6Ssk/123/2022

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 13. júla 2022, č. k. 22Sa/12/2021-83 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 16. novembra 2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“ alebo „druhostupňový správny orgán“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. apríla 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že žalobca pred vznikom invalidity (teda pred 10. májom 2018) získal celkovo 1677 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia), čo predstavuje 4 roky a 217 dní obdobia dôchodkového poistenia. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že (vzhľadom na vyššie uvedené) žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok (ktorý potrebný počet rokov v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. predstavuje najmenej päť rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity). 3. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím s odkazom na ustanovenie § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré majú vyvracať tvrdenia žalobcu obsiahnuté v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

V súvislosti so splnením podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaný uviedol, že žalobca ku dňu vzniku invalidity (k 10. máju 2018) dosiahol 30 rokov veku, pričom podľa § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov. Dôvodil, že „Pretože

V ďalšom sa žalovaný vyjadril k zhodnoteniu obdobia dôchodkového poistenia žalobcu v období (i) od 1. septembra 2004 do 30 mája 2007; (ii) od 1. januára 2004 do 31. augusta 2004 (v rámci ktorého konštatoval, že námietka žalobcu, že mu za toto obdobie nebolo umožnené doplatenie poistného je nedôvodná, keďže žalobca povinnú školskú dochádzku „splnil skončením prvého ročníka strednej školy v školskom roku 2003/2004“); (iii) od 1. júna 2007 do 31. augusta 2007 (v rámci ktorého konštatoval, že námietka žalobcu, že mu za toto obdobie nebolo umožnené doplatenie poistného je nedôvodná keďže podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. je možné doplatiť len za tam uvedené obdobie). Žalovaný teda uzavrel, že „Napriek tomu, že účastník konania bol uznaný invalidným od 10. mája 2018, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na 45%, nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností na nárok na invalidný dôchodok, nakoľko účastník konania ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia naďalej nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, preto

4. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, v ktorej v podstatnom namietal, že (i) v napadnutej veci nebol náležite zistený skutkový stav z dôvodu, že žalobca bol posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie, čím mali byť porušené jeho práva na spravodlivý proces, keďže nemal možnosť poukázať na všetky skutočnosti vyplývajúce zo žiadosti, vrátane úhrady „dlžného poistenia“; (ii) poukázal na diskriminačný rozmer prístupu žalovaného pretože „Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní nároku na vyplácanie invalidného dôchodku Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o jeho priznaní, po dodatočnom doplatení dôchodkového poistenia za obdobie po 1. januári 2004, čo som podľa môjho názoru splnil.“; (iii) navrhol, aby správny súd prvostupňové rozhodnutie aj druhostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách § 70 ods. 1, § 72 ods. 1, 2 a 3, § 142 ods. 3, § 153 ods. 5 a § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie. 6. Krajský súd (po stručnom opise priebehu správneho konania, rozhodnutí správnych orgánov, správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného k nej) v podstatnom napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) vyhodnotenie, či sa lekárska posudková činnosť uskutoční v neprítomnosti alebo za účasti poistenca je v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. dané do kompetencie posudkového lekára; poukázal taktiež na ustanovenie § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z. regulujúceho právny režim počas krízovej situácie; (ii) uviedol, že žalovaný vo vzťahu ku všetkým obdobiam, ktoré žalobca uvádzal ako obdobia, za ktoré doplatil poistné, poukázal na relevantnú právnu úpravu, so záverom, že uplatnené námietky žalobcu nie sú dôvodné; (iii) k jednotlivým „sporným“ obdobiam v podstatnom uviedol, že „Žalobcovi tak bolo započítané celé obdobie stredoškolského štúdia po ukončení prvého ročníka strednej školy, teda po ukončení povinnej školskej dochádzky, a preto za toto obdobie ani neprichádza do úvahy možnosť doplatenia poistného na dôchodkové poistenie. Čo sa týka doplatenia obdobia od 01.06.2007 do 31.08.2007, je potrebné poukázať na úpravu vtedy platného ustanovenia § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého toto obdobie nepatrí medzi obdobia, za ktoré je možné doplatiť poistné na dôchodkové poistenie, pretože žalobca v tomto období nebol zaradený do evidencie nezamestnaných.“; (iv) vychádzajúc z uvedeného dospel krajský súd k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby pričom sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, konštatujúc, že žalovaný spoľahlivo a náležite ustálil skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotil so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutia. 7. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať.

8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). V podstatnom dôvodil, že (i) rozsudku absentuje vyhodnotenie dôkazov a ich vplyv na samotné rozhodnutie s tým, že krajský súd (podľa jeho názoru) nepreskúmal žalobcom doložené dôkazy o doplatení „zdravotného poistenia“; (ii) uviedol, že je pre neho nepochopiteľnou tá časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde krajský súd konštatoval, že na žalobcu nepripadá posúdenie podľa § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo ku poškodeniu zdravia došlo v čase, keď žalobca vykonával činnosť ako živnostník. S týmto konštatovaním žalobca polemizoval otázkou, že „ ... neplatí zásada dôchodkového poistenia spočívajúca v tom, že dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie môže poistenec kedykoľvek?“.; (iii) ďalej uviedol, že „Mám výhrady aj ku posudkovej činnosti sociálnej poisťovne. Z dôvodu, že posudková lekárka nekonala na základe lekárskych správ ale na všetko som musel sám vyžiadať lekárske posudky na vlastnú žiadosť. Dokazujú to aj poznámky, kde to každý lekár napísal na záver každého posudku. Aj neurológ mi odmietol vydať posudok pokiaľ to nebude na oficiálnu žiadosť SOC poisťovne. Prehodnotenie, ktoré bolo vykonané pobočkou sociálnej poisťovne v Žiline nebolo na moju žiadosť, ale o tom rozhodla pobočka v príslušnom obvode.“; (iv) v súvislosti s obdobím štúdia na strednej škole, za ktoré žalobca poistné doplatil, žalobca uviedol, že „Odôvodnenie kasačnej sťažnosti viažem predovšetkým s poukazom na moje tvrdenie, že žalovaný a ani súd prvej inštancie nepreskúmali a nevyhodnotili mnou doložené tvrdenie o doplatení obdobia, počas ktorého som sa ako fyzická osoba, sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Ja som nastúpil na strednú školu ako 16 ročný. Podľa môjho názoru v predmetnom ustanovení § 142 sa v zákone nerozoberá to, či osoba splnila povinnú školskú dochádzku ale vek poistenca.“. 9. Žalobca navrhol, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie. 10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 9. septembra 2022, v ktorom v podstatnom uviedol, že podľa jeho názoru krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil. Konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že postupoval v súlade so zákonom. Navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 11. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 29. septembra 2022 na vedomie.

15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu (ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok). Prvostupňový správny orgán zamietol žalobcovu žiadosť o invalidný dôchodok primárne z dôvodu, že žalobca nezískal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. (bližšie viď body 2 a 3 vyššie). 16.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15

21. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

23. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

25. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. 26. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.

spornou, najvyšší správny súd k všeobecne formulovanej námietke žalobcu (viď predchádzajúci bod) konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia [§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.] s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného

29. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že uznanie invalidity je z medicínsko- posudkového hľadiska opodstatnené, a to dátumom neurologického vyšetrenia konaného dňa 10. mája 2018, kedy bol objektívne neurologicky zhodnotený nález vrátane EMG vyšetrenia. Tento nález bol následne (aj ku dňu vyhotovenia posudku z 13. septembra 2021) bez zmeny. Žalobca bol teda uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená posudkovými lekármi na 45%.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené, s prihliadnutím na obsah spisu, ako aj na skutočnosti tvrdené žalobcom v kasačnej sťažnosti, najvyšší správny súd neidentifikoval v činnosti a záveroch posudkových lekárov a následne v postupe a rozhodnutiach správnych orgánov také porušenia, ktoré by ho mohli viesť k úvahám o tom, že by zdravotný stav žalobcu nebol zhodnotený úplne a objektívne, resp. že by závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť neboli riadne, logicky a presvedčivo odôvodnené.

. . . . . Ja som nastúpil na strednú školu ako 16 ročný. Podľa môjho názoru v predmetnom ustanovení § 142 sa v zákone nerozoberá to, či osoba splnila povinnú školskú dochádzku ale vek poistenca.“. Žalobca (obdobne ako v správnej žalobe) namieta nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, podľa ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Krajský súd sa s uvedenou námietkou vysporiadal v bode 19 napadnutého rozsudku konštatovaním, že „Žalobcovi tak bolo započítané celé obdobie stredoškolského štúdia po ukončení prvého ročníka strednej školy, teda po ukončení povinnej školskej dochádzky, a preto za toto obdobie ani neprichádza do úvahy možnosť doplatenia poistného na dôchodkové poistenie.“.

. . .“). Žalobca sa narodil XX. Y. XXXX, z čoho vyplýva, že vek 16 rokov dovŕšil už počas prvého ročníka strednej školy. Ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) však definuje pojem sústavná príprava na povolanie tak, že ide o štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 245/ 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.

. . neprichádza do úvahy možnosť doplatenia poistného na dôchodkové poistenie.“. 33. Žalobca taktiež namietal, že je pre neho nepochopiteľnou tá časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde krajský súd konštatoval, že na žalobcu nepripadá posúdenie podľa § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo ku poškodeniu zdravia došlo v čase, keď žalobca vykonával činnosť ako živnostník. K tejto námietke najvyšší správny súd uvádza, že ustanovenie § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. len stanovuje výnimky (prípady), pri ktorých sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia považuje za splnenú. Z obsahu spisu (a ostatne aj z vyjadrení žalobcu) však vyplýva, že žalobca kritériá žiadnej z týchto podmienok nespĺňa.

35. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 29. novembra 2023