6Ssk/130/2022

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 24. mája 2022, č. k. 22Sa/33/2021-116, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 12. augusta 2021, č.: SEĽUZ-102-5/2021-OdSP, ktorým tento podľa § 84 ods. 4 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 01. júna 2021, č.: VÚSZ-45313641502367-37/2021-OOČ, ktorým žalobcovi podľa § 20 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 24 ods. 1 a ods. 3 písm. i/ a § 105 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. nepriznal zvýšenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 20 ods. 1, § 24 ods. 1, § 27, § 28 ods. 1 - 4, § 105 ods. 4 - 8 zákona č. 328/2002 Z. z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd po preskúmaní veci aj s podporným odkazom na znenie dôvodovej správy k § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. dospel k záveru, že ustanovenie § 28 menovaného zákona sa týka dávky úrazového zabezpečenia vo forme náhrady za stratu na služobnom plate. Ostatné dávky úrazového zabezpečenia vymedzené v § 20 ods. 1 zákona majú samostatný režim, pričom z legislatívneho znenia vyplýva, že náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo a taktiež jednorazovo sa poskytuje aj mimoriadne odškodnenie, ktoré má aj legislatívne znenie ako „jednorazové mimoriadne odškodnenie“, preto výklad poskytnutý žalobcom a počítajúci s možným zvýšením jednorazového mimoriadneho odškodnenia v dôsledku zmeny pomerov (zníženie spôsobilosti vykonávať primerané civilné zamestnanie z pôvodne stanovených 25% na 35% v porovnaní so zdravým človekom) nemožno považovať za právne správny, majúci oporu v legislatívnom znení, a to ani v spojitosti s dôvodovou správou, ktorá vyslovene upresňuje, že § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. sa týka náhrady za stratu na služobnom pomere. 4. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 7.

Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že v Tretej časti zákona č. 328/2002 Z. z. je upravené Úrazové zabezpečenie. Práve podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý sa nachádza priamo v Tretej časti zákona č. 328/2002 Z. z. a upravuje pri úrazovom zabezpečení výslovne postup pri zmene pomerov poškodeného, ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady škody, nadriadený uvedený v § 81 ods. 1 písm. a/ a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 81 ods. 1 písm. b/ rozhodnú o priznaní, zvýšení, znížení, zastavení výplaty alebo o odňatí dávky

Ustanovenie § 20 zákona č. 328/2002 Z. z. výslovne upravuje rozsah a spôsob náhrady škody, ktorá je následne upravovaná aj v § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa § 20 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z. z. jednou z foriem tejto náhrady škody je aj jednorazové mimoriadne odškodnenie. 9. Ďalej uvádzal, že krajský súd v zásade svoje rozhodnutie odôvodnil len tým, že odcitoval dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. ., ktorým bol novelizovaný zákon č. 328/2002 Z. z. Absolútne nebral do úvahy tú skutočnosť, že príslušný § 28 len v odseku 3, 4 a 5 upravuje náhradu za stratu na služobnom plate, kde sú špecifikované podmienky pri zmene tejto dávky, a teda práve k týmto odsekom sa vzťahuje dôvodová správa, ktorú krajský súd bez hlbšej analýzy či logického výkladu vztiahol aj na odseky 1 a 2 § 28. Zatiaľ čo v odsekoch 3, 4 a 5 zákonodarca výslovne uvádza a pracuje s termínom náhrada za stratu na služobnom plate a upravuje podrobnosti vo vzťahu k tejto dávke, v odsekoch 1 a 2 je výslovne uvedená

normu. Poukázal aj na logický kontext tohto ustanovenia, keď profesionálny vojak utrpí služobný úraz, ktorý sa napriek liečbe nezlepšuje, ale naopak jeho zdravotný stav sa zhoršuje, a to výlučne len v dôsledku služobného úrazu, tak logicky by mal byť odškodnený v plnej miere zhoršenia zdravotného stavu a nielen v miere, aká bola zistená na začiatku neberúc do úvahy skutočnú mieru poškodenie zdravia. K súdom aplikovanej dôvodovej správe uviedol, že táto i napriek tomu, že nie je prameňom práva a nemá záväzný charakter, nemožno opomínať jej explanačný význam, o ktorý sa často opiera aj argumentácia v rámci rozhodovacej činnosti

10. Uzavrel, že žiada o zvýšenie, respektíve dorovnanie priznaného nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie, na ktoré mu už jednoznačne vznikol nárok a bol mu priznaný. Nakoľko bola zmenená premenná, a to výška invalidity, pri výpočtovom vzorci na výpočet výšky jednorazového mimoriadneho odškodnenia. Je teda logické, že ak sa zvýši invalidita, má byť žalovanému priznané vyššie jednorazové mimoriadne odškodnenie, keďže aj napríklad výpočet invalidného výsluhového dôchodku sa mení od začiatku jeho priznania, tak ako je uvedené v zákone č. 328/2002 Z. z. Invalidný dôchodok je viazaný na následky služobného úrazu, a keďže v dôsledku nárastu percent invalidity dôjde k navýšeniu invalidného dôchodku, je logicky dané, že dôjde aj k nárastu sumy mimoriadneho odškodnenia, keďže rovnako ako invalidný dôchodok aj mimoriadne odškodnenie bolo priznané v dôsledku služobného úrazu a jeho následkov, a tým, že sa jeho výška mení od začiatku priznania, sa taktiež v príčinnej súvislosti má meniť aj jednorazové mimoriadne odškodnenie, ktoré bolo priamo

III.

12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 19. septembra 2022. 13. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi, ku ktorým dospel krajský súd. Uviedol, že jednorazové mimoriadne odškodnenie ako vyplýva aj z jeho názvu sa poskytuje jednorazovo a jeho vyplatením sa nárok na jeho výplatu vyčerpá. Zmena spôsobilosti žalobcu vykonávať primerané civilné zamestnanie v porovnaní so zdravým človekom, z ktorej percentuálnym zvýšením operuje žalobca nie je dôvodom na dorovnanie / zvýšenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia stanoveným ex lege. Zákonné sú len úpravy dôvodov zvýšenia plynúcich z § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., ktoré v danom prípade nenastali. Žiadna zo zmien pomerov poškodeného definovaných v § 28 ods. 2 menovaného zákona nebola a nie je akokoľvek rozhodujúca na určenie výšky jednorazového mimoriadneho odškodnenia, nebola a nie je ani jednou z premenných, ktoré sú vo vzťahu k jednorazovému mimoriadnemu odškodneniu akokoľvek významné. Možné zmeny pomerov poškodeného, ktoré sú definované v § 28 ods. 2 zákona neovplyvňujú nárok na priznanie danej dávky úrazového zabezpečenia a jej výplatu, či výšku tejto dávky. Dodal, že žalobca v kasačnej sťažnosti bližšie nekonkretizoval, aké jemu patriace procesné práva boli zo strany súdu porušené do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

15. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 23. októbra 2022 na vedomie.

V.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 199 ods. 1 písm. h/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. 23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 12. augusta 2021, č.: SEĽUZ-102-5/2021-OdSP, ktorým tento podľa § 84 ods. 4 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. a § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 01. júna 2021, č.: VÚSZ-45313641502367-37/2021-OOČ, ktorým žalobcovi podľa § 20 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 24 ods. 1 a ods. 3 písm. i/ a § 105 ods. 8 zákona č. 328/ 2002 Z. z. nepriznal zvýšenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia.

26. Podľa § 20 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z. z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, jednorazové mimoriadne odškodnenie.

28. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady škody, nadriadený uvedený v § 81 ods. 1 písm. a/ a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 81 ods. 1 písm. b/ rozhodnú o priznaní, zvýšení, znížení, zastavení výplaty alebo o odňatí dávky úrazového zabezpečenia.

30. Podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a/ priznala v nižšej sume, ako patrí, b/ vypláca v nižšej sume, ako patrí, c/ neprávom odoprela alebo d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

32. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného preukázané, že a. žalobca dňa 16. októbra 2015 (profesionálny vojak s vojenskou hodnosťou kapitán) utrpel služobný úraz

d. prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 07. decembra 2016 žalobcovi priznal jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške 35.547,16 eur e. žalobca podaním z 10. novembra 2020 požiadal o cit.: „ (. . .) priznanie dorovnania / zvýšenia a vyplatenia jednorazového mimoriadneho odškodnenia (.

mimoriadne odškodnenie g. na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 10. marca 2021 zrušil prvostupňové správne rozhodnutie zo 07. januára 2021 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie i. [odvolací orgán dospel k záveru, že výrok prvostupňového správneho rozhodnutia a jeho odôvodnenie spolu navzájom nesúvisia, keď prvostupňový správny orgán rozhodol o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia, pričom v odôvodnení sa zaoberal otázkou splnenia zákonných podmienok pre dorovnanie / zvýšenie a vyplatenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia podľa § 105 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z.] h. prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 01. júna 2021 žalobcovi podľa § 20 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 24 ods. 1 a ods. 3 písm. i/ a § 105 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. nepriznal zvýšenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia i. na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 12. augusta 2021 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 01. júna 2021.

Prvostupňový správny orgán v rámci rozhodovania o tomto žalobcom uplatnenom nároku vychádzal aj z príslušnej zápisnice o rokovaní z 19. októbra 2016, číslo 10/2016 vyhotovenej posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia, ktorá uznala žalobcu invalidným v dôsledku služobného úrazu so schopnosťou vykonávať primerané civilné zamestnanie zníženou o 25%. Za tohto stavu a ustálenej percentuálnej miere zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie potom prvostupňový správny orgán priznal žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške 35.547,16 eur zodpovedajúcej dvadsaťdva (22) násobku základu s tým, že základ bol určený v súlade s § 24 ods. 1 v spojení s § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. v sume 1.615,78

34. Zásadnou úlohou súdu bolo posúdiť otázku možného zvýšenia už v minulosti priznaného a vyplateného jednorazového mimoriadneho odškodnenia z dôvodu navýšenia percentuálnej miery zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie.

Jedná sa teda o jednorazové a mimoriadne vyplatenie peňažnej sumy, účel ktorého spočíva v pomoci poškodenému preklenúť nepriaznivú finančnú situáciu spôsobenú stratou príjmu, ktorá nastala v súvislosti so služobným úrazom a v dôsledku ktorého zostal poškodený náhle vyradený z plnenia úloh plynúcich mu z osobitných právnych predpisov v rámci výkonu príslušnej štátnej služby, a ktorá skutočnosť mohla mať negatívny vplyv nielen na chod jeho domácnosti, ale celkovo na život poškodeného a členov jeho rodiny. Jednorazové mimoriadne odškodnenie má podľa názoru najvyššieho správneho súdu okamžitý kompenzačný charakter umožňujúci sa prispôsobiť zmeneným životným podmienkam, ktoré nastali v danom čase s tým, že jeho priznaním a následným vyplatením jeho funkcia zaniká, keďže splnila svoj účel.

36. Pokiaľ žalobca odôvodňoval zvýšenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia s poukazom na § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. najvyšší správny súd uvádza, že ustanovenie § 28 ods. 1 menovaného zákona umožňuje, aby príslušný orgán rozhodol o priznaní, zvýšení, znížení, zastavení výplaty alebo o odňatí dávky úrazového zabezpečenia v prípade zmeny pomerov poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady škody s tým, že v § 28 ods. 2 explicitne popisuje, čo sa pod zmenou pomerov poškodeného rozumie. Konkrétne touto zmenou bude zmena výšky vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku z dôvodu zmeny miery schopnosti vykonávať civilné zamestnanie, zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku s výnimkou zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku priznaného do 30. júna 2002, zvýšenie výsluhového dôchodku, zmena výšky príjmu zo zárobkovej činnosti po skončení služobného pomeru, priznanie predčasného starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Z uvedeného je zrejmé, že zmena v percentuálnej

Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že zvýšenie percentuálnej miery môže mať vplyv nielen na výšku invalidného výsluhového dôchodku, ale aj na samotný výsluhový dôchodok, pokiaľ bol tento priznaný z dôvodu, že bol pôvodne (pred zvýšením percentuálnej miery) vyšší než výška invalidného výsluhového dôchodku. Obdobne na prípad žalobcu nemožno aplikovať § 105 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého sa výplata dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume odo dňa zmeny skutočností rozhodujúcich na vznik nároku na dávku alebo nároku na ich výplatu, keď z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že sa uplatňuje na mesačne opakujúce sa dávky, medzi ktoré však jednorazové mimoriadne odškodnenie nepatrí. 37.

miery. 38. K námietke žalobcu, že rozsudok krajského súdu je neodôvodnený a nevyporiadava sa s podstatnými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že rozsudok krajského súdu je vo svojej podstate odôvodnenia pomerne stručný, avšak najvyšší správny súd v tomto prípade aj vo svetle zásady rýchlosti a hospodárnosti konania nevzhliadol dôvod na jeho zrušenie a vrátenie za účelom jeho precíznejšieho odôvodnenia. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o nepriznaní zvýšenia jednorazového mimoriadneho odškodnenia.

41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.