6Ssk/132/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Carcoustics Slovakia Nováky s.r.o. so sídlom Andreja Hlinku 1514/86, Nováky, IČO: 47220899, právne zast.: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., Jesenského 7713/12, Trenčín, IČO: 52471420, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, Masarykova 10, Košice, IČO: 00166405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2579, O-5/2022 zo dňa 1. marca 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/ 34/2022-179 zo dňa 17. augusta 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000 EUR za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov spočívajúce v tom, že žalobca ako užívateľský zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov neposkytol, dňa 13. augusta 2019, zamestnancovi, Y. Ď., nar. XX. T. XXXX (ďalej aj „poškodený zamestnanec“), u ktorého to vyžadovala ochrana jeho života a zdravia, potrebný účinný osobný ochranný pracovný

2. Krajský súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí preskúmal v intenciách § 2 ods. 1 písm. a) bod. 3, § 19 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 2 písm. b) bod. 1, § 19 ods. 3 písm. f), § 19 ods. 6 a § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, § 3 ods. 5, § 33 ods. 2, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku, § 38 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a § 39 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a postupom v zmysle právnej úpravy stanovenej SSP dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

4. Krajský súd čo do ustálenia viny žalobcu mal preukázané, že v uvedený deň, t. j. 13. augusta 2019, žalobca ako užívateľský zamestnávateľ nezabezpečil poškodenému zamestnancovi dostatočný osobný ochranný pracovný prostriedok na ochranu zraku - ochranné okuliare s bočnými ochrannými štítmi, ktoré sú potrebné na prácu so zariadením na čistenie foriem suchým ľadom prostredníctvom špeciálneho zariadenia Ice Cleaning System typ IC 310-S. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu ohľadom dobrovoľnosti dodržiavania technických noriem a ani s tvrdením, že žalobca poskytnutím ochranného štítu s chráničom obočia typu PW91 splnil požiadavky kladené na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, resp. prijal také opatrenia, ktoré kvalitatívne zodpovedajú minimálne pôvodnej požiadavke v zmysle špecifikácie normy EN166. Žalovaný podľa názoru správneho súdu správne poukázal na ustanovenie § 39 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého sú technické normy ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o inšpekcii práce je inšpekcia práce oprávnená vykonávať dozor nad ich

štítu. Vyslovil, že správne orgány v konaní správne poukazovali na Návod na obsluhu zariadenia na tryskanie ľadu IC310/ IC 310-S (strana 7) (ďalej len „návod na obsluhu zariadenia na tryskanie ľadu“) a na kartu bezpečnostných údajov pri práci s pevným skupenstvom oxidu uhličitého, ktoré zhodne uvádzali ako ochrannú pomôcku okuliare.

Uvedené potvrdzuje aj výpoveď poškodeného zamestnanca, z ktorej vyplynulo, že tryskaciu pištoľ pri výkone práce rukami neudržal a táto sa otočila smerom k nemu. 6. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, krajský súd bol toho názoru, že inšpektorát práce vo svojom rozhodnutí dôsledne vyhodnotil funkcie pokuty ako aj všetky okolnosti, na ktoré by mal prihliadať pri jej ukladaní podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a s každou okolnosťou, či už svedčiacou v prospech alebo neprospech žalobcu, sa vysporiadal. Konštatoval, že inšpektorát práce vyčerpávajúco uviedol okolnosti, ktoré zohľadnil pri stanovení pokuty vo výške 8.000 EUR zo zákonného rozmedzia od 1.000 EUR do 200.000 EUR stanoveného v § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o inšpekcii práce a uzavrel, že uvedená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce dostatočnou a primeranou.

a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov s tým, že uloženie pokuty sa bude spravovať ustanovením § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce.

Zároveň však dodal, že preto po zrušení tohto prvostupňového správneho rozhodnutia žalovaným správny orgán žalobcovi oznámil podaním zo dňa 8. novembra 2021 pokračovanie správneho konania o uložení pokuty za správny delikt spočívajúci v porušení ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, za ktoré má inšpektorát práce povinnosť uložiť sankciu v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. f) zákona o inšpekcii práce.

pracovných prostriedkov. Inšpektorát práce po oboznámení žalobcu s právnym posúdením predmetu správneho konania pri zachovaní totožnosti skutku vydaným prvostupňovým správnym rozhodnutím podľa názoru krajského súdu nepochybil, keď po zistení, že príčinou pracovného úrazu poškodeného bolo neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré je v zmysle § 19 ods. 3 písm. f) zákona o inšpekcii práce závažným porušením povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), uložil žalobcovi v súlade s § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o inšpekcii práce pokutu 8.000

II.

10. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia, že ako zamestnávateľ splnil požiadavky kladené na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci poskytnutím ochranných pomôcok, a to konkrétne poskytnutím ochranného štítu s chráničom obočia typu PW91. Týmto podľa svojho názoru prijal a zabezpečil také opatrenia, ktoré kvalitatívne zodpovedajú minimálne pôvodnej požiadavky normy EN166.

Rozhodnutie žalovaného považoval za neurčité, nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné majúce za následok jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. Krajský súd sa danou námietkou dostatočne nezaoberal, na základe čoho sťažovateľ považoval rozsudok krajského súdu za nedostatočne odôvodnený.

11. Sťažovateľ sa ďalej ohradil aj voči odôvodneniu výšky uloženej pokuty zo strany žalovaného, ktoré aj naďalej považoval za nedostatočné a nevzbudzujúce presvedčivosť v správnosť dosiahnutých záverov. Podľa názoru sťažovateľa ani jedna z uložených pokút, v sume 12.000 EUR (pozn.: pokuta v uvedenej sume bola uložená v poradí prvým prvostupňovým rozhodnutím), ani v sume 8.000 EUR, nebola riadne odôvodnená a krajský súd sa touto námietkou dostatočne nezaoberal. Tvrdil, že v odôvodnení napádaného rozhodnutia nie je uvedená správna úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri potvrdení výšky pokuty, nakoľko iba konštatoval, že má za to, že pokuta je dostatočne odôvodnená a plní výchovnú a preventívnu funkciu do budúcnosti vo vzťahu k iným subjektom, ktorí sú nositeľmi rovnakých povinností ako sťažovateľ.

III.

13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyjadril podaním z 8. novembra 2022. Uviedol, že sa so všetkými námietkami sťažovateľa úplne a dôsledne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a následne vo svojom vyjadrení k žalobe. Mal za to, že sťažovateľ preukázateľne porušil svoje povinnosti tak, ako boli uvedené vo výroku rozhodnutia inšpektorátu práce. Zdôraznil, že sťažovateľovi nebolo vytknuté porušenie technickej normy, ale predmetom správneho konania bolo rozhodovanie o porušení právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 6 ods. 2 písm. b/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 3 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov). Opakované námietky sťažovateľa týkajúce sa dodržiavania technických noriem sú neodôvodnené a nerelevantné, keďže v danom prípade bola technická norma uvedená iba v popise skutku, kde bolo vymedzené konkrétne porušenie povinnosti sťažovateľom. Sťažovateľ podľa názoru žalovaného nezabezpečil ochranu zraku poškodeného zamestnanca minimálne obdobne účinným osobným ochranným pracovným prostriedkom. K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že inšpektorát práce vyhodnotil zákonné kritériá stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a žalovaný sa jej odôvodnením a primeranosťou zaoberal v odvolacom konaní. Kasačnému súdu vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačnú sťažnosť zamietol a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

IV.

14. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené sťažovateľovi na vedomie dňa 9. novembra 2022.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP), predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 16. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. augusta 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného zo dňa 1. marca 2022, číslo: NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2579, O-5/2022, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 8. decembra 2021, č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ ROZ/2021/601, 105/2020/2.0/P. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. f) zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000 EUR za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

22. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20000 eur, 2. smrť, najmenej 33000 eur. 23.

24. Podľa § 19 ods. 3 písm. f) zákona o inšpekcii práce, závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo

26. Podľa § 38 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.

28. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

- listom zo dňa 12. apríla 2021, doručeným sťažovateľovi dňa 13. apríla 2021, bolo sťažovateľovi oznámené začatie správneho konania o uložení pokuty vo veci porušenia povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode zákona o inšpekcii práce, konkrétne za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov z dôvodov nedostatkov uvedených v protokole, - dňa 5. augusta 2021 inšpektor práce vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu, ktorým reagoval na novú klasifikáciu závažnosti predmetného pracovného úrazu zo dňa 23. marca 2021, keď zmenil niektoré príslušné časti protokolu. Vyšetrovanú udalosť označil za registrovaný

IPTN/ IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/601 zo dňa 27. augusta 2021 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný zistil pri preskúmavaní inšpektorátu práce procesné pochybenie, keď inšpektorát práce pri oznámení začatia správneho konania informoval účastníka konania, že predmetom konania je uloženie pokuty účastníkovi konania podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, pričom aj pri oboznámení sťažovateľa s novými dôkazmi v liste zo dňa 6. augusta 2021 inšpektorát práce opäť informoval sťažovateľa, že bude postupovať v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce.

Bol toho názoru, že sťažovateľovi boli upreté jeho práva mať možnosť vyjadriť sa úplne k predmetu správneho konania. Zdôraznil, že správny delikt upravený v § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o inšpekcii práce, na rozdiel od správneho deliktu upraveného v § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, ustanovuje povinnosť inšpektorátu práce uložiť pokutu, ak bude preukázané porušenie povinnosti spadajúcej pod tento správny delikt a zároveň ustanovuje podstatne vyššiu sadzbu ukladanej pokuty. Žalovaný zároveň upozornil aj na skutočnosť, že výška pokuty nebola v rozhodnutí dostatočne odôvodnená, - listom zo dňa 8. novembra 2021, doručeným sťažovateľovi dňa 15. novembra 2021, bolo sťažovateľovi oznámené pokračovanie správneho konania o uložení pokuty odo dňa 5.

o inšpekcii práce, - správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/601, 105/ 2020/2.0/P zo dňa 8. decembra 2021 podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. f) zákona o inšpekcii práce uložil sťažovateľovi pokutu vo výške 8.000 EUR za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov z dôvodov, ako je uvedené v prvom bode tohto rozsudku,

30. Najvyšší správny súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa správny súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne. Predmetom posúdenia kasačného súdu bola správnosť záveru krajského súdu, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že voči nemu nemôže byť vyvodená sankcia za porušenie § 6 ods. 2 písm. b) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Pochybenie krajského súdu, spočívajúce v porušení práva na spravodlivý proces, odôvodňoval tým, že žalovaný, a ani krajský súd, sa nevysporiadali so skutočnosťou, že aj v prípade použitia ochranných okuliarov v zmysle špecifikácie normy EN166 by sa v prípade otočenia tryskacej pištole na tvár mohlo stať, že by sa zamestnancovi aj táto ochranná pomôcka odfúkla z tváre.

V tejto súvislosti v zhode s krajským súdom poukazuje na návod na obsluhu zariadenia na tryskanie ľadu a kartu bezpečnostných údajov pri práci s pevným skupenstvom oxidu uhličitého, ktoré zhodne uvádzajú ako ochrannú pomôcku okuliare. Karta bezpečnostných údajov pri práci s pevným skupenstvom oxidu uhličitého vyžaduje na ochranu očí a tváre používanie bezpečnostných okuliarov s konkrétnym spôsobom upevnenia - bočné ochranné štíty, a to s odkazom na normu EN166. Kasačný súd, rovnako ako žalovaný a prvostupňový správny orgán, nepovažuje sťažovateľom poskytnutý ochranný štít za postačujúci, nakoľko ochranný štít mal odlišný spôsob upevnenia ako ochranné okuliare s bočnými ochrannými štítmi, čo v prípade otočenia tryskacej pištole smerom ku tvári poškodeného zamestnanca prispelo k jeho nedostatočnej ochrane zraku. Námietka sťažovateľa o tom, že si povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci splnil iným preukázateľným primeraným spôsobom ako je spôsob upravený v slovenskej technickej norme (tak, ako to pripúšťa ustanovenie § 38 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), nemôže obstáť.

Kasačný súd na tomto mieste uvádza, že bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je natoľko dôležitá, že nemôže byť ponechaná svojvôli jednotlivých zamestnávateľov, ale existujú právne predpisy, vrátane technických noriem, ktoré túto problematiku podrobne upravujú, čo vyplýva aj z ustanovenia § 39 ods. 1 Zákonníka práce.

Odvolací orgán však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia toto pochybenie inšpektorátu práce odstránil a s uvedenými námietkami sťažovateľa sa podrobným spôsobom vysporiadal. 33. Neobstojí ani argumentácia sťažovateľa o tom, že pracovný úraz zamestnanca bol považovaný inšpektorátom práce za „pracovný úraz“, a nie „závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví“, no napriek tejto skutočnosti bola sťažovateľovi uložená neprimerane vysoká pokuta vo výške 8.000 EUR, a to za „závažné porušenie povinností“ podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. f) zákona o inšpekcii práce.

minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Dozor nad dodržiavaním týchto predpisov je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce súčasťou inšpekcie práce, pričom neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov je podľa § 19 ods. 3 písm. f) zákona o inšpekcii práce považované za závažné porušenie povinností, za ktoré inšpektorát práce podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o inšpekcii práce môže zamestnávateľovi uložiť pokutu od 1.000 EUR do 200.000 EUR. Kasačný súd s poukazom na obsah administratívneho spisu dodáva, že si je vedomý procesného pochybenia inšpektorátu práce, ktorého sa dopustil tým, že v rozhodnutí č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/601 zo dňa 27. augusta 2021 zistený skutočný stav veci podriadil pod iný správny delikt než ten, o ktorom informoval sťažovateľa.

Odôvodnenie

napadnutého rozsudku krajského súdu obsahuje zhrnutie podstatných argumentov sťažovateľa (bod 2. napadnutého rozsudku), prehľad dotknutých právnych noriem (bod 8. až 13 napadnutého rozsudku), ako aj posúdenie skutkových a právnych záverov krajským súdom (body 14. až 22. napadnutého rozsudku) vo vzťahu k ustáleniu skutkovej podstaty správneho deliktu (body 16. až 18. napadnutého rozsudku), ako aj k podstatným námietkam ohľadom vád rozhodnutí a ďalších procesných úkonov v rámci správneho konania (bod 20. napadnutého rozsudku) a tiež výšky uloženej sankcie (bod 19. napadnutého rozsudku).

Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu a jeho následky, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp zn. 2Asan/5/ 2019 zo dňa 24. marca 2021). Sťažovateľ v súvislosti s danou kasačnou námietkou poukázal na skoršie rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/4244, O-318/2021 zo dňa 4.

správneho orgánu č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/601, 105/2020/2.0/P zo dňa 8. decembra 2021 inšpektorát práce tento nedostatok odstránil práve s ohľadom na záver uložiť sťažovateľovi pokutu vo výške 8.000 EUR v zákonom ustanovenom rozpätí pokuty od 1.000 EUR do 200.000 EUR. Kasačný súd v ďalšom odkazuje na tú časť odôvodnenia predmetného prvostupňového rozhodnutia, v ktorom inšpektorát práce dôsledne vyhodnotil všetky kritériá, na ktoré by mal prihliadať pri jej ukladaní podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce: „a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov - spočíva v tom, že riadnym neposkytnutím vhodného osobného ochranného pracovného prostriedku vystavil účastník konania zamestnanca nebezpečenstvu, ktoré vyplývalo z vykonávanej práce, pričom v dôsledku absencie osobného ochranného pracovného prostriedku chrániaceho zrak došlo k vzniku pracovného úrazu, správny orgán pri predmetnom správnom delikte doplňujúco uvádza, že i zákonom je predmetné porušenie klasifikované ako závažné porušenie právnych

jeho správnou aplikáciou pri práci; správny orgán na tomto mieste tiež upriamuje pozornosť na ten fakt, že išlo o osobný ochranný pracovný prostriedok na ochranu zraku, a teda išlo o takú časť ľudského tela, ktorá v prípade poškodenia je spôsobilá narušiť život človeka vo veľkej miere, správny orgán uvádza, že pri každom osobnom ochrannom pracovnom prostriedku je potrebné dbať na jeho poskytnutie, čo sa však znásobuje pri osobnom ochrannom pracovnom prostriedku, ktorý chráni tak dôležitú časť tela, akou sú oči, pričom istým spôsobom je takto chránená aj časť hlavy, na tento fakt prihliadol správny orgán v neprospech účastníka konania; správny orgán tiež prihliadol na tú skutočnosť, že na ujme na zdraví, ktorú zamestnanec utrpel, sa podieľalo práve neposkytnutie osobného ochranného pracovného prostriedku, ktoré bolo na danú prácu predpísané, o ktorom účastník konania vedel, že je potreba ho poskytnúť a predsa ho neposkytol; je potrebné pri posúdení závažnosti na zreteľ vziať aj druh práce, ktorú zamestnanec vykonával, pričom išlo svojím charakterom o nebezpečnú prácu; správny orgán uvádza, že nebola splnená jedna z úplne primárnych povinností účastníka konania, čo značí, že

osobných ochranných pracovných prostriedkov; vzhľadom aj na veľkosť zamestnávateľa mal správny orgán za to, že je potrebné uložiť vyššiu sankciu za daný správny delikt tak, aby bola pre účastníka konania citeľná a viedla ho k plneniu povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany

konania; e) opakované zistenie toho istého nedostatku - v predmetnom prípade sa nejednalo o opakované zistenie nedostatku, na čo správny orgán prihliadol v prospech účastníka konania.“ 36. Kasačný súd v zhode s krajským súdom považuje výšku uloženej sankcie s ohľadom na okolnosti prípadu za primeranú a dostatočne odôvodnenú.

Zároveň správne poukázali aj na represívne pôsobenie pokuty, nakoľko jej výška bude pre sťažovateľa citeľná v jeho majetkovej sfére. Napokon voľná úvaha správnych orgánov vo vzťahu k rozhodovaniu o výške pokuty bola zameraná na ochranu zdravia a života zamestnancov. To všetko v súlade s účelom právnej úpravy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V tejto súvislosti ju nutné dodať, že správne orgány s ohľadom na prax a výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch uložili sťažovateľovi pokutu v dolnej časti zákonnom stanovenej sadzby za závažné porušenie

37. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah najvyšší správny súd vyhodnotil námietky sťažovateľa ako neopodstatnené a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.