6Ssk/129/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200272.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- BB-28Sa/8/2023
- IČS
- 1023200272
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: N. N., narodený XX. G. XXXX, bytom R. XX/ XX, XXX XX S. G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 23. januára 2023, číslo 1049972102022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 18. júna 2024, č. k. BB-28Sa/8/2023-83, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 18. júna 2024, č. k. BB-28Sa/8/2023-83 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 23. januára 2023, číslo 1049972102022, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla jeho odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie - Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo 14. novembra 2022, číslo 1049972102022. Predmetným prvostupňovým správnym rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/, bod 19, § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozhodnutia č. 3T 8/2019 zo dňa 15.5.2019, náhrada škody vo výške 75,30 eur) žalobcu upovedomila o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a z iného príjmu, prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky a zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou - Sociálnou poisťovňou. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 225a ods. 1-3, § 225b, § 225n ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd vo svojom odôvodnení poukázal na to, že povinnosť uhradiť vymáhanú pohľadávku bola žalobcovi uložená právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom. Žalobca nepreukázal, že by nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Žalovaná postupovala v súlade so zákonom, keď odvolanie zamietla a rozhodnutie potvrdila. Právoplatný a vykonateľný exekučný titul je právne záväzný a v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok nie je možné preskúmať tie námietky, ktoré účastník konania mal právo a možnosť uplatniť v konaní vo veci samej. Preto tieto námietky neboli vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia relevantné. Dôvodný nebol ani návrh žalobcu, aby správny súd vec postúpil na vyšetrenie orgánom činným v trestnom konaní. Žalovaná konala na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a práva a povinnosti uložené týmto rozhodnutím nie je žalovaná oprávnená preskúmavať ani meniť. Vzhľadom na to, že žalobca ako povinný neuhradil pohľadávku oprávnenej na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, Sociálna poisťovňa oprávnene začala konanie vo veci vymáhania pohľadávky, pričom postupovala v súlade so štvrtou časťou zákona č. 461/2003 Z.z. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a obsahujú zákonom stanovené náležitosti. 4. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
II.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím boli porušené jeho práva a slobody priamo zaručené ústavným poriadkom Slovenskej republiky vrátane ľudských práv, ako aj základných slobôd vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto veci nemal a nesmel rozhodovať správny súd, pretože žalobca vzniesol námietky zaujatosti. Zo strany sudcov daného súdu tu ide o marenie spravodlivosti, konanie proti dobrým mravom, hanobenie dobrého mena a ohýbanie práva. Ide o osobnostný motív na chránenej osobe. Bolo tu porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko nebol na pojednávaní, pretože nebol súdom predvolaný. Nemohol sa tak v danej veci brániť a predkladať relevantné dôkazy. Bola mu odopretá spravodlivosť, keď mu aj napriek viacerým podaniam nebol ustanovený zástupca z radov advokátov. Súdy sa podľa názoru žalobcu náležite nevysporiadali s podanými námietkami. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho konania a rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové rozhodnutia. 7. Následne bolo správnemu súdu doručené doplnenie kasačnej sťažnosti. Tu znova zdôraznil porušenie jeho práv. Spochybnil rozsah zranení poškodeného a poukázal na falšovanie lekárskych záznamov. Túto skutočnosť súd vôbec neskúmal. Ďalej znova opakoval argumenty obsiahnuté v kasačnej sťažnosti.
III.
8. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 2. októbra 2024. 9. Uviedla, že sa pridržiava svojich vyjadrení k podanej správnej žalobe, trvá na svojom odôvodnení a považuje svoje rozhodnutie za vecne a právne správne, ktoré vychádza z riadne zisteného skutkového a právneho stavu veci. Oprávnená postupovala pri vymáhaní pohľadávky v zmysle Upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v súlade so zákonnými ustanoveniami, na základe ktorého bolo začaté konanie vo veci vymáhania predmetnej pohľadávky. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš bol žalobca uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví, výtržníctva a nebezpečného vyhrážania, na základe čoho bol odsúdený na úhrnný trest domáceho väzenia vo výmere 2 rokov. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť oprávnenej škodu vo výške 75,30 eur, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok poškodenému ako následok spáchaného trestného činu. Žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza skutočnosti, ktoré nie sú predmetom konania v zmysle štvrtej časti zákona č. 461/2003 Z.z., preto žalovaná nemá právo sa k nim vyjadriť. Žalovaná je povinná rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Navrhovala preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
10. Žalobca sa následne vyjadril k vyjadreniu žalovanej podaním zo dňa 28.10.2024. V celom rozsahu sa pridržiava svojich predchádzajúcich podaní.
V.
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 12.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 17.
Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 23. januára 2023, číslo 1049972102022, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla jeho odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie - Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok z 14. novembra 2022, číslo 1049972102022.
Predmetným prvostupňovým správnym rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/, bod 19, § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozhodnutia č. 3T 8/2019 zo dňa 15.5.2019 o náhrade škody vo výške 75,30 eur) žalobcu upovedomila o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a z iného príjmu, prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky a zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou - Sociálnou poisťovňou.
18. Podľa § 91 ods. 3 SSP, ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. 19. Podľa 87 ods. 3 SSP, dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
20. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 21.
Podľa § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
22. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
23. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
24. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu.
25. Podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky. 26. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/.
27. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 28. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
29. Podľa § 225a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky. 30. Podľa § 225a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je ustanovené inak. Ustanovenia § 221 až 223 sa nepoužijú.
31. Podľa § 225b zákona č. 461/2003 Z.z., exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.
32. Podľa § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.
33. Podľa § 225n ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., odvolanie podľa odseku 1 má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o odvolaní obsahuje aj poučenie o možnosti jeho preskúmateľnosti súdom.
34. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
35. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - prvostupňový správny orgán vydal dňa 24.9.2021 žalobcovi Výzvu na zaplatenie, vzhľadom na to, že mu na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 15.5.2019, pod sp. zn. 3T 8/2019, bola uložená povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica škodu vo výške 75,30 eur. Išlo o nemocenské dávky, ktoré boli vyplatené poškodenému. Žalobca v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradil, - prvostupňový správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 19, § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. vydal dňa 14.11.2022 pod č. 1049972102022 Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie č. 3T 8/2019 zo dňa 15.5.2019 náhrada škody (prednostná) vo výške 75,30 eur, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť
pohľadávku spolu vo výške 75,30 eur. Týmto rozhodnutím bol povinný (žalobca) upovedomený o začatí vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy a z iného príjmu, prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky a zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou (Sociálnou poisťovňou, pobočka Banská Bystrica), - na odvolanie žalobcu žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím z 23.1.2023, číslo
1049972102022 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, a to v súlade s § 218 ods. 1 a § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., - následne Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica vydala dňa 10.5.2023 pod č. 1049972102022 Rozhodnutie o zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok v sume 75,30 eur, nakoľko pohľadávka bola uspokojená.
36. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
37. Najvyšší správny súd zistil, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, keď po tom, ako exekučný titul - rozhodnutie trestného súdu nadobudlo právoplatnosť, a po tom, ako bol žalobca Výzvou, zo dňa 24.09.2021 vyzvaný na zaplatenie sumy 75,30 eur, pričom túto sumu neuhradil, príslušný prvostupňový správny orgán vydal Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok. Voči nemu podal žalobca odvolanie, ktorého obsah nekorešponduje s dôvodmi uvedenými v § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože neobsahuje popis okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by mali za následok zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Žalobca v podanom odvolaní popisoval dôvody, pre ktoré nesúhlasí s rozsudkom, v ktorom mu bola uložená povinnosť zaplatiť dlžnú sumu. V čase vydania Upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prvostupňovým správnym orgánom bol však tento rozsudok trestného súdu právoplatný a vykonateľný.
Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, nemá právomoc konať a rozhodovať o správnosti takéhoto právoplatného a vykonateľného rozsudku. Konala plne v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. a túto skutočnosť aj správne potvrdil druhostupňový správny orgán. Námietky žalobcu odôvodnene vyhodnotil ako nespôsobilé spochybniť správnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko sa týkali len skutočností, ktorými sa už zaoberal príslušný súd v trestnom konaní. Žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu okolnosť, ktorá by sa vyskytla po vzniku exekučného titulu, ktorá by predstavovala prekážku pre vymáhanie pohľadávky; nebol preto daný dôvod na iný postup a rozhodnutie. Rovnaký právny názor
už vyslovil iný senát tohto súdu v rozhodnutí z 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/4/2021, poľa ktorého: „V zmysle § 225n ods. 1 zákona o sociálnom poistení odvolanie voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok je možné odôvodniť len okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok
neprípustné. Nie je teda možné uplatňovať námietky, ktoré sa meritórne týkajú samotného exekučného titulu, pretože tie mali byť uplatnené v základnom konaní pri jeho vydaní.“ Najvyšší správny súd tak námietky žalobcu smerujúce výlučne k otázke nesprávnosti trestného rozsudku, resp. sfalšovania lekárskych záznamov poškodeným, vyhodnotil ako nedôvodné vo vzťahu k tu preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej o odvolaní žalobcu proti Upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok.
38. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa zaujatosti sudcov správneho súdu, príp. námietku, že podľa jeho názoru rozhodoval nesprávny súd, tu najvyšší správny súd uvádza nasledovné. Právomoc a príslušnosť je daná platnými zákonmi, účastník si nemôže vyberať, ktorý súd rozhodne len na základe subjektívnych pocitov toho ktorého účastníka a účastník konania nemôže odmietať rozhodovanie konkrétneho súdu z dôvodu, že nesúhlasí s jeho rozhodnutiami voči jeho osobe. Aj keď žalobca v konaní pred správnym súdom, vo viacerých svojich podaniach podal námietku zaujatosti voči sudcom tohto súdu, správny súd postupoval správne a súladne s ustanoveniami § 90 a nasl. SSP, kedy konal ďalej a na námietky žalobcu neprihliadal. Podľa § 87 ods. 3 SSP dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nemôžu byť okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
39. K námietke týkajúcej sa žalobcovej neprítomnosti na pojednávaní, kedy tvrdí, že na toto pojednávanie nebol súdom predvolaný a súd tak rozhodol bez jeho prítomnosti, najvyšší správny súd uvádza, že ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Zo spisu správneho súdu je zrejmé, že žalobca aj žalovaný boli na pojednávanie dňa 18.6.2024 riadne predvolaní. V predvolaní boli účastníci riadne poučení, že súd môže vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, ak sa na pojednávanie nedostavia a že pojednávanie je možné odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 183, § 184 CSP v spojení s § 25 SSP), z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu, alebo vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú. Žalobca následne požiadal o odročenie pojednávania, pokiaľ mu správny súd ustanoví zástupcu z radov advokátov. Správny súd informoval žalobcu listom zo dňa 13.6.2024 - Upovedomenie podľa § 183 ods. 4 CSP, že neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania a pojednávanie sa uskutoční v nariadenom termíne. Žalobca sa na pojednávanie
dňa 18.6.2024 nedostavil a správny súd pojednával v jeho neprítomnosti. Najvyšší správny súd považuje tento procesný postup správneho súdu za správny a súladný so zákonom. Žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, bolo mu riadne oznámené, že na odročenie pojednávania nie je dôvod, a aj napriek tomu sa na pojednávanie bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil. 40.
Námietku ohľadom porušenia žalobcových procesných práv tým, že mu súd neustanovil právneho zástupcu, vyhodnotil najvyšší správny súd taktiež ako nedôvodnú. Správny súd nie je povinný ani oprávnený podľa SSP prideliť žalobcovi právneho zástupcu. Ten si musí nájsť právneho zástupcu sám, nakoľko mu nárok na priznanie právnej pomoci nebol priznaný ani Centrom právnej pomoci.
41. K námietke žalobcu, že správny súd sa náležite nevysporiadal s ním podanými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci. V tejto súvislosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van
Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Správny súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými žalobcom uplatnenými námietkami. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho správneho súdu spĺňa všetky náležitosti vyžadované § 209 zákona č. 461/2003 Z.z.
Rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím relevantných právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté. Správny súd, rovnako aj žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dali odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou
vecou. 42. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu.
Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP.
44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. marca 2025