6Ssk/122/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0925100243.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/44/2025
- IČS
- 0925100243
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. V., narodený X. C. XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. decembra 1999 o priznaní starobného dôchodku a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. decembra 2024 o nároku na náhradu škody v sume 94.497,- EUR, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach zo dňa 16. mája 2025, č. k. 6S/44/2025-21, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 16. mája 2025, č. k. 6S/44/2025-21 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) postupom podľa prvej vety pred bodkočiarkou ustanovenia § 18 ods. 1 v spojení s § 99 písm. h) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „zákon č. 162/ 2015 Z.z.“) konanie o nároku na náhradu škody v sume 94.497,- EUR zastavil.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd ozrejmil, že podaním žalobcu doručeným správnemu súdu dňa 30. januára 2025, žalobca okrem správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 20. decembra 1999, ktorým bol žalobcovi od 01. novembra 1999 priznaný starobný dôchodok; ako aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 05. decembra 2024, ktorým žalovaná rozhodla o zvýšení starobného dôchodku žalobcu od 01. januára 2025, sa domáhal aj (i) zaplatenia úrokov z omeškania voči žalovanej v celkovej výške 94498,- Eur, a to na podklade výpočtov žalobcu, keďže žalovaná žalobcovi, podľa jeho názoru, nenavýšila jeho starobný dôchodok, ktorý aj nesprávne vypočítala (žalobca v podaní uviedol svoje výpočty a sumy rozdielov medzi jemu priznanou výškou starobného dôchodku a ním vypočítaným navýšením); (ii) náhrady škody v celkovej výške 94497,- Eur voči žalovanej vzniknutej mu v dôsledku nečinnosti žalovanej, ktorá na základe jej žalobcom adresovaných podaní,
nepristúpila k prepočítaniu a zvýšeniu starobného dôchodku tak, ako to požadoval a podrobne vypočítal sám žalobca. 3. Uznesením č. k. 6S/20/2025-12 z 15. apríla 2025 správny súd zo správnej žaloby týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci priznania starobného dôchodku žalobcovi a rozhodnutia o jeho zvýšení, o ktorej správnej žalobe naďalej správny súd konal pod dovtedajšou sp. zn. 6S/20/2025, vylúčil na samostatné konania nároky žalobcu nemajúce atribúty správnej žaloby, a to jednak o nároku žalobcu na vyplatenie mu žalovanou úroku z omeškania v sume 94498,- Eur (o ktorom správny súd konal pod novou sp. zn. 6S/43/2025), ako aj nároku žalobcu na vyplatenie mu žalovanou náhrady škody v sume 94497,- Eur (o ktorom správny súd v tu prejednávanej veci konal pod novou sp. zn. 6S/44/2025).
Správny súd vylúčil uvedené dva nároky na samostatné konania, pretože žalobca si ich uplatnil v správnej žalobe, avšak ich prejednanie vyhodnotil ako nie možné v správnom súdnom konaní podľa Správneho súdneho poriadku, pretože v správnom súdnom konaní správny súd preskúmava zákonnosť žalovanou už vydaných rozhodnutí a nie ešte neexistujúcich rozhodnutí žalovanej a správny súd nemá ani právomoc rozhodnutím ukladať žalovanej povinnosti, napr. na zaplatenie
určitej sumy. 4. Následne, správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v súvislosti s podaním žalobcu zo dňa 30. januára 2025 vo veci uplatneného nároku na náhradu škody skúmal, či sú splnené procesné podmienky k tomu, aby správny súd mohol o tomto jeho nároku na priznanie mu náhrady škody žalovanou konať a rozhodnúť, pričom dospel k záveru, že tieto podmienky v danom prípade nie sú splnené. Ďalej v odôvodnení pokračoval argumentujúc, že procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby mohol správny súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ak tieto podmienky splnené nie sú, správny súd v konaní pokračovať nemôže. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. V prípade, že je vada neodstrániteľná, správny súd vo veci nemôže konať a konanie musí zastaviť.
Správny súdny poriadok definuje rozsah právomoci správneho súdnictva v jeho § 6, pričom právomoc správnych súdov v správnom súdnom konaní obdobne ako civilných súdov v civilnom sporovom i mimosporovom konaní je súhrnom oprávnení a povinností súdu rozhodovacej povahy vo vzťahu k jednotlivým druhom konaní. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade nemá právomoc konať a rozhodnúť v predmetnej veci, a preto následne s odkazom na § 18 ods. 1 SSP uzavrel, že pokiaľ správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie
zastaví. 5. Záverom napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že „po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia následne v zmysle § 18 ods. 1 SSP uznesením postúpi podanie žalobcu na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, do ktorej právomoci, v tomto štádiu, táto vec patrí.“
6. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. b) SSP, keďže konanie bolo zastavené, a to tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň poučil žalobcu, že podľa § 443 ods. 1 a 5 SSP je proti napadnutému uzneseniu prípustná kasačná sťažnosť.
7. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu č. k. 6S/44/2025-21 zo 16. mája 2025 podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) osobne dňa 17. júna 2025 podanie, ktoré označil ako (i) „Odpoveď proti tomu to: uznesenie zo dňa: 16.05.2025: doručené dňa: 26.05.2025.
. .“ a (ii) „Sprievodný list patriaci k tejto mojej odpovedi: zo dňa: 09.06.2025:Číso:Sp . zn.6s/44/ 2025.“ s odkazom na § 152 ods. 1 SSP a ktoré správny súd vyhodnotil (iii) spolu s ďalším v poradí tretím podaním sťažovateľa (doručeným správnemu súdu dňa 26. júna 2025) identicky označeným ako jeho prvé podanie, ako kasačnú sťažnosť (ďalej spolu aj ako „kasačná sťažnosť“). 8.
Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd vydal napadnuté uznesenie v rozpore so zákonom a jeho ústavne mu zaručenými právami, a to tým, že (i) správny súd rozhodol bez jeho prítomnosti na pojednávaní, hoci mal osobne záujem sa zúčastniť pojednávania a predložiť svoje pripomienky a dôkazy, čím mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom a bolo tak porušené právo na spravodlivý proces; (ii) správny súd v napadnutom uznesení neuviedol žiadne konkrétne odôvodnenie skutkových ani právnych dôvodov svojho rozhodnutia, čo podľa sťažovateľa spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov; (iii) správny súd nezohľadnil a nevykonal dôkazy, ktoré ku svojej žalobe predložil; a (iv) napokon sťažovateľ namietal, že mu nebola poskytnutá právna pomoc Centrom právnej pomoci Košice, ktoré jeho žiadosť bez jeho súhlasu postúpilo inej pobočke, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na právnu pomoc podľa § 49 SSP.
Vecne sťažovateľ uviedol, že žalovaná v napadnutých rozhodnutiach nezohľadnila všetky jeho odpracované roky a správne výpočty starobného dôchodku, čím mu mala vzniknúť majetková ujma. Domáha sa preto zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na nové konanie a
rozhodnutie. 9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 30. júna 2025, v úvode ktorého vecne zosumarizovala predchádzajúci procesný vývoj. Následne k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody uviedla, že do rozhodovacej právomoci Sociálnej poisťovne v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) nepatrí rozhodovanie o náhrade škody požadovanej
žalobcom. Poukázala, že konanie o nároku na náhradu škody v tu posudzovanej veci je upravené v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/ 2003 Z.z.“) ako lex specialis a súčasne v zákone č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 40/1964 Zb.“ alebo „Občiansky zákonník“) ako lex generalis.
Na základe uvedeného žalovaná zdôraznila, že správny súd mal tak konanie o žalobcom vznesenom nároku na náhradu škody postúpiť na ďalšie konanie príslušnému civilnému súdu a nie Sociálnej poisťovni, ako uviedol správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Preto žalovaná navrhla, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 10. Sťažovateľ v nadväznosti na vyjadrenie žalovanej zo dňa 30. júna 2025 a ním podanú kasačnú sťažnosť, zareagoval doplnením podania (osobne doručenému správnemu súdu dňa 20. augusta 2025), v ktorom nezrozumiteľným a nejasným spôsobom deklaroval ukončenie lehoty prerušenia konania vo veci napadnutého uznesenia.
Opakovane zdôraznil vybrané námietky uplatnené ním skôr v kasačnej sťažnosti a napokon v závere požiadal o prevzatie troch žalôb zo dňa 30. januára 2025. 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP], po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju postupom podľa § 461 SSP zamietnuť.
12. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo uznesenie Správneho súdu v Košiciach zo dňa 16. mája 2025, č. k. 6S/44/2025-21, ktorým správny súd postupom podľa prvej vety pred bodkočiarkou ustanovenia § 18 ods. 1 a v spojení s § 99 písm. h) SSP konanie o nároku na náhradu škody v sume 94.497,- EUR zastavil.
13. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu kasačný súd vychádzal zo zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, na ktoré poukázal už správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorých dôvodov ich najvyšší správny súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.
17. Podľa § 7 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 18. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po?zastavení konania uznesením postúpi.
19. Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. 20. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.
21. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto neprekračuje jej zverené právomoci, a jednak poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti. V tejto súvislosti preto Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje na účel správneho súdnictva, ktorý je vyvoditeľný najmä z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a § 2 ods. 1 a?ods.?2?SSP. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že správne súdy poskytujú ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, najmä preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí, opatrení či postupu orgánov verejnej správy. V?správnom súdnictve sa teda rozhodujú spory medzi fyzickými a právnickými osobami
na?jednej strane a orgánom verejnej správy na strane druhej, vznikajúce v dôsledku porušenia zákonnosti pri správnej činnosti. (BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, FILOVÁ, Anita. § 2 [Právo na súdnu ochranu]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. ?14.) 22. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu sťažovateľom uplatneného nároku na náhradu škody v sume 94.497,- EUR voči žalovanému správnemu orgánu v zásade náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v ustanoveniach Správneho súdneho poriadku, keď pred začatím správneho súdneho konania s odkazom na § 97 SSP skúmal procesné podmienky konania, dospejúc k správnemu záveru, že v prejednávanej veci nemá právomoc konať a rozhodnúť vo
veci. 23. Jednou zo základných procesných podmienok, za ktorých môže súd vo veci konať, je právomoc súdu. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Právomocou sa rozumie sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práv uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Kompetencia, teda právomoc určitého orgánu ochrany práva, je stanovená zákonom. Generálne možno vymedziť, že právomoc je odrazom zásady legitimity a predstavuje právo a povinnosť správneho súdu prejednať a rozhodnúť vec.
Z dikcie ustanovenia § 18 ods. 1 SSP je zrejmé, že pokiaľ správny súd nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, musí konanie zastaviť a postúpiť vec tomu orgánu, do ktorého kompetencie spadá. Z uvedeného dôvodu právomoc ako procesná podmienka na strane súdu, patrí medzi tzv. neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Správne súdnictvo je originálnou právomocou v rámci všeobecného súdnictva a nepatrí do civilného súdnictva. Právna úprava právomoci súdov v správnom súdnictve vyplýva z čl. 142 Ústavy SR.
Správny súdny poriadok definuje rozsah právomoci správneho súdnictva v ustanovení § 6. Právomoc správnych súdov v správnom súdnom konaní obdobne ako civilných súdov v civilnom konaní sporovom i mimosporovom je súhrnom oprávnení a povinností súdu tzv. decíznej (rozhodovacej) povahy na základe princípov taxatívnej enumerácie vo vzťahu k jednotlivým
druhom konaní. 24. Kasačný súd súhlasne s názorom správneho súdu konštatuje, že vychádzajúc z obsahu sťažovateľom uplatneného nároku na náhradu škody v tu prejednávanej veci nevyplýva, že by sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, resp. ochrany práv alebo právom chránených záujmov porušených alebo priamo dotknutých rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy. Nejde teda o správnu žalobu v zmysle SSP, ale tak, ako to konštatoval správny súd, sťažovateľ sa domáhal žalobou plnenia v sume 94.497,- EUR voči žalovanej titulom náhrady škody, resp. z dôvodu neprepočítania a zvýšenia starobného dôchodku tak, ako to požadoval a podrobne vypočítal sám sťažovateľ. Kasačný súd dopĺňa, že vec môže byť prejednaná správnym súdom iba v prípade, že z hľadiska predmetu konania ide o také konanie, ktoré spĺňa zákonom vymedzené podmienky definované v ustanovení § 6 SSP, čo v danom prípade konštatovať nemožno. V danom prípade nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, preto správny súd postupoval správne, keď konanie o nároku sťažovateľa na náhradu škody v sume 94.497,- EUR s odkazom na § 18 ods. 1 v spojení s § 99 písm. h) SSP zastavil.
25. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, kasačný súd v prvom rade dopĺňa, že ak správny súd nerozhoduje vo veci samej, teda ide len o procesné rozhodnutie, rozhoduje
uznesením. Kasačný súd uvádza, že napadnuté uznesenie správneho súdu je procesným rozhodnutím, v rámci ktorého sa konanie končí bez meritórneho preskúmania veci. Z toho dôvodu správny súd nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, vzhľadom na to, že vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru a podľa názoru kasačného súdu teda nedošlo k?porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie sťažovateľa ako žalobcu. Naviac kasačný súd dopĺňa, že skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom správneho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
26. Záverom považuje kasačný súd za potrebné doplniť, že sa nestotožňuje s výkladom správneho súdu v čiastkovej otázke týkajúcej sa orgánu, do pôsobnosti ktorého tu posudzovaný nárok sťažovateľa podľa názoru správneho súdu patrí a ktorému správny súd samostatným uznesením postúpi podanie žalobcu na ďalšie konanie v zmysle bodu 15 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Kasačný súd je toho názoru, že predmetná vec patrí do právomoci civilného súdnictva a správny súd ju mohol bez ďalšieho postúpiť na vybavenie vecne a miestne príslušnému súdu do civilného sporového konania (§ 25 SSP v spojení s § 43 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov).
Avšak zdôrazňuje, že táto odlišnosť nemá vplyv ani na výsledok vo veci samej, t.j. na vecnú správnosť výroku napadnutého uznesenia správneho súdu. Rozhodnutie správneho súdu je v konečnom dôsledku správne, a preto kasačný súd nevzhliadol dôvod ho zrušiť. Má za to, že rozhodnutie sa zásadne neruší „len preto“, aby sa formálne korigovala argumentácia, pokiaľ táto korekcia nemôže viesť k vecne inému výsledku rozhodnutia (porov. NS SR 4Sž98/-102/02, R 122/2003; 8Sžh/1/2010, R 103/2011).
27. Ostatné námietky sťažovateľa vzhľadom na zastavenie konania správnym súdom v procese rozhodovania o jeho nároku na náhradu škody, a to z dôvodu nedostatku právomoci a následné zamietnutie kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, preto najvyšší správny súd nepovažoval za potrebné sa k?nim osobitne a?vyčerpávajúco vyjadrovať.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
29. O?náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v?tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 167 ods. 1 SSP) a?žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 168 veta druhá SSP).
30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. októbra 2025