6Ssk/125/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: T. L., nar. X. H. XXXX, bytom V. XXXX, XXXXX . X., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom Železničná 90/ 12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47248432, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností pracovisko Žilina, J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 z 10. júla 2023, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 18. júla 2024, č. k. 12Sas/5/2023-91, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica č. PB2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/ 22609-102 z 15. mája 2023 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie, podľa § 40 ods. 1, ods. 13, § 48 a § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 447/2008 Z. z.“) za obdobie od 1. apríla 2020 do 30. apríla 2020, za obdobie od 1. júna 2020 do 31. augusta 2020, za obdobie od 1. októbra 2020 do 30. júna 2021, za obdobie od 1. septembra 2021 do 28. februára 2022, spolu v sume 9.155,48 Eur, do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. UPS/ US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 z 10. júla 2023 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len ,,správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané Úradom.

použitá. Druhou otázkou bolo, či po zistení Úradu, že peňažný príspevok na opatrovanie nepatril, vzhľadom na to, kedy tak zistil, na základe akých skutočností a na konanie žalobkyne, použil pri rozhodovaní o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie správny právny predpis, ak Úrad rozhodnutie oprel o § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril.

Správny súd zastáva názor, že v období poberania peňažného príspevku na opatrovanie žalobkyňou, spočiatku ani samotná štátna správa v čase vyplácania predmetných príspevkov nepostupovala jednotne, v záujme čoho bolo prijaté usmernenie k príjmu Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. UPS/US1/SSVOPPPKPČ/10278 z 21. januára 2022. Podľa usmernenia sa finančné plnenia poskytované v rámci opatrení č. 2 a č. 4 projektu ,,Prvá pomoc“ považujú za príjem fyzickej osoby s ŤZP podľa § 18 zákona č. 447/2008 Z. z. a taktiež za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo zamestnania na účely § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. Rovnako Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica zverejnilo v mesiaci marec 2021 na svojej internetovej stránke Usmernenie číslo: 22/DzPaU/2021/MU, vydané odborom daňovej metodiky, k zisťovaniu základu dane alebo daňovej straty v súvislosti s prijatými plneniami podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z., z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu daňovníkov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka.

Podľa správneho súdu, ak štát - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo financií až následne posudzuje povahu finančnej pomoci v rámci opatrení COVID-u a jeho vplyv na posudzovanie príjmu poberateľov kompenzačných príspevkov v zmysle § 18 a § 45 zákona 447/2008 Z. z. svedčí to len o tom, že v čase poberania príspevku na opatrovanie a súčasne peňažnej pomoci „Prvá pomoc“ nebola naplnená hypotéza právnej normy ustanovenia § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., čo žalobkyňa oprávnene namietala v žalobe.

Nárok na vrátenie vyplateného peňažného príspevku na opatrovanie sa z pohľadu Úradu a žalovaného ukázal ako daný, až po prijatí vyššie uvedených usmernení. Pokiaľ bol peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný, dialo sa tak konaním/rozhodovaním pracovníkov Úradu, majúc za to, že v čase jeho vyplácania žalobkyňa bola oprávnená túto dávku poberať.

5. Za relevantné považuje správny súd to, či bol naplnený účel prijatej peňažnej pomoci, teda či príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ bol použitý na určený účel, čo je ale potrebné preukázať a v tomto smere doplniť dokazovanie. Preto správny súd považoval za potrebné zaoberať sa aj výdavkami SZČO, teda kompletným účtovníctvom, a nielen daňovým priznaním. Postup orgánu verejnej správy je prísne formalistický, nezohľadňujúci konkrétne okolnosti predmetnej veci, čo je v rozpore so sledovaným účelom pri poskytovaní štátnej pomoci na preklenutie obdobia pandémie COVID-u.

Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne a v prvom rade sa zaoberať aj výdavkami samostatne zárobkovo činnej osoby a tým, na čo bol skutočne použitý príspevok poskytnutý v rámci projektu „Prvá pomoc.“ Pokiaľ by bol tento príspevok skonzumovaný na to, na čo bol určený, v zásade akoby nebol poskytnutý a riešil len danú mimoriadnu situáciu v súvislosti s COVID-om. Žalobkyni uložená povinnosť vrátiť za daných okolností zároveň prijímaný peňažný príspevok na opatrovanie, a to napriek tomu, že vykonávala opatrovanie zdravotne ťažko postihnutej dcéry, je nielen v rozpore so sledovaným účelom poberania peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 447/ 2008 Z. z., ale takýto postup orgánu verejnej správy nie je ani spravodlivý. Správny súd

6. Správny súd preskúmaním veci zistil, že orgán verejnej správy nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, keď zistený skutkový stav neumožňoval orgánu verejnej správy vyvodiť záver, k akému dospel žalovaný aj Úrad. Správny súd môže pristúpiť k dokazovaniu aj sám, ale v tomto prípade by to nebolo účelné, lebo zmyslom správneho súdnictva nie je nahrádzať samotné konanie a právne posúdenie veci orgánom verejnej správy. Preto orgán verejnej správy podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nanovo vykoná, resp. doplní dokazovanie, ktoré vyhodnotí a vec právne posúdi, pričom vydané rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo atribúty preskúmateľnosti. Pri právnom posúdení veci, pokiaľ žalovaný (aj Úrad) zotrvá na aplikácii ustanovenia § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., musí žalobkyni preukázať, že nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na opatrovanie, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom. Pri rozhodovaní musí ex offo prihliadať na preklúziu povinnosti poberateľky príspevku na opatrovanie tento vrátiť v zmysle § 58 ods. 2 citovaného zákona.

Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný. 8. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a?to z?dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 10. Sťažovateľ dôvodí svoju kasačnú sťažnosť tým, že žalobkyňa ako poberateľka peňažného príspevku na opatrovanie musela spĺňať zákonnú podmienku ustanovenú v § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., t. j. mesačný príjem zo zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom.

V zmysle § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. sa za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri osobitnom predpise je odkaz na § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až h) a k) až t) a § 5 ods. 7 písm. f) až j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 595/2003 Z. z.“).

11. Sťažovateľ poukázal, že nie je oprávnený hodnotiť správnosť podaného daňového priznania a ani správnosť účtovníctva žalobkyne. Pri posudzovaní čistého príjmu z podnikania sa vychádzalo z údajov uvedených z predložených predmetných ,,Potvrdeniach o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020, 2021 a 2022 na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku na opatrovanie“ (zo dňa 13. mája 2021, 16. marca 2022 a z 21. marca 2023), pričom finančné plnenia poskytované v rámci opatrenia č. 2 a č. 4 projektu ,,Prvá pomoc“ boli v roku 2020, 2021 a 2022 oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, a preto podľa sťažovateľa nemali byť súčasťou príjmu uvedeného v predmetných potvrdeniach. Sťažovateľ uvádza, že súd považuje od správneho orgánu vykonať dokazovanie, ktoré presahuje jeho zákonné oprávnenia.

13. K poukázanej skutočnosti správnym súdom, že nedošlo k naplneniu ust. § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., sťažovateľ uviedol, že žalobkyňa zodpovedá za správnosť vedeného účtovníctva a správnosť podaného daňového priznania, taktiež požiadala o vyplatenie prostriedkov v rámci projektov ,,Prvá pomoc“, musela byť preto informovaná o podmienkach ich vyplatenia a taktiež bola poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie, preto musela disponovať informáciami o podmienkach jeho poskytovania, disponovala preto dostatkom relevantných informácií, že neoprávnene poberá peňažný príspevok na opatrovanie, nakoľko svojím príjmom presiahla dvojnásobok sumy životného minima.

stav. Podľa názoru sťažovateľa mali správne orgány skutkový stav zistený dostatočne a v rozhodnutiach logicky a zrozumiteľne žalobkyni zdôvodnili, prečo je uložená povinnosť vrátiť poskytnutý peňažný príspevok na opatrovanie vo vyššie uvedenom rozsahu.

konanie. 15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 15. októbra 2024, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so žalovaným, že nie je oprávnený hodnotiť správnosť daňového priznania a ani správnosť účtovníctva. Žalovanému predložila vyhlásenie potvrdené jej účtovníčkou, z ktorého bolo a je zrejmé, aké mala príjmy, aké výdavky a aký bol jej čistý príjem. Žalobkyňa oprávnene a pravdivo predkladala čestné vyhlásenie, nakoľko jej priemerný čistý príjem bol v každom roku nižší ako dvojnásobok sumy životného minima. Poukázala na to, že živnostník má právo uplatniť paušálne výdavky vo výške 60% z príjmu, pričom nemusí predkladať účtovné doklady. Nebolo jej preukázané konanie, ktoré predpokladá § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. Poukázala na to, že obe dávky, t. j. príspevok na opateru aj peňažnú pomoc vyplácaj ten istý úrad, žalovaný, a preto, ak mal pochybnosti, mohol výplatu príspevku za opatrovanie zastaviť, resp. deklarované údaje preveriť.

16. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanej na vedomie dňa 17. októbra 2024.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 199 ods. 1 písm. d) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 z 10. júla 2023 a prvostupňové rozhodnutie Úradu č. PB2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/22609-102 z 15. mája 2023 a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Zrušeným prvostupňovým rozhodnutím Úrad uložil žalobkyni povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie. Žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané Úradom. 24. Podľa § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 447/2008 Z. z.) za príjem sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom; vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

28. Podľa § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná, odníme, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že a) peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal, aj keď priznať mal, b) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal neprávom, c) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal v nižšej sume ako patril, d) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal vo vyššej sume ako patril, e) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal od neskoršieho dňa ako patril, f) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal, g) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď odňať a zastaviť jeho výplatu nemal,

29. Podľa § 45 ods. 10 zákona č. 447/2005 Z. z. za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.

ak a) nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, b) vedome spôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, c) jej bol peňažný príspevok na kompenzáciu znížený alebo odňatý a jeho výplata zastavená z dôvodu zmeny rozhodujúcich skutočností.

32. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že: - Úrad na základe podanej žiadosti priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - dcéry T. L. nar. XX. júna XXXX, rozhodnutím č. PB2/PP/SOC/2019/38612-3 z 2. decembra 2019; - zo živnostenského listu vyplýva, že žalobkyňa bola od 1. júla 2005 samostatne zárobkovo činná osoba, vykonávala ohlasovanú živnosť - zubná technika; - žalobkyňa pravidelne Úradu predkladala čestné vyhlásenia, že jej čistý mesačný príjem z podnikania nepresahoval dvojnásobok sumy životného minima; - z potvrdení o podaní daňového priznania za roky 2020, 2021 a 2022, vyplýva priemerná výška príjmu z podnikania 112,29 eur mesačne v roku 2020, 191,88 eur mesačne v roku 2021 a 90,36 eur mesačne v roku 2022; - z potvrdenia oddelenia aktívnych opatrení trhu práce a poradenstva Úradu zo dňa 13. septembra 2022 vyplýva, že bol poberateľke peňažného príspevku na opatrovanie poskytnutý

zamestnanosti v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Príjem zo zamestnania, za ktorý sa považujú aj príspevky vyplatené v rámci národného projektu, bol vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima, preto poberateľka nemá nárok na peňažný príspevok na opatrovanie v tam špecifikovanom období.); - žalovaný rozhodnutím č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 z 10. júla 2023 zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Úradu potvrdil (z odôvodnenia vyplýva, že podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom od 1.

Zároveň žalovaný podotkol, že finančné plnenia poskytované v rámci opatrenia č. 2 a č. 4 projektu ,,Prvá pomoc“ sa podľa § 18 zákona č. 447/2008 Z. z. považujú za príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a taktiež za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo zamestnania na účely § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. Príjem žalobkyne zo zamestnania v určitých obdobiach, za ktorý sa považujú aj príspevky vyplatené v rámci národného projektu ,,Prvá pomoc“ bol vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima, preto žalobkyňa nemá nárok na peňažný príspevok na opatrovanie v rozhodnutí špecifikovanom období. Žalovaný dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Úradu bolo vydané v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a nenašlo dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie.)

34. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobkyňa poberala príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - dcéry a v rozhodnom čase bola samostatne zárobkovo činnou osobou. Podľa ustanovenia § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na opatrovanie je možné poskytnúť aj v ,,súbehu“ s výkonom zamestnania, pričom zamestnaním na účely zákona je, okrem iného, aj činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osobe, ktorá vykonáva zamestnanie v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. je však možné iba za splnenia dvoch podmienok súčasne, a to „čistý“ mesačný príjem zo zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime a vykonávanie zamestnania nie je v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňa uvedené spĺňala, preto jej Úradom bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie, pričom čestnými

35. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. sa posudzuje, či „čistý“ mesačný príjem zo zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime. Úrad pri prehodnocovaní príjmu na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie vychádzal z potvrdenia o podaní daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020, 2021, 2022 predložených žalobkyňou, z ktorých mu vyplynul ,,čistý“ príjem zo živnosti, ale z uvedeného mu nevyplynula skutočnosť, že neobsahuje odpočítané oprávnené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom a taktiež ani skutočnosť, že neobsahuje výdavky oslobodené od dane z príjmov (tzn. hradené z finančných plnení v rámci projektu ,,Prvá pomoc“). V nadväznosti na to pripočítal k príjmu uvedený príspevok v plnej výške bez zohľadnenia, na aké výdavky bol

písm. d/ zákona č. 595/2003 Z. z.)]. 37. Najvyšší správny súd súhlasí, že peňažný príspevok z národného projektu ,,Prvá pomoc“ je považovaný za príjem v zmysle § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 477/2008 Z. z. v spojení s § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z., avšak nie ,,čistý“ príjem, tak ako to požaduje ustanovenie § 40 ods. 13 zákona č. 477/2008 Z. z. pri posudzovaní príjmu na účely peňažného príspevku na opatrovanie.

. . ak je prijatá dotácia, podpora, príspevok oslobodená od dane, prijaté plnenie sa nezahŕňa do základu dane. Nadväzne na definíciu pojmu daňový výdavok vymedzenú v § 2 písm. i) ZDP a znenie § 21 ods. 1 písm. j) ZDP je z daňových výdavkov potrebné vylúčiť výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, t. j. výdavky hradené z prijatého plnenia, ktoré je oslobodené od dane z

. . v deň prijatia príspevku príjem peňažných prostriedkov z príspevku zaúčtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania, t. j. príjem neovplyvňujúci základ dane. Použitie príspevku v zmysle § 18 ods. 2 postupov účtovania daňovník neúčtuje. Daňovník musí sledovať, ktoré výdavky z oslobodeného plnenia uhrádza, pričom vzhľadom na to, že príspevok obdržal v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, mal by ho prednostne použiť na úhradu výdavkov súvisiacich so svojím podnikaním, resp. inou samostatne zárobkovou činnosťou, t. j. na úhradu výdavkov, ktoré v prípade, ak by neboli hradené z oslobodeného plnenia, boli by daňovými výdavkami (napr. nájomné, nákup zásob, nákup pohonných látok, úhrada za energie, poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie a pod.). Ak by daňovník poskytnuté oslobodené plnenie nepoužil na úhradu výdavkov, ktoré v prípade, ak by neboli hradené z oslobodeného plnenia, boli by daňovými

Výdavky hradené z prijatého oslobodeného plnenia zaúčtuje daňovník ako výdavky podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania, t. j. ako výdavky, ktoré podľa osobitného predpisu, ktorým je ZDP, neovplyvňuje základ dane z príjmov. Len v prípade, ak takéto výdavky daňovník nemá, je možné akceptovať použitie príspevku na osobnú potrebu daňovníka a nekrátenie daňových výdavkov.“ Žalovaný na uvedené Usmernenie poukazuje a zároveň žalobkyňa tvrdí, že v zmysle uvedeného Usmernenia postupovala pri vypracovaní daňového priznania a účtovníctva.

prostriedkov bola oslobodená od povinnosti platiť z týchto prostriedkov daň z príjmov, avšak tieto prostriedky sa započítavali do príjmov v rámci § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. je protichodné s rovnako tvrdením žalovaného, že ak by žalobkyňa použila predmetné prostriedky na iný než stanovený účel, bola by povinná ich vrátiť. Preto bude úlohou Úradu v zmysle vyššie uvedeného postupovať a vychádzať pri zisťovaní príjmu nielen z daňových priznaní, ale aj z účtovníctva žalobkyne, tak ako to už uviedol správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ak zistí, že žalobkyňa použila peňažný príspevok z projektu ,,Prvá pomoc“ na osobnú potrebu, v takom prípade môže dôjsť k navýšeniu ,,čistého“ príjmu na účely zisťovania splnenia podmienky na poberanie peňažného príspevku na opatrovanie podľa § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. 40. Žalovaný v kasačnej sťažnosti vyjadril názor, že správny súd od neho požaduje vykonať dokazovanie, ktoré presahuje jeho zákonné oprávnenie. V tomto smere najvyšší správny súd pripomína žalovanému zásadu materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny

Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu. Táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia. V ňom musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval (§ 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok).

zisteniach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť častokrát atypické, čo však nemôže všeobecné súdy zbaviť povinnosti urobiť všetko pre to, aby každá prejednávaná vec mohla byť vyriešená - cez prizmu idey materiálneho chápania právneho štátu - t. j. spravodlivo. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle menovaného článku 2 ods. 2 totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 341/07), „Přílišný formalismus při výkladu právních norem vedoucí k extrémně nespravedlivému závěru pak znamená porušení základních práv“ (nález Ústavného súdu Českej republiky z 21. októbra 2008, sp. zn. IV. ÚS 1735/07).

Je preto úlohou súdu, aby aj vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu vyhodnotil, či striktná aplikácia právnej normy, respektíve právnych noriem na konkrétny prípad sa nepribližuje už k hranici prílišného formalizmu a lipnutí na bezpodmienečnom dodržiavaní právnej normy.

Ako už bolo vyššie viackrát spomenuté, cieľom bolo kompenzovať výpadky príjmov živnostníkov v dôsledku obmedzení podnikateľskej činnosti a tým chrániť verejný záujem - udržanie zamestnanosti a podnikania. Bez tejto pomoci by došlo k masívnemu ukončovaniu živností a prehĺbeniu hospodárskej a sociálnej krízy. Tieto príspevky boli oslobodené od dane z príjmov, čo potvrdzuje, že štát ich považoval za mimoriadnu, verejnoprospešnú podporu, a nie štandardný zdaniteľný príjem. Ale rovnako bol stanovený účel ich použitia.

neprávom. Uvedeným sa podrobne zaoberal správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým najvyšší správny súd súhlasí a na ktoré odkazuje. Pri zohľadnení toho, čo žalovaný k predmetnému uviedol v kasačnej sťažnosti, najvyššiemu správnemu súdu nevyplynulo preukázateľné zavinenie žalobkyne ako poberateľky peňažného príspevku na opatrovanie. Skutočnosť, že bola informovaná o podmienkach vyplácania a poskytovania oboch peňažných príspevkov plynie z poučovacej povinnosti správnych orgánov vo vzťahu k určeným subjektom, nemožno z toho vyvodzovať zavinenie žalobkyne, že sa jej peňažný príspevok na opatrovanie vyplácal neprávom. Žalovaný sa musí riadne vysporiadať s vedomosťou, resp. nevedomosťou žalobkyne o uvádzaní nesprávnych údajov, nakoľko priamo zákon vyžaduje vedomé spôsobenie vyplatenia príspevku neprávom.