6Ssk/129/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Squire Patton Boggs s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zochova 5, IČO: 35874953, právne zast. NAGYOVÁ & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Nitre, Farská 8, IČO: 47233923, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, so sídlom v Bratislave, Za kasárňou 315/1, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 9. apríla 2021, Číslo: IPBA/IPBA_ODD PPV/KON/2020/4008 IPBA/IPBA_ODD IP/KON/2021/453 v znení dodatku č. 1 zo dňa 18. mája 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. apríla 2023, č. k. 1S/96/2022-175, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. apríla 2023, č. k. 1S/96/2022-175 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

2. Krajský súd mal zistené z administratívneho spisu, že žalobca je advokátskou kanceláriou, ktorá vykonáva svoju činnosť najmä podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii (ďalej len ako „zákon o advokácii“) a ostatných právnych predpisov vzťahujúcu sa na činnosť advokátov a že kontrolovaní zamestnanci žalobcu boli advokátski koncipienti, že dňa 6. 11. 2020 mu bola doručená výzva č. I na predloženie podkladov, čím bol začatý výkon inšpekcie práce.

znení neskorších predpisov, a to s možnosťou vyjadriť sa k predmetným kontrolným zisteniam. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté opatrenie - protokol v znení Dodatku č. 1 predstavujúci konkrétny výsledok inšpekcie práce po zohľadnení predovšetkým materiálneho hľadiska, nevykazuje znaky individuálneho správneho aktu s priamym a reálnym vplyvom na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, a preto nemôže mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach v zmysle negatívnej enumerácie uvedenej v ustanovení § 7 SSP (uvedený názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012). Krajský súd zdôraznil, že protokol v znení Dodatku č. 1 o výsledku inšpekcie práce, nebol rozhodnutím ani opatrením orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo

5. Krajský súd dospel k záveru, že na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne akty orgánov verejnej správy s charakterom predbežnej povahy, ktoré nie je možné v zmysle § 7 SSP podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve. V predmetnej veci tak neboli splnené podmienky na preskúmanie veci v rámci správneho súdnictva, a preto s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd žalobu odmietol ako neprípustnú.

7. Proti napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 03. 07. 2023 z dôvodu, že krajský súd svojím postupom a rozhodnutím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a pri svojom rozhodovaní sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

právo žalobcu na spravodlivý proces garantovaný článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca zdôraznil, že krajský súd v napadnutom uznesení výslovne uviedol, že posúdil materiálne hľadisko obsahu protokolu žalovaného a na základe takého posúdenia vyslovil záver o nespôsobilom predmete súdneho prieskumu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu však neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre prijatie uvedeného záveru. V celom odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nenachádza ani náznak materiálneho posúdenia protokolu, ale iba všeobecné konštatovanie krajského súdu o tom, že obsahom protokolu v znení Dodatku č. 1 o výsledku inšpekcie práce sú výlučne zistené porušenia žalobcom a uloženie mu povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podľa zákona o inšpekcii práce.

poukazoval. Túto nariadenú povinnosť inšpektor práce doplnil o ďalšie povinnosti podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, ako obligatórne náležitosti protokolu. Nápravu nedostatkov zistených pri výkone inšpekcie práce zabezpečuje inšpektor práce okrem iného aj prostredníctvom nariadených opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce.

Správny orgán je v takom prípade povinný začať konanie vo veci uloženia pokuty a také „nekonanie“, resp. nesplnenie nariadenej povinnosti kontrolovaným subjektom priamo sankcionovať. A to bez toho, aby pri svojom rozhodovaní skúmal skutkové okolnosti predchádzajúce nariadenému opatreniu, ani jeho prípadnú opodstatnenosť, správnosť a zákonnosť. Jediným dôvodom pre začatie konania v takom prípade je iba nesplnenie nariadenej povinnosti. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd posudzoval obsah protokolu žalovaného iba povrchne, bez zohľadnenia charakteru povinností uložených/nariadených žalobcovi a ich vplyvu na právne postavenie žalobcu.

Na podporu správnosti svojej argumentácie predložil vyjadrenie Slovenskej advokátskej komory zo dňa 15. 06. 2023.

12. Záverom navrhol, aby najvyšší správny súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň tiež požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 13. Žalovaný sa na základe výzvy krajského súdu vyjadril k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu podaním zo dňa 08. 08. 2023. Uviedol, že napadnuté uznesenie krajského súdu a jemu predchádzajúci procesný postup považoval za zákonný a nestotožnil sa s námietkami žalobcu. Ďalej poukázal, že ak žalobca nemá so zamestnancami dohodnutú základnú zložku mzdy podľa dosiahnutého výkonu, ale uplatňuje časovú, v tomto prípade mesačnú mzdu, pri rovnakom druhu práce jediným diferenciačným kritériom medzi jednotlivými mzdami je výhradne časové hľadisko. Záverom navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť podanú žalobcom.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 18. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

20. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti

Na prvom mieste najvyšší správny súd uvádza, že v predmetnom prípade bolo potrebné zistiť, tak ako to urobil aj krajský súd v napadnutom uznesení, či žalobcom označený predmet súdneho prieskumu je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, a to s poukazom na § 2 ods. 1 a ods. 2, § 6 a § 7 SSP. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (konkrétne v § 7 SSP, pozn. súdu).

25. Po oboznámení sa so súdnym spisom krajského súdu, najvyšší správny súd zistil nasledovné skutočnosti. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 09. 04. 2021, Číslo: IBA-10-91-2.2/P-E24-A25-21 spolu s jeho Dodatkom č. 1 zo dňa 18. 05. 2021 (ďalej len „protokol“ a „dodatok“), ktorým bolo žalobcovi ako kontrolovanému subjektu nariadené odstrániť zistené nedostatky, konkrétne v Časti II., Zistené nedostatky pri výkone inšpekcie práce, B/ Novovzniknuté nedostatky v bode 1, a to v lehote 20 dní odo dňa prerokovania tohto protokolu.

Týmto konaním došlo zo strany kontrolovaného subjektu k porušeniu ustanovenia § 119a odsek 2 v nadväznosti na odsek 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov“. Žalobca podanou správnou žalobou žiadal, aby krajský súd predmetný protokol zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd ďalej poukazuje, že v predmetnom prípade bola inšpekcia práce zameraná na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a na kontrolu dodržiavania povinností vyplývajúcich kontrolovanému subjektu z pracovnoprávnych predpisov, a to povinností pri skončení pracovného pomeru a na kontrolu mzdových podmienok zamestnancov v zmysle ustanovenia § 119a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v rámci kontrolovaného obdobia - rok 2020. Výsledkom inšpekcie práce bolo nariadenie inšpektora práce, aby žalobca odstránil zistený nedostatok (žalobca poskytoval v kontrolovanom období kontrolovaným zamestnancom na rovnakej pracovnej pozícii - Advokátsky koncipient základnú zložku mzdy v rozdielnej výške.

26. Vychádzajúc z generálnej klauzuly, najvyšší správny súd konštatuje, že v zásade súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí verejnej správy podliehajú všetky rozhodnutia, a rovnako aj zo samotného znenia § 7 písm. e/ SSP vyplýva, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv účastníka konania. Najvyšší správny súd je toho názoru, že v prípade žalobcu takáto možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv nebola vylúčená. Zákonodarca v právnej norme § 2 ods. 1, 2 SSP zakotvuje, že v správnom súdnictve správne súdy poskytujú ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ktorej ochrany sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom (SSP). V právnej úprave § 177 ods. 1

ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, nemôže doň byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná (napr. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9Sžsk/103/2020, 7Ssk/7/2021, 7Svk/52/2022).

27. V súvislosti s problematikou súdneho prieskumu opatrení, konkrétne protokol o výsledku inšpekcie práce, najvyšší správny súd poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa 4. decembra 2023, pod sp. zn. 19SVs/2/2022, ktorý sa zaoberal práve možnosťou podrobiť súdnym prieskumom aj protokol o výsledku inšpektorátu práce, pričom vyslovil záväzný právny názor, že: „Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP.

záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“.

zákona] s uložením pokuty („Inšpektorát práce uloží pokutu“) vo výške od 300 eur do 100000 eur.“ (porovnaj bližie toto rozhodnutie). Na toto rozhodnutie najvyšší správny súd poukazuje z dôvodu, že šlo o obdobnú vec, najmä čo sa týka uložených povinností inšpektorátom práce, ako je tu v prejednávanej veci.

S ohľadom na takto konkrétne vymedzený zistený nedostatok, ktorý zo strany žalobcu je možné odstrániť konkrétnym spôsobom / postupom spočívajúcim v „dorovnaní“ mzdy, ktorá mala dotknutému zamestnancovi prináležať za príslušné obdobie a v stanovenej lehote (do 20 dní) najvyšší správny súd dospel k záveru, že správnou žalobou napadnutý protokol z 9. apríla 2021 v spojení s dodatkom č. 1 k protokolu z 18. mája 2021 je v tomto spornom a správnou žalobou vymedzenom rozsahu spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

30. Záverom najvyšší správny súd konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď odmietol správnu žalobu podanú žalobcom z dôvodu jej neprípustnosti v kontexte § 7 písm. e/ SSP, a preto jeho uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačná sťažnosť žalobcu je tak dôvodná, v dôsledku čoho najvyšší správny súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil