6Ssk/131/2022

1. Žalobca bol dňom 5.11.2020 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to na základe písomnej žiadosti z tohto dňa. V predmetnej žiadosti o zaradenie do evidencie žalobca čestne vyhlásil, že nie je zamestnancom, v pracovnom pomere alebo v obdobnom vzťahu a súčasne, že nie je samostatne zárobkovo činná osoba, teda, že nie je spoločníkom obchodných spoločností, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo prokuristom, neprevádzkuje živnosť, nevykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napríklad zákon o daňových poradcoch, zákon o autorizovaných architektoch, nevykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa osobitného predpisu). 2. Na základe podkladov zo Sociálnej poisťovne zo dňa 7.9.2021 bolo zistené, že žalobca bol dňa 8.7.2021 právnickou osobou - C. Q. - pozemkové spoločenstvo, elektronicky prihlásený do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne počnúc 1.7.2021. Podľa kódu má uzavretú s pozemkovým spoločenstvom dohodu o brigádnickej činnosti s nepravidelným príjmom. Na základe odpisu registrovaného subjektu z registra právnických osôb a podnikateľov (register Štatistického úradu) bolo zistené, že žalobca je od 10.10.2020 členom výboru spoločenstva C. Q., IČO: XX XXX XXX.. Na základe týchto skutočností vydal dňa 28.9.2021 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica rozhodnutie č. PB2/ASP/ZAM/2021/15013, ktorým žalobcu vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. UPS/US1/SSZOSK/BEZ/ 2021/19764 z 11.11.2021 prvotne zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. 3. Následne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím č. PB2/ASP/ZAM/2022/7285 z 5.1.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie") opätovne rozhodol o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď konštatoval, že žalobca je členom výboru pozemkového spoločenstva, čo v žiadosti neuviedol. Keďže ide o zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu, bolo podľa § 36 ods. 1 písm. r) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o službách zamestnanosti") rozhodnuté o jeho vyradení z evidencie. Žalobca sa opätovne odvolal a žalovaný rozhodnutím Č. s. UPS/US1/SSZOSK/BEZ/2022/ 13733, Č. z. 2022/37768 zo dňa 28.02.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie") prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajský súd v Trenčíne správnu žalobu (ďalej aj „krajský súd" alebo „správny súd"), o ktorej krajský súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP") napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

zárobkovej činnosti podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom výkon neplatenej funkcie v pozemkovom spoločenstve definičné znaky zárobkovej činnosti nespĺňa. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v tejto súvislosti považoval za nepreskúmateľné, keďže sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho analógiou so zákonom o sociálnom poistení.

8. Krajský súd ďalej poukázal na špecifiká tejto činnosti, keď právnická osoba - pozemkové spoločenstvo nie je typickým podnikateľom (aj keď môže vykazovať zisk), ale vo svojej podstate je špecifickou formou podielového spoluvlastníctva. S poukazom na tieto špecifiká nie je ani rozsah právomocí jej štatutárneho orgánu zhodný s oprávneniami štatutárneho orgánu pri právnických osobách založených podľa Obchodného zákonníka.

Bral to ako základnú a východiskovú axiómu pre svoje ďalšie úvahy o tom, či pre posúdenie veci má právny význam, či z tejto činnosti pre žalobcu plynul alebo neplynul nejaký príjem. 10. Krajský súd zdôraznil, že bez toho, aby bola daná východisková definícia toho, čo je potrebné rozumieť pod pojmom zárobková činnosť, nie je možné vec riadne posúdiť a dať odpovede na jednotlivé žalobcom nastolené problémy a argumenty. Nie je vecou správneho súdu, ktorý vykonáva „len" kontrolu zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, aby takúto pre rozhodnutie zásadnú otázku riešil sám a takýmto zásadným spôsobom dopĺňal rozhodovanie žalovaného. Ide o otázku, ktorá musí byť primárne vyriešená v

III. Konanie na kasačnom súde

súdu. 13. Sťažovateľ námietku porušenia práva na spravodlivý proces odôvodnil tým, že krajský súd v rozpore s § 139 ods. 2 SSP neuviedol jasný právny názor na predmetnú vec a neinštruoval žalovaného, ako má ďalej vo veci postupovať, ale práve naopak, uložil žalovanému povinnosť vyložiť pojem zárobková činnosť a následne vec posúdiť s ohľadom na špecifiká činnosti vykonávajúcej žalobcom. Sťažovateľ poukázal na sľub sudcu v zmysle čl. 145 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého sudca sľubuje, že bude vykladať zákony a uviedol, že túto kompetenciu nemôže preniesť na správny orgán, ako sa to stalo v predmetnej veci. Súd podľa sťažovateľa vykladá zákon priamo pre konkrétny prípad, t. j. aplikácia zákona v konkrétnej veci, ktorú rozhoduje súd, sa vzťahuje len na túto konkrétnu vec. Zdôraznil, že výklad zákona podaný ministerstvom alebo iným štátnym orgánom nie je pre súdy záväzný, ale môže mať len orientačný charakter. Podľa neho je v súdnej praxi známych niekoľko rozsudkov Najvyššieho súdu SR, v ktorých je jasne uvedené, že orgány štátnej moci nemajú kompetenciu podávať výklad zákonov.

15. Pri zárobkovej činnosti na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu správne orgány neskúmajú výšku príjmu, ale iba samotnú existenciu právneho vzťahu podľa osobitného predpisu. Sťažovateľ poukázal na rozdiel pri vykonávaní dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo osobnej asistencie, ktorú uchádzač o zamestnanie môže vykonávať za podmienky, že jeho mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima.

Sťažovateľ má za to, že žalobca bol vecne správne a zákonne vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. r) bod 1 zákona o službách zamestnanosti, pričom žalobca činnosť člena výboru pozemkového spoločenstva Lesy Beluša nijak nespochybňuje.

18. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa s podanou kasačnou sťažnosťou nestotožňuje, rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny, spĺňajúci všetky zákonné predpoklady a náležitosti. Žalobca má za to, že sťažovateľ nepochopil dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia. To krajský súd nezrušil pre nesprávne právne posúdenie, ale z dôvodu nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Žalobca spochybnil tvrdenie sťažovateľa, že vydaním rozsudku malo dôjsť k akémukoľvek porušeniu práva na spravodlivý proces, sťažovateľ ani len neuviedol, aké práva mali byť postupom krajského súdu porušené. Krajský súd jasne vyjadril, že žalovaný je povinný vysvetliť, akým spôsobom vykladá na účely správneho konania pojem zárobková činnosť. Zdôraznil, že krajský súd v rámci výkonu

porušené. 20. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca uviedol, že sťažovateľ nepochopil obsah rozsudku krajského súdu, pretože ten sa ani právnym posúdením veci nezaoberal z dôvodu, že nie je možné predložiť kvalifikované odpovede na žalobné body správnej žaloby z dôvodu, že je potrebné, aby žalovaný klasifikoval a špecifikoval, akými kritériami sa riadi pri posudzovaní pojmu zárobková činnosť. Napadnutý rozsudok krajského súdu teda nemôže byť zrušený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže krajský súd ani len nezačal vec právne posudzovať. Žalobca však namietol výklad, ktorý predostrel sťažovateľ a poukázal na to, že taký nevyplýva ani na základe gramatického výkladu predmetnej normy vo vzťahu k „nevykonáva zárobkovú činnosť", keď uzavrel, že postačuje, keď osobe môže byť vyplatená odmena.

22. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca kasačnému súdu navrhol, aby podanú kasačnú sťažnosť zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

25. Podľa § 36 ods. 1 písm. r) bod 1 zákona o službách zamestnanosti úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uchádzač o zamestnanie uviedol údaje, ktoré boli následne preukázané ako nepravdivé a ktoré viedli k jeho zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 26. Podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý a) nie je zamestnanec, b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru12) alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu,13) ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

VI. Právny názor kasačného súdu

28. Podstata argumentácie sťažovateľa spočívala v tom, že krajský súd porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že sám nevyložil pojem zárobková činnosť a v rozpore s § 139 ods. 2 druhá veta SSP (ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.) neuviedol jasný právny názor na predmetnú vec a neinštruoval žalovaného, ako má ďalej v konaní postupovať.

Podľa krajského súdu bez toho, aby bola daná východisková definícia toho, čo je potrebné rozumieť pod pojmom zárobková činnosť, nie je možné vec právne posúdiť a dať odpoveď na žalobcom nastolené argumenty, pričom ide o otázku, ktorá má byť primárne vyriešená v administratívnom konaní. Následne v bode 25 napadnutého rozsudku sťažovateľovi vysvetlil, čo bude jeho povinnosťou po vrátení veci na ďalšie konanie. Kasačný súd má za to, že krajský súd sťažovateľovi jasne formuloval, aké procesné úkony má orgán verejnej správy vykonať na odstránenie vád, ktoré boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia, tak ako vyžaduje právna teória (Pozri Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2017, Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol.).

31. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z napadnutého rozhodnutia má kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ jednoducho konštatoval, že žalobca výkonom funkcie člena výboru pozemkového spoločenstva vykonával zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu. V samotnom napadnutom rozhodnutí sťažovateľ zdôraznil, že podstata odvolacích námietok žalobcu spočívala v argumentácii, že výkon funkcie člena pozemkového spoločenstva nenaplnila znaky pojmu zárobková činnosť a na ten účel rozobral zákon č. 311/ 2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

32. Rozhodnutia správnych orgánov musia v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia s tým, že reaguje na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam je rozhodujúci pre posúdenie veci. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a tiež, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu.

Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby sa vysvetlil obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci. Kasačný súd konštatuje, že uvedené v napadnutom rozhodnutí sťažovateľa absentuje, pretože z neho nie je zrejmé logický vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci. 33. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, respektíve nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí. Je potrebné konštatovať, že

V súvislosti s námietkou o nesprávnom právnom posúdení veci, kasačný súd uvádza, že pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej správny súd podriadi skutkový a právny stav veci pod príslušnú právnu normu. Relevantné skutkové okolnosti a právne argumenty v prejednávanej veci sú myšlienkovým postupom správneho súdu podradené pod hypotézu právnej normy, ktorá sa má v danej veci aplikovať (Baricová, J., Duditš, L. § 139 [Písomné vyhotovenie rozsudku]. In:. Správny súdny poriadok. 1. vydanie.

35. Sťažovateľ v podanej kasačnej námietke uplatnil kasačný dôvod odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/154/2018 z 27.05.2020, v ktorom kasačný súd odkázal na Uznesenie Ústavného Súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 518/2013 zo dňa 07.08.2013, ktorým ústavný súd potvrdil názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 7Sžso/ 34/2011 z 29. marca 2012 v obdobnej veci a z ktorého vyplýva: „Z ustanovenia § 34 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti nepochybne vyplýva, že uchádzač o zamestnanie musí osvedčiť ním tvrdené skutočnosti, a teda aj skutočnosť, že nie je v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu ani v obdobnom pracovnom pomere, nevykonáva a neprevádzkuje žiadnu živnosť. Teda dôkazné bremeno, že uchádzač o zamestnanie spĺňa podmienky zápisu do evidencie uchádzačov o zamestnanie spočíva na samotnom uchádzačovi. Žalovaná nie je povinná v tomto smere vykonávať dokazovanie, ako sa to mylne žalobca domnieva. Žalobca v priebehu

veci. 36. S poukazom na vyššie uvedené závery má kasačný súd za to, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť správnosť záveru krajského súdu, ktorý pre nepreskúmateľnosť zrušil rozhodnutie sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu najvyšší správny súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

38. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.