6Ssk/13/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200363.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-16Sa/30/2022
- IČS
- 5022200363
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: O. D., narodená X. S. XXXX, trvale bytom: Y. B. XXX/X, X., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. mája 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. ZA-16Sa/30/2022-91 zo dňa 29. septembra 2023, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 29. septembra 2023, č. k. ZA-16Sa/30/2022-91 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. mája 2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný (ďalej len „žalovaný“ alebo „druhostupňový správny orgán“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. februára 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 73, § 112 ods. 4 a ods. 6, § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) znížil sumu invalidného dôchodku od 24. marca 2022 na 229,90
Eur mesačne. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi od 19. novembra 2021 vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 226,90 Eur mesačne. Súčasne mu podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. zanikol od 24. marca 2022 nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č.100/1988 Zb.“) v znení neskorších predpisov, ako aj invalidný dôchodok, na ktorý mu vznikol nárok od 19. novembra 2021 podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v sume 132,90
Eur mesačne. Prvostupňový správny orgán pritom vychádzal zo skutočnosti, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš prehodnotená a znížená od 19. novembra 2021 zo 75 % na 55 %.
3. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, v ktorom v podstatnom uviedol, že (i) nesúhlasí s posúdením jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš a so zníženou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %; (ii) žiada, aby žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie a nahradil ho rozhodnutím, ktorým mu bude priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 80 %, so zvýšením percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %; (iii) k odvolaniu taktiež pripojil odborný posudok o invalidite zo dňa 19. novembra 2021 a oznámenie o výplate dôchodku a odborné lekárske správy. 4.
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím, ktoré v podstatnom odôvodnil tým, že (i) zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 1. apríla 2022; (ii) tento zotrval na svojom pôvodnom posudku a odvolaniu nevyhovel; (iii) následne predložil kompletný posudkový spis na posúdenie posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade; (iv) posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 26. apríla 2022; (v) za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil chronickú myeloickú leukémiu BCR/ABL - pozitívnu, v kompletnej remisii, ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., zaradené do kapitoly II - choroby krvi a krvotvorných orgánov, položky 2 - chronická lymfatická leukémia (myeloidná), písmena b) - so stredne ťažkými klinickými a laboratórnymi prejavmi s potrebou opakovanej hematologickej liečby, znížená výkonnosť organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia
30 % až 50 %); (vi) za iné zdravotné postihnutie určil spinocelulárny karcinóm vulvy, recidivujúca depresívna porucha a zvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %; (vii) celková miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 55 %. 5. Žalobca sa správnou žalobou (ďalej taktiež „žaloba“) domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia ako aj preskúmavaného rozhodnutia, pričom žiadal predmetné rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca žalobu v podstatnom odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: (i) uviedol, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný bez jeho prítomnosti, čiže kontrolná lekárska prehliadka bola vykonaná len na základe lekárskych nálezov, čo posudkovému lekárovi neumožnilo komplexne zdravotný stav žalobcu posúdiť; (ii) uviedol, že výsledky posúdenia zdravotného stavu žalobcu nezohľadňujú relevantné odporúčania a konštatovania z lekárskych nálezov, najmä čo sa týka závažnosti a trvania jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu; (iii) dôvodil, že
rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko vychádzajú z neúplného posúdenia zdravotného stavu žalobcu; (vi) namietal, že správne orgány pri rozhodovaní nezohľadnili skutočnosti podrobnejšie opísané v bode 8 a 9 napadnutého rozsudku; (v) konštatoval, že žalovaný mal správne určiť aktuálne za rozhodujúce zdravotné postihnutie spinocelulárny karcinóm vulvy s mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % a následne za iné zdravotné postihnutia (ako je chronická leukémia a recidivujúca depresívna porucha) zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o 10 %.
6. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal v intenciách § 71 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.
7. Správny súd, po tom, ako v odôvodnení napadnutého rozsudku opísal priebeh administratívneho konania, uviedol sumarizáciu podaní účastníkov konania a zhrnul podstatný obsah preskúmavaného rozhodnutia a záverov príslušných lekárskych posudkov skonštatoval, že „Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).
Práve preto, že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok posudkového lekára ústredia žalovanej tieto atribúty spĺňa.“.
8. Vychádzajúc z premisy uvedenej v predošlom bode správny súd (po tom, ako zopakoval závery odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade zo dňa 26. apríla 2022 a po tom, ako rekapituloval posudkovým lekárom zhodnotené lekárske správy) konštatoval, že „Z odborného posudku (na č.l. 10 v spise) je zrejmé akými úvahami sa posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne riadil. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuélneho rozpätia, aj táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Jednotlivé položky v prílohe č. 4 zákona
č. 461/2003 Z. z. sa vnútorne členia na viaceré písmená, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. Dolná hranica miery poklesu sa určí pri menej závažných chorobných stavoch z hľadiska hodnotenia funkčného stavu orgánu alebo systému, ako to vyplýva z metodického usmernenia pre posudkových lekárov.“. V súvislosti s novými lekárskymi správami, ktoré žalobca predložil po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, správny súd uzavrel, že argumentácia nimi je právne bezvýznamná, pretože aj v sociálnych veciach sa aplikuje ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Na záver odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd skonštatoval, že „Pokiaľ sa žalobkyni po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhorší zdravotný stav, čo by vedela preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, môže opätovne požiadať o invalidný dôchodok a žalovaná v novom konaní znova posúdi splnenie zákonných podmienok pre priznanie tohto nároku (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), ktoré musia byť splnené kumulatívne, vrátane vzniku invalidity u žalobcu (ustanovenia § 71 citovaného zákona).
Nie je vylúčený, ale práve žiadúci iný záver Sociálnej poisťovne.“. 9. Vychádzajúc z uvedeného správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 10. O trovách rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, náhradu trov konania nepriznal.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
11. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) [Pozn. žalobca v kasačnej sťažnosti nesprávne uviedol označenie ustanovenia § 440 ods. 1 písm. j) SSP; zo slovného vyjadrenia však bolo zrejmé, že mal na mysli ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP]. V podstatnom dôvodil, že (i) rozporuje body 43 až 47 napadnutého rozsudku, tvrdiac, že v žiadnej z lekárskych správ nie je uvedená kompletná remisia; v tejto súvislosti poukázal na lekársku správu A.. P. Z. zo dňa 20. novembra 2017, ktorej časť citoval; taktiež poukázal na lekársku správu A.. O. D.; (ii) uviedol, že v lekárskych správach žalobkyne sa jasne udáva, že liečba jej primárneho ochorenia je len prerušená; zdôraznil, že ochorenie
sa u neho prejavovalo diametrálne inak a agresívnejšie ako u bežných pacientov; (iii) ďalej dôvodil, že jeho zdravotný stav posudkový lekár posudzoval už v roku 2017, kedy „ . . . si lekári ešte neboli celkom istí súvislosťou oboch diagnóz .
. . “; následne uviedol, že v roku 2021 ho posudzoval ten istý posudkový lekár a vôbec sa novými skutočnosťami a lekárskymi závermi (že obe onkologické diagnózy spolu súvisia a gynekologická nie je novou ďalšou diagnózou, ale je dôsledkom a priamym pokračovaním tej základnej) nezaoberal; (iv) poukázal na lekársku štúdiu, ktorú predložil správnemu súdu; (v) následne skonštatoval, že je toho názoru, že
„ . . . lekár Sociálnej poisťovne so zameraním na pediatriu nie je dostatočne kvalifikovaný, aby posudzoval takto zložitý zdravotný stav.“; (vi) zopakoval, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie má byť aktuálne určený spinocelulárny karcinóm vulvy; (vii) v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozsudku konštatoval, že správny súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami, iba všeobecne a bez vlastných úvah skonštatoval, že posudkový lekár dostatočne zadefinoval a posúdil zdravotný stav a nezaoberal sa skutkovými zisteniami; správny súd sa podľa žalobcu len stotožnil so záverom žalovaného; (viii) namietal záver správneho súdu, že posúdenie zdravotného stavu v neprítomnosti žalobcu nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, poukazujúc na osobnú skúsenosť z roku 2017; (ix) v súvislosti s bodom 44 napadnutého rozsudku (ktorý sa týkal limitov odôvodnených protipandemickými opatreniami) uviedol, že v čase konania posudkovej kontroly boli tieto opatrenia už značne uvoľnené a v čase odvolacieho konania dokonca nebolo nutné opatrenia dodržiavať vôbec; (x) poukázal na skutočnosť, že lekárska správa A.. Y. S. z Nemocnice sv.
Cyrila a Metoda v Bratislave zo dňa 20. augusta 2021 nefiguruje v odbornom posudku o invalidite posudkového lekára, pričom táto skutočnosť má byť spôsobená tým, že žalovaný odmietol prevziať od žalobcu dokladané aktuálnejšie lekárske správy s odôvodnením, že má dostatok lekárskych správ. Žalobca ku kasačnej sťažnosti pripojil lekársku správu z 20. novembra 2017 a lekársku správu z 15. februára 2017.
12. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 9. januára 2024, v ktorom v podstatnom uviedol, že správny súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci potrebný pre jej posúdenie, zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
Poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 4. augusta 2022, ktorého sa v celom rozsahu pridržiava. Ďalej zhrnul, že posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav žalobcu komplexne na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov a svoje závery dostatočne odôvodnili a vo svojich záveroch sa zhodujú.
K námietke žalobcu, že nebol osobne prítomný na posúdení zdravotného stavu, uviedol, že táto nie je dôvodná, nakoľko jeho neprítomnosť na tomto posúdení nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu, vyhotovenie odborného posudku o invalidite a následné
rozhodnutie. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 14. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 18. januára 2024 na vedomie.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu
15. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
16. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 18. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán znížil sumu invalidného dôchodku od 24. marca 2022 na 229,90 Eur mesačne. Správny súd v podstatnom odôvodnil napadnutý rozsudok skutočnosťami bližšie opísanými v bodoch 6 až 10 vyššie.
III. B Aplikovateľné právne predpisy
19. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 20. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 21. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 22. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 24. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 25. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
26. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 27. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 28. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 29. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 30. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. 31. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia
32. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj pripojeného posudkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch znížili sumu invalidného dôchodku žalobcu od 24. marca 2022 na 229,90 Eur mesačne a ďalej rozhodli tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie, vychádzajúc pritom z obsahu posudkového spisu.
33. Najvyšší správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.
Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia [§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.] s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne
pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 34. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej judikatúre najvyššieho správneho súdu; pozri napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/73/2021 z 21. septembra 2022) potom najvyšší správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný lekársky posudok z 19. novembra 2021 (ďalej len „posudok z 19. novembra 2021“) a lekársku správu a k nej pripojený odborný lekársky posudok z 26. apríla 2022 (ďalej len „posudok z 26. apríla 2022“), ktoré predstavovali odborné východisko pre formulovanie záverov vyjadrených v druhostupňovom rozhodnutí.
Za zmienku taktiež stojí skutočnosť, že žalovaný do odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia premietol relevantnú časť uvedených posudkov. 35. Posudkový lekár určil v posudku z 19. novembra 2021 ako rozhodujúce zdravotné postihnutie chronickú myeloidnú leukémiu [C 92.11/kapitola II, položka 2, písmeno b)] prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. V súvislosti s rozhodujúcim zdravotným postihnutím posudkový lekár uviedol, že „Základné ochorenie účastníčky konania dlhodobo v kompletnej remisii (8 rokov), bez potreby onkologickej liečby event. inej hematologickej liečby už nezdôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% ale zdôvodňuje 45%.“. Posudkový lekár
zároveň podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o 10 %, a to za ostatné zdravotné postihnutia ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v súvislosti s ktorými uviedol: „Od r. 2014 dispenzariovaná pre nález prekancerózy v oblasti vonkajšieho genitálu s opakovanou exciziou dysplastických zmien (2014, 2016, 2017, 2018) s nálezom striedavo od ľahkých až po ťažké dysplastické zmeny, v r. 2019 v liečbe lokálna aplikácia kortikoidov a lokálna rtg liečba s prechodným zlepšením stavu. Odbornými vyšetreniami nebolo vylúčené, že sa jedná o následok cystostatickej liečby, preto liečba základného ochorenia - leukémie Sprycelom bola v auguste 2014 ukončená.
Tiež nebolo vylúčené, že sa jedná o prejav reakcie štepu voči hostiteľovi (GvHD), bioptickým vyšetrením v decembri 2018 bola ale vylúčená súvislosť s akútnym či chronickým GvHD. V 08/2020 realizovaná operačná liečba novodiagnostikovaného tumoru na vonkajšom genitáli (vulva) s nálezom spinocelulárneho karcinómu v štádiu I. - pT1 a G1, pokračuje v dispenzarizácii onko- gynekologickej ambulancie. Dlhodobo liečená na psychiatrickej ambulancii pre recidivujúcu depresívnu poruchu pri základnom ochorení .
. . . . . stav popísaný ako chronifikovaný s nízkou frustračnou toleranciou, chronickou únavou, abúliou.“. Posudkový lekár teda určil ako ostatné zdravotné postihnutia (i) spinocelulárny karcinóm a (ii) depresívnu poruchu. 36. Posudkový lekár v posudku z 26. apríla 2022 nad rámec vyššie uvedeného, okrem iného uviedol, že „K odvolaniu doložené posudkovému lekárovi pobočky novšie onkologické vyšetrenia, ktoré naďalej dokumentujú remisiu ochorenia, krvný obraz je bez patológie. Doložené boli gynekologické nálezy, ktoré dokumentujú vykonanie ďalších 2 extirpácii lézií na vulve (od novembra 2021 do januára 2022), histologicky s nálezom stredne ťažkých až ťažkých dysplastických zmien. Kontrolné endokrinologické vyšetrenie potvrdzuje normálnu činnosť štítnej žľazy bez potreby liečby. Kontrolné psychiatrické vyšetrenia dokumentujú stav tak ako je uvedené v posudku. K dnešnému posudzovaniu zdravotného stavu neboli doložené žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by svedčili, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu pri ktoromkoľvek onemocnení, na ktoré sa účastníčka konania lieči. Posudkový lekár ústredia sa stotožňuje s hodnotením, ktoré previedol posudkový lekár pobočky.
