6Ssk/128/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: P. S., narodená XX. G. XXXX, bytom v U. U., Y. XX, zastúpená zákonným zástupcom: J.. E. S., bytom v U. U., Y. XX, právne zast. Aequitas s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná 19, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici, Trieda SNP 75, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. augusta 2021, Číslo: UPS/US5/ SSVODPPKPC/SOC/2021/7503-VAC, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 2. augusta 2022, č. k. 27Sa/19/2021-59, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 2. marca 2021, Číslo: BB2/ OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/27168-4 (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne a peňažný príspevok na osobnú asistenciu jej nepriznal. Žalovaný o podanom odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

konania (žalobkyne), ktoré uviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych), musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade Komplexného posudku), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia. Vychádzajúc z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia mal krajský súd za preukázané, že z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva správna úvaha, na základe ktorej orgán verejnej správy prijal svoje závery a tento nedostatok neodstránil ani žalovaný, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu, keďže v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu a na obsah Komplexného posudku prvostupňového orgánu s

Ak žalovaný následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal len na obsah Komplexného posudku zo dňa 23. 07. 2021 a prakticky cituje celé jeho odôvodnenie, bez toho, aby z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplývala akákoľvek úvaha druhostupňového orgánu (žalovaného), takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nespĺňa zákonom stanovené náležitosti na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne. Krajský súd uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného absentujú úvahy, ktorými sa žalovaný riadil pri vyhodnotení podkladov napadnutého rozhodnutia (Komplexný posudok vyhotovený v odvolacom konaní), ani konkrétne skutočnosti, na základe ktorých dospel žalovaný k záveru, že „maloletá je schopná vykonávať sebaobslužné úkony primerane svojmu veku a potrebnú pomoc jej poskytujú rodičia“, ani vyššie uvedené úvahy, ktoré žalovaný uviedol v písomnom vyjadrení k žalobe, keď konštatoval, že „potreba pomoci a dohľadu značne prevyšujúcich

Rovnako by nepostačovalo, ak by žalovaný uviedol dôvody, pre ktoré nebol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu až na pojednávaní. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmá ani úvaha, či by priznaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu bol u žalobkyne naplnený účel osobnej asistencie v zmysle § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z. z. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje ani vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. Krajský súd považoval rozhodnutie žalovaného

Správneho poriadku. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalovaný podaním zo dňa 20. septembra 2022. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. Žalovaný v úvode odkázal na priebeh administratívneho konania uvedený v jeho vyjadrení k podanej správnej žalobe, a zároveň dodal, že na základe odvolania zákonnej zástupkyne žalobkyne žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, vykonalo samostatne lekársku posudkovú činnosť a sociálnu posudkovú činnosť v predmete prejednávanej veci.

6. Vo vzťahu k námietkam zo strany krajského súdu uviedol, že jeho rozhodnutie obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku. Pokiaľ krajský súd namietal nedostatky v obsahu odôvodnenia rozhodnutia, a z tohto dôvodu považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, s uvedenou argumentáciou krajského súdu sa žalovaný nestotožnil, pretože všetky tieto skutočnosti obsahuje žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného na strane 2 a 3. Závery o nenaplnení účelu osobnej asistencie v prípade žalobkyne sú jasne a zrozumiteľne odôvodnené a vyplývajú z podkladov pre jeho vypracovanie. Vzhľadom na to, že v správnom konaní sa rozhodovalo o nároku žalobkyne na peňažný príspevok na osobnú asistenciu a podmienky pre priznanie uvedeného peňažného príspevku upravuje iba zákon č. 447/2008 Z. z., žalovaný uviedol a citoval príslušné ustanovenia tohto zákona vo svojom rozhodnutí, z čoho je jednoznačne preukázané, podľa akých právnych predpisov rozhodoval. Predstava krajského súdu, ako by mala vyzerať správna úvaha žalovaného pri použití právnych predpisov, nebola v rozsudku konkretizovaná.

komplexného posudku v rozhodnutí „bez uvedenia skutočností a úvah, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy (resp. prvostupňový orgán verejnej správy) riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, a bez uvedenia, ako sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy“ žalovaný namietal, že táto skutočnosť nemôže byť dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia a odôvodnenie, v ktorom je použité odôvodnenie z podkladu rozhodnutia nemôže byť považované za

9. Odkázanosť osoby na osobnú asistenciu je potrebné vždy skúmať aj z hľadiska, či je možné dosiahnuť účel osobnej asistencie ustanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa tohto ustanovenia je jej účelom aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Žalovaný sa pri rozhodovaní o odvolaní neopieral o komplexný posudok vypracovaný prvostupňovým orgánom, ktorý účelnosť osobnej asistencie v danom prípade vylúčil, ale samostatne a nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku prvostupňového orgánu vypracoval nový komplexný posudok, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Ďalej podotkol, že žalobkyňa aj napriek uvádzaným ťažkostiam nemá závažne obmedzenú pohybovú, zmyslovú a ani psychickú schopnosť, preto nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Podľa predložených odborných nálezov u žalobkyne nie je dokumentované

III. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovaného

11. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe zaslanej výzvy krajského súdu vyjadrila ku kasačnej sťažnosti žalovaného podaním zo dňa 5. septembra 2023, Číslo: 49/2022. 12. Opätovne uviedla, že v napadnutom rozhodnutí chýba odôvodnenie, pretože ide len o „opísanie textu paragrafov použitých v rámci konania a citovanie komplexného posudku“. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje najmä úvahu správneho orgánu, ktorou sa spravoval pri vyvodení záveru, že žalobkyňa nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. 13. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanému dňa 6. septembra 2023 na vedomie.

IV. Konanie pred kasačným súdom

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. augusta 2021, Číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2021/7503-VAC spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 2. marca 2021, Číslo: BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/ 27168-4, ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne a peňažný príspevok na osobnú asistenciu jej nepriznal. Žalovaný o podanom odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

22. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 2).

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. 25. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.

28. Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie, najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

januára 2021 a z posudkového záveru vyhotoveného v rámci sociálnej posudkovej činnosti]; - odvolanie žalobkyne žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 18. augusta 2021, Číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2021/7503-VAC zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 2. marca 2021 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvoril Komplexný posudok zo dňa 23. 07. 2021, Číslo:

30. V predmetnej veci nebolo sporným, že žalobkyňa sa v dôsledku svojho zdravotného postihnutia považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a zhodne posudkovými lekármi zaradeným v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. pod kapitolu IV. - Duševné poruchy a poruchy správania, položka č. 3 - Mentálna retardácia, písm. a/3 - ľahká mentálna retardácia s dolným pásmom IQ 50 -56 so stanovenou mierou funkčnej poruchy 50 %.

31. Najvyšší správny súd mal preukázané, že prvostupňový orgán v rozhodnutí zo dňa 2. marca 2021 nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu z dôvodu nesplnenia podmienok nároku na tento príspevok, najmä pretože pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pri pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku podľa § 28 až 30 zákona č. 30/2005 Z. z. o rodine a ďalších osobitných predpisov.

32. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že vo vzťahu k nepreskúmateľnosti sa jedná o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať, teda nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, prípadne v ňom absentujú dôvody, prečo v konkrétnej veci bolo rozhodnuté istým spôsobom. Z dikcie § 191 ods. 1 písm. d/ SSP vyplýva, že zákon rozlišuje dve formy nepreskúmateľnosti, a to nepreskúmateľnosť rozhodnutia/opatrenia pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia/opatrenia pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy správny orgán vykonal, prípadne z výroku rozhodnutia nie je možné zistiť, ako správny orgán vo veci rozhodol, prípadne jeho výrok je vnútorne rozporuplný.

Na druhej strane za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí či opatrenia.

33. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného s akcentom na požiadavky kladené na preskúmateľnosť rozhodnutí najvyšší správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného tieto požiadavky spĺňa. Sú z neho zrejmé dôvody, na základe ktorých zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku (v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni s tým, že ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (§ 59 ods. 2 Správneho poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že pre odvolacie konanie podľa Správneho poriadku je typický (úplný) apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom.

Rovnako možno poukázať na fakt, že odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania (§ 59 ods. 3 Správneho poriadku) (rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 20. 04 2023, sp. zn. 6Ssk/33/2021).

Z uvedeného je zrejmé, že priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu je v tomto zmysle striktne viazané na splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, po prvé, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a po druhé, osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2. Vo vzťahu k prvej kumulatívnej podmienke, t.j. k činnostiam uvedeným v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. žalovaný len skonštatoval, že žalobkyňa nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4, keď nemá závažne obmedzenú pohybovú, zmyslovú a psychickú schopnosť, ani závažne obmedzenú schopnosť vykonávať seba-obslužné úkony. V tejto súvislosti žalobkyňa prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne v podanom odvolaní označila zoznam činností na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie, konkrétne išlo o úkony osobná hygiena, obliekanie, vyzliekanie, podávanie jedla, komunikácia, dohľad, preprava alebo

Podľa názoru súdu k takto jasne vymedzeným činnostiam mala zo strany žalovaného zodpovedať jasná odpoveď, prečo nebolo možné žalobkyni zohľadniť uvedený zoznam činností, či už v celom rozsahu, prípadne v zníženom rozsahu. Navyše tu badať aj istý rozpor v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, keď na jednej strane žalovaný uvádza, že žalobkyňa nemá závažne obmedzenú pohybovú, zmyslovú a psychickú schopnosť, ani závažne obmedzenú schopnosť vykonávať seba-obslužné úkony, avšak na strane druhej starostlivosť vo vymedzených činnostiach podriaďuje výlučne pod rodičovskú starostlivosť. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa pri týchto činnostiach pomoc inej fyzickej osoby potrebuje.

veku. V čase posudzovania maloletá žalobkyňa mala 12 rokov, a teda možno rozumne predpokladať, že zdravé 12 ročné dieťa sa dokáže obliecť, vyzliecť a uskutočniť tiež úkony osobnej hygieny. Najvyšší správny súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že žalovaný ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ani vo vyjadrení k žalobe a ani na pojednávaní neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplýval jeho záver, že „nebola objektívne preukázaná potreba pomoci a dohľadu značne prevyšujúcich rozsah bežnej rodičovskej starostlivosti o dieťa v obdobnom veku“, napríklad uvedením konkrétnych úkonov, pri ktorých mal. žalobkyňa pomoc a dohľad, (ktorý jej podľa žalovaného poskytujú rodičia) potrebuje, a následne porovnaním týchto úkonov s dieťaťom v obdobnom veku bez zdravotného postihnutia.

plnoletosti. Dokonca Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 02. apríla 2020, sp. zn. PL. ÚS 16/2018 rozhodol, že (okrem iného) ustanovenie § 22 ods. 2 vety prvej v časti „najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku“ a druhej vety zákona č. 447/2008 Z. z. nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 a 2, článkom 12 ods. 1 a článkom 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, s článkom 2 ods. 2 v spojení s článkom 9 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s článkom 5 ods. 1 a 2 v spojení s článkom 19 písm. b/ Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ústavný súd Slovenskej republiky týmto v podstate povedal, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno priznať aj osobe mladšej ako šesť rokov. Je teda nevyhnutné ku každej veci pristupovať prísne individuálne a takto vyhodnocovať aj samotnú rodičovskú starostlivosť zvlášť v prípadoch, ak ide o deti staršie ako 6 rokov, keďže u nich sa už predpokladá istá spôsobilosť samostatne vykonávať

predpisov. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmá ani úvaha, či by priznaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu bol u mal. žalobkyne naplnený účel osobnej asistencie v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., pričom v tomto smere súd bez ďalšieho odkazuje na závery plynúce z rozhodnutia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/111/2022, ktorého predmetom bolo tiež rozhodovanie o nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu v kontexte na účel, ktorý osobná asistencia predstavuje.

veci. Najvyšší správny súd len dopĺňa, že pokiaľ žalovaný správny orgán závery plynúce z komplexného posudku inkorporoval do svojho odôvodnenia, nemožno mu takýto postup vyčítať, pokiaľ takéto rozhodnutie spĺňa základné požiadavky kladúce dôraz na odôvodnenie rozhodnutia, čo však nebol prípad žalovaného v tu prejednávanej veci, a to z dôvodov už vyššie uvedených. 36.

37. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná. 38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

V Bratislave dňa 22. februára 2024