← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·18. 12. 2024

6Ssk/132/2024

ECLI:SK:NSSSR:2024:0824100140.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
26Sa/3/2024
IČS
0824100140
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L.. G. F., narodený XX. D. XXXX, bytom v U., T. XX/XX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska ul. 71, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/42/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. apríla 2024, č. k. 26Sa/3/2024 - 11, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 30. apríla 2024, č. k. 26Sa/3/2024 - 11 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol žalobu podanú žalobcom ako zjavne nedôvodnú podľa § 483 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

2. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v podstatnom konštatoval, že SSP upravuje tri situácie, kedy možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov záväzné. Správny súd uviedol, že žiaden z vyššie uvedených dôvodov obnovy konania žalobca v žalobe neidentifikoval. V žalobe žalobca uviedol, že jej dôvodom je, že „ .

. . sudkyňa rozhodujúca v jeho veci, pred vydaním uznesenia zo dňa 27.4.2020 sp. zn. 28Sa/42/2019, vedela, že: v zmysle § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. sa od 1.7.2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/ 1988 Zb.“) a v zmysle ust. § 143a zákona č. 328/2002 Z.z. GR ZVJS bolo v zmysle § 142 zákona č. 100/1988 Zb. oprávnené konať a rozhodovať o sociálnych dávkach u policajtov (kam patril aj žalobca ako príslušník ZVJS), na ktorý vznikol zákonný nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. platného a účinného do 31.12.2003 len do 30.6.2002. Ďalej poukázal na konanie Sociálnej poisťovne po podaní jeho žiadosti dňa 3.10.2002 o priznanie starobného dôchodku, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie zo dňa 05.08.2003, ktorým mu Sociálna poisťovňa odňala starobný dôchodok od 22.096.2003, ktorý mu predtým priznala od 01.07.2003 rozhodnutím zo dňa 16.01.2003.

Poukázal na ust. § 3 a § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pričom konštatoval, že GR ZVJ nebolo zo zákona oprávnené konať a rozhodovať o jeho žiadosti zo dňa 7.8.2018. Podľa žalobcu Krajský súd v Žiline mal v zmysle § 191 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozsudkom zrušiť rozhodnutie GR ZVJS č.

: GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 6.9.2018 a uložiť GR ZVJS povinnosť odstúpiť jeho žiadosť zo dňa 7.8.2018 Sociálnej poisťovni na priame vybavenie.“ Ďalej v žalobe namietal, že „ . . . sudkyňa vedela, že starobný dôchodok nadobudnutý právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.1.2003 sa stal žalobcovým majetkom, a preto je podľa žalobcu uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.4.2020 sp. zn. 28Sa/42/2019 od začiatku protiprávne.

Keď tak nekonal Krajský súd, mal tak podľa žalobcu, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj na základe podanej kasačnej sťažnosti v danej veci rozhodnúť senát NS SR, teda, uznesenie správneho súdu zo dňa 27.4.2020 sp. zn. 28Sa/42/2019 zrušiť a tiež zrušiť aj rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 6.9.2019 a uložiť GR ZVJS povinnosť písomnú žiadosť žalobcu zo dňa 7.8.2018 odstúpiť na priame vybavenie Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava. Z uvedeného dôvodu je podľa neho tiež uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.6.2021 sp. zn. 27Sa/6/2021-41 od začiatku protiprávne.“.

3. Správny súd v konaní v sociálnych veciach nie je viazaný žalobnými bodmi, a preto nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle § 481 ods. 2 SSP. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe

neuviedol. Správnemu súdu nebol známy žiadny dôvod na obnovu konania stanovený v § 472 SSP, t. j., že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej v konaní alebo dôvod podľa písm. c/, t. j., že by bolo rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by pre účastníkov konania bolo záväzné.

4. Preto skonštatoval, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a) - právoplatný odsudzujúci rozsudok, písm. b) - rozhodnutie ESĽP, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a týkalo by sa rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovu žalobcu žiada povoliť, alebo písm. c) - rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, pričom tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal, ale uvádzal tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné. Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania nie sú dôvodmi, ktoré SSP pripúšťa ako dôvod obnovy konania. V tomto prípade mal správny súd povinnosť žalobu na obnovu konania bez jej ďalšieho prejednania odmietnuť v zmysle § 483 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd zároveň sám nezistil (§ 481 ods. 2 SSP) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania. Preto potom žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú podľa ustanovenia § 483 ods. 1 písm. e) SSP.

5. Keďže žaloba bola odmietnutá, správny súd o náhrade trov konania o povolení obnovy rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. V kasačnej

sťažnosti žalobca skonštatoval, že (i) „Napadnuté uznesenie napádam v plnom rozsahu“; (ii) ďalej uviedol, že: „Podanie kasačnej sťažnosti zdôvodňujem: Správny súd v Banskej Bystrici v konaní a rozhodovaní porušil zákon a to tým, že konal a rozhodol o rozhodnutí správneho orgánu Generálneho riaditeľstva ZVJS, ktorý zo zákona na to konať a rozhodovať na to (Pozn. zrejme nie je) oprávnený .

. .“; (iii) poukázal na ustanovenie § 173 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. platného a účinného po 30. júni 2003, podľa ktorého má znova rozhodnúť o vzniknutom nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa; (iv) uviedol, že o týchto zásadných a zákonom podložených skutočnostiach správny súd vedel. Žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

Zároveň žiadal, aby kasačný súd uložil žalovanému povinnosť „Písomnú žiadosť zo dňa 7.8.2018 postúpiť Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na konanie a rozhodnutie o tejto žiadosti“. 7. Žalovaný nevyužil svoje právo a na základe zaslanej výzvy správneho súdu sa nevyjadril ku kasačnej sťažnosti žalobcu. Kasačná sťažnosť mu bola doručená dňa 15. augusta 2024.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný [§ 11 písm. h) SSP] preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

9. Podľa § 472 SSP, žalobu na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b)Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c)rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

10. Podľa § 476 SSP, v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a/ označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b/ rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, c/ dôvod obnovy, d/ skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e/ dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, f/ žalobný návrh. 11.

Podľa § 477 ods. 1 SSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. 12. Podľa § 477 ods. 2 SSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

13. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. 14. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

15. Od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“). V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z., správne súdy začnú svoju činnosť 1.

júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov. 16. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny súd postupoval správne, keď podanie (žalobu) žalobcu postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol. 17. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne uvedených § 472 SSP, teda ak - bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní (§ 472 písm. a/ SSP), - Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením (§ 472 písm. b/ SSP), - rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Z uvedeného vyplýva, že s prípustnosťou žaloby na obnovu konania zákonodarca počíta len v obmedzenom rozsahu (§ 472 písm. c/ SSP). 18. Zo súdneho spisu bolo zistené, že žalobca sa žalobou zo dňa 11. marca 2024 vedenou na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 26Sa/3/2024 domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/42/2019. Správny súd napadnutým uznesením podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol správnu žalobu žalobcu. Nakoľko sa žalobca v tu prejednávanej veci domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/42/2019, najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na splnenie podmienok obnovy konania, ako sú vymedzené v § 472 a nasl. SSP. 19. Dôvody žaloby na obnovu konania sú taxatívne uvedené v § 472 SSP, pričom sa jedná o podmienky prípustnosti žaloby. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodnosť žaloby na obnovu konania preukazovali. Správny súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú. 20. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe netvrdil existenciu žiadneho z dôvodov obnovy konania, ktoré zákon pripúšťa a správny súd sám nezistil takýto dôvod, má najvyšší správny súd za to, že správny súd postupoval správne, ak žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol v zmysle § 483 ods. 1 písm. e) SSP. 21. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa § 168 SSP). 23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. decembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 6Ssk/132/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik