6Ssk/123/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Z.. P. A., narodený XX. F. XXXX, bytom R.. I. Z. XXXX/X, Q.Q. Z. V., právne zastúpený: Mgr. Marek Tauber, advokát, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-3/2019 zo dňa 21. marca 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-1S/115/2019-92 zo dňa 16. apríla 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

(ministra vnútra Slovenskej republiky) č. SPOU-PO-PK-3/2019 zo dňa 21. marca 2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie"). 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, podľa § 244 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej

3. Prvostupňový správny orgán, podľa ustanovenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/ 1998 Z. z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru na tom skutkovom základe, že dňa 24. apríla 2015 v čase mimo výkonu štátnej služby o 23:05 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky V. U., evidenčné číslo: Q. XXXBU v

Po výzve na predloženie dokladov potrebných k vedeniu a prevádzke vozidla a k preukázaniu totožnosti vystúpil bez vyzvania príslušníka PZ z vozidla a predložil občiansky preukaz, pričom z jeho dychu bolo cítiť alkohol a mal problémy s rovnováhou. Na otázku, či pred jazdou požil alkoholické nápoje, odpovedal, že áno.

kontroly. Po zistení, že ide o príslušníka PZ, bol na miesto privolaný inšpekčný dôstojník, pred ktorým opakovane po poučení odmietol vykonanie dychovej skúšky, ako aj možnosť odberu krvi. Tieto úkony opätovne odmietol aj v Nemocnici s poliklinikou Spišská Nová Ves po poučení lekárkou, ktorá v lekárskej správe zo dňa 25. apríla 2015 uviedla, že žalobca javil známky požitia alkoholu.

Občiansky súdny poriadok zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd žalovanému vytkol, že „V danej dôkaznej situácii, keď žalobca tvrdí, že motorové vozidlo pred zastavením hliadkou PZ neviedol a žiadna z osôb, ktorých výsluch žalovaný správny orgán vykonal, neuviedla, že videla, že žalobca motorové vozidlo pred zastavením hliadkou PZ viedol, je nedostatočný postup žalovaného správneho orgánu, ktorý napriek uvedenému výsluch žalobcom navrhnutej svedkyne F. A. nevykonal.". Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd judikoval, že „Úlohou správneho orgánu bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu, ktoré bude dostatočné pre vydanie rozhodnutia vo veci.

kódexe príslušníka PZ, podľa ktorého policajt rešpektuje ľudské práva, slobody a povinnosti a vyhýba sa svojvoľnému protiprávnemu konaniu; (iv) zároveň zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti príslušníka Policajného zboru ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a), g) a n) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; (v) ďalej dôvodil, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny

však hodnotil podľa ľubovôle a nikde v preskúmavanom rozhodnutí neuviedol, aký dôkaz, resp. dôkazy preukazujú nad akúkoľvek pochybnosť protiprávne konanie žalobcu; (v) zdôraznil, že sa voči nemu viedlo aj trestné konanie na presne tom istom skutkovom základe, ako je uvedené v personálnom rozkaze, avšak žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1T 45/2015 zo dňa 24. októbra 2017 oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že predmetný skutok spáchal žalobca; (vi) vychádzajúc z uvedeného žiadal, aby správny súd s odkazom na ustanovenie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) SSP preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

rozsudku); (ii) ďalej uviedol, že „ . . . že vyhodnotenie zistených skutkových okolností žalovaným zodpovedalo zásadám logického myslenia a správnej aplikácie zákonných ustanovení. Žalobca namieta, že žalovaný nesprávne a svojvoľne vyhodnotil dôkazy v rozpore so skutkovými zisteniami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, s čím sa správny sud nestotožnil.

Skutkové okolnosti majú oporu vo vykonanom dokazovaní. K prekročeniu diskrečnej právomoci v prejednávanej veci podľa názoru súdu nedošlo." (bod 35 napadnutého rozsudku); (iii) v súvislosti s námietkou týkajúcou sa trestného konania, ktoré bolo proti žalobcovi vedené, správny súd uviedol, že „ .

