6Ssk/124/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: Z.. A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, C., zast. FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 31, IČO: 47254203, proti žalovanej: Slovenská informačná služba, Vajnorská 39, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. SIS-PK-V-11-15/2020 zo 17. decembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 28. marca 2024, č. k. BA-1S/34/2021-80, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení § 27, § 28 , § 31, § 32, § 233, § 266 ods. 1 až 3 zákona č. 73/1998 Zb. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

4. Správny súd v bode 44 a 45 rozhodnutia neprihliadol k žalobnej námietke, ktorá sa týkala nedoručenia služobného hodnotenia žalobkyni a nemožnosti robiť si z neho výpisy a odpisy. Poukázal na dikciu ust. § 266 ods. 1 a ods. 3 a § 31 ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb. a uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 13.10.2020 žalobkyňa po oboznámení sa so služobným hodnotením požiadala o vyhotovenie jeho kópie, ktorá aj bola vyhotovená a žiadateľke dňa 13.10.2020 o 10,30 hod. predložená, čím došlo k naplneniu dikcie § 31 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobkyňa bola zároveň vyzvaná, aby jej prevzatie potvrdila svojím podpisom na vyhotovení schváleného služobného hodnotenia, keďže išlo o kópiu utajovaného registratúrneho záznamu stupňa utajenia Vyhradené, čiže aj samotná kópia je utajovaným registratúrnym záznamom. Žalobkyňa však odmietla prevzatie potvrdiť svojím podpisom a súčasne požiadala o vyhotovenia „neutajovanej verzie služobného hodnotenia“.

správny súd zdôraznil, že označenie služobného hodnotenia stupňom utajenia Vyhradené pre žalobkyňu nie je vyjadrením zákazu robiť si z tohto dokumentu odpisy a výpisy; predstavuje upozornenie na skutočnosť, že táto písomnosť je utajovaným registratúrnym záznamom, pri ktorom je pri vykonávaní odpisov alebo výpisov z neho potrebné postupovať v súlade so zásadami administratívnej bezpečnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností.

6. V bode 47 a 48 rozhodnutia správny súd neprisvedčil správnosti žalobnej námietky, v ktorej žalobkyňa tvrdila, že takmer pri všetkých dôvodoch absentuje uvedenie konkrétnej právnej normy, ktorú mala žalobkyňa porušiť, ako aj odôvodnenie v tomto smere. Naopak, ohľadom uvedeného správny súd poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného zahŕňa opis konkrétnych udalostí, ktoré v čase od nástupu žalobkyne do výkonu služby po skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nastali a ktorými porušila viaceré ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z.

súvislosti s porušením § 48 ods. 3 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. uviedol, že je súčasťou pôsobnosti služobných orgánov zhodnotiť dodržiavanie pravidiel služobnej zdvorilosti, a to v rámci ich práva na voľnú úvahu. Súčasne konštatoval, že v časti služobného hodnotenia venovanej plneniu povinností príslušníka pri dodržiavaní služobnej disciplíny nedošlo k vybočeniu z medzí zákona č. 73/1998 Z.z., keď správny orgán prvého stupňa a následne aj žalovaný posúdili správanie sa žalobkyne z hľadiska dodržiavania služobnej zdvorilosti a slušnosti, pričom posúdenie služobnej zdvorilosti vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a taktiež bolo náležite odôvodnené. Správny súd nepokladal za dôvodnú ani žalobnú námietku, ktorou žalobkyňa napádala záver žalovaného, že nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby aj z dôvodu nedostatočnej znalosti právnych predpisov.

7. Správny súd taktiež neprihliadol na vznesenú námietku týkajúcu sa organizačnej zmeny, dôsledkom ktorej bola zmena funkčného zaradenia žalobkyne, nakoľko posúdenie otázky funkčného zaradenia žalobkyne v dôsledku predmetnej organizačnej zmeny bolo vecou správnej úvahy služobného úradu. V spojitosti s uvedeným správny súd poukázal na ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorej sa na prevedenie súhlas príslušníka

slobôd. 8. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov a zistení, správny súd považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

9. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa (sťažovateľka) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietala, že správny súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a že rozhodnutie správneho súdu je arbitrárne (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP).

právom a či závery, ku ktorým žalovaná dospela, skutočne nastali a mali vo vykonaných dôkazoch oporu. 12. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP odôvodnila tým, že správny súd síce formálne vo svojom rozhodnutí označil prevažne správne ustanovenia zákonov, avšak tieto následne aplikoval na nedostatočne, nesprávne a neúplne zistený (a ním preverený) skutkový stav, čím právne posudzoval „nepreukázané v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a neexistujúce skutočnosti. S poukazom na konštatovanie v bode 49 rozhodnutia je preto daný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

13. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP odôvodnila tým, že správny súd sa v konaní odmietol zaoberať meritom veci, vec posudzoval iba z hľadiska formálnej preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a do svojho odôvodnenia iba nekriticky prevzal (všeobecné) tvrdenia žalovanej z jej písomných vyjadrení bez ich bližšieho preskúmania, hoci sám poukázal na význam inštitútu služobného hodnotenia a jeho dopadov na trvanie služobného pomeru, pričom zvýraznil požiadavku, aby správny orgán vykonávajúci toto hodnotenie zisťoval skutkový stav čo najúplnejšie a najpresnejšie.

14. Sťažovateľka v bode III. kasačnej sťažnosti podrobne popísala postup doručenia služobného hodnotenia, keď uviedla, že: „Dňa 12.10.2020 v čase cca o 8:00 hod bola predvolaná do kancelárie riaditeľa 25. odboru za prítomnosti ďalších dvoch príslušníkov SIS, kde jej bolo oznámené, že jej bolo vypracované nové služobné hodnotenie hodnotiacou komisiou. Následne jej bolo oznámené, že do 12:00 hod. má vrátiť uvedený dokument, pričom jej nebolo umožnené robiť z dokumentov výpisy ani odpisy. Dokument žalobkyňa vrátila v stanovenom termíne s písomnými námietkami v ktorých uviedla, že so služobným hodnotením nesúhlasí, keďže pozostávalo z vyfabulovaných informácií a prekrútených faktov, ktoré boli použité pri jeho spracovaní. Dňa 13.10.2020 v čase cca 8:30 hod. bola žalobkyňa opätovne predvolaná do kancelárie riaditeľa, kde jej bolo oznámené, že jej námietky sú považované za neopodstatnené a tým riaditeľ sekcie R. N. potvrdil formálne správnosť služobného hodnotenia. Inak povedané, predmetné služobné hodnotenie príslušníka SIS bolo žalobkyni ústne vyhlásené/potvrdené iba takým spôsobom, že jej bolo iba oznámené, že jej námietky voči nemu sú neopodstatnené a tým pádom potvrdzujú toto služobné hodnotenie. Žalobkyňa samotný text služobného hodnotenia nikdy nevidela, nevie aká spisová značka mu bola pridelená a preto aj v správnej žalobe uviedla jeho spisovú značku zrejme v nesprávnom tvare“ Na žiadosť žalobkyne o vyhotovenie aspoň kópie predmetného služobného hodnotenia jej bolo riaditeľom odboru oznámené (telefonicky), že kópia jej služobného hodnotenia je vyhotovená, avšak so stupňom utajenia „vyhradené“ hoci neobsahovalo žiadne utajované skutočnosti. Kópia predmetného služobného hodnotenia teda síce bola pre žalobkyňu vyhotovená, avšak žalovaná tejto listine dala stupeň utajenia „vyhradené“ a preto si kópiu tohto hodnotenia žalobkyňa nemohla zobrať so sebou domov, nakoľko by sa vystavila nebezpečenstvu trestného stíhania vo vzťahu k trestným činom proti bezpečnosti republiky. Toto isté platilo, ak by si z uvedenej kópie služobného hodnotenia urobila výpisy a odpisy a tieto si následne zobrala so sebou t.j. odniesla mimo budovu. V danom prípade potom zapamätať si dôvody tohto hodnotenia popísané na viac ako 15 stranách nebolo pre žalobkyňu vôbec jednoduché“. Správnemu súdu preto vytýkala, že vec nesprávne právne posúdil, ak skonštatoval, že práva žalobkyne dané jej ustanovením § 31 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. boli postupom žalovanej v celom rozsahu zachované. Ďalej mala za to, že žalovaná nebola oprávnená obmedziť jej ústavné práva (čl. 46 ods. 1,2 ústavy) právo byť riadne oboznámená s dôvodmi služobného hodnotenia a rozhodnutia o opravnom prostriedku proti nemu ich riadnym nevyhlásením a neumožnením si z nich robiť riadne výpisy a odpisy. 15. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby najvyšší správny súd podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie. Alternatívne navrhla podľa § 462 ods. 1 SSP zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov konania.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nebola podaná dôvodne. 23. Z ustanovenia § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. 24. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok, len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu (R 37/1993). 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou žalobkyňa žiadala preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.12.2020, číslo: SIS-PK-V-11-15/ 2020.

31. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky; upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (§ 1 ods. 1,2).

33. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., v hodnotiacej časti sa posudzujú a/ znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b/ znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c/ výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d/ plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e/ splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f/ bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g/ spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

36. Podľa § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a/ najmenej raz za päť rokov, b/ ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. 37. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

41. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, pripojeného administratívneho spisu žalovaného a tiež z vlastnej rozhodovacej činnosti mal preukázané, že: - dňa 13. októbra 2020 pod číslom SIS-77/25-V-48-9/2020 bolo v súlade s § 27 ods. 6 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. spracované služobné hodnotenie z dôvodu, že u žalobkyne došlo k zásadným zmenám v spôsobilosti na výkon funkcie; žalobkyňa - príslušníčka SIS od nástupu do výkonu štátnej služby po dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby dňa 09.07.2020 odmietla dodržiavať služobnú disciplínu a plniť základné povinnosti príslušníka SIS, svojím konaním porušila najmä ustanovenia § 48 zákona č. 73/1998 Z.z., - služobné hodnotenie z 13. októbra 2020 bolo vykonané v súlade s § 28 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. hodnotiacou komisiou zriadenou rozkazom riaditeľa sekcie E (číslo SIS-73/ 33-237-9/2020 zo dňa 10. septembra 2020), ktorej pôsobnosť konať v uvedenej veci bola daná skutočnosťou, že bezprostredne nadriadená posudzovanej žalobkyne, vedúca 252. oddelenia

časti predmetného služobného hodnotenia vytvárajú „reálny obraz“ o prístupe menovanej k plneniu služobných povinností, - hodnotiaca komisia následne vypracovala návrh služobného hodnotenia (číslo: SIS-77/ 25-V-48-9/2020) na účely ich predloženia na schválenie nadriadenému oprávnenému schváliť návrh služobného hodnotenia, riaditeľovi sekcie E. - riaditeľom sekcie E bolo rozhodnutie z 13. októbra 2020 schválené a v čase o 8,30 hod. bolo služobné hodnotenie žalobkyni vyhlásené komisionálnym spôsobom za prítomnosti všetkých členov hodnotiacej komisie; žalobkyňa odmietla vziať schválené služobné hodnotenie na vedomie a uvedené potvrdiť svojím podpisom, o čom bol vyhotovený hodnotiacou komisiou záznam, - žalobkyňa dňa 29. októbra 2020 podala proti služobnému hodnoteniu odvolanie, - dôvody uvedené v odvolaní vyhodnotil riaditeľ sekcie E ako neopodstatnené a následne služobné hodnotenie so stanoviskom doručil riaditeľ sekcie E odvolaciemu orgánu, - odvolací orgán rozhodnutím zo 17. decembra 2020, číslo SIS-PK-V-11-15/2020 ako nedôvodné odvolanie zamietol a služobné hodnotenie potvrdil,

42. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobkyňou vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých správnym súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.

Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie takto nie je definitívou. Rozsah a charakter v hodnotiacich kritériách vypovedá, že postavenie príslušníka v organizačnej štruktúre a jeho posun v jej hierarchii aj v zmysle zníženia nie je závislé len od zistenia skutočností, nasvedčujúcich tomu, že sa pri výkone služby dopustil konania, ktoré má charakter disciplinárneho previnenia, či konania, ktoré vykazuje znaky deliktov vyššieho stupňa. Hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov“. Určujúcim môže a musí byť hoci len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník na žiadúcej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu alebo funkciu nižšiu, či vyššiu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/147/2002).

K takémuto záveru dospel prvostupňový správny orgán po tom, čo mal preukázané, že (i) znalosti právnych predpisov hodnotenej žalobkyne sú nedostatočné, v dôsledku čoho sú dané aj nedostatky pri ich uplatňovaní vo výkone štátnej služby, lebo neovláda ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z., ktorých predmetom je úprava povinností príslušníka, napríklad povinnosti dodržiavať služobnú disciplínu, ani ustanovenia súvisiace s čerpaním dovolenky alebo schvaľovaním služobného

Ako ďalšiu skutočnosť v služobnom hodnotení preukazujúcu neovládanie relevantných ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. konštatovala hodnotiaca komisia postup žalobkyne spočívajúci (j) v bezdôvodnom spochybňovaní organizačnej zmeny realizovanej v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby, v dôsledku ktorej bola žalobkyňa prevedená z 251. oddelenia 25. odboru sekcie E na 252. oddelenie 25. odboru sekcie E. Hodnotiaca komisia poukázala aj (k) konanie žalobkyne zo dňa 25. septembra 2020 preukazujúce absenciu znalostí povinností § 48 ods. 3 písm. b) a k) zákona č. 73/1998 Z.z. a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, a to vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas a plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni. Hodnotiaca komisia v ďalšom poukázala aj na (l) neznalosť ust. § 31 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z., konkrétne na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ktorá vzniká podpísaním záznamu o určení navrhovanej osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a podpísaním vyhlásenia o mlčanlivosti.

Hodnotiaca komisia tak musela zdôrazniť skutočnosť, že v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby neexistujú tabuľkové miesta, na ktoré by neexistovala nevyhnutná potreba oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. V dôsledku uvedeného konania žalobkyne tak služobný úrad nemohol oboznamovať menovanú s akýmikoľvek utajovanými skutočnosťami.

Ako príklad hodnotiaca komisia uviedla odmietnutie splnenia písomného pokynu bezprostredne nadriadenej žalobkyne zo dňa 03. augusta 2020, a to prevziať kľúče od bezpečnostného úschovného objektu, ktorý jej bol pridelený riaditeľom 25. odboru sekcie E. Neprevzatie uvedených kľúčov žalobkyňou tak nielen vytvoril nedôvodnú prekážku pre riadny výkon štátnej služby žalobkyňou, ale súčasne ohrozil všeobecne závažnými právnymi a internými predpismi právne ustanovený spôsob uchovávania registratúrnych záznamov, ktoré sú utajovanými písomnosťami.

Prístup žalobkyne do uvedeného informačného systému bol pritom jedným z nevyhnutných predpokladov pre umožnenie efektívneho plnenia služobných úloh žalobkyne a využívanie jednotlivých služieb uvedeného informačného systému je podmienkou pre riadne a včasné plnenie služobných úloh v súlade s § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z.; ako dôvod nesplnenia uvedeného písomného pokynu žalobkyňa uviedla, že predmetný služobný preukaz sa nachádza v uvedenom bezpečnostnom úschovnom objekte, od ktorého si odmietla prevziať kľúče.

Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Uvedenú námietku je preto potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú, zároveň aj v napadnutom rozhodnutí správneho súdu, správny súd konštatoval, že nie je v konaní o všeobecnej správnej žalobe oprávnený nezákonnosť sám vyhľadávať a nahrádzať tým žalobcu, zároveň nie je oprávnený za žalobkyňu vyhľadávať a dopĺňať žalobné dôvody, pretože je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP).

Z.z., ktorých predmetom je úprava povinností príslušníka, napríklad povinnosti dodržiavať služobnú disciplínu, ani ustanovenia súvisiace s čerpaním dovolenky alebo schvaľovaním služobného voľna. Žalobkyňa takto konkretizované zistenia nevyvrátila. Kasačný súd po tom, čo sa oboznámil s obsahom spisov, dospel závery žalovaného ustálil, že aj napriek hodnotenému obdobiu nie je dôvodné tieto závery spochybniť.

48. Kasačný súd v súvislosti s otázkou sťažovateľky, z akého skutkového stavu správny súd vychádzal, resp., či preveril správnosť jeho zistenia správnym orgánom, považoval za potrebné poukázať na postup pri vypracovaní služobného hodnotenia hodnotiacou komisiou, a to zo všetkých dostupných spisových materiálov a úradných registratúrnych záznamov, ktoré boli relevantné pre posúdenie služobnej činnosti posudzovanej žalobkyne - príslušníčky Slovenskej informačnej služby, ktorá svojím konaním porušovala najmä ustanovenia § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. Po vypracovaní návrhu jej bolo služobné hodnotenie zo dňa 09. októbra 2020 predložené na účely uplatnenia pripomienok alebo námietok písomnou formou.

V súvislosti s touto námietkou je potrebné poukázať na samotný postup sťažovateľky, ktorá už dňa 23. januára 2020 odmietla podpísať písomnosti, čo malo za následok vytvorenie faktického stavu, v ktorom ako príslušníčka Slovenskej informačnej služby nebola oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. V dôsledku uvedeného konania žalobkyne tak služobný úrad nemohol príslušníčku Slovenskej informačnej služby s akýmikoľvek utajovanými skutočnosťami. Kasačný dôvod, že ústne vyhlásené služobné hodnotenie nebolo sťažovateľke nikdy riadne doručené, a nebolo jej umožnené z neho robiť výpisy a odpisy, nebol dôvodný.

50. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú postupom podľa § 461