6Ssk/127/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:1019201216.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6S/192/2019
- IČS
- 1019201216
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U.. L. J., narodený XX. E. XXXX, bytom v Č. Č.. XXX, právne zast.: JUDr. Silviou Turcsányiovou, advokátkou so sídlom v Trnave, Štefánikova č. 21/111, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 01. júla 2019, č: SEĽUZ-352-3/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 10. novembra 2022, č.k. 6S/192/2019-187, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta .
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 10. novembra 2022, č.k. 6S/ 192/2019-187 podľa § 144 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol návrh žalobcu na vydanie dopĺňacieho rozsudku. 2. Krajský súd aj s odkazom na § 191 ods. 3 písm. a/ SSP uviedol, že výrok je krytý aj odôvodnením súdneho rozhodnutia s tým, že dostatočne a dôsledne rešpektoval požiadavky určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku svojho rozhodnutia s tým, aby jeho postupom nebola narušená právna istota účastníka konania. Vychádzajúc z ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a/ SSP nie je povinný zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ale môže tak urobiť v závislostí od okolností. Dodal, že vo svojom rozsudku dostatočne vysvetlil dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorého zaviazal riadne a zrozumiteľne odôvodniť rozhodnutie s uvedením správnej úvahy prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, zistiť skutkový stav na riadne posúdenie veci, t. j. zadovážiť si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodol. Nevidel preto dôvod na zrušenie aj prvostupňového správneho rozhodnutia, nakoľko vytýkaná vada v administratívnom konaní - nedostatočne zistený skutkový stav vo veci a vada nepreskúmateľnosti napadnutého (druhostupňového) rozhodnutia žalovaného môže byť odstránená po vrátení veci priamo žalovaným, pri súčasnom zrušení len napadnutého rozhodnutia žalovaného.
II.
3. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 4. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 5.
Vyjadril presvedčenie, že na vydanie dopĺňacieho rozsudku boli splnené zákonné predpoklady. Krajský súd napadnuté uznesenie odôvodnil v zásade len mechanickým prevzatím argumentácie zo svojho rozsudku č.k. 6S/192/2019-144 bez hlbšej úvahy a bez hodnotenia kontextu zákona. Krajský súd zároveň nesprávnym právnym posúdením rozhodol tak, že odmietol vo výrokovej časti zrušiť aj prvostupňové správne rozhodnutie. Mal za to, že ak súd dospeje k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ale aj prvostupňového správneho rozhodnutia, ako tomu je v prejednávanej veci, potom zákonným následkom je zrušenie takéhoto rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie mu veci na nové konanie a rozhodnutie. V tomto konaní však krajský súd zrušil len preskúmavané rozhodnutie, avšak i napriek zjavnej nezákonnosti nezrušil aj prvostupňové správne rozhodnutie.
Pokiaľ totiž krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalovaného, okrem iného, zaviazal zistiť skutkový stav na riadne posúdenie veci, t. j. zadovážiť si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, potom je nepochybné, že aj prvostupňové správne rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a teda je nezákonné. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 27. septembra 2018, sp. zn. 2Sžo/32/2016, v ktorom bola riešená obdobná skutková a právna situácia, a teda, že došlo zo strany súdu síce k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia bez súčasného zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia s tým, že nezákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia bola len skonštatovaná v odôvodnení rozhodnutia súdu. Najvyšší súd toto rozhodnutie zmenil tak, že zrušil nielen rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale aj rozhodnutie riaditeľa personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky a dokonca išiel ešte ďalej a zrušil aj rozhodnutie Ústrednej vojenskej
lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré bolo podkladom pre jeho vydanie. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku zdôraznil, že rozhodnutia správnych orgánov podliehajú v súlade s generálnou klauzulou vyjadrenou v článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky preskúmaniu všeobecnými súdmi. Rozhodnutie o nespôsobilosti vykonávať štátnu službu, vydané v prejednávanej veci, podlieha súdnemu preskúmaniu v spojení s rozhodnutím o prepustení zo služobného pomeru ako jeho prvostupňové správne rozhodnutie. Ak súd dospeje k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ako tomu je v prejednávanej veci, potom zákonným následkom je zrušenie takéhoto rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie mu veci na nové konanie a rozhodnutie. Takže pokiaľ krajský súd v tejto veci dospel k záveru, že je nedostatočne zistený stav, a je nezákonné preskúmavané rozhodnutie, nezákonné je aj prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré vychádza z rovnakého nedostatočne zisteného skutkového stavu, tak potom zákonným následkom malo byť zrušenie aj prvostupňového správneho rozhodnutia. 6.
V ďalších častiach kasačnej sťažnosti sa žalobca venoval otázkam majúcich meritórny charakter, a teda nesúviseli so striktne vymedzeným predmetom tohto čiastkového konania a týkajúceho sa preskúmania uznesenia krajského súdu o zamietnutí návrhu žalobcu na vydanie dopĺňacieho rozsudku.
7. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie krajského súdu vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 13. januára 2023. 9. Uviedol, že dôvody kasačnej sťažnosti plynúce z § 440 ods. 1 písm. f/ SSP je potrebné vymedziť konkrétnym porušením práva na spravodlivý proces, ku ktorému došlo postupom súdu tak, že žalobcovi bolo znemožnené uskutočnenie jemu patriacich procesných práv. Nestačí iba všeobecne tvrdiť, že právo na spravodlivý proces bolo porušené, ale treba konkrétne uviesť a odôvodniť, v čom konkrétne toto porušenie spočíva. Rovnako žalobca dôvod plynúci z § 440 ods. 1 písm. g/ SSP absolútne žiadnym spôsobom nevymedzil v súlade s § 440 ods. 2 SSP, teda neuviedol právne posúdenie veci súdom, ktoré pokladá za nesprávne, a následne neuviedol, v čom by teda mala nesprávnosť právneho posúdenia veci správnym súdom spočívať, pričom iba samotné konštatovanie žalobcu, že krajský súd nesprávne posúdil vec po právnej stránke, a na základe tohto nesprávneho právneho posúdenia rozhodol tak, že odmietol vo výrokovej časti zrušiť aj prvostupňové správne rozhodnutie, nie je spôsobilé takúto nesprávnosť právneho posúdenia veci zo strany súdu založiť. Vo vzťahu k dôvodu § 440 ods. 1 písm. h/ SSP uviedol, že žalobca vôbec nekonkretizoval právnu otázku riešenú súdom a neuviedol, ako ju tento súd riešil, následne právne relevantným spôsobom nevysvetlil, v čom sa riešenie právnej otázky súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, a v konečnom dôsledku neuviedol, ako mala byť táto otázka správne riešená. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/32/2016 nemožno na daný prípad aplikovať. Nakoniec aj s odkazom na § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zdôraznil oprávnenie (možnosť) súdu v závislosti od okolností prípadu zrušiť rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. 10. Navrhol kasačnú sťažnosť žalobcu ako neprípustnú odmietnuť, alternatívne kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním z 26. januára 2023. 12. Z kasačnej sťažnosti je zrejmé, že nesprávny procesný postup spočíval v tom, že krajský súd i napriek naplneniu zákonných predpokladov na vydanie dopĺňacieho rozsudku, ktorým by súd zrušil aj prvostupňové správne rozhodnutie, dopĺňací rozsudok nevydal, čím postupoval procesne nesprávne. Nesprávnosť právneho posúdenia spočíva v tom, že ak súd dospel k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a zároveň aj prvostupňového správneho rozhodnutia, potom zákonným následkom je aj zrušenie oboch týchto rozhodnutí. V súvislosti s odkazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/32/2016 uviedol, že jeho podstata spočíva v tom, že ak súd dospeje k nezákonnosti rozhodnutia vydaného, či už v poslednom stupni alebo v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, tak je nielen oprávnený, ale aj povinný pre nezákonnosť zrušiť nielen preskúmavané rozhodnutie, ale aj prvostupňové správne rozhodnutie. Poukázal na rozsudok krajského súdu sp. zn. 1S/180/2019, ktorý riešil totožnú skutkovú a právnu situáciu.
V.
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedeným v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
14. Podľa § 144 ods. 1 SSP, ak nerozhodol správny súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže účastník konania do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Správny súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
15. Podľa § 144 ods. 2 SSP, doplnenie urobí správny súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak správny súd nevyhovie návrhu účastníka konania na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
16. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak (. . .). 17. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
18. Z obsahu súdneho spisu mal najvyšší správny súd preukázané, že krajský súd rozsudkom z 24. februára 2022, č.k. 6S/192/2019-144 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného z 01. júla 2019, č: SEĽUZ-352-3/2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 96 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení zamietol ako nedôvodné odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 09. apríla 2019, číslo 71 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe. Predmetný rozsudok napadol žalovaný kasačnou sťažnosťou a vec je evidovaná pod sp. zn. 6Ssk/17/2023.
19. Následne návrhom z 12. apríla 2022 žalobca požiadal krajský súd o vydanie dopĺňacieho rozsudku podľa § 144 SSP vychádzajúc z toho, že v správnej žalobe sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd i napriek tomu, že v rozsudku sa vysporadúva s nezákonnosťou, nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj nedostatočným a riadnym posúdením veci pre zistenie skutkového stavu prvostupňového správneho rozhodnutia, opomenul rozhodnúť o zákonnosti tohto prvostupňového správneho rozhodnutia.
20. Krajský súd následne uznesením z 10. novembra 2022, č.k. 6S/192/2019-187 zamietol návrh žalobcu na vydanie dopĺňacieho rozsudku. 21. Najvyšší správny súd uvádza, že správna žaloba podaná podľa § 177 a nasl. SSP (v spojení s § 180 ods. 1 SSP) smeruje vždy proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy druhého stupňa (porovnaj tiež § 7 písm. a/ SSP). Pokiaľ súd vyhodnotí správnu žalobu ako dôvodnú, potom sa môže žalobca domôcť zrušenia rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy v druhom stupni, keď § 191 ods. 1 SSP explicitne ustanovuje, že správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak (.
. .). Na druhej strane, ustanovenie § 191 ods. 3 písm. a/ SSP posúdenie dôvodu pre zrušenie aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa ponecháva na voľnej úvahe správneho súdu, keď jasne ustanovuje, že ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
Z takto nastavenej recentnej právnej úpravy vyplýva, že žalobca nedisponuje právnym nárokom domáhať sa pred správnym súdom, aby tento zrušil aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. Z tejto absencie nároku následne vyplýva absencia povinnosti súdu rozhodnúť o (ne)zrušení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy vo výroku rozsudku súdu, a to bez ohľadu na to, že sa žalobca v správnej žalobe domáhal zrušenia nielen druhostupňového správneho rozhodnutia, ale súčasne aj prvostupňového. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu potom nie je v správnom súdnictve možné úspešne namietať, že súd nerozhodol o celej prejednávanej veci a nemôže byť napríklad vyhovené ani návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku v tom smere, že vo výroku rozsudku súdu malo byť uvedené aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Ďalej najvyšší správny súd uvádza, že aj v prípade, ak by krajský súd pristúpil k zrušeniu výlučne druhostupňového správneho rozhodnutia s tým, že aj prvostupňové správne rozhodnutie by bolo zaťažené vadou nezákonnosti, potom
druhostupňový správny orgán vo veci viazaný právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) by mal zrušiť prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátiť veliteľovi, ktorý ho vydal, na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, samozrejme za predpokladu, že takýto postup by bol vhodnejší najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti samotného personálneho konania, čo vo svojej podstate je vyjadrením myšlienky, že prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok (pozri § 145 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z.). Možno iba doplniť, že k zrušeniu prvostupňového správneho rozhodnutia takýmto procesným postupom by síce došlo neskôr, v porovnaní s postupom, kedy by bolo prvostupňové správne rozhodnutie obsiahnuté priamo v zrušujúcom rozsudku súdu, avšak tento postup aprobuje samotné ustanovenie § 191 ods. 3 SSP a tiež možnosť správnych orgánov zjednať nápravu primárne a samostatne (princíp subsidiarity). V tomto smere možno tiež poukázať na rozsudok najvyššieho súdu z 27. septembra 2018, sp. zn. 2Sžo/32/2016, na ktorý odkazoval aj samotný žalobca, a podľa ktorého cit.: „ (.
. .) aj keď doslovne nebolo návrhu žalobcu vyhovené v plnom rozsahu, v pravom slova zmysle však návrhu žalobcu vyhovené bolo. Zrušením rozhodnutia žalovaného nemohlo byť zasiahnuté do práv žalobcu, práve naopak, rozhodnutie súdu prvého stupňa je v žalobcov prospech. Aj keď krajský súd zrušil len rozhodnutie žalovaného, dôležité je, že personálny rozkaz (ako rozhodnutie prvého stupňa) nie je právoplatným rozhodnutím, ktoré by zasahovalo do práv žalobcu, a tiež nemožno opomenúť, že zrušením rozhodnutia krajský súd zároveň zaviazal žalovaného na nápravu nedostatkov zistených v preskúmavanej veci.“
22. Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd poukazuje aj na ďalšiu zásadnú skutočnosť, a to, že rozsudok krajského súdu, ktorý žiada žalobca postupom podľa § 144 SSP dopĺňacím rozsudkom doplniť o ďalší výrok, bol rozsudkom tunajšieho súdu z 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/17/2023 zrušený a vec bola vrátená Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 23.
Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 24. O náhrade trov najvyšší správny súd nerozhodol, pretože predmetom kasačného konania nebolo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. O náhrade trov tohto kasačného konania rozhodne príslušný správny súd v konečnom rozhodnutí.
25. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023