6Ssk/128/2025

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 18. júna 2025, č. k. BA-8Sa/16/2022-83 postupom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu podanú žalobkyňou, zároveň zamietol aj návrh na prerušenie konania. Žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 05. januára 2022, Číslo: 58430-2/2021-BA, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej len „pobočka“) zo dňa 23. septembra 2021, Číslo: 200-204201-CA01/2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 30 písm. a/ a § 32 ods. 2 písm. b/ zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na materské v období od 19. októbra 2021, a to z dôvodu, že žalobkyňa nie je nemocensky poistená a ani jej ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky neplynula ochranná lehota. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách ustanovení § 30, § 32 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 48 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd v kontexte podmienok nároku na nemocenskú dávku - materské uviedol, že žalobkyňa nebola nemocensky poistená ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie materského, t. j. 19. októbra 2021, ani jej v tento deň neplynula ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia, čo žalovaná zdôvodnila v napadnutom rozhodnutí, zároveň tieto skutočnosti v zásade nerozporovala ani žalobkyňa. 4. Podľa správneho súdu, argumentácia žalobkyne spočívala v tom, že aplikácia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), pretože rozdiely v prípade reťazových pôrodov robených medzi zamestnanou matkou a matkou, ktorej sa počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer sú v rozpore s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 39 ods. 1 ústavy. Rovnako § 48 a nasl. v spojení s ustanovením § 32 zákona č. 461/2003 Z. z. je v rozpore s čl. 41 ods. 2, 3, 4 a 5 ústavy. Z toho dôvodu navrhla, aby správny súd prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, správny súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by mal ústavnému súdu predložiť takýto návrh, a zároveň žalobkyňa svoj návrh riadne nezdôvodnila. Správny súd poznamenal, že skutočnosť, že žiadateľ o dávku nespĺňa podmienky vzniku nároku na ňu stanovenú zákonom ešte neznamená, že je toto ustanovenie zákona protiústavné. Takisto prípadná tvrdosť zákona alebo opomenutie úpravy niektorých situácií neznamená automaticky jeho protiústavnosť. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu účastníkovi konania ich nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 13. augusta 2025, v ktorej namietala arbitrárnosť, vágnosť, nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo spôsobilo aj porušenie práva strany konania na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Podľa názoru žalobkyne, správny súd sa nezaoberal argumentmi a nevysporiadal sa s diskrimináciou - rozdielne zaobchádzanie s matkou zamestnanou na rodičovskej dovolenke, a matkou, ktorej počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer z dôvodov, ktoré ona nezapríčinila. Týka sa to reťazových pôrodov robených medzi zamestnanou matkou a matkou, ktorej sa počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer (z dôvodu konkurzu zamestnávateľa), a teda § 48 a nasl. v spojení s § 32 zákona č. 461/2003 Z. z. sú v rozpore s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 39 ods. 1 a čl. 41 ods. 2, 3, 4 a 5 ústavy. Takýto formálny rozdiel nemá vecné opodstatnenie a vedie k odopretiu dávok ženám v porovnateľnej sociálnej situácii. 7. Rozsudok správneho súdu trpel ďalej podľa žalobkyne aj nedostatkom preskúmateľnosti, pretože jeho úvahy neboli podložené konkrétnou analýzou veci, ale len všeobecnými výkladmi o povahe práv druhej generácie, t. j. o právach upravených v čl. 41 ústavy, ktoré patria do kategórie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Zároveň poukázala aj na skutočnosť, že v roku 2017 mal byť zákon č. 461/2003 Z. z. novelizovaný (zmena plynutia ochrannej lehoty upravenej v § 32 ods. 2 tohto zákona, tým, že sa mala predĺžiť ochranná lehota matky, ktorá poberala materské alebo rodičovský príspevok na celú dobu starostlivosti o dieťa, maximálne do 6 rokov jeho veku), nakoniec však k tejto zmene nedošlo. Z uvedeného odvodzovala vedomosť zákonodarcu o tejto nespravodlivej, diskriminačnej právnej úprave. 8. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany správneho súdu, uviedla, že súd nereflektoval na nesúlad uplatnenej právnej normy s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a čl. 41 ods. 1 až 5 ústavy, zároveň len formalisticky odmietol návrh na prerušenie konania a podanie návrhu na ústavný súd, pričom z napadnutého rozsudku nebolo zrejmé, z čoho správny súd vychádzal, keď dospel k záveru, že žalobkyňa návrh na prerušenie konania riadne nezdôvodnila, a prečo mal za to, že § 32 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je v rozpore s ústavou. Namietala tiež, že správny súd nevykonal aspoň predbežné posúdenie otázky ústavnosti predmetného právneho predpisu. Dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej je aplikácia zákona, ktorý je podľa žalobkyne v rozpore s ústavou. 9. Záverom navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý

rozsudok

správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

19. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. U zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy39e a ktorého právny vzťah podľa prvej vety trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane, je vznikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, preloženie alebo prevedenie takého príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu,42c alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa

20. Podľa § 26 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu,45a ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu,45a a nemá nárok na materské, ak ide o muža.

22. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.

24. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

26. V prejednávanom prípade bola spornou otázka, či žalovaná rozhodla správne, keď žalobkyni nepriznala nárok na nemocenskú dávku - materské, z toho dôvodu najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na zodpovedanie tejto otázky.

28. Pre vznik nároku na akúkoľvek nemocenskú dávku (vrátane materského) musia byť kumulatívne splnené všeobecné, ako aj osobitné podmienky nároku na nemocenskú dávku. Žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenskú dávku - materské ako zamestnankyňa, preto sa najvyšší správny súd zameral len na výklad zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na zamestnancov (nie samostatne zárobkovo činné osoby). V zmysle § 48 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. Zároveň v zmysle § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik

Ochranná lehota a/ poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie, b/ poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinné nemocenské poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 tohto zákona vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, teda napríklad odo dňa vzniku pracovného pomeru, z ktorého zamestnancovi plynie pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti [porov. § 4 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. a § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov]. Toto povinné nemocenské poistenie potom podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, teda napríklad dňom skončenia pracovného

29. Najvyšší správny súd konštatuje, že v danom prípade nebolo sporným, že došlo k zániku poistného vzťahu žalobkyne z titulu skončenia pracovného pomeru dohodou medzi ňou a zamestnávateľom MARSANN IT s.r.o. z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce dňa 14. apríla 2021 a ani ďalšie skutočnosti, ako predchádzajúce nástupy na materskú dovolenku (20. október 2019), či nástup na rodičovskú dovolenku (14. jún 2020). Žalobkyňa poukazovala, že v danom období bola v ochrannej lehote, čo v konečnom dôsledku aj sama vpísala do žiadosti o materské („v ochrannej lehote“, pozn. súdu). Na základe vyššie

Preto v tomto smere pobočka žalovanej postupovala správne, keď rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na nemocenskú dávku - materské z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. 30. Žalobkyňa v žalobe, ale rovnako aj v kasačnej sťažnosti argumentovala tým, že dôvodom nezákonnosti rozhodnutia žalovanej je aplikácia zákonných ustanovení, ktoré sú v rozpore s ústavou. Podľa názoru žalobkyne aplikácia zákonnej úpravy vedie k rozdielom v nároku na nemocenské dávky v prípade reťazových pôrodov medzi zamestnanou matkou na rodičovskej dovolenke a matkou, ktorej sa počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer.

. . s osobami zúčastnenými na nemocenskom poistení, ktoré je prerušené, nemožno porovnávať tie osoby, ktoré vôbec nie sú zúčastnené na nemocenskom poistení, pretože u nich celkom chýba ktorýkoľvek z právnych vzťahov, na ktoré zákon takéto poistenie viaže (porov. § 14 zákona č. 461/2003 Z. z.). Tieto dve skupiny osôb nie sú vôbec porovnateľné, a preto rozdielne zaobchádzanie medzi nimi je ospravedlniteľné práve rozdielom v ich postavení čo do účasti na poistení. O diskriminácii by bolo možné začať uvažovať, len ak by zákonodarca celkom bránil tejto druhej skupine v účasti na nemocenskom poistení, teda ak by ju bezdôvodne vylúčil čo i len z možnosti splniť základné podmienky na dávku nemocenského poistenia. Žalobkyňa sa však sama pripravila o účasť na dovtedajšom povinnom poistení tým, že sa dohodla na skončení jej pracovného pomeru k 14. aprílu 2021. Okrem toho, ako uviedol už správny súd, ale aj žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, od tohto dňa mala stále možnosť sa dobrovoľne nemocensky poistiť v zmysle § 14 ods. 2 zákona

31. V neposlednom rade, najvyšší správny súd poukazuje, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti alebo v dôsledku ktorej dochádza k zvýšeným výdavkom v súvislosti s tehotenstvom.

príjmovými pomermi oprávnenej osoby. Preto aj nemocenská dávka materské je odrazom príjmových pomerov žalobkyne. Za súladný s účelom poskytovania tejto dávky a zákonnými princípmi zákona o sociálnom poistení je možné považovať taký výklad zákona, podľa ktorého na priznanie nemocenskej dávky materské má priamy vplyv aj neprerušené trvanie nemocenského poistenia. Iný výklad by popieral princíp zásluhovosti, na ktorom je poisťovací systém postavený.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 33. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa bola v kasačnom konaní neúspešná a žalovaná síce úspech mala, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby jej náhradu trov priznal.

V Bratislave dňa 25. marca 2026