← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·18. 12. 2025

6Ssk/124/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:0723101480.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
12Sas/4/2024
IČS
0723101480
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: C.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G. XX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko, s.r.o., so sídlom Košice, Račí potok 2385/3, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/003942-004 zo dňa 04. októbra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 12Sas/4/2024-52 zo dňa 28. mája 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 28.05.2025, č. k. 12Sas/4/2024-52 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/003942-004 zo dňa 04.10.2023 v spojení s rozhodnutím odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR č. SPSČ-OSZ-54148-0132023-VZ zo dňa 26.05.2023 a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. 2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) s poukázaním na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.

zamietol odvolanie a potvrdil napadnuté rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ- OSZ-54148-014/2023-VZ zo dňa 26.05.2023, ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie

výsluhového dôchodku. Prvostupňový správny orgán po vyhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností rozhodnutí odôvodnení rozhodnutia dôvodil tým, že: „ Napriek tomu, že menovaný bol úspešný v súdnom konaní, ktorého výsledkom bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/30/2020-91 zo dňa 20.10.2022, nové konanie vo veci jeho prevedenia na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, bolo služobným úradom zastavené.

Takýto výsledok predmetného konania teda nemal dopad ani na dĺžku služobného pomeru menovaného v zmysle § 58 zákona č. 328/2002 Z.z., ani na výšku základu na výpočet výsluhového dôchodku v zmysle § 143ac ods. 1 písm. a) tohto zákona.

Z uvedeného dôvodu odbor vyhodnotil podanú žiadosť ako nedôvodnú, a preto ju bolo potrebné zamietnuť. 3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal najmä v intenciách § 105 ods. 4, § 60 ods. 1 a ods. 2, § 84 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 4.

Správny súd dôvodil tým, že žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiadosťou zo dňa 24.01.2023 požiadal o doplatenie všetkých platových náležitostí za obdobie od neplatného prevedenia na inú funkciu až do ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru o prehodnotenie výsluhovej dávky, ktorú poberal. Žalobca vo svojich podaniach poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave a argumentoval tým, že na účely výpočtu výsluhového dôchodku má byť zarátaný plat z funkcie, ktorú vykonával pred prevedeným a nie z tých, na ktoré bol prevedený následne.

Medzi účastníkmi konania dĺžka služobného pomeru sporná nebola. Do obdobia trvania služobného pomeru bol zarátaný výkon základnej vojenskej služby od 01.10.1997 do 23.09.1998 a služobný pomer príslušníka policajného zboru od 01.01.1999 do 31.01.2021, kedy bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť; služobný pomer tak trval 23 rokov a 30 dní, z toho 15 rokov a 117 dní pred 30.04.2013. V súlade s § 143ab ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. tak žalovaný určil percentuálny pomer výšky výsluhového dôchodku ako 49 % zo základu.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, z akého základu, resp. priemerného platu sa má vychádzať pri výpočte výsluhového dôchodku. Žalobca aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o prevedení na inú funkciu, mal za to, že pri určení jeho priemerného platu je treba vychádzať zo stavu predošlého, teda v čase pred zrušenou organizačnou zmenou; žalovaný pri určení priemerného platu žalobcu vychádzal zo skutočného stavu, a to zo služobného platu, ktorý žalobca reálne poberal.

5. Po vrátení veci krajským súdom na nové konanie vo veci prevedenia žalobcu bolo zastavené z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu, nakoľko žalobca už nebol príslušníkom Policajného zboru. Zároveň nebolo vydané žiadne iné rozhodnutie, ktoré by sa dotýkalo dĺžky trvania služobného pomeru či platových náležitostí žalobcu v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave.

6. Správny súd v bode 29 konštatoval, že na to, aby mohol byť výsluhový dôchodok zvýšený podľa § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. tak, ako sa toho dovolával žalobca, je nevyhnutné, aby mal orgán rozhodujúci o žiadosti žalobcu o jeho zvýšenie preukázané, že došlo k splneniu podmienok, ktoré sú v tomto ustanovení obsiahnuté. V tomto prípade je však jednoznačné, že k splneniu týchto podmienok nedošlo. Nové konanie o prevedení žalobcu, ako už bolo v tomto rozsudku spomenuté, bolo po rozsudku Krajského súdu v Bratislave zastavené bez toho, aby sa zmenila dĺžka trvania služobného pomeru žalobcu alebo výška priemerného mesačného platu. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu za preukázané, že vo svetle rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ani v následnom konaní nedošlo k zmene skutočností rozhodných pre určenie výsluhového dôchodku a prvostupňový, ako aj odvolací orgán nemali inú možnosť, ako žiadosť žalobcu o zvýšenie výsluhového dôchodku, resp. odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietnuť.

7. K žiadosti žalobcu o prerušenie konania do času rozhodnutia o návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania uviedol, že tejto žiadosti nevyhovel z dôvodu, že žalovaný už o žiadosti žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodol oznámením č. SPSČ-OSZ-54148-028/2024-VZ zo dňa 19.02.2024 tak, že podnet

zamietol. 8. Správny súd z dôvodov vyššie uvedených správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

9. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z?dôvodov, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s dôkazmi a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

10. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v prvom rade poukázal na vadu výroku rozhodnutia odboru o zamietnutí žiadosti o zvýšenie výsluhového dôchodku po posúdení podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. Táto vada má spočívať v tom, že správny orgán neuviedol ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, a to s poukazom na zákon č. 71/1967 Zb. Tvrdil, že výrok rozhodnutia tak trpí vadou nedostatočnej určitosti, presnosti, zrozumiteľnosti a úplnosti. 11.

V kasačnej sťažnosti podrobne poukázal na okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žiadosti o výsluhový dôchodok. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/30/2000 zo dňa 20.10.2022, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ministerky vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019, ako aj Personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru číslo 194 zo dňa 26.09.2019 a vec bola vrátená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Rozsudkom a záznamom došlo k dodatočnému prelomeniu princípu správnosti citovaných rozhodnutí týkajúcich sa neplatného prevedenia sťažovateľa z funkcie staršieho referenta špecialistu expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ na funkciu starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia PZ Košice-západ. Krajské riaditeľstvo PZ, na podklade ktorého bol vydaný personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Košiciach č. 410 zo dňa 27.10.2020 o uvoľnení sťažovateľa zo služobného pomeru a na podklade ktorého bol vypočítaný výsluhový dôchodok v rozhodnutí č.j.

SPSČ-OSZ-54-148-1/2021-VZ zo dňa 18.05.2021. Sťažovateľ tak mal za to, že do 31.01.2021 zastával funkciu staršieho referenta špecialistu expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ.

V kontexte uvádzaných skutočností táto nová právna skutočnosť s prelomením princípu správnosti rozhodnutí o prevedení na funkciu staršieho referenta - poverený policajt OO PZ Košice-západ s poukazom na právnu zásadu „Ex iniuria ius nom oritur“ - z bezprávia, resp. protiprávneho konania nevzniká právo spôsobuje nezákonnosť na to nadväzujúceho rozhodnutia č.p.: SPSČ- OSZ-54-148-1/2021-VZ zo dňa 18.05.2021, v rámci ktorého sa pri výpočte základu výsluhového dôchodku vychádzalo z neplatného prevedenia na funkciu starší referent - poverený policajt OO PZ Košice-západ, Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach.

V súhrne konštatoval, že rozsudok krajského súdu hovorí o tom, že bol nezákonne prevedený na inú funkciu. Tvrdil, že odbor bol preto povinný na základe tohto nezákonného právneho úkonu mu priznaťvyšší výsluhový dôchodok po prepočítaní výšky základu na výpočet výsluhového dôchodku s poukazom na túto novú právnu skutočnosť (že od 01.10.2019 do 31.01.2021 zastával funkciu staršieho referenta špecialistu expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ), čo sa ale nestalo.

Sťažovateľ tak nesúhlasí s konštatáciou odboru v odôvodnení rozhodnutia, že takýto výsledok predmetného konania nemal dopad ani na dĺžku služobného pomeru, ani na výšku základu na výpočet výsluhového dôchodku. Preto tvrdil, že je potrebné dávku výsluhového zabezpečenia priznať vo vyššej sume (bola priznaná v nižšej sume, ako patrí). S poukazom na § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. je zjavné, že sporné rozhodnutie nie je v súlade s právnymi predpismi, čo zakladá separátny dôvod na jeho zrušenie. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že žalovaný sa neriadil ustanovením § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z.

12. Sťažovateľ správnemu súdu tiež vytýkal, že v bode 19 rozsudku uvádza, že nie je jeho činnosťou možné nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí. S odkazom na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Sžo 32/2014 uviedol, aké sú úlohy správneho súdu. Podľa názoru sťažovateľa správny súd nesprávne nazerá na situáciu z hľadiska, že už nie je policajtom. Pre danú vec je podstatná tá skutočnosť, že do času skončenia služobného pomeru mal byť sťažovateľ zaradený na pôvodnej funkcii, na ktorej mal poberať vyšší plat, z ktorého následne mal byť vypočítaný vyšší výsluhový dôchodok. Tvrdil, že z logiky veci vyplýva, že pokiaľ by mu bol vyplácaný pôvodný plat alebo plat valorizovaný, mal by vyšší dôchodok.

13. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia. 14. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 05.08.2025 s argumentáciou a právnym názorom žalobcu vyjadreným v kasačnej sťažnosti nestotožnil. Plne súhlasil s výrokom napadnutého rozsudku. Navrhol kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietnuť.

15. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené na vedomie žalobcovi dňa 03.09.2025.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.

22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. s poukazom na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o zamietnutí žiadosti o zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu.

23. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 24. Podľa článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. 25.

Podľa § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí.

26. Z obsahu spisov mal kasačný súd za preukázané, že žalobca bol dňom 31.01.2021 Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach číslo 410 zo dňa 27.10.2020 podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, že sa s nadriadeným dohodli na uvoľnení zo služobného pomeru dňom 31.01.2021.

Pred uvoľnením zo služobného pomeru bol vo funkcii: starší referent oddelenia nástrahovej a zabezpečovacej techniky odboru ochrany objektov Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (od 01.10.2019). Na túto funkciu bol prevedený z dôvodu organizačných zmien po tom, čo bol dňom 30.09.2019 odvolaný z predošlých funkcií (od 01.04.2018 do 30.09.2019 bol vo funkcii starší referent špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, miesto výkonu štátnej služby Košice). Žalobca žiadosťou doručenou služobnému úradu dňa 19.01.2021 požiadal o výsluhový dôchodok. Celková započítaná doba služobného pomeru je 23 rokov a 30 dní; doba služobného pomeru k 30.04.2013 je 15 rokov a 117 dní. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava rozhodnutím č.p. SPSČ-OSZ-54.148-1/2021-VZ zo dňa 18.05.2021 žiadateľovi priznalo výsluhový dôchodok od 01.02.2021 v sume 1.004,27 eur mesačne.

Základom na výpočet výsluhového dôchodku bol priemerný mesačný služobný plat vo výške 2.049,53 eur;

uvedených 49 % z tohto platu predstavuje výsluhový dôchodok v sume 1.004,27 eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo dňa 08.06.2021 právoplatnosť. Ďalšou žiadosťou doručenou odboru dňa 19.02.2021 žalobca tiež požiadal o priznanie odchodného, ktoré bolo žiadateľovi priznané v sume 20.495,30 eur.

27. Kasačný súd z obsahu spisov mal za preukázané, že Odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo dňa 24.03.2023 odstúpené podanie žalobcu, ktorý v súlade s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/30/2020 okrem iného žiadal o nové určenie výšky výsluhového dôchodku a odchodného, ktoré mu boli priznané podľa zákona č. 328/2002 Z.z. po skončení služobného pomeru dňom 31.01.2021.

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie ministerky vnútra Slovenskej republiky č.p.: SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019, ako aj personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 194 zo dňa 26.09.2019, ktorým bol menovaný z dôvodu organizačných zmien odvolaný z funkcie a prevedený na inú funkciu na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach a vec sa vrátila Ministerstvu vnútra na ďalšie konanie.

Listom č.p.: PPZ-NKA-43-004/2023-P zo dňa 03.03.2023 bolo menovanému oznámené zastavenie konania podľa §239a zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko jeho služobný pomer skončil dňom 31.01.2021 na základe vlastnej žiadosti. Žalobca sa domáhal okrem iného aj prehodnotenia a doplatenia výsluhovej dávky. Žalobca tak po uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka PZ odo dňa 01.02.2021 nebol policajtom, nevykonával štátnu službu v služobnom úrade a jeho služobný pomer ku dňu oznámenia Prezídia PZ MV SR v Bratislave zo dňa 03.03.2023 netrval a tak nebolo možné na jeho osobu uplatniť ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. Z uvedeného dôvodu mu bolo oznámené, že konanie vo veci jeho prevedenia na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby po zrušení personálneho rozkazu prezidenta PZ č. 194 zo dňa 26.09.2019 a rozhodnutia ministerky vnútra SR č. SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019 a po vrátení veci rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/30/2020-91 zo dňa 26.11.2019 Ministerstvu vnútra SR na ďalšie

konanie, podľa § 293a zákona bolo zastavené z dôvodu, že odpadol dôvod uvedeného konania, ktoré bolo začaté z podnetu oprávneného orgánu. Žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku preto bola podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. zamietnutá. Žalovaný na odvolanie žalobcu preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z dôvodu, že žalobca proti oznámeniu číslo PPZ- NKA-43-004/2023-P zo dňa 03.03.2023 neuplatnil žiaden opravný prostriedok a toto je právoplatné a vykonateľné, znamená to, že nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností, teda základu na výpočet výsluhového dôchodku (ktorým bol priemerný mesačný služobný plat získaný v kalendárnom roku 2019), ktoré by mohli mať vplyv na výšku priznaného výsluhového dôchodku.

Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu z dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti zistil, že nie je daný dôvod na zmenu rozsudku správneho súdu a zrušenie a vrátenie veci žalovanému. 28. Základnou úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť zásadnú otázku, či správne orgány konajúce v danej veci vyhodnotili správne a v súlade s relevantnými ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z.z. zastavenie konania o zvýšenie priznaného výsluhového dôchodku z dôvodu zmien rozhodujúcich skutočností, ktoré môžu mať vplyv na výšku priznaného výsluhového dôchodku za obdobie, kedy žalobca od 01.10.2019 nevykonával funkciu starší referent špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky NAKA Prezídia

PZ. Z dôvodu, že dňom 30.09.2019 bol odvolaný z tejto funkcie a bol prevedený na Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, služobný útvar Ministerstva vnútra SR. V uvedenej súvislosti nemožno odhliadnuť od záverov rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/30/2020 zo dňa 20.10.2022, ktorý zrušil rozhodnutie č. SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019 v spojení s personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru č. 194 zo dňa 26.09.2019 a vec vrátil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Z obsahu spisov vyplýva, že v súlade so záväzným právnym názorom Krajského súdu v Bratislave bolo začaté ďalšie konanie vo veci prevedenia žalobcu na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona.

Dňa 01.03.2023 bol prezidentovi Policajného zboru predložený návrh riaditeľa NAKA P PZ pod č. PPZ-NKA-43-003/2023-P zo dňa 23.02.2023, prostredníctvom ktorého navrhol konanie vo veci prevedenia žalobcu na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona, odvíjajúceho sa od organizačných opatrení ministra vnútra SR č. 13/2019, podľa § 239a zákona zastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod uvedeného konania, ktoré bolo začaté z podnetu oprávneného orgánu. Podľa záverov rozhodnutia prvostupňového orgánu v rozhodnutí z 26.05.2023 takýto výsledok predmetného konania nemal dopad ani na dĺžku služobného pomeru v danej veci v zmysle § 58 zákona č. 328/2002 Z.z., ani na výšku základu na výpočet výsluhového dôchodku v zmysle § 143ac ods. 1 písm. a) tohto zákona. Žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku z 24.01.2023 tak bola vyhodnotená ako nedôvodná, a preto bola zamietnutá.

29. Zásadnou otázkou pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného tak bolo posúdenie, či žiadateľ o zvýšenie výsluhového dôchodku splnil podmienky nároku na zvýšenie výsluhového dôchodku za obdobie od 01.10.2019 do uvoľnenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 191 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na základe vlastnej žiadosti dohodou dňom 31.01.2021. Kasačný súd sa stotožnil s právnym posúdením v bode 29, keď uviedol, že na to, aby mohol byť výsluhový dôchodok zvýšený podľa § 105 ods. 4 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z., musí byť preukázané, že došlo k splneniu podmienok, ktoré sú v tomto ustanovení obsiahnuté. V tomto prípade k splneniu týchto podmienok nedošlo z dôvodu, že nedošlo k zmene skutočností rozhodných pre určenie výsluhového dôchodku.

30. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP.

32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. decembra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/124/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik