6Ssk/133/2022

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 16. júna 2022, č.k. 12Sa/4/2022-79 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 22. júna 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 17. apríla 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 18. februára 2020.

3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná správne posúdila na základe zisteného skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia zdravotný stav žalobcu a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila ochorenie podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia), písm. a/ - stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% (z rozpätia 20% - 35%). Za iné ochorenia bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 5% na celkových 35%. V súvislosti s hodnotením epilepsie (ako sekundárnej v dôsledku užívania alkoholu) žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotili a ustálili zrejmé zlepšenie zdravotného stavu žalobcu po tom, ako vysadil

správnych orgánov. Z obsahu predložených lekárskych správ nebol preukázaný generalizovaný epileptický záchvat a neboli preukázané ani také zmeny na mozgu, ktoré by oprávňovali správne orgány prijať záver o tom, že žalobca trpí inými ako sekundárnymi epileptickými záchvatmi z dôvodu požívania alkoholu.

Správne orgány teda správne vyhodnotili vtedajší zdravotný stav žalobcu, a teda že hoci žalobca trpí viacerými ochoreniami (v čase vydania rozhodnutia), žiadne nedosiahlo takú intenzitu, že by znižovalo schopnosť žalobcu vykonávať prácu tak, aby mu mohol byť priznaný invalidný dôchodok. Žalovaná ako odvolací orgán v konaní o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zohľadnila všetky relevantné, v danom čase dostupné dôkazy, vypovedajúce o jeho vtedajšom zdravotnom stave, svoje rozhodnutie náležite odôvodnila medicínskymi závermi posudkového lekára sociálneho poistenia a na tieto závery, ustaľujúce konkrétnym spôsobom skutkový stav, myšlienkovým postupom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti aplikovala príslušné právne normy.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 8. Konkrétne poukázal na skutočnosť, že trpí epilepsiou s tým, že aj v minulosti už prekonal epileptické záchvaty paroxysmalného typu GM, kvôli čomu a pre spôsobené zranenia bol aj hospitalizovaný. Väčšie epileptické záchvaty máva cca 4 až 5 krát za mesiac, aj v noci, pre istotu s ním v izbe spáva jeho otec, aby mu mohol v noci poskytnúť prípadnú pomoc, prípadne zavolať záchrannú službu. Žalobca má tiež problém ísť sám do neznámeho prostredia, mal by udržiavať pokoj a ticho, nemal by chodiť na slnko. Neurologička MUDr. N. mu odporučila sprievod otca. Na miestach, ktoré nepozná, bez známej osoby sa roztrasie, stŕpnu mu končatiny, má problémy s artikuláciou, môže dostať záchvat, trpí depresiami, úzkostnou poruchou, disociačnou (konverznou) poruchou. So závermi odborného posudku z 18. februára 2020, podľa ktorého je žalobcova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% vyjadril nesúhlas. Odborný posudok zohľadňoval stav pacienta v súvislosti s abstinenčným syndrómom pri chronickom abúze alkoholu, po trojročnej abstinencii nebol jeho zdravotný stav vyšetrený, pravidelne užíva predpísané lieky, dostavuje sa na kontrolu k psychiatrovi, jeho zdravotný stav je zo psychologického a psychiatrického hľadiska dlhodobý, utlmuje sa liekmi, nezlepšuje sa, môže sa iba zhoršiť. Dodal, že hoci žalobca poukazoval na zhoršený zdravotný stav, nebol po 09. júni 2020 urobený žiadny iný odborný posudok, v ktorom by sa posudkový lekár zaoberal zdravotným stavom žalobcu a jeho pretrvávajúcimi problémami už nie ako dôsledkom požívania alkoholu, ale ako ďalej pretrvávajúce a zhoršujúce sa zdravotné problémy aj napriek jeho abstinencii. 9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo postupom podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudok súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 17. apríla 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 18. februára 2020.

22. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 23.

24. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

26. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 27. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

31. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 32.

XXX XXX XXXX X prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. predmetnú žiadosť žalobcu zamietol [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 18. februára 2020 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, ktorý zistil u žalobcu jeho pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; podklad pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala prepúšťacia správa z úrazovej chirurgie (23. júl 2019 až 27. júl 2019) a lekárske vyšetrenia: neurologické z 09. septembra 2019, psychologické z 09. septembra 2019, psychiatrické (od 12. februára 2019 do 21. januára 2020). Posudkový lekár žalobcu súčasne informoval o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jeho zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené: Duševné choroby a poruchy správania podľa Kapitoly V, položka č. 7 písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/

Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou] - základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu zo 17. apríla 2020 zdravotný stav opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany dňa 02. júna 2020, pričom dospel k rovnakému záveru ako pri posúdení dňa 18. februára 2020 a spisový materiál odstúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko Trenčín, kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 09. júna 2020 [posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín zohľadňujúc predloženú lekársku dokumentáciu a dospel k zhodnému záveru, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené:

- krajský súd následne rozsudkom zo 17. decembra 2020, č.k. 12Sa/1/2020-61 správnu žalobu podanú žalobcom ako nedôvodnú zamietol - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom z 09. februára 2022, sp. zn. 7Sk/10/

34. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho ako aj primárne pripojeného posudkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch pristúpili k zamietnutiu žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Na strane žalobcu nebol objektívne preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). 35. Žalobca predovšetkým namietal posudkovými lekármi stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % (30 % + 5%), nakoľko mal za to, že jeho nepriaznivý zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zakladajúcu mu vznik nároku na invalidný dôchodok aspoň v základnom rozsahu (t.j. viac ako 40 %).

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).

pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 37. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia a primárne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín v lekárskom posudku z 09. júna 2020 v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotil, že u žalobcu nie je daný dôvod na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako to požaduje žalobca, prípadne na zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a tým aj zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až na úroveň potrebnú na vznik nároku na invalidný dôchodok. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä

Primárne vychádzali z lekárskych vyšetrení, konkrétne zo psychologického vyšetrenia z 09. septembra 2019, v ktorom príslušný odborný lekár u žalobcu konštatoval poruchu psychiky a správania zapríčinenú užitím (užívaním) alkoholu - syndróm závislosti, ďalej z neurologického vyšetrenia z 09. septembra 2019, v ktorom príslušný odborný lekár vyhodnotil epilepsiu žalobcu ako sekundárnu pri abúze alkoholu s tým, že tento záver potvrdil aj v neskoršej lekárskej správe z 24. februára 2020 a zo psychiatrických vyšetrení (roky 2019 a 2020), v ktorých zase príslušný odborný lekár konštatoval stabilitu stavu u žalobcu. Posudkoví lekári sociálneho poistenia s odkazom na príslušné odborné lekárske nálezy teda zhodne ustálili, že epileptické záchvaty u žalobcu sú výsledkom nadmerného pitia, poruchy psychiky a správania sú v príčinnej súvislosti s alkoholizmom, u žalobcu tiež možno badať zmiešanú poruchu osobnosti s konverznými rysmi, s emočnou instabilitou a impulzivitou, pričom depresívnu poruchu zhodnotili v remisii. Navyše v súvislosti s epileptickými záchvatmi poukázal na

Po psychickej stránke išlo o abnormálne štruktúrovanú osobnosť s neurotickou symptomatológiou s ľahkými organickými zmenami do úrovne mentálneho podpriemeru s IQ 75. Ďalšie ochorenia nepovažovali za posudkovo významné, bolo dôvodné len čiastočné navýšenie miery poklesu o 5 %. 39.

Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti o invalidný dôchodok. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli k zhodnému určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

vyšetrení relevantných k uvedenému dátumu sa jednoznačne zhodli na závere, že žalobca trpí poruchou psychiky a správania zapríčinenou užitím (užívaním) alkoholu - syndróm závislosti, pričom aj samotná žalobcom namietaná epilepsia bola v danej dobe vyhodnotená zo strany príslušného odborného lekára ako sekundárna pri abúze alkoholu (neurologické vyšetrenie z 24. februára 2020, prípadne z 09. septembra 2019).

42. Rovnako najvyšší správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobcu, nakoľko takýto postup v tom čase (t.j. k 09. júnu 2020) umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z.

45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.