6Ssk/124/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Hollého 14, Prešov, IČO: 00610577, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, Košice, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, IČO: 30796482, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. októbra 2019, číslo: ZS 704/00006/2019/R, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/91/2019-104 zo dňa 26. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Napadnutý rozsudok

59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov, zo dňa 27. mája 2019 číslo: ZS 704/00006/2019 o uložení pokuty vo výške 1.000,- Eur žalobcovi za porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 a § 168 prvá veta Správneho súdneho poriadku tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ust. zákona č. 576/2004 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 4 ods. 3, § 50 ods. 2, § 64 ods. 2 písm. b/ a ods. 10 tohto zákona a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej časti prvej a tretej hlavy Správneho súdneho poriadku dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

4. Krajský súd po preskúmaní veci mal z podkladov rozhodnutia preukázanú závažnosť nedostatkov v postupe žalovaného spočívajúcu v oneskorenom vykonaní potrebných zdravotných výkonov na správne určenie choroby, so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, pri zohľadnení anamnestických údajov a aktuálneho stavu pacientky v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti, hlavne so zohľadnením vedomosti o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde v roku 2015 v korelácii s klinickými prejavmi pacientky v počiatočnej fáze hospitalizácie.

I.. C. Č., X.., na ktoré krajský súd podrobne poukázal v bodoch 157 a 158 napadnutého rozsudku, keď uviedol, že „na posúdenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti sa v rámci výkonu dohľadu podieľal ako prizvaná osoba podľa § 43 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. konzultant v odbore pediatria S..

Epidemiologické údaje uvádzajú incidenciu 1 prípad na 64000 detí ročne. Ide o závažné ochorenie, ktoré bez ohľadu na liečbu má veľkú mortalitu (u liečených acyklovirom cca 6-11%) a časté trvalé následky vo forme neurologického deficitu (až 50% ťažký deficit).

1 je deštruktívny neurotropný vírus, ktorý po primoinfekcii pretrváva v latentnej forme v nervových bunkách mesiace až roky bez klinických a laboratórnych príznakov. Relaps HSE sa v literatúre uvádza až v 1/3 prípadov, ale vzhľadom na zriedkavý výskyt je táto skutočnosť väčšine lekárov málo známa. Patogenéza HSE nie je úplne objasnená a nepoznáme rizikové

Pre jeho nízku toxicitu sa odporúča začať čo najskôr u každého pacienta s podozrením na vírusovú encefalitídu, ešte pred lumbálnou punkciou. V prípade pacientky D. N. ide o zriedkavý relaps HSE s okcipitálnym poškodením zrakového centra a následnou amaurózou. Napriek uvedenému sa dá považovať za chybný iniciálny postup v prvých 48 hodinách, kedy encefalitída (HSE) nebola súčasťou diferenciálnej diagnózy dieťaťa s horúčkou nejasnej príčiny, s cerebrálnymi záchvatmi, pretrvávajúcou zmenou vedomia (somnolencia) a anamnézou HSE. Liečba acyklovirom začala až po získaní pozitívneho nálezu z lumbálnej punkcie v poobedňajších hodinách 28.12. Pravdepodobnosť, s akou by včasná liečba acyklovirom zamedzila komplikácie, je možné odhadnúť len teoreticky (50%), nakoľko nepoznáme presnú patogenézu. Vyšetrenie patologickej tvorby interferónov (in vitro) nie je v

závažné ochorenie s veľkou mierou postihnutia aj u detí s včasnou liečbou acyklovirom (do 24 hodín od prvých príznakov). Včasná diagnóza vyžaduje veľkú klinickú skúsenosť. Možným nepriaznivým faktorom bolo obdobie sviatkov, kedy sú obvykle v pohotovostnej službe mladší lekári.“ Krajský súd dodal, že z odborného stanoviska S..

. .zlatým štandardom v diagnostike je vyšetrenie vírusovej záťaže v likvore a magnetická rezonancia mozgu. Intravenóznu terapiu acyklovirom treba začať hneď pri podozrení na herpetickú infekciu a nečakať na výsledok PCR HSV. Prognóza ochorenia závisí od veku, imunitného profitu jedinca, poruchy vedomia, včasného začatia a dĺžky liečby, promtná antivirusová liečba môže rozhodovať o prognóze chorého.“

S.. I.. C. Č. X.. zo dňa 15.10.2018, z ktorého vyplýva, že „meninginálne príznaky v prípade encefalitídy nie sú nevyhnutné, dokonca tento syndróm nebýva predovšetkým vo včasnom štádiu obvyklý, preto je nevyhnutné v takýchto situáciach zohľadniť a akceptovať anamnestické údaje. V tomto prípade bolo najdôležitejším anamnestickým údajom to, že pacientka prekonala závažnú herpetickú meningoencefalitídu.

6. V súvislosti so znaleckým posudkom č. 6/2022 správny súd uviedol, že tento nijak nespochybnil zákonnosť postupu žalovaného vo veci preskúmania správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, teda, či žalobca postupoval podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Predložený znalecký posudok sa len v minimálnej miere a bez náležitej odbornej argumentácie venuje posúdeniu skutočnosti, či diagnostický a terapeutický postup v iniciálnej fáze hospitalizácie pacientky na oddelení pediatrie, bol postupom v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., konkrétne, či bol diagnosticky a terapeuticky postup žalobcu správny vzhľadom na vedomosť o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde v roku 2015.

Napokon poukázal na výstižnú argumentáciu prvostupňového správneho orgánu v jeho rozhodnutí, keď uviedol, že „pri hodnotení následkov prvostupňový správny orgán prihliadal aj na vyjadrenie odborného konzultanta, že je možné, že ani správny postup by nebol zabránil vzniku komplikácie v podobe postihnutia zraku, ale boli by vyčerpané všetky dostupné diagnostické a terapeutické postupy“. Táto skutočnosť ovplyvnila výšku pokuty, avšak nezbavila poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zodpovednosti za to, že v danom prípade neboli vykonané včas všetky potrebné zdravotné úkony.

8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. Sťažovateľ má za to, že krajský súd sa konkrétne správne právne nevysporiadal s tým, čo je presne a úplne zistený skutočný stav veci, ako ho možno zistiť.

rozhodnutie. 10. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti poukázal na posúdenie správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke sťažovateľom, na ktorom sa podieľala ako prizvaná osoba v zmysle § 43 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. konzultant v odbore pediatria, ktorý konštatoval, že iniciálny postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nezohľadnil možnú encefalitídu v diferenciálnej diagnóze, čo viedlo k posunutiu indikácie lumbálnej punkcie a iniciálnej empirickej virostatickej liečby. Tento záver konzultanta slúžil ako jediný podklad k rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, že sťažovateľ porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. s tým, že predmetné úkony nevykonal včas, s čím sa stotožnil aj krajský súd, hoci v čase svojho rozhodovania disponoval jednak obranou sťažovateľa v dohľadovom aj v správnom konaní, ktorá jasne a logicky odôvodňovala dlhší časový úsek okolnosťami týkajúcimi sa zdravotného stavu pacientky a jednak znaleckým posudkom, ktorý porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. u sťažovateľa vyvrátil.

Sťažovateľ túto skutočnosť žalovanému preukázal predloženým prehľadom o výskyte herpetickej meningoencefalitídy, v ktorej boli zaznamenané všetky prípady tejto choroby, pričom zo skutočnosti, že v nej nie je evidovaný žiadny pacient dvakrát, vyplýva, že relaps v sledovanom období zaznamenaný nebol, čo znižuje mieru prípadov, kedy je s takou chorobou nevyhnutné počítať ako s primárnou, aj keď pacient v konkrétnom prípade vykazuje symptómy inej pravdepodobnejšej choroby. Raritnosť relapsu danej choroby vyplýva aj z odborných medzinárodných článkov, ktoré sťažovateľ v priebehu konania predložil, z ktorých vyplýva pravdepodobnosť výskytu na úrovni 5% - 8%. Pri tak nízkom výskyte relapsu herpetickej meningoencefalitídy nebolo adekvátne zo strany správneho orgánu od sťažovateľa požadovať, aby pri diagnostike tejto choroby nastavil požadovanú liečbu v lehote určenej rovnako pre diagnostikovanie jej prvovýskytu (keďže žalovaný vyžadoval na jej diagnostiku 24 hodín) a všetky úkony, ktoré neboli vykonané v takto striktne stanovenom intervale bez ohľadu na okolnosti prípadu (opätovný výskyt, netypické klinické prejavy) hodnotiť ako oneskorene

12. Sťažovateľ má za to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa musí každý prípad vyhodnocovať individuálne, pričom individuálne zistenia môžu ovplyvniť aj požiadavky na určenie včasnosti diagnostických a liečebných postupov. Ak by tomu tak nebolo, s najväčšou pravdepodobnosťou by už existovali presne určené normy obsahujúce vecné a časové postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Avšak ich prijatiu bránia individuálne odlišnosti, ktoré podľa názoru sťažovateľa zo strany žalovaného ani prvostupňového orgánu neboli vzaté do úvahy. Tvrdenie konzultanta vo svojom posudku o výskyte relapsu herpetickej meningoencefalitídy v rozsahu 1/3 prípadov je zjavne nadhodnotené, bez podpory záverov iných odborných štúdií. Pre úplnosť doplnil, že k relapsu herpetickej meningoencefalitídy dochádza v detskom veku väčšinou u nedonosených a imunokompromitovaných pacientov, v časovom intervale niekoľko týždňov, maximálne 3 mesiace od prvej ataky. Pacientka je donosené dieťa, bez pozitívne perinatálnej anamnézy, od prvého ataku herpetickej meningoencefalitídy uplynulo 24 mesiacov. Neurologický dispenzár bol v priebehu uvedeného času bez liečby, bez zhoršenia neurologického nálezu, s primeraným psychomotorickým vývinom. Dieťa bolo vyšetrené kompletne imunoalergológom, bez deficitu humorálnej a celulárnej imunity, pri opakovaných kontrolách bez zmien. 13. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnej miere stotožnil s rozhodnutím krajského súdu o zamietnutí žaloby, napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za správny a dôvodne v danej veci vydaný. 14. V súvislosti s argumentáciou žalobcu v kasačnej sťažnosti upozornil, že ide o opakujúce sa argumenty a námietky, ku ktorým sa žalovaný vyjadroval v súvislosti s podanou žalobou a následne na pojednávaní konanom dňa 26.05.2022, s ktorými sa vysporiadal aj krajský súd v napadnutom rozsudku. 15. Vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca opakovane poukazuje na extrémnu raritnosť výskytu relapsu herpetickej meningoencefalitídy. Žalovaný však konštatoval, že v počiatočnej fáze hospitalizácie neboli vykonané včas potrebné diferenciálno-diagnostické postupy za účelom vylúčenia možného relapsu tohto ochorenia.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný [§ 11 písm. g/ SSP (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)] preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 Správneho súdneho poriadku a po jej preskúmaní dospel k záveru o jej nedôvodnosti.

18. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Predmetom preskúmania zákonnosti bolo rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 1.000,- Eur za porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke D. N. v období od 26.12.2017 do 13.02.2018 na oddelení pediatrie FN SP Prešov tým, že počas hospitalizácie tejto pacientky nebola v rámci diferenciálnej diagnostiky včas vykonaná lumbálna punkcia a nebola včas začatá empirická virostatická liečba za účelom vylúčenia možného relapsu herpetickej encefalitídy, a to vzhľadom na anamnestický údaj o prekonanej herpetickej meningoencefalitíde v roku 2015 a vzhľadom na akútne závažné klinické prejavy.

22. Podľa § 4 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

25. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

28. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

31. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 32. Úlohou kasačného súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty pre porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.

V zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad okrem iného vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a za podmienok ustanovených zákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola správne poskytnutá, a teda, či boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Výkon dohľadu je teda osobitný proces upravený v piatej časti zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri posudzovaní správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti úradom. Upravuje práva a povinnosti úradu ako i poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom zistené nedostatky úrad uvedie v protokole o dohľade. Pre odborné posúdenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti úradom sa vyžaduje, aby najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti mala odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých sa má vykonávať dohľad a najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Splnenie tejto

V rozhodovacom procese úradu ako orgánu verejnej správy zistenie skutočného stavu veci a za tým účelom zisťovanie relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia patrí k jeho ťažiskovým povinnostiam v správnom konaní. Vykonávanie dokazovania patrí do výlučnej právomoci úradu, ktorý tiež rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, nevykonanie navrhovaného dôkazu je však úrad povinný zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4). Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je ovládané aj zásadou súčinnosti, rýchlosti a hospodárnosti konania, ktoré zásady konania majú rovnaké postavenie v procese správneho konania a žiadnu z nich nemožno považovať za primárnu zásadu ovládajúcu správne konanie.

Podľa uvedeného zákona je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Vykonávanie dôkazov patrí do právomoci úradu ako správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad v rozhodnutí o uložení sankcie musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Okrem toho podľa názoru kasačného súdu pri konštatovaní protiprávneho konania, t. j. postupe „non lege artis“, je nevyhnutné, aby bol postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti hodnotený „ex ante“, teda na základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii v čase svojho rozhodovania a toto musí z takéhoto záveru aj výslovne vyplývať.

37. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 07. októbra 2019, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu úradu - pobočky Prešov zo dňa 27. mája 2019, číslo: ZS 704/00006/2019 a toto rozhodnutie potvrdil. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1.000,- Eur za porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke D. N., nar. v roku XXXX, bytom C. Č..

38. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu a s námietkami žalovaného uvedenými v kasačnej sťažnosti, a s prihliadnutím na § 461 Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia.

Maloletá pacientka D. N. bola hospitalizovaná na detskom oddelení u žalobcu už ako 8 mesačná (od 17.12.2015) pre febrilné kŕče, teploty a katar horných dýchacích ciest. U pacientky bol potvrdený herpetický vírus l (HSV1). Pacientka prekonala závažnú herpetickú meningoencefalitídu.

Zdravotnícki pracovníci žalobcu po prijatí maloletej pacientky nezohľadnili možnú encefalitídu v diferenciálnej diagnóze, čo viedlo k oneskoreniu indikácie lumbálnej punkcie a posunutiu empirickej virostatickej liečby. Bolo tak preukázané, že zo strany žalobcu neboli vykonané včas diferenciálno-diagnostické postupy na vylúčenie možného relapsu ochorenia. Vytýkané nedostatky nespochybnila ani lekárka v špecializačnom odbore pediatria, I.. G.M_ Č., zamestnankyňa žalobcu, vo vyjadrení zo dňa 13. júna 2019, ktoré sa týkalo závažnosti herpetickej encefalitídy.

Práve informácia o primoinfekcii herpetickej meningoencefalitídy v anamnéze pacientky (ktorej existencia nebola spochybnená) v spojení so skutočnosťou, že vírus pretrváva v latentnej forme v nervových bunkách aj po celý život pacienta, mala byť dostatočným indikátorom (aj vzhľadom na závažnosť ochorenia, jeho prognózu a možné následky) pre osobitný prístup v rámci vykonania diferenciálno-diagnostických postupov, a to osobitne za účelom vylúčenia možného relapsu tohto ochorenia (hoci je samotný relaps raritný). Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú

42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.