad zneužívania mladistvého na zakázanú vojenskú prípravu a zakázaný ostrý výcvik, bezohľadné obmedzovanie slobody pohybu bez opory v zákone, či v civilizovanom svete všade zakázanú výchovu detských vojakov. Pýta sa, či táto vojenská príprava a vojenský výcvik mladistvých formou bezprostredného výkonu vojenskej služby v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej odbornej školy, ktorú musel reálne absolvovať, naozaj musela byť nevyhnutnou a neoddeliteľnou súčasťou drsnej prípravy na jeho budúce vojenské povolanie v regulárnych kasárňach ČSĽA a za daných vojenských podmienok. V uvedenej súvislosti poukázal na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. Sťažovateľ kompetentným odporúčal, aby si prečítali bod 4 „Škol-2-6 Štatút VSOŠ“, kde je zadefinované, že vojenské stredné odborné školy sú pevnou súčasťou armády. 10. Sťažovateľ v súvislosti s výzvou správneho súdu zo dňa 2. apríla 2024 v kasačnej sťažnosti uviedol, že vo vyjadrení zo dňa 25. apríla 2024 aktualizoval svoje argumenty a podložil ich desiatkami dôkazov v rozsahu 29 strán, pričom slovo „nečinnosť“ je tam spomenuté iba jedenkrát v kontexte, že ide o nezákonnosť správneho orgánu, ktorý odmietal konať aj v prípadoch podania žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z.; ani navrhovaný petit nesúvisel s nečinnosťou. Správny súd tak mal vychádzať z posledného perfektného podania žalobcu z 25. apríla 2024. Preto tvrdil, že všetky vady boli odstránené týmto podaním. Správnemu súdu vytýkal nepochopenie argumentácie žalobcu. 11. Navrhol uznesenie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
12. Kasačná sťažnosť bola žalovanému doručená na vedomie dňa 2. októbra 2024. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III.
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne. 15.
Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).
16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. g) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 55 ods. 1 SSP, podanie je úkon určený správnemu súdu.
20. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
21. Kasačný súd z obsahu spisov zistil, že návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 6. júla 2018 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného čís.j.: SEĽUZ-438-2/2018-OdSP z 28. júna 2018 vo veci nepriznania výsluhového dôchodku. Žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie U.. P. P., nar. XX. A. XXXX, bytom X. X, W. N. a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-17523-Ba/2018 zo 6. apríla 2018 o nepriznaní výsluhového dôchodku potvrdil. Z odôvodnenia vyplýva, že žiadosťou z 8. januára 2018 U.. P. P. požiadal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o priznanie výsluhového dôchodku. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-17523-ba/2018 zo 6. apríla 2018 mu výsluhový dôchodok nepriznal, pretože mu nárok na výsluhový dôchodok nevznikol. Preskúmaním obsahu spisového materiálu viažuceho sa k predmetnej veci zistil, že žiadateľ o výsluhový dôchodok bol od 5. septembra 1968 do 31.
júla 1972 žiakom Vojenskej strednej odbornej školy strojníckej vo Vyššom delostreleckom učilišti Martin a v priebehu tohto štúdia od 3. augusta 1970 do 31. júla 1972 vykonal základnú vojenskú službu. Od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1980 bol v služobnom pomere vojaka z povolania. Dňom 31. decembra 1980 bol rozkazom veliteľa Východného vojenského okruhu (vo veciach kádrových) č. 125 z 9. septembra 1980 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania, pretože po splnení povinnosti k ďalšej službe požiadal o prepustenie s odôvodnením, že do československej ľudovej armády vstupoval podľa predpisov platných pred
1. januárom 1979. Služobný pomer vrátane základnej služby tak trval 10 rokov, 4 mesiace a 29 dní. V čase skončenia jeho služobného pomeru sociálne zabezpečenie vojakov z povolania upravoval zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov a zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. v znení účinnom ku dňu skončenia služobného
pomeru U.. P. P. vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 alebo 2 písm. a) až e), ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách najmenej 20 rokov a pri prepustení dosiahli vek aspoň 40 rokov, patrí príspevok za službu. Keďže ku dňu skončenia
služobného pomeru nedosiahol vek 28 rokov a jeho služobný pomer trval 10 rokov, podmienky na priznanie príspevku za službu nesplnil. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. v znení účinnom ku dňu skončenia služobného pomeru nárok na starobný dôchodok má vojak z povolania, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v dobe služby v ozbrojených silách dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ozbrojených silách zaradenú do I. kategórie funkcií alebo 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ozbrojených silách zaradenú do II. kategórie funkcií. Uvedené podmienky pre vznik nároku na plný starobný dôchodok v čase skončenia služobného pomeru tiež nesplnil taktiež z dôvodu nedosiahnutia potrebného fyzického veku a požadovanej doby zamestnania vrátane doby trvania vojenskej služby. Keďže nárok na dávku výsluhového zabezpečenia sa posudzuje a jej výška stanovuje podľa právnych predpisov platných v čase vzniku nároku na jej priznanie v spojitosti so skutkovým stavom, posúdenie splnenia podmienok pre priznanie nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z.z. bolo v prípade U.. P. P. bezpredmetné,
pretože jeho služobný pomer skončil 30. decembra 1980, t.j. pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia poskytovanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia bolo možné priznať vojakom z povolania, ktorých služobný pomer skončil najskôr dňom 1. mája 1998.
22. Kasačný súd z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zistil, že námietky žiadateľa o výsluhový dôchodok sa v danej veci týkali: započítania 1. a 2. ročníka štúdia na vojenskej strednej odbornej škole do I. alebo II. kategórie funkcií, začiatku jeho vojenskej služby, a to dňom dobrovoľného prevzatia brannej pohotovosti - dňom nástupu do 1. ročníka na vojenskej strednej odbornej škole, posúdenie platnosti rozkazu o jeho prepustení, započítania jeho doby služby zvýhodneným zápočtom, otázok činnosti pyrotechnika, nerešpektovania dvoch čestných vyhlásení o tom, že štúdium v 1. a 2. ročníku na vojenskej strednej odbornej škole v čase od 1. septembra 1968 do 31. júla 1970 bolo vojenskou činnou službou (resp. ostatnou službou) zaradenou do I. kategórie funkcií, a preto je potrebné nároky žiadateľa o výsluhový dôchodok na sociálne zabezpečenie posudzovať od veku 15 rokov, v neustanovení znalca a že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nepredložil oficiálny rezortný zoznam funkcií, ktorý by oprávňoval vylúčenie jeho štúdia v 1. a 2. ročníku na vojenskej strednej
odbornej škole z I. kategórie funkcií. Námietky U.. P. P. proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-17523-ba/2018 zo 6. apríla 2018 sa tiež týkali zákazu detskej práce, zákazu povolávania mladistvých osôb do vojska, nosenia zbraní žiakmi vojenských stredných škôl a poberania služného. Žalovaný ako odvolací orgán sa k týmto námietkam nevyjadril dôvodiac tým, že nesúvisia s predmetom konania. 23. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-438-2/2018-OdSP zo dňa 28. júna 2018 preskúmať súdom návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 6. júla 2018.
Dôvody, pre ktoré s rozhodnutím nesúhlasí, popísal v rozsahu 24 strán. Kasačný súd po oboznámení sa s týmto podaním žalobcu doručeným súdu zistil, že s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí a žiada, aby krajský súd sa podrobne oboznámil s 18. bodmi žaloby a na základe toho vydal rozhodnutie, ktorým sa rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec vracia naspäť na ďalšie konanie.
24. Po tom, ako sa kasačný súd podrobne oboznámil s rozhodnutím žalovaného a s podaním žalobcu, ktoré označil ako „návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovaného“, ustálil, že opakuje námietky, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-17523-Ba/2018 zo 6. apríla 2018, a to: ignorovanie čestných vyhlásení a vypočutie dvoch svedkov z prostredia vojenskej strednej odbornej školy raketového vojska a delostrelectva v Martine z rokov 1968-1972, spochybňovanie dobrovoľného vstupu do vojska podľa Branného zákona č. 92/1949 Zb., prideľovanie strelných zbraní a chladných zbraní do roku 1991 žiakom stredných škôl, nepredloženie oficiálneho rezortného zoznamu funkcií MNO ČSSR, ktorý by oprávňoval vylúčiť dobu žalobcovho štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ RVD z I. kategórie funkcií až do fyzického veku 15 rokov rovnako, ako mali vrstovníci banícki učni alebo fúkači skla v Lednických Rovniach. Ďalej uvádza, že žalovaný úmyselne zamlčal skutočnosť, že z titulu jeho funkcie náčelníka dielne pre kontrolu a opravy protitankových
riadených striel, pyrotechnika a zároveň aj správcu muničného skladu sa na jeho osobu vzťahuje príloha č. 1 k rozkazu MNO ČSSR č. 1/1976. Kasačný súd na základe dôvodov, ktoré žalobca uviedol na úvodných piatich stranách (z 24 strán) konštatoval, že dôvod, pre ktorý správny súd považoval podanie žalobcu doručené súdu dňa 6. júla 2018 za nezrozumiteľné alebo neúplné, vyhodnotil a posúdil nesprávne. V prípade inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou je ustáliť, aké rozhodnutie alebo opatrenie, a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (rozhodnutie NSS SR sp. zn. 6Ssk/25/ 2022). 25.
Správny súdny poriadok výslovne ukladá správnemu súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne. Neformálne posudzovanie takejto žaloby potom znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všeobecné náležitosti podania (§ 57) alebo osobitné náležitosti správnej žaloby (§ 202 ods. 1), za predpokladu, že z jej obsahu je možné ustáliť, aké rozhodnutie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Ak žalobca v žalobe jej druh neoznačí, vychádzajúc zo zásady, že každé podanie sa posudzuje podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), správny súd môže posúdiť správnu žalobu, ak je z nej nesporné, o aký druh žaloby ide.
26. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd na danú vec žalobcu tak nesprávne aplikoval ustanovenie § 55 ods. 3 SSP, pretože podľa tohto ustanovenia je možné podanie odmietnuť iba v tom prípade, ak pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať.
27. Kasačný súd z uvedených dôvodov uznesenie správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 28. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
29. V novom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SPP). 30. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. augusta 2025