6Ssk/123/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T.. Y. J. U., narodená XX. U. XXXX, bytom Y. X, L., právne zastúpený: JUDr. Matej Molčan, advokát, Humenská 12A, Košice, IČO: 50038249, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2023/14529-0003KmZ zo dňa 27. októbra 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. 20Sas/7/2023-58, zo dňa 16. mája 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100% trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o rodičovský príspevok pri starostlivosti o jej maloleté dieťa a nepriznal mu nárok na rodičovský príspevok z dôvodu nesplnenia podmienky nároku podľa § 3 ods. 2, písm. d) v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z. z.“ alebo „zákon o rodičovskom príspevku“) v spojení § 28c a s § 59 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (len „zákon č. 245/2008 Z. z.“ alebo „školský zákon“).

podal svoju žiadosť až dňa 12. júna 2023, teda mimo obdobia na podávanie žiadostí (ktorým je obdobie od 01. do 31. mája) podľa § 59 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z., na základe čoho mu nevznikol nárok na rodičovský príspevok. 4. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové

rozhodol na základe neúčinného právneho predpisu a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci vyhodnotil ako nedôvodnú; (ii) naopak ako dôvodnú vyhodnotil jeho námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným; (iii) uviedol, že „Dňom 30.05.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 181/2023 Z. z., ktorým sa dopĺňa Školský zákon a ktorým sa menia a dopĺňajú Zákon o školskej správe a Zákon o rodičovskom

Základnou požiadavkou je aktivita oprávnenej osoby/rodiča smerujúca k umiestneniu dieťaťa do materskej školy, resp. do spádovej materskej školy, ktorú možno považovať za splnenú preukázaním podania písomnej žiadosti o prijatie dieťaťa do materskej školy, resp. spádovej materskej školy. Ďalšou požiadavkou je reálna nemožnosť umiestnenia dieťaťa do spádovej materskej školy z kapacitných dôvodov, čo možno preukázať rozhodnutím riaditeľa materskej školy o neprijatí dieťaťa do materskej školy z kapacitných dôvodov.

. . opätovne vec právne posúdiť a vzhľadom na viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, postupovať v intenciách úvah a záverov správneho súdu uvedených v tomto rozsudku“. 6. O trovách konania správny súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

7. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 18. júla 2025, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (tvrdiac, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). 8. Žalovaný vo svojej kasačnej sťažnosti správnemu súdu vytkol, že tento v napadnutom rozsudku iba vyabstrahoval podľa neho základné požiadavky potrebné na splnenie podmienok na priznanie nároku na rodičovský príspevok, avšak svoju právnu úvahu následne založil na skutočnosti, že nie je podstatné, že žalobca nepodal žiadosť o prijatie dieťaťa do spádovej škôlky v zákonom stanovenom čase. Následne žalovaný citoval ustanovenie § 59 ods. 4 druhá veta a § 59 ods. 7 druhá veta zákona č. 245/2008 Z. z. Zdôraznil, že ťažiskovými ustanoveniami zavedenia novej okolnosti na vznik nároku na predĺžený rodičovský príspevok sú v zmysle zákona č. 181/2023 Z. z. ustanovenia § 28c zákona č. 245/2008 Z. z. a § 3 ods. 9 zákona č. 571/ 2009 Z. z. Z uvedeného vyvodil, že iba v prípade, ak dieťa nie je prijaté do spádovej materskej škôlky na základe žiadosti spĺňajúcej podmienky podľa § 59 ods. 3 až 6 zákona č. 245/2008 Z. z., vzniká oprávnenej osobe nárok na rodičovský príspevok. Akcentujúc skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o prijatie dieťaťa do spádovej materskej škôlky až dňa 12. júna 2023, dospel k záveru, že neboli splnené podmienky vymedzené zákonom. Žiadal preto, s odkazom na ustanovenie § 462 ods. 3 SSP, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že správnu žalobu zamietne. 9. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 11. augusta 2025, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom správneho súdu. Uviedol, že má za to, že správny súd správne posúdil vec, vyhodnotil skutkový stav a zohľadnil účel právnej úpravy a jej deklarovaný cieľ. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného v kasačnej sťažnosti zdôraznil, že dôvodom neprijatia dieťaťa žalobcu nebolo zmeškanie lehoty, ale kapacitné dôvody. V závere svojho vyjadrenia navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol ako nedôvodnú. 10. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 20. augusta 2025 na vedomie.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je osobou podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 571/2009 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa do šiestich rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie. 16. Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 571/2009 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na rodičovský príspevok oprávnenej osobe starajúcej sa o dieťa podľa odseku 2 písm. d) vzniká, ak sa preukáže rozhodnutím materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna materská škola“) o neprijatí dieťaťa podľa odseku 2 písm. d) do štátnej materskej školy podľa osobitného predpisu podľa trvalého pobytu dieťaťa, nie starším ako 12 mesiacov; podmienka neprijatia dieťaťa podľa odseku 2 písm. d) do štátnej materskej školy sa preukazuje v každom školskom roku. 17. Podľa § 28c zákona č. 245/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak dieťa na základe žiadosti spĺňajúcej podmienky podľa § 59 ods. 3 až 6 nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy, ktorá je štátnou školou, podľa trvalého pobytu dieťaťa, vzniká oprávnenej osobe nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 59 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast; potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája.

19. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2023/14529-0003KmZ zo dňa 27. októbra 2023, ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/ OHNNVaŠSD/HM/SOC/2023/110863-4 zo dňa 18. septembra 2023 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o rodičovský príspevok pri starostlivosti o jeho maloleté dieťa a nepriznal mu nárok na rodičovský príspevok z dôvodu nesplnenia podmienky nároku podľa § 3 ods. 2, písm. d) v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 571/2009 Z. z. a § 28c spolu s § 59 zákona č. 245/2008 Z. z. 20. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal kasačný súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne aj správny súd v?texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje a súčasne týmto na ne poukazuje. 21. Žalovaný ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP tvrdiac, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko pri svojom rozhodovaní odhliadol od splnenia zákonnej podmienky pre priznanie nároku na predĺžený rodičovský príspevok podľa § 28c v spojení s § 59 ods. 3 až 6 zákona č. 245/ 2008 Z. z., a to, že žalobca nepodal žiadosť o prijatie dieťaťa do spádovej škôlky v zákonom stanovenom čase, t.j. od 1. mája do 31. mája, ale až dňa 12. júna 2023, t.j. po uvedenej lehote. 22. Úvodom kasačný súd ozrejmuje, že rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorej poskytovanie je upravené v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Ide o dávku, ktorou štát aktívne finančne podporuje rodičov, ktorí zabezpečujú riadnu starostlivosť o dieťa a zároveň majú na území Slovenskej republiky trvalý alebo prechodný pobyt, prípadne ak spĺňajú podmienky stanovené osobitným predpisom (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení). Do 29. mája 2023 bola táto dávka určená rodičom, ktorí sa starali o dieťa do troch rokov, o dieťa do šiestich rokov, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo o dieťa do šiestich rokov, ktoré je zverené do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu alebo rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom v tomto špecifickom prípade sa rodičovský príspevok poskytuje najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.

Povinné predprimárne vzdelávanie je vymedzené v § 28a zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a rozumie sa ním vzdelávanie dieťaťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej

určená všeobecne záväzným nariadením obce podľa trvalého pobytu dieťaťa. 25. Zmienené ustanovenie odkazuje vo vzťahu k vymedzeniu štátnej materskej školy na § 8a, § 9 ods. 2 písm. h) a § 10 ods. 1 písm. a) a d) a ods. 2 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej

územia. Ak obec nemá zriadenú materskú školu, môže uzavrieť písomnú dohodu s inou obcou o spádovej materskej škole. Určenie spádovej materskej školy podľa prvej vety až tretej vety sa použije aj na účel určenia miestnej príslušnosti materskej školy podľa osobitného predpisu." Ustanovenie bolo doplnené práve o poslednú vetu, s ktorou je zároveň spojený odkaz na § 28c školského zákona, ktorý s účinnosťou od 30. mája 2023 ustanovil nárok oprávnenej osobe na rodičovský príspevok v prípade, ak dieťa na základe riadnej žiadosti nie je prijaté na nepovinné predprimárne vzdelávanie do materskej školy, ktorá je štátnou školou podľa trvalého pobytu

30. mája 2023, teda v čase, ktorý je pre rodičov kľúčovým pre zabezpečenie prijatia svojich detí na predprimárne vzdelávanie. Zároveň je evidentné, že v danom prípade bola legisvakačná doba na oboznámenie sa s novou právnou úpravou zákona č. 181/2023 Z.z. a na prípravu na jeho uplatňovanie prakticky nulová. Prijímanie na predprimárne vzdelávanie upravuje § 59 a nasl. školského zákona, pričom v odseku 4 predmetného ustanovenia zákon v poslednej vete ustanovuje rodičom detí, resp. ich zákonným zástupcom, že „Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája.“

Pre nepovinné predprimárne vzdelávanie školský zákon neustanovoval do 29. mája 2023 povinnosť jeho plnenia v spádovej materskej škole. Do 29. mája 2023 tak rodičia, resp. zákonní zástupcovia, mohli podať žiadosť o prijatie dieťaťa na nepovinné predprimárne vzdelávania do akejkoľvek materskej školy, keďže zákon výslovne nepriznával nárok na prijatie dieťaťa na nepovinné predprimárne vzdelávanie a zároveň neboli s neprijatím späté žiadne ďalšie práva.

V oboch prípadoch boli riadne vydané rozhodnutia o neprijatí dieťaťa žalobkyne do materskej školy, a to z kapacitných dôvodov. V prípade MŠ Jurkovičova s odôvodnením, že: „Vzhľadom na to, že po prijatí všetkých detí, pre ktoré od nasledujúceho školského roku bude predprimárne vzdelávanie povinné, už nie je v materskej škole voľná kapacita, riaditeľ materskej školy rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.“

V praxi dochádza teda často k situácii, že riaditelia materských škôl v súčinnosti so zriaďovateľom skracujú lehotu na podanie žiadosti a vymedzujú užší časový interval v rámci obdobia od 1. mája do 31. mája toho-ktorého kalendárneho roka.

30. Sumarizujúc vyššie uvedené skutkové zistenia, má kasačný súd za to, že žalobca pri podávaní žiadostí o prijatie dieťaťa na nepovinné predprimárne vzdelávanie postupoval v konkrétnom čase v súlade s v tom čase účinným zákonom, a to tak v prípade 1/ žiadosti zo dňa 16. mája 2025 podanej na MŠ Bratislavská, kedy nebol účinný zákon č. 181/2023 Z.z., pričom rozhodnutie MŠ Bratislavská o neprijatí syna na predprimárne vzdelávanie zo dňa 30. mája 2025 bolo žalobcovi doručené listinne dňa 5. júna 2023; ako aj v prípade 2/ žiadosti podanej na MŠ Jurkovičova, riaditeľka ktorej podanú žiadosť riadne posúdila a dňa 12. júna 2023 vydala rozhodnutie č. 137/2023 o neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie.

31. Kasačný súd za týchto okolností, súhlasne s názorom správneho súdu, považuje v tu posudzovanej veci za dôležité poukázať na účel prijatého zákona č. 181/2023 Z.z., ktorý svojou povahou priniesol aj značné legislatívne zmeny a s tým spojené aplikačné problémy. Účel zákona je jednoznačne vyjadrený v dôvodovej správe k uvedenému zákonu, v ktorom sa o.i.

zákonodarcu odloženie jeho účinnosti na neskorší dátum), 2/ ani inak znevýhodniť adresátov novo konštituovaného predĺženého rodičovského príspevku, ktorí v čase do 31. mája nestihli podať žiadosť o nepovinné predprimárne vzdelávanie svojho dieťaťa v spádovej oblasti alebo objektívne ani nemohli, lebo riaditeľstvo danej materskej školy obmedzilo lehotu na podávanie žiadostí pred 30. májom 2023 (obdobne ako riaditeľstvo MŠ Jurkovičova), ale 3/ naopak akútne kompenzovať tým rodičom, resp. zákonným zástupcom detí vo veku od 3 do 5 rokov náklady spojené so starostlivosťou o ich deti, ktoré objektívne nebolo možné umiestniť do štátnej materskej školy, a to z kapacitných dôvodov už v školskom roku 2023/2024.

teleologický a poukázať na tento účel zákona. Podporne poukazuje kasačný súd aj na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, kde sa uvádza: „Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia.

(. . .) Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“

33. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal, preto mu právo na náhradu trov kasačného konania kasačný súd nepriznal. Kasačný súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku správny súd samostatným uznesením.

V Bratislave dňa 30. októbra 2025