6Ssk/131/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 25. septembra 2024, č. k. 31Sa/4/2024 - 9 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol žalobu podanú žalobcom ako zjavne nedôvodnú podľa § 483 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 2. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v podstatnom konštatoval, že SSP upravuje tri situácie, kedy možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov záväzné. Správny súd uviedol, že žiaden z vyššie uvedených dôvodov obnovy konania žalobca v žalobe neidentifikoval. V žalobe žalobca uviedol skutočnosti bližšie opísané v bodoch 2 až 4 napadnutého uznesenia. 3. Správny súd v konaní v sociálnych veciach nie je viazaný žalobnými bodmi, a preto nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle § 481 ods. 2 SSP. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe neuviedol. Správnemu súdu nebol známy žiadny dôvod na obnovu konania stanovený v § 472 SSP, t. j., že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej v konaní alebo dôvod podľa písm. c/, t. j., že by bolo rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady

Správny súd zároveň sám nezistil (§ 481 ods. 2 SSP) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania. Preto potom žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú podľa ustanovenia § 483 ods. 1 písm. e) SSP. 5. Keďže žaloba bola odmietnutá, správny súd o náhrade trov konania o povolení obnovy rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

. .“; (iii) poukázal na uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/100/2022 zo dňa 30. augusta 2023; sp. zn. 7Ssk/81/2022 zo dňa 14. júla 2023 a sp. zn. 6Ssk/105/2022 zo dňa 27. septembra 2023, tvrdiac, že „ .

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný [§ 11 písm. h) SSP] preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

10. Podľa § 476 SSP, v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a/ označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b/ rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, c/ dôvod obnovy, d/ skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e/ dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, f/ žalobný návrh. 11. Podľa § 477 ods. 1 SSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. 12. Podľa § 477 ods. 2 SSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. 13. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. 14. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 15. Od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“). V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z., správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov. 16. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny súd postupoval správne, keď podanie (žalobu) žalobcu postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol. 17. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne uvedených § 472 SSP, teda ak - bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní (§ 472 písm. a/ SSP), - Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením (§ 472 písm. b/ SSP), - rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Z uvedeného vyplýva, že s prípustnosťou žaloby na obnovu konania zákonodarca počíta len v obmedzenom rozsahu (§ 472 písm. c/ SSP). 18. Zo súdneho spisu bolo zistené, že žalobca sa žalobou zo dňa 23. júla 2024 vedenou na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 31Sa/4/2024 domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/1/2022. Správny súd napadnutým uznesením podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol správnu žalobu žalobcu. Nakoľko sa žalobca v tu prejednávanej veci domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/1/2022, najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na splnenie podmienok obnovy konania ako sú vymedzené v § 472 a nasl. SSP.

20. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe netvrdil existenciu žiadneho z dôvodov obnovy konania, ktoré zákon pripúšťa a správny súd sám nezistil takýto dôvod, má najvyšší správny súd za to, že správny súd postupoval správne, ak žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol v zmysle § 483 ods. 1 písm. e) SSP. 21. Čo sa týka žalobcom uvádzaného dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP (odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu), najvyšší správny súd konštatuje, že dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP (vymedzený porušením zákona zo strany správneho súdu tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu) zakladajúci jej prípustnosť, primárne slúži na zabezpečenie jednotnej interpretácie zákonov, a teda k dosiahnutiu jednoty uplatnenia právnej úpravy v rovnakých prípadoch (pozri napr. Baricová, J., Fečík, M., Filová, A. a kol.

Jadrom tohto princípu je odôvodnené očakávanie subjektov práva, že „ . . . príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať“ (pozri napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09, III. ÚS 190/2016).

Jeho prípadné zlyhanie v tejto oblasti (teda absencia alebo nedostatočné vymedzenie „podobnosti vecí“) spôsobuje deficit kasačnej sťažnosti v zmysle nenaplnenia podstatných náležitostí kasačnej sťažnosti podľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP [neuvedenie sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP] a je nutné na kasačnú sťažnosť (v zodpovedajúcej časti) trpiacu vyššie opísaným defektom nahliadať ako na neprípustnú podľa § 439 ods. 3 písm. a) SSP.

Praha : PROSTOR, 2010, 161 s.). Z naznačenej podstaty veci teda vyplýva potreba zaoberať sa kritériami podobnosti. Za normatívne stanovený obsahový návod v procese identifikácie „podobnosti vecí“ je nutné vnímať ustanovenie § 440 ods. 2 prvá veta SSP, v zmysle ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podobnosť vecí, pre potreby aplikácie ustanovenia § 440 ods. 1 písm. h) SSP, teda treba posudzovať optikou „právneho posúdenia veci“.

Vzhľadom na značne simplexný spôsob vyjadrenia kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP žalobcom [keď žalobca síce prejudikatúru uvádza (viď bod 6 sub (iii) vyššie), avšak táto sa vzťahuje na otázku právneho zastúpenia, resp. kvalifikácie sťažovateľa a nie na otázku prípustnosti obnovy konania] najvyšší správny súd pre potreby posúdenia prejednávanej veci len stroho konštatuje (bez nutnosti dôslednejšieho rozvitia úvah vyššie), že vymedziť „podobnosť vecí“ bez aspoň bazálnej artikulácie skutkovej otázky (quaestio facti), ale najmä právnej otázky (quaestio iuris), ktoré otázky boli riešené jednak vo veci prejednávanej a jednak vo veci „referenčnej“ (judikovanej - predstavujúcej ustálenú rozhodovaciu prax) jednoducho nemožno. Inými slovami právne posúdenie veci musí byť špecifikované v oboch prípadoch dostatočne konkrétne na to, aby mohli byť tieto prípady porovnané. Za dostatočne konkrétny popis kolidujúcich právnych posúdení však nemožno považovať iba strohé konštatovanie, že „

23. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa § 168 SSP).

V Bratislave dňa 18. decembra 2024