6Ssk/133/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: U. J., adresa trvalého pobytu: J. XXXX/XX, B. B., dátum narodenia: XX. H. XXXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. septembra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24Sa/18/2022-50 zo dňa 20. apríla 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zvýšil žalobcovi od 10. marca 2022 sumu invalidného dôchodku na 365,10 Eur mesačne. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že od 10. marca 2022 došlo u žalobcu k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere 60% na 70%, ako to vyplýva z výsledku posúdenia uvedeného v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 12. mája 2022.

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 100%. Tiež žiadal o kontrolu sumy invalidného dôchodku, ktorá mu nepostačuje ani na základné živobytie. 4. Žalovaný preskúmavaným (druhostupňovým) rozhodnutím s odkazom na ustanovenie § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že posudkový záver posudkového lekára ústredia žalovaného vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú podrobne opísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 25. augusta 2022, ktorý tvorí prílohu druhostupňového rozhodnutia a je jeho nedeliteľnou súčasťou.

Podľa žalovaného suma invalidného dôchodku zodpovedá zhodnotenému a preukázanému obdobiu dôchodkového poistenia, keď vymeriavacie základy (hrubé zárobky) boli zhodnotené podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia/zabezpečenia a sú zhodnotené správne.

5. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, ktorú odôvodnil tým, že (i) preskúmavané rozhodnutie možno považovať za arbitrárne a neaktuálne, pretože síce vychádzalo z lekárskych správ, ale žalobca nebol posudkovým lekárom vyšetrený osobne, čo bolo odôvodnené prijatými opatreniami počas krízovej situácie; (ii) uviedol, že je presvedčený, že v súčasnej dobe opatrenia proticovidového charakteru už nie sú aktuálne, a teda mal byť osobne vyšetrený posudkovým lekárom, k čomu ale nedošlo a jeho zdravotný stav bol zhodnotený len na základe písomností, preto takýto posudok považuje za nejasný a nepreskúmateľný; (iii) uviedol, že je zrejmé, že nie schopný vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť, a teda namietal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 70% v porovnaní so zdravou osobou a zastával názor, že má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej osobe vo výške 100%; (iv) namietal, že žalovaný vychádzal pri rozhodovaní z posudku posudkového lekára, ktorý nie je podpísaný na

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách § 71, § 153 ods. 3 a 5, § 195, § 196, § 209 a § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.

. .“; (ii) nezistil, že by obsah posudku nebol v rozpore s obsahom lekárskych nálezov, alebo bol svojou celkovou skladbou nepreskúmateľný; (iii) zdôraznil, že žalobca síce namietal nedostatočné posúdenie zdravotného stavu, pričom vymenoval v žalobe lekárske správy, ktoré boli posudzované, avšak nenamietal, v čom má spočívať nesprávnosť vyhodnotenia týchto lekárskych správ, a teda krajský súd (hoc posudzujúci sociálnu žalobu neformálne) uzavrel, že „Nestačí len vo všeobecnosti poukázať na neaktuálnosť posúdenia zdravotného stavu, nezohľadnenie predložených lekárskych správ, je potrebné špecifikovať, čo konkrétne, z ktorej lekárskej správy bolo nesprávne vyhodnotené.“; (iv) k námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný v jeho neprítomnosti v podstatnom krajský súd uviedol, že „ .

. . medzi posudkami posudkových lekárov organizačných zložiek nezistil žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením aj ďalších zdravotných postihnutí, za ktoré bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o

. .“; (vii) k námietke žalobcu, že lekársky posudok nie je podpísaný a žalobcovi nie je zrejmé, o akého lekára sa jedná, krajský súd uviedol (odkazujúc na rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/41/2021 z 24. augusta 2022, resp. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/33/2018), že „ .

. . pri posudzovaní zdravotného stavu pre účely trvania invalidity sa vychádza z aktuálneho zdravotného stavu, teda z aktuálnych lekárskych správ, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade . . .“; (ix) rovnako tak krajský súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že invalidný dôchodok môže byť jeho jediným príjmom, resp. jeho tvrdenie o neuplatnení sa na trhu práce vzhľadom na rozsah jeho zdravotného postihnutia, pričom v podstatnom uviedol, že „Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa pri posudzovaní invalidity malo skúmať, aké pracovné možnosti ponúka dotknutej osobe trh práce.“; (x) k žalobcom namietanej sume invalidného dôchodku krajský súd uviedol, že „V danom prípade bola pri výpočte novej sumy invalidného dôchodku zohľadnená zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu zo 60% na 70%, aktuálna dôchodková hodnota s tým, že takto vypočítaná suma bola zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z..“.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

10. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalobca v kasačnej sťažnosti v podstate zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe, jeho následných podaniach a prednesoch, zhrnul taktiež obsah preskúmavaného rozhodnutia a priebeh administratívneho konania, ako aj konania pred krajským súdom. 11. Žalobca v závere kasačnej sťažnosti (po tom, ako sa odkázal na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP uviedol „Základný princíp kasačnej sťažnosti, ako mimoriadneho opravného prostriedku je princíp právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav, v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho vec bude rozhodnutá spravodlivo.“. 12. Následne žalobca citoval ustanovenie § 462 ods. 1 a 2 SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 23. augusta 2023, v ktorom v podstatnom uviedol, že krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil. Odvolal sa na svoje písomné podania z 28. decembra 2022 a 16. februára 2023. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

15. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 18. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán zvýšil žalobcovi od 10. marca 2022 sumu invalidného dôchodku na 365,10 Eur mesačne.

20. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

22. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

24. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

26. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

stavu veci. 28. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

31. Najvyšší správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k vyššie uvedeným záverom.

oddiel G, položka 58.5 (určeného posudkovým lekárom ako „iné zdravotné postihnutie“ opodstatňujúce aplikáciu ustanovenia § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.) by žalobcovi neprivodila lepší výsledok/stav, nakoľko podľa lekárskeho posudku bola stanovená maximálna možná miera pre dané zdravotné postihnutia. 34. Čo sa týka námietky žalobcu, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný v jeho neprítomnosti, uvedené najvyšší správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobcu, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z.

2003 Z. z. je poskytnúť poistné plnenie (vo forme invalidného dôchodku) pre prípad zmeny zdravotného stavu a nie pre prípad nedostatočnej ponuky na trhu práce. Pokiaľ by tomu bolo naopak, nemalo by invalidné poistenie charakter poistenia vyslovene naviazaného na prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.

39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 28. marca 2024