V prípade zhoršenia zdravotného stavu, ktorý je podľa účastníčky konania, ako uvádza v odvolacom liste zo dňa 15. marca 2022, v „budúcnosti reálny“, je možnosť opätovného posúdenia zdravotného stavu po doložení nových lekárskych nálezov, ktoré budú uvádzať zhoršený zdravotný stav. V súčasnosti, podľa záverov odborných vyšetrení, nie je dôvod na zmenu v hodnotení.“. Posudkový lekár v posudku z 26. apríla 2022 v časti lekárske vyšetrenia uvádza okrem iných aj lekársku správu z hematologickej a transfuziologickej ambulancie, Univerzitná nemocnica Bratislava, A.. Y. S., Z.. zo dňa 20. augusta 2021.
37. Zo skutočností uvedených v bodoch 35 (vo vzťahu k posudku z 19. novembra 2021) a 36 (vo vzťahu k posudku z 26. apríla 2022) vyplýva, že posudkoví lekári stanovili ako rozhodujúce zdravotné postihnutie chronickú myeloidnú leukémiu, pri ktorej zákon č. 461/ 2003 Z. z. stanovuje percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % až 50 % [Kapitola II - CHOROBY KRVI a KRVOTVORNÝCH ORGÁNOV, položka 2 - Chronická lymfatická leukémia (myeloidná), písm. b) so stredne ťažkými klinickými a laboratórnymi prejavmi s potrebou opakovanej hematologickej liečby, znížená výkonnosť organizmu; príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.]. Zároveň za toto rozhodujúce zdravotné postihnutie zhodne stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 %. Posudkoví lekári ako iné zdravotné postihnutia (odôvodňujúce zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o max. 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.) stanovili (i) spinocelulárny karcinóm a (ii) depresívnu poruchu,
teda zdravotné postihnutia, za ktoré zákon č. 461/2003 Z. z. stanovuje nižšie percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako v prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Uvedené posudkoví lekári zdôvodnili odkazujúc pritom na početné lekárske správy a nálezy, ktoré v posudkoch z 19. novembra 2021 a 26. apríla 2022 uviedli a ich podstatnú/relevantnú časť opísali, resp. sumarizovali. Takýto záver, resp. jeho odôvodnenie považoval najvyšší správny súd (vychádzajúc z premisy opísanej v bode 33 vyššie) za
udržateľný. 38. Žalobcom namietanú skutočnosť, že lekárska správa A.. Y. S. z 20. augusta 2021 „ . . . nefiguruje v Odbornom posudku o invalidite posudkového lekára . . .“ vyhodnotil najvyšší správny súd ako nedôvodnú, keďže posudkový lekár v posudku z 26. apríla 2022 v časti „lekárske vyšetrenia“ uvedenú lekársku správu z hematologickej a transfuziologickej ambulancie, Univerzitná nemocnica Bratislava, A.. Y. S., Z.. zo dňa 20. augusta 2021 uvádza. 39. Čo sa týka námietky žalobcu, že „V čase konania posudkovej kontroly v Sociálnej poisťovni pobočka Ružomberok boli protipandemické opatrenia už značne uvoľnené a v čase odvolacieho konania v Sociálnej poisťovni pobočka Poprad dokonca nebolo nutné protipandemické opatrenia už dodržiavať vôbec. Takže sa žalobkyňa osobne mohla zúčastniť oboch konaní za sprísnených hygienických opatrení, ktoré žalobkyňa už veľa rokov sama vo vlastnom záujme za účelom ochrany svojho zdravia beztak dodržiava.“, túto najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú s odkazom na ustanovenie § 293eu ods. 1 zákona č. 461/
2003 Z. z., podľa ktorého počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. Najvyšší správny súd preto nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobcu, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala spomínaná právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/
2003 Z. z. 40. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam kasačný súd uvádza, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 41. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí. 42. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca, pričom za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 citovaného zákona, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 43. Najvyšší správny súd opätovne zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k vyššie uvedeným záverom.
III. D Záver
44. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 45. Záverom najvyšší správny súd zdôrazňuje, že uvedeným rozhodnutím žalovaného a súdu nie je dotknuté právo žalobcu podať si novú žiadosť, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu, resp. na základe kontrolnej lekárskej prehliadky, ktorá bola posudkom z 26. apríla 2022 určená na 11/2025, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že rozhodujúce zdravotné postihnutie má byť stanovené inak ako v preskúmavanom rozhodnutí. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. januára 2025