V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti, že protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dopustil, nie je totožné s tým, pre ktoré bola podaná obžaloba v tom zmysle, že osobné motorové vozidlo riadil pred zastavením hliadkou PZ, hoci v čase zastavenia sedel na mieste vodiča, ale bolo posudzované jeho (protiprávne) konanie, ktorého sa dopustil počas kontroly hliadkou PZ.

pri rozhodovaní o rozklade proti personálnemu rozkazu postupoval v súlade so zákonom, preskúmavané rozhodnutie založil na dostatočne zistenom skutkovom stave a riadne a vyčerpávajúco ho aj odôvodnil. 8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil tým, že (i) správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP] a že (ii) správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP].

Poukázal na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a následne predostrel interpretáciu ustanovenia článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že je názoru, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa vyššie uvedené ústavné atribúty.

Zdôraznil, že správny súd z predložených listinných dôkazov vyvodil úplne nesprávny a nepravdivý skutkový stav vo veci samej, navyše tento skutkový stav „si súd sám vymyslel a následne vec nesprávne posúdil". Namietal, že správny súd nehodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnom súhrne, pretože ináč by nemohol žalobu zamietnuť. Správnemu súdu vytkol, že nevysvetlil, ako hodnotil výpoveď svedkyne F. A.. Ďalej správnemu súdu vytkol, že žalovaný síce na základe právneho názoru najvyššieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne F. A., avšak následne hodnotil vykonané dôkazy podľa absolútnej ľubovôle a nedospel k záveru, ani neuviedol žiaden dôkaz o tom, že by nad akúkoľvek pochybnosť bolo preukázané protiprávne konanie žalobcu dňa 24. apríla 2015. Namietal taktiež, ako správny súd vyhodnotil výpoveď svedka A., že žalobca mal pred jazdou piť a potom počas kontroly mal žalobca cúvnuť s motorovým vozidlom do rady parkujúcich vozidiel. Uviedol, že výpoveď svedka A. v súhrne s ostatnými dôkazmi je nepravdivá a bola vyvrátená výpoveďou žalobcu.

12. Následne žalobca citoval výrok personálneho rozkazu, tvrdiac, že takto bola žalovaným vymedzená skutková veta a k takémuto vymedzeniu skutku sa viedlo aj samotné dokazovanie a nakoniec aj rozhodnutie žalovaného. Uviedol, že jednoznačné materiálne vymedzenie skutku je nutné z dôvodu nezameniteľnosti a totožnosti skutku, aby nedošlo v budúcnosti k dvojitému

14. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 7. októbra 2024. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 9. októbra 2024, v ktorom uviedol, že sa s názorom žalobcu vyjadreným v kasačnej sťažnosti nestotožňuje. Akcentoval, že plne súhlasí s výrokom napadnutého rozsudku a žiada, aby kasačný súd v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

16. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 17. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 29. mája 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

III. B Aplikované právne predpisy

Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". 20. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Podľa § 48 ods. 3 písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 23. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 26. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

28. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29.

30. Podľa § 131 tretia veta SSP, správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti.

33. Kasačný súd vyššie uvedené námietky žalobcu, ako aj s nimi súvisiacu argumentáciu obsiahnutú v kasačnej sťažnosti, nepovažoval za dôvodné a spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd dospel k záveru, že správne orgány (rovnako ako správny súd) na dostatočne zistený skutkový stav aplikovali relevantné právne normy, pričom odôvodnenie rozhodnutí, resp. napadnutého rozsudku sú dostatočne zrozumiteľné, odôvodnené, logické a presvedčivé na to, aby viedli ku konštatovaniu správnosti ich výrokových častí.

J. Matušku následne ku ul. 1. Mája, vodič P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. Z. XXXX/XvQ. Z. V., riadil osobné motorové vozidlo zn. V. U., ev. číslo Q., pričom v dôsledku nesprávnej techniky jazdy bol zastavený hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ Spišská Nová Ves a po opakovanom poučení dopravným policajtom aj za prítomnosti zástupcu riaditeľa ORPZ Spišská Nová Ves X.. D.. F. L. bol vyzvaný podrobiť sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, ktorú P. A. opakovane odmietol a v čase o 00,10 hod. v lekárskom zariadení v nemocnici s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi po poučení, že lekárske vyšetrenie nie je spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, odmietol aj odber krvi alebo iného biologického materiálu na zistenie prítomnosti návykovej látky v tele, napriek tomu, že javil známky požitia alkoholu, čím ako príslušník PZ tiež porušil svoje povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3, písm. a), g), n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR."

36. Rozsudkom OS SNV bol žalobca oslobodený spod obžaloby pre vyššie opísaný skutok z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný (žalobca). Jadrovým pre tento záver bolo konštatovanie, že „ . . . teda tvrdenia obžalovaného P.H_ A., ako aj svedkyne F. A. o tom, že po zastavení vozidla si títo svoje miesta vymenili, neboli nijakým spôsobom vyvrátené. Navyše vyšetrovacím pokusom bola jednoznačne preukázaná možnosť presunu obžalovaného a svedkyne, a ako po technickej, tak aj po fyzickej stránke a to pri všetkých troch verziách vyšetrovacieho pokusu, aj ich pripútaní bezpečnostnými pásmi, či posunutím sedadiel nadoraz alebo vo zvislej polohe. Vzhľadom k tomu, že na parkovisku, kde obžalovaný svojim motorovým vozidlom, zacúval nestáli iné motorové vozidlá, nemohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia občanov alebo k spôsobeniu značnej škody v zmysle ustanovenia § 289 ods. 1 Trestného zákona.".

Z.. P. A. (ďalej len "menovaný") dňa 24.04.2015 v čase mimo výkonu štátnej služby o 23. 05 hod riadil osobné motorové vozidlo značky V.N_ U., evidenčné číslo: Q.Z. XXX B. v Spišskej Novej Vsi v smere od ulice Medza cez kruhový objazd po ulici J .Matušku k ulici 1.

Z uvedeného dôvodu bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, čo odmietol. Preto bol poučený aj o možnosti odberu krvi, s čím taktiež nesúhlasil. Po dostavení sa ďalšej hliadky PZ s prístrojom Alkotest Dräger na miesto kontroly, menovaný z miesta ušiel, pričom bolo hliadkou PZ zadržaný, boli mu nasadené putá a hliadka PZ ho predviedla späť na miesto kontroly. Po zistení, že sa jedná o príslušníka PZ bol na miesto privolaný inšpekčný dôstojník, pred ktorým opakovane menovaný po poučení odmietol vykonať nie dychovej skúšky ako aj možnosť odberu krvi. Tieto úkony menovaný opätovne odmietol aj v nemocnici s poliklinikou Spišská Nová Ves po poučení lekárkou.

rozkazu neobsahuje vymedzenie skutku, tento je vymedzený v odôvodnení personálneho rozkazu a je vymedzený podstatne širšie ako skutková podstata podľa § 289 ods. 2 TZ. 39. Čo sa týka skutočností, ktoré kasačný súd (ostatne obdobne ako správny súd a správne orgány) považoval za relevantné pre ustálenie priebehu udalostí, ku ktorým došlo v nočných hodinách dňa 24. apríla 2015, tieto vyplývajú z obsahu administratívneho spisu, z ktorého kasačný súd poukazuje najmä na nasledovné: (i) žalobca podľa zápisnice o výsluchu účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, spísanej dňa 5. mája 2015 okrem iného uviedol: „Ja som sa policajtovi, ktorý nás zastavil preukázal sl. preukazom policajta s tým, že som mu chcel celú situáciu vysvetliť teda že sa priateľka preľakla z dôvodu, že nemá pri sebe doklady potrebné na vedenie vozidla a chcela si len zajazdiť. Policajt ma aj napriek tomu vyzval, aby som vystúpil z vozidla a požadoval odo mňa doklady potrebné k vedeniu vozidla a taktiež ma vyzval k dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi. Následne som mu

vodič. Z Polikliniky som bol pre eskortovaný do budovy ORPZ Sp. Nová Ves, kde som bol opätovne vyzvaný k dychovej skúške, ktorú som opäť odmietol s opakovaným vysvetlením, že ja som vozidlo neriadil, ale priateľka A.."; (ii) Z.. P. H. podľa zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, spísanej dňa 5. mája 2015 okrem iného uviedol: „Keď sme došli bezprostredne bližšie zbadali sme aj čierny V.N_ U., ktorý bol zaparkovaný na parkovacom mieste na uvedenej ul. J. Matuška prednou časťou k ceste. Kolega A. bol v tom čase pri svojom sl. vozidle a pri ňom nejaký muž. V spomínanom vozidle zn. V. U. na sedadle spolujazdca sedela nejaká žena. Keď som vystúpil z vozidla kolega Z.. P. A. mi povedal, aby som vybral Dräger a aby som podrobil dychovou skúškou vodiča a ukázal na muža, ktorý stál pri ňom. Ja som z kufra nášho sl. vozidla začal vyberať merací prístroj Dräger, keď som sa otočil už s týmto prístrojom v ruke videl som ako kontrolovaná osoba kráča smerom ku kotolni.

My sme mali dosť práce s podozrivým, nakoľko tento sa stále pohyboval hore dole a požadoval, že si chce sadnúť do sl. vozidla pod. .". Na otázku oprávneného orgánu „Opíšte správanie samotného podozrivého policajta počas vašej prítomnosti s podozrivým." Z.. P. H. uviedol „Tento sa správal arogantne, z miesta utekal, odmietol sa podrobiť výzve k dychovej skúške ako aj odberu krvi a kolegovi na jeho otázku aký mal zmysel jeho útek uviedol, že nie je zvedavý na jeho blbé pripomienky. Z dychu menovaného bolo cítiť alkohol."; (iii) Q.. D.. K.

Na otázku oprávneného orgánu „Registrovali ste u podozrivého žalúdočnú nevoľnosť, resp. sťažoval sa vám, že mu je zle najmä v čase kedy sa podľa vášho tvrdenia pokúšal z miesta ujsť ." Q.. D.. K.Á_ Z. uviedol „Nie, na nič také sa nesťažoval. Tohto som sa ja osobne opýtal, aký zmysel mal ten útek, kde mi odpovedal, že nie je na moje blbé pripomienky nikto zvedavý. Od nášho príchodu, až do príchodu X.. L. sme boli s kolegom pri podozrivom a ani raz sa na nevoľnosť nesťažoval. Pokiaľ by tak urobil, zabezpečili by sme mu lekárske ošetrenie. Pokiaľ by mu bolo pri úteku zle, nebol by si diaľkovým ovládačom uzamykal svoje vozidlo.".

. . následne na to ako P. A. zbadal merací prístroj Dräger dal sa na útek a nstržm. P. H. a Q.. D.. K. Z. sa za osobou rozbehli. Hliadka St 580 následne vyzvala muža v zmysle § 12 ods. 1 Zák.171/1993 Z. z., aby

. . .". 40. Vychádzajúc z uvedeného nemohol kasačný súd prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že by si správny súd z predložených listinných dôkazov vyvodil úplne nesprávny a nepravdivý skutkový stav vo veci samej a navyše tento skutkový stav „si súd sám vymyslel a následne vec nesprávne posúdil". Odhliadnuc od správneho vyhodnotenia ďalších dôkazných prostriedkov má kasačný súd za to, že ako z rozsudku OS SNV, výpovede žalobcu, ako aj z výpovedí

41. Pokiaľ teda správny orgán vo vyššie uvedenom správaní sa žalobcu (incidente) vzhliadol dôvody pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu, že tento porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nevzhliadol kasačný súd v takomto rozhodnutí (i) ani prvok nesprávneho právneho posúdenia (ii), ani znemožnenie uskutočnenia žalobcových procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý

42. Najvyšší správny súd teda po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 43. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. mája 2025