6Ssk/134/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200464.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-15Sa/18/2021
- IČS
- 5021200464
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: P. Š., nar XX.XX.XXXX, bytom S. X. X, právne zast. JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., Hrnčiarska 2/A, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-162-15/2021-OdSP z 26. júla 2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11. mája 2023, č. k. 15Sa/18/2021-211, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd") napadnutým rozsudkom z 11. mája 2023, č. k. 15Sa/18/2021-211 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 26. júla 2021, Č.: SEĽUZ-162-15/2021-OdSP, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") odvolanie P. Š. zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65304041125214/ 97-2021 z 20. apríla 2021, ktorým VÚSZ podľa § 46 v spojení s § 103 ods. 2 zákona č. 325/ 2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepriznal vdovský výsluhový dôchodok P. Š., vdove po profesionálnom vojakovi Y.. G. Š., nar. XX. Y. XXXX, ktorý pri plnení úloh mimo územia Slovenskej republiky vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre v rámci voľnočasových
aktivít pri vykonávaní športového potápania (šnorchlovania) v dôsledku smrteľného úrazu dňa XX. K. XXXX zomrel. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách § 29 ods. 1, § 46, § 87 ods. 1 a § 103 zák. č. 328/2002 Z.z., ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
3. Krajský súd mal za preukázané, že podľa § 66 ods. 1 zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení na základe rozhodnutia príslušných ústavných orgánov vysiela vedúci služobného úradu profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Na podklade rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 2751 z 20. mája 2008 bol nebohý manžel žalobkyne ako vojak vyslaný od 23. mája 2008 na plnenie úloh mimo územia SR vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre, a to až do skončenia plnenia určených úloh podľa podmienok uvádzaných v ods. 7 zákona. Nebohý manžel žalobkyne bol ustanovený do funkcie starší vodič/stála záloha UNFICYP/veliteľstvo UNFICYP/Jednotka MS OSN - UNFICYP/ Generálny štáb/Ozbrojené sily SR, kde bol 24 hodín ako vodič k dispozícii veliteľovi slovenského kontingentu mierovej misie UNFICYP vo Famaguste.
Krajský súd z výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že manžel žalobkyne Y.. G. Š. utrpel smrteľný úraz dňa XX. K. XXXX pri športovom potápaní (šnorchlovaní) počas vyslania mimo územia Slovenskej republiky, vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre. Nesporným už v predchádzajúcich konaniach bolo zistenie, že pred odchodom na Konnos Bay, miesto potápania, Y.. Š. naložil výstroj (pozostávajúci z trojštvrťového neoprénového odevu, plutiev, masky, okuliarov a šnorchlov pre dve osoby) a vykonal dychovú skúšku na alkohol. K jeho úmrtiu došlo zavinením cudzej osoby pri potápaní neďaleko pobrežia policajným motorovým člnom. Podstatným bolo posúdiť otázku, či úraz Y.. Š. (ne)možno považovať za služobný s poukazom na § 29 zák. č. 328/2002 Z.z.; či k úrazu došlo počas prestávok v službe a či vzhľadom na podmienky výkonu služby k úrazu nedošlo pri vykonávaní činnosti obvyklej v čase týchto prestávok.
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ako aj žalovaný v odvolacom konaní neuznali, že Y.. G. Š. zomrel v dôsledku služobného úrazu, nakoľko v čase úmrtia neplnil žiadne funkčné povinnosti alebo rozkazy veliteľa. Správny orgán k objasneniu skutočností, ktoré súvisia s úmrtím profesionálneho vojaka Y.. Š. dňa XX. K. XXXX vyžiadal písomné stanoviská profesionálnych vojakov vyslaných na plnenie úloh mimo územia SR k určeným otázkam, z väčšiny ktorých vyplýva, že potápanie, plávanie alebo šnorchlovanie bolo činnosťou, ktorú profesionálni vojaci obvykle vykonávali v čase osobného voľna po splnení si služobných povinností. Pokiaľ aj uviedli, že vykonávali v čase prestávky v službe, tak išlo o protichodné vyjadrenia príslušníkov misie, čo je vyhodnotené ako nepochopenie rozdielov daných inštitútov. N.. J. sa vyjadril, že Y.. Š. čakával veliteľa a na základňu sa vracali spolu, že bolo obvyklou činnosťou, že sa Y.. Š. pridal po dovezení na pobrežie k ostaným profesionálnym vojakom pri mori, pričom ostatní profesionálni vojaci o povinnosti Y.. Š. čakať na Z.. T. vedomosť nemali. 4.
Krajský súd pred rozhodnutím vo veci samej musel posúdiť ako základnú otázku, či úmrtie manžela žalobkyne bolo dôsledkom služobného úrazu. Z administratívneho spisu mal za preukázané, že Posudková komisia sociálneho zabezpečenia VÚSZ v Zápisnici o rokovaní č. 08/2009 zo 06. augusta 2009 konštatovala, že úmrtie Y.. Š. nenastalo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, lebo v čase smrti neplnil ani funkčné povinnosti, ani rozkazy veliteľa. Úloha stanovená veliteľom bola doviezť služobný automobil na miesto a dosiahnutím cieľa bola táto úloha čiastkovo splnená. Iné aktivity posudzovanému neboli dané ani funkčnými podmienkami, ani rozkazom veliteľa. Posudková komisia neakceptovala záver úrazovej komisie z toho dôvodu, že výkon služby vojaka je ohraničený fukčnými povinnosťami vojaka rozkazmi vydanými jeho veliteľom. V čase vzniku smrteľného úrazu manžel žalobkyne nevykonával činnosť, ktorá by bola spresnená buď funkčnými povinnosťami alebo rozkazom veliteľa. Výkon služby skončil dosiahnutím cieľa. Preto podľa posudkovej komisie sociálneho zabezpeenia nemožno akceptovať záver úrazovej komisie, ale je potrebné
prikloniť sa k názoru veliteľa. 5. Krajský súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Žalobkyňa k namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci vzniesla návrh na opätovné vypočutie X.. T., vo vzťahu ku ktorému však nenamietala, že jeho predchádzajúca výpoveď je alibistická a tendenčná. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalobkyne krajský súd uviedol, že neunikli jeho pozornosti závery vyplývajúce z rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžso/18/2016 z 20. júna 2017, v zmysle ktorého bol skutkový stav dostatočne zistený a jediný svedok R.. T. už bol viackrát vypočúvaný a vyjadril sa k relevantným námietkam žalobcu. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že Y.. Š. v predmetný deň dostal jeden rozkaz, ktorý spočíval v povinnosti odviezť svojho veliteľa na pláž Konnos Bay.
Po splnení tohto rozkazu veliteľ doslovne uviedol: „Som tu do tretej (popoludní) potom pôjdeme. Máš voľno". Z uvedeného je zrejmé, že Y.. Š. svoju úlohu splnil dovezením veliteľa na vopred určené miesto. Jeho ďalšou služobnou povinnosťou bolo až odvezenie veliteľa späť do priestoru, kde bol dislokovaný slovenský kontingent. Je nepochybné, že činnosť Y.. Š. v čase vzniku smrteľného úrazu nemala charakter prestávky v práci, ale naopak, išlo o činnosť v čase osobného voľna tak, ako to upravuje aj denný poriadok uvedený v prílohe č. 1 k rozkazu veliteľa SLOVCONU č. 53/2008. Uvedený predpis jednoznačne stanovoval služobnú dobu vymedzenú časovým ohraničením pracovných hodín v pracovné dni a v sobotu, nedeľu a sviatky OSN, určoval podmienky vykonávania služobnej telesnej prípravy a povoľoval ďalší čas na športovanie v súlade so Stálymi operačnými pravidlami UNFICYP.
Profesionálni vojaci pôsobiaci na misii UNFICYP na Cypre mali určený týždenný služobný čas. Po skončení služobného času s výnimkou pohotovosti mohli vykonávať všetky činnosti, ktoré im neboli zakázané. Špecifické činnosti, napríklad potápanie a šnorchlovanie podliehali pravidlám, ktoré boli povinní dodržať. Veliteľ nedisponoval právomocou určovať Y.. Š. charaker a druh jeho činnosti v osobnom voľne a nebol oprávnený prikázať menovanému potápanie a šnorchlovanie ani v služobnom čase počas plnenia služobných činností z dôvodu, že tieto činnosti Y.. Š. nevyplývali z jeho služobného zaradenia. Právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov upravoval v danom čase zákon č. 346/2005 Z.z., ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa zákon č. 311/2001 Z.z. vzťahuje len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon.
6. Pri skúmaní, či úraz, ktorý utrpel vojak v priebehu trvania jeho vyslania do vojenskej misie, je služobným úrazom, treba tiež skúmať, či k nemu nedošlo počas prestávok v službe a posudzovať, či vzhľadom na podmienky výkonu služby k úrazu nedošlo pri vykonávaní činností, obvyklých v čase takýchto prestávok. Vzhľadom na žalobné námietky, k objasneniu spôsobu používania služobných motorových vozidiel OSN v misii UNFICYP bolo vyžiadané stanovisko generálneho štábