6Ssk/129/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 18. júna 2024, č. k. BB-28Sa/8/2023-83 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 23. januára 2023, číslo 1049972102022, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla jeho odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie - Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo 14. novembra 2022, číslo 1049972102022. Predmetným prvostupňovým správnym rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/, bod 19, § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozhodnutia č. 3T 8/2019 zo dňa 15.5.2019, náhrada škody vo výške 75,30 eur) žalobcu upovedomila o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a z iného príjmu, prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky a zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou - Sociálnou poisťovňou. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 225a ods. 1-3, § 225b, § 225n ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd vo svojom odôvodnení poukázal na to, že povinnosť uhradiť vymáhanú pohľadávku bola žalobcovi uložená právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom. Žalobca nepreukázal, že by nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Žalovaná postupovala v súlade so zákonom, keď odvolanie zamietla a rozhodnutie potvrdila. Právoplatný a vykonateľný exekučný titul je právne záväzný a v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok nie je možné preskúmať tie námietky, ktoré účastník konania mal právo a možnosť uplatniť v konaní vo veci samej. Preto tieto námietky neboli vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia relevantné. Dôvodný nebol ani návrh žalobcu, aby správny súd vec postúpil na vyšetrenie orgánom činným v trestnom konaní. Žalovaná konala na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a práva a povinnosti uložené týmto rozhodnutím nie je žalovaná oprávnená preskúmavať ani meniť. Vzhľadom na to, že žalobca ako povinný neuhradil pohľadávku oprávnenej na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, Sociálna poisťovňa oprávnene začala konanie vo veci vymáhania pohľadávky, pričom postupovala v súlade so štvrtou časťou zákona č. 461/2003 Z.z. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a obsahujú zákonom stanovené náležitosti. 4. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

8. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 2. októbra 2024. 9. Uviedla, že sa pridržiava svojich vyjadrení k podanej správnej žalobe, trvá na svojom odôvodnení a považuje svoje rozhodnutie za vecne a právne správne, ktoré vychádza z riadne zisteného skutkového a právneho stavu veci. Oprávnená postupovala pri vymáhaní pohľadávky v zmysle Upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v súlade so zákonnými ustanoveniami, na základe ktorého bolo začaté konanie vo veci vymáhania predmetnej pohľadávky. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš bol žalobca uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví, výtržníctva a nebezpečného vyhrážania, na základe čoho bol odsúdený na úhrnný trest domáceho väzenia vo výmere 2 rokov. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť oprávnenej škodu vo výške 75,30 eur, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok poškodenému ako následok spáchaného trestného činu. Žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza skutočnosti, ktoré nie sú predmetom konania v zmysle štvrtej časti zákona č. 461/2003 Z.z., preto žalovaná nemá právo sa k nim vyjadriť. Žalovaná je povinná rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Navrhovala preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

10. Žalobca sa následne vyjadril k vyjadreniu žalovanej podaním zo dňa 28.10.2024. V celom rozsahu sa pridržiava svojich predchádzajúcich podaní.

V.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 23. januára 2023, číslo 1049972102022, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla jeho odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie - Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok z 14. novembra 2022, číslo 1049972102022.

18. Podľa § 91 ods. 3 SSP, ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. 19. Podľa 87 ods. 3 SSP, dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

Podľa § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

23. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

25. Podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky. 26. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/.

29. Podľa § 225a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky. 30. Podľa § 225a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je ustanovené inak. Ustanovenia § 221 až 223 sa nepoužijú.

32. Podľa § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.

34. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

pohľadávku spolu vo výške 75,30 eur. Týmto rozhodnutím bol povinný (žalobca) upovedomený o začatí vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy a z iného príjmu, prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky a zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou (Sociálnou poisťovňou, pobočka Banská Bystrica), - na odvolanie žalobcu žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím z 23.1.2023, číslo

36. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.

Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, nemá právomoc konať a rozhodovať o správnosti takéhoto právoplatného a vykonateľného rozsudku. Konala plne v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. a túto skutočnosť aj správne potvrdil druhostupňový správny orgán. Námietky žalobcu odôvodnene vyhodnotil ako nespôsobilé spochybniť správnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko sa týkali len skutočností, ktorými sa už zaoberal príslušný súd v trestnom konaní. Žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu okolnosť, ktorá by sa vyskytla po vzniku exekučného titulu, ktorá by predstavovala prekážku pre vymáhanie pohľadávky; nebol preto daný dôvod na iný postup a rozhodnutie. Rovnaký právny názor

neprípustné. Nie je teda možné uplatňovať námietky, ktoré sa meritórne týkajú samotného exekučného titulu, pretože tie mali byť uplatnené v základnom konaní pri jeho vydaní.“ Najvyšší správny súd tak námietky žalobcu smerujúce výlučne k otázke nesprávnosti trestného rozsudku, resp. sfalšovania lekárskych záznamov poškodeným, vyhodnotil ako nedôvodné vo vzťahu k tu preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej o odvolaní žalobcu proti Upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok.

39. K námietke týkajúcej sa žalobcovej neprítomnosti na pojednávaní, kedy tvrdí, že na toto pojednávanie nebol súdom predvolaný a súd tak rozhodol bez jeho prítomnosti, najvyšší správny súd uvádza, že ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Zo spisu správneho súdu je zrejmé, že žalobca aj žalovaný boli na pojednávanie dňa 18.6.2024 riadne predvolaní. V predvolaní boli účastníci riadne poučení, že súd môže vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, ak sa na pojednávanie nedostavia a že pojednávanie je možné odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 183, § 184 CSP v spojení s § 25 SSP), z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu, alebo vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú. Žalobca následne požiadal o odročenie pojednávania, pokiaľ mu správny súd ustanoví zástupcu z radov advokátov. Správny súd informoval žalobcu listom zo dňa 13.6.2024 - Upovedomenie podľa § 183 ods. 4 CSP, že neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania a pojednávanie sa uskutoční v nariadenom termíne. Žalobca sa na pojednávanie

Námietku ohľadom porušenia žalobcových procesných práv tým, že mu súd neustanovil právneho zástupcu, vyhodnotil najvyšší správny súd taktiež ako nedôvodnú. Správny súd nie je povinný ani oprávnený podľa SSP prideliť žalobcovi právneho zástupcu. Ten si musí nájsť právneho zástupcu sám, nakoľko mu nárok na priznanie právnej pomoci nebol priznaný ani Centrom právnej pomoci.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Správny súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými žalobcom uplatnenými námietkami. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho správneho súdu spĺňa všetky náležitosti vyžadované § 209 zákona č. 461/2003 Z.z.

vecou. 42. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.