6Ssk/126/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:1022200600.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- NR-22Sa/15/2022
- IČS
- 1022200600
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Y. W., bytom X.. M.. Q. XXXX/XX, A. N., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 3. marca 2022, číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 3. marca 2023, č.k. 22Sa/15/2022-71, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 03. marca 2023, č.k. 22Sa/15/ 2022-71 zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) správu žalobu v sociálnej veci, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 03. marca 2022, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. marca 2019, ktorým bola podľa § 263 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Príloha k rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X z 3. marca 2022 je Osobný list dôchodkového poistenia.
2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 263 ods. 1, § 263a ods. 5, § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd na základe včas podanej správnej žaloby a po vyhodnotení závažnosti dôvodov uvedených vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej. Riadiac sa právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sk/38/2020, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť vysporiadať sa so žiadosťou o prepočítanie invalidného dôchodku na základe dodatočného zaplatenia chýbajúceho obdobia dôchodkového poistenia bola preskúmavaným rozhodnutím opakovane zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 28. decembra 2018 podľa § 263 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Krajský súd z vykonaného dokazovania zistil, že chýbajúce obdobia dôchodkového zabezpečenia / poistenia, týkajúce sa rokov 1978, 1982 a 1999 boli riadne započítané a obdobie dôchodkového poistenia bolo zvýšené z 45,5124 rokov na 45,8274 rokov tak, ako je to v rozhodnutí uvedené. Rovnako bol zhodnotený vymeriavací základ za rok 2005 - 181140 a následne bol v rozhodnutí uvedený presný výpočet sumy invalidného dôchodku vo výške 315,60 eur; suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila odo dňa priznania o 1,00 eur mesačne na 316,60 eur mesačne. Pretože suma vyplácaného invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, bol vo výške 387,10 eur mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004 bola 316,60 eur mesačne, zostal žalobcovi vyplácaný dôchodok vo vyššej sume, t.j. bol zosúladený stav do 31. decembra 2003 tak, ako to žalobca požadoval. Rovnako boli započítané aj chýbajúce obdobia dôchodkového poistenia a bol dodržaný aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/05-51, o čom bolo rozhodnuté už v predchádzajúcich rozhodnutiach a tie nemôžu byť predmetom nového rozhodovania. Zároveň krajský súd dodal, že podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemohlo byť vyhovené požiadavke na skoršie doplatenie čiastočného invalidného dôchodku a tiež invalidného dôchodku. 4. Vzhľadom na uvedené, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že podľa výsledku konania úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
II.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. V kasačnej sťažnosti okrem podrobného zdôvodnenia postupu kasačného súdu v konaní o kasačnej sťažnosti § 438 a nasl. SSP zdôraznil, že od podania žiadosti z 28. decembra 2018 nežiadal zvýšenie invalidného dôchodku, ale žiadal o prepočítanie výšky čiastočného invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný od 1. júla 1978 a od 4. januára 1991 invalidného dôchodku. Žiadosť bola bez právneho dôvodu svojvoľne prekvalifikovaná na žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. V správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovanej z 3. marca 2022 poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 25/05-51 zo dňa 7. júna 2006. Žalovaná mala povinnosť vec do súladu so zákonom. Žiadal ponechať pôvodnú posudkovými lekármi určenú 80 % percentuálnu mieru dňa 25. mája 1999, lebo zdravotný stav je trvalý a nezlepšil sa. Postupom žalovanej boli porušené jeho ústavné práva a práva garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Krajskému súdu vytýkal, že sa nevysporiadal argumentmi uvedenými v správnej žalobe. 8. Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové rozhodnutie. Žiadal, aby žalovaná vykonala kontrolný prepočet invalidného dôchodku, započítať všetky obdobia od prvého nástupu do zamestnania a od vzniku dôchodkového zabezpečenia a dôchodkového poistenia a nezabudnúť riadne zhodnotiť a pripočítať všetky odpracované doby a dosiahnuté príjmy, dôležité pre výpočet dôchodkov.
III. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 15. mája 2023. Dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti považovala za neopodstatnené a kasačnú sťažnosť navrhla zamietnuť. 10. Poukázala na rozhodnutie, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu a na osobný list dôchodkového poistenia a bližšie konkretizovala, že chýbajúce obdobia dôchodkového poistenia, týkajúce sa roku 1978, 1982 a 1999 boli riadne započítané a obdobie dôchodkového poistenia bolo zvýšené zo 45, 5124 rokov na 45, 8274 rokov. Podľa právneho názoru súdu bol v konaní dodržaný aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 25/05-51, o čom bolo rozhodnuté už v predchádzajúcich rozhodnutiach. Správne, ak bol uvedený aj dátum 1. január 2016 v súlade s § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto nemohlo byť vyhovené požiadavke na skoršie doplatenie čiastočného invalidného dôchodku a tiež invalidného dôchodku.
IV.
11. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 17. augusta 2013.
V.
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti sťažovateľa nemožno priznať úspech. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 16. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. marca 2022, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. marca 2019, ktorým bola podľa § 263 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku.
Týmto rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/38/2020 zo dňa 21. septembra 2021. 18. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b)vypláca v nižšej sume, ako patrí, c)odoprela neprávom alebo d)priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
19. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z., ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká.
20. Podľa názoru krajského súdu vysloveného v rozhodnutí v tom istom prípade - rovnaké skutkové okolnosti veci, tých istých účastníkov, bola už základná právna otázka - právny predpis, podľa ktorého treba rozhodnúť o žalobcovej žiadosti o prehodnotenie - prepočítanie výšky čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku Najvyšším správnym súdom SR v konaní pod sp. zn. 9Sk/38/2020 vyriešená, a preto v dôsledku rešpektovania princípu právnej istoty na túto otázku v novej kasačnej sťažnosti (pri opakovaní tých istých dôvodov) nemôže dať inú odpoveď, ako už raz kasačný súd vyslovil.
21. Skorším rozsudkom kasačného súdu sp. zn. 9Sk/38/2020 bolo v predmetnej právnej veci v bode 41 konštatované, že Žiadosťou o prehodnotenie - prepočítanie výšky čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku, priznaného od 1. júla 1978 a prehodnotenie - prepočítanie výšky invalidného dôchodku, priznaného od 4. januára 1991 žalobca žiadal vykonať podľa pravidiel a podmienok novej právnej úpravy, t.j. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2004, a to s doplatením minimálne za celé obdobie/roky od nadobudnutia účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z., t.j. 1. januára 2004, ku dňu prepočítania a následného vyplácania prepočítaného invalidného dôchodku. Žalobca v žiadosti zdôraznil, že absentuje postup podľa § 263a ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z.
22. V predmetnej veci je potrebné zdôrazniť, že preskúmavané rozhodnutie predstavuje realizáciu rozsudku sp. zn. 9Sk/38/2020. V predmetnej veci kasačný súd vrátil vec rozhodnutia o . . . . Žiadosti žalobcu o prehodnotenie - prepočítanie výšky.
. . . . . . . . . do štádia na nové rozhodnutie o tejto žiadosti. Dôvody tohto postupu vyplývajú z bodu 44 rozhodnutia. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je všeobecný súd povinný dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (nález ÚS SR
III. ÚS 230/2019 z 5. decembra 2019). Po oboznámení sa s právnym záverom žalovanej, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie dňa 3. marca 2022 v dôchodkovej veci sťažovateľa, dôvodom uvedeným v jeho kasačnej sťažnosti nebolo možné priznať úspech.
23. Kasačný súd oboznámením sa s kasačnými dôvodmi zistil, že žalobca napriek právnemu názoru, ktorý bol vyslovený v skoršom rozhodnutí po dôkladnom komplexnom oboznámení sa s obsahmi spisov naďalej spochybňuje správnosť postupov a rozhodnutí vo veci invalidného dôchodku len s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalovaná sa s vecou náležite zaoberala. Nové rozhodnutie vykonala v súlade so zákonnou úpravou ustanoveniu zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase a pri správnej aplikácii zákonnej úpravy ustanovenej v § 112 ods. 1 uvedeného zákona v súlade s účelom tohto zákona dospel k správnemu záveru, s ktorým sa v zásade stotožnil aj krajský súd.
Nárok na dávku sa posudzuje podľa právnych predpisov platných v čase vzniku, resp. uplatnenia nároku na jeho priznanie v spojitosti so skutkovým stavom, ak zákon neustanovuje inak. Pokiaľ boli v skorších konaniach o nároku pôvodne na čiastočný invalidný dôchodok a neskôr na invalidný dôchodok pochybenia v nesprávne zhodnotených obdobiach dôchodkového poistenia v rokoch 1978 (správne malo byť od 1. januára 1978 do 30. júna 1978 a od 1. júla 1978 do 31. decembra 1978), 1982 (správne má byť od 1. januára 1982 do 28. februára 1982 a od 1. marca 1982 do 31. decembra 1982) a 1999 (správne má byť od 1. januára 1999 do 15. februára 1999 ako doba zamestnania, od 16. februára 1999 do 2. marca 1999 ako doba poberania invalidného/čiastočného invalidného dôchodku, od 3. marca 1999 do 30. júna 1999 ako doba zamestnania, od 1. júla 1999 do 2. augusta 1999 ako doba poberania invalidného dôchodku a od 3. augusta 1999 do 31. decembra 1999 ako doba zamestnania, zhodne aj vymeriavací základ za rok 2005 (namiesto 173103 má byť 181140). Kasačný súd, zhodne ako krajský
súd zistili, že tieto nesprávnosti v rozhodovaní o dôchodkovej dávke sťažovateľa v roku 2006 boli odstránené s tým, že bol opätovne posúdený nárok na invalidný dôchodok. Prílohou rozhodnutia je osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva, že pre postup podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase sa potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov bol najmenej päť rokov a zisťoval sa z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.
V posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity, pred 1. októbrom 2006 žalobca získal 3652 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Ku dňu vzniku invalidity tak získal 10 rokov a 2 dni obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok dňa 1. októbra 2006 (sťažovateľ v správnej žalobe ani v kasačnej sťažnosti správnosť údajov uvedených v osobnom liste dôchodkového poistenia nenamietal). Ďalší postup pri výpočte sumy invalidného dôchodku 315,60 eur mesačne je potrebne v odôvodnení rozhodnutia z 3. marca 2022 zdôvodnený za príslušnej aplikácie zákonných ustanovení.
Pretože suma vyplácaného invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, je 387,10 eur mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004 je (nižšia) 316,60 eur mesačne, neušlo pozornosti kasačného súdu, že sťažovateľ vo svojich početných podaniach a vyjadreniach tieto závery rozhodnutia nenamietal.
Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že po správnom zhodnotení období dôchodkového poistenia k zmene v sume invalidného dôchodku určeného zákonom č. 461/2003 Z. z. nedošlo. Postup žalovanej o prepočítanie invalidného dôchodku je súladný so zákonom z dôvodu, že podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je možné dôchodkovú dávku prepočítať len 3 roky spätne od doručenia žiadosti, teda od 1. januára 2016.
24. V zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa ako štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pre úplnosť k problematike hodnotenia dôkazov treba uviesť, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). 25. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 27. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. novembra 2023