6Ssk/124/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: C.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G. XX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko, s.r.o., so sídlom Košice, Račí potok 2385/3, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/003942-004 zo dňa 04. októbra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 12Sas/4/2024-52 zo dňa 28. mája 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

zamietol odvolanie a potvrdil napadnuté rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ- OSZ-54148-014/2023-VZ zo dňa 26.05.2023, ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie

Takýto výsledok predmetného konania teda nemal dopad ani na dĺžku služobného pomeru menovaného v zmysle § 58 zákona č. 328/2002 Z.z., ani na výšku základu na výpočet výsluhového dôchodku v zmysle § 143ac ods. 1 písm. a) tohto zákona.

Správny súd dôvodil tým, že žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiadosťou zo dňa 24.01.2023 požiadal o doplatenie všetkých platových náležitostí za obdobie od neplatného prevedenia na inú funkciu až do ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru o prehodnotenie výsluhovej dávky, ktorú poberal. Žalobca vo svojich podaniach poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave a argumentoval tým, že na účely výpočtu výsluhového dôchodku má byť zarátaný plat z funkcie, ktorú vykonával pred prevedeným a nie z tých, na ktoré bol prevedený následne.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, z akého základu, resp. priemerného platu sa má vychádzať pri výpočte výsluhového dôchodku. Žalobca aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o prevedení na inú funkciu, mal za to, že pri určení jeho priemerného platu je treba vychádzať zo stavu predošlého, teda v čase pred zrušenou organizačnou zmenou; žalovaný pri určení priemerného platu žalobcu vychádzal zo skutočného stavu, a to zo služobného platu, ktorý žalobca reálne poberal.

6. Správny súd v bode 29 konštatoval, že na to, aby mohol byť výsluhový dôchodok zvýšený podľa § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. tak, ako sa toho dovolával žalobca, je nevyhnutné, aby mal orgán rozhodujúci o žiadosti žalobcu o jeho zvýšenie preukázané, že došlo k splneniu podmienok, ktoré sú v tomto ustanovení obsiahnuté. V tomto prípade je však jednoznačné, že k splneniu týchto podmienok nedošlo. Nové konanie o prevedení žalobcu, ako už bolo v tomto rozsudku spomenuté, bolo po rozsudku Krajského súdu v Bratislave zastavené bez toho, aby sa zmenila dĺžka trvania služobného pomeru žalobcu alebo výška priemerného mesačného platu. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu za preukázané, že vo svetle rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ani v následnom konaní nedošlo k zmene skutočností rozhodných pre určenie výsluhového dôchodku a prvostupňový, ako aj odvolací orgán nemali inú možnosť, ako žiadosť žalobcu o zvýšenie výsluhového dôchodku, resp. odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietnuť.

zamietol. 8. Správny súd z dôvodov vyššie uvedených správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z?dôvodov, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s dôkazmi a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

V kasačnej sťažnosti podrobne poukázal na okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žiadosti o výsluhový dôchodok. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/30/2000 zo dňa 20.10.2022, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ministerky vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019, ako aj Personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru číslo 194 zo dňa 26.09.2019 a vec bola vrátená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Rozsudkom a záznamom došlo k dodatočnému prelomeniu princípu správnosti citovaných rozhodnutí týkajúcich sa neplatného prevedenia sťažovateľa z funkcie staršieho referenta špecialistu expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ na funkciu starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia PZ Košice-západ. Krajské riaditeľstvo PZ, na podklade ktorého bol vydaný personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Košiciach č. 410 zo dňa 27.10.2020 o uvoľnení sťažovateľa zo služobného pomeru a na podklade ktorého bol vypočítaný výsluhový dôchodok v rozhodnutí č.j.

V kontexte uvádzaných skutočností táto nová právna skutočnosť s prelomením princípu správnosti rozhodnutí o prevedení na funkciu staršieho referenta - poverený policajt OO PZ Košice-západ s poukazom na právnu zásadu „Ex iniuria ius nom oritur“ - z bezprávia, resp. protiprávneho konania nevzniká právo spôsobuje nezákonnosť na to nadväzujúceho rozhodnutia č.p.: SPSČ- OSZ-54-148-1/2021-VZ zo dňa 18.05.2021, v rámci ktorého sa pri výpočte základu výsluhového dôchodku vychádzalo z neplatného prevedenia na funkciu starší referent - poverený policajt OO PZ Košice-západ, Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach.

Sťažovateľ tak nesúhlasí s konštatáciou odboru v odôvodnení rozhodnutia, že takýto výsledok predmetného konania nemal dopad ani na dĺžku služobného pomeru, ani na výšku základu na výpočet výsluhového dôchodku. Preto tvrdil, že je potrebné dávku výsluhového zabezpečenia priznať vo vyššej sume (bola priznaná v nižšej sume, ako patrí). S poukazom na § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. je zjavné, že sporné rozhodnutie nie je v súlade s právnymi predpismi, čo zakladá separátny dôvod na jeho zrušenie. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že žalovaný sa neriadil ustanovením § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z.

13. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia. 14. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 05.08.2025 s argumentáciou a právnym názorom žalobcu vyjadreným v kasačnej sťažnosti nestotožnil. Plne súhlasil s výrokom napadnutého rozsudku. Navrhol kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietnuť.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. s poukazom na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o zamietnutí žiadosti o zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu.

Podľa § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí.

Pred uvoľnením zo služobného pomeru bol vo funkcii: starší referent oddelenia nástrahovej a zabezpečovacej techniky odboru ochrany objektov Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (od 01.10.2019). Na túto funkciu bol prevedený z dôvodu organizačných zmien po tom, čo bol dňom 30.09.2019 odvolaný z predošlých funkcií (od 01.04.2018 do 30.09.2019 bol vo funkcii starší referent špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, miesto výkonu štátnej služby Košice). Žalobca žiadosťou doručenou služobnému úradu dňa 19.01.2021 požiadal o výsluhový dôchodok. Celková započítaná doba služobného pomeru je 23 rokov a 30 dní; doba služobného pomeru k 30.04.2013 je 15 rokov a 117 dní. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava rozhodnutím č.p. SPSČ-OSZ-54.148-1/2021-VZ zo dňa 18.05.2021 žiadateľovi priznalo výsluhový dôchodok od 01.02.2021 v sume 1.004,27 eur mesačne.

uvedených 49 % z tohto platu predstavuje výsluhový dôchodok v sume 1.004,27 eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo dňa 08.06.2021 právoplatnosť. Ďalšou žiadosťou doručenou odboru dňa 19.02.2021 žalobca tiež požiadal o priznanie odchodného, ktoré bolo žiadateľovi priznané v sume 20.495,30 eur.

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie ministerky vnútra Slovenskej republiky č.p.: SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019, ako aj personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 194 zo dňa 26.09.2019, ktorým bol menovaný z dôvodu organizačných zmien odvolaný z funkcie a prevedený na inú funkciu na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach a vec sa vrátila Ministerstvu vnútra na ďalšie konanie.

konanie, podľa § 293a zákona bolo zastavené z dôvodu, že odpadol dôvod uvedeného konania, ktoré bolo začaté z podnetu oprávneného orgánu. Žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku preto bola podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. zamietnutá. Žalovaný na odvolanie žalobcu preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z dôvodu, že žalobca proti oznámeniu číslo PPZ- NKA-43-004/2023-P zo dňa 03.03.2023 neuplatnil žiaden opravný prostriedok a toto je právoplatné a vykonateľné, znamená to, že nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností, teda základu na výpočet výsluhového dôchodku (ktorým bol priemerný mesačný služobný plat získaný v kalendárnom roku 2019), ktoré by mohli mať vplyv na výšku priznaného výsluhového dôchodku.

PZ. Z dôvodu, že dňom 30.09.2019 bol odvolaný z tejto funkcie a bol prevedený na Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, služobný útvar Ministerstva vnútra SR. V uvedenej súvislosti nemožno odhliadnuť od záverov rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/30/2020 zo dňa 20.10.2022, ktorý zrušil rozhodnutie č. SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019 v spojení s personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru č. 194 zo dňa 26.09.2019 a vec vrátil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Dňa 01.03.2023 bol prezidentovi Policajného zboru predložený návrh riaditeľa NAKA P PZ pod č. PPZ-NKA-43-003/2023-P zo dňa 23.02.2023, prostredníctvom ktorého navrhol konanie vo veci prevedenia žalobcu na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona, odvíjajúceho sa od organizačných opatrení ministra vnútra SR č. 13/2019, podľa § 239a zákona zastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod uvedeného konania, ktoré bolo začaté z podnetu oprávneného orgánu. Podľa záverov rozhodnutia prvostupňového orgánu v rozhodnutí z 26.05.2023 takýto výsledok predmetného konania nemal dopad ani na dĺžku služobného pomeru v danej veci v zmysle § 58 zákona č. 328/2002 Z.z., ani na výšku základu na výpočet výsluhového dôchodku v zmysle § 143ac ods. 1 písm. a) tohto zákona. Žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku z 24.01.2023 tak bola vyhodnotená ako nedôvodná, a preto bola zamietnutá.

30. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.