6Ssk/131/2025

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 30. júla 2025, č. k. 13Sa/13/2023-106 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla 2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný (ďalej aj „druhostupňový správny orgán“) postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) číslo XXX XXX XXXX X z 27. októbra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

3. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol od 26. júna 2019 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, so zdôvodnením opätovného zhodnotenia zdravotného stavu pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na jún 2020, nakoľko po skončení ročného podporného obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, nebol pre poberanie nemocenských dávok medicínsky doriešený a mal byť vykonaný operačný zákrok na krčnej chrbtici po utrpenom dopravnom úraze v júni 2018. Pri dopravnom úraze v júni 2018 žalobca utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice, oboch zápästí, pomliaždenie rúk a prasknutie (naštiepenie) pravej členkovej kosti. Podľa popisu vyšetrenia krčnej chrbtice pomocou magnetickej rezonancie boli u neho dokumentované posuny viacerých medzistavcových platničiek s útlakom nervových štruktúr.

Kontrolné neurochirurgické vyšetrenie vo februári 2020 dokumentovalo u žalobcu správne postavenie platničkových náhrad, objektívny neurologický nález je bez senzitívneho, motorického a reflexologického deficitu na končatinách, elektromyografické (EMG) vyšetrenie horných končatín v máji 2020 dokumentuje na periférnych nervoch horných končatín normálny nález. Pretrvávajú ľahké poruchy statodynamiky v krčnej chrbtici, v zmysle rotačných a inklinačných

nemu pripojený; tiež nevyplýva, že by si ho bol krajský súd vyžiadal. Pokiaľ potom krajský súd nemal k dispozícii posudkový spis, nemohol náležite preskúmať, či príslušní posudkoví lekári postupovali v súlade so zákonom, či pri ustaľovaní svojich záverov prihliadali na všetky lekárske nálezy doložené účastníkom konania. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci.“ (bod 21 prvého rozsudku NSS).

5. Po vrátení veci najvyšším správnym súdom rozhodol vo veci správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd, po tom, ako zhrnul priebeh administratívneho konania, uviedol referenčné právne normy, ktoré na vec aplikoval a vymedzil predmet preskúmania a súvisiace otázky, napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta dňa 4. decembra 2020 (ďalej len „posudok zo 4. decembra 2020“) s nezmeneným posudkovým záverom; (ii) následne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko v Prešove, ktorý dňa 8. apríla 2021 (ďalej len „posudok z 8. apríla 2021“) vydal posudok o posúdení invalidity žalobcu, pričom podkladom pre posúdenie zdravotného stavu bola prepúšťacia správa z neurologického oddelenia Nové Zámky zo 17.-20. novembra 2019, Neurochirurgické vyšetrenie I.. N. D., T. F. z 26. februára 2020, Elektromyografické vyšetrenie I..

. . pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovými lekármi prvého aj druhého stupňa celkom trikrát, a to vždy s rovnakým posudkovým záverom, pričom boli zohľadnené všetky lekárske správy založené v administratívnom spise.

Posudky posudkových lekárov Sociálnej poisťovne sú logické a presvedčivo objasňujú záver jednak o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ (bod 31 napadnutého rozsudku); (v) pokiaľ ide o nové lekárske správy, ktoré žalobca pripojil k správnej žalobe, konkrétne od neurológa zo dňa 19. mája 2021 a od psychiatra zo dňa 24. mája 2021, správny súd na ne neprihliadol, konštatujúc, že sú z obdobia po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, pričom pre správny súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (odkazujúc na ustanovenie § 135 SSP); (vi) správny súd teda uzavrel, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto nezistil žiaden dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia a správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

veci). 8. Kasačnú sťažnosť odôvodnil žalobca tým, že (i) zdôraznil, že už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v správnej žalobe, poukazoval na psychiatrický nález z 10. novembra 2020 a neurologický nález z 5. novembra 2020. Uviedol, že medzi posudkami posudkových lekárov a týmito nálezmi sú zjavné rozpory, ktoré vo svojich skorších podaniach konkretizoval; (ii) uviedol, že podľa psychiatrického nálezu, z dôvodu následkov dopravnej nehody zo dňa 24. júna 2018, sa žalobca u psychiatra lieči dlhodobo, konkrétne od 12. novembra 2019 a že psychiater posúdil jeho ochorenie ako recidivujúcu depresívnu poruchu so značne nepriaznivou prognózou, ktorá si vyžaduje psychiatrickú starostlivosť; (iii) ďalej uviedol, že podľa zmieneného neurologického nálezu boli potvrdené problémy s vysokým krvným tlakom, zápästím, ako aj chrbticou a že aj v minulosti tvrdil, že následkom dopravnej nehody má stále obmedzenú hybnosť v pravom zápästí, teda na dominantnej ruke; (iv) akcentoval skutočnosť, že vo svojich skorších podaniach (vrátane správnej žaloby) namietal kvalitu zhodnotenia vyššie uvedených lekárskych nálezov; (v) konštatoval, že záver správneho

§ 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosťou posudkového lekára spolupracovať pri výkone lekárskej posudkovej činnosti s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne; (ix) v záverečnej časti kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že dňa 6. marca 2025 bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený, pričom uviedol, že „Žalobcovi potom nie je zrejmé, prečo aj v prípade posudku zo dňa 06.03.2025 súdu neprekážalo, že pochádza z obdobia po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.“; (x) vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby kasačný súd s odkazom na ustanovenie § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 12. septembra 2025, v ktorom v podstatnom uviedol, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

19. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 20. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

22. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 23. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 26. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

28. Najvyšší správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 29.

30. Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že argumentácia žalobcu obsiahnutá v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v správnej žalobe, podstatným spôsobom nevariuje od jeho argumentácie, ktorú žalobca uvádza v kasačnej sťažnosti. V tejto žalobca dominantne namietal, že medzi posudkami posudkových lekárov a ním predloženým psychiatrickým nálezom z 10. novembra 2020 a neurologickým nálezom z 5. novembra 2020 sú zjavné rozpory. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že posudkový lekár v posudku z 8. apríla 2021 (v časti lekárske vyšetrenia) uviedol zdroje, resp. podklady, z ktorých vychádzal pri príprave tohto posudku. Medzi lekárskymi vyšetreniami figuruje aj neurologické vyšetrenie I.. N. U., Š. zo dňa 5. novembra 2020, ako aj psychiatrické vyšetrenie I.. C. G., K. zo dňa 10. novembra 2020. Možno teda konštatovať, že posudkový lekár pri vypracovávaní posudku z 8. apríla 2021 uvedený psychiatrický ani neurologický nález neopomenul, oboznámil sa s nimi, uviedol ich ako jeden z podkladov pre vypracovanie svojho posudku. Posudkový lekár sa s uvedenými nálezmi taktiež vysporiadal, keď vo vzťahu

Vo vzťahu k psychiatrickému nálezu posudkový lekár uviedol: „Po zvážení posudkového názoru v prvom posudku a faktu, že ide o poúrazový stav, ktorý sa bude bodovo ohodnotiť (bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia) považuje predložené psychiatrické vyšetrenie ako možné účelové, neúplné (bez vyšetrenia psychológa), a z tohto dôvodu ho nehodnotí ako rozhodujúce zdravotné postihnutie ani ako ochorenie s vplyvom na výšku MPSVZČ.“. Rovnako tak teda posudkový lekár vyhodnotil aj psychiatrický nález, taktiež nie k spokojnosti žalobcu, pričom svoj postoj zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnil (absencia vyšetrenia psychológa) argumentujúc, že uvedené zdravotné postihnutie nie je možné hodnotiť ako rozhodujúce.

Kapitoly XV: Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E: dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položka 4: stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, Písm. a): s miernym reziduálnym funkčným nálezom. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkoví lekári stanovili v hornej hranici spektra na úrovni 20 %. 32. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie či už miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity alebo dátum vzniku invalidity; musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery ako o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, tak o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k vyššie uvedeným záverom. 33. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 34. Záverom najvyšší správny súd zdôrazňuje, že uvedeným rozhodnutím žalovaného a súdu nie je dotknuté právo žalobcu podať si novú žiadosť, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu, z ktorých by bolo možné vyvodiť iné skutočnosti ako tie, ktoré boli podkladom pre prvostupňové a preskúmavané rozhodnutie. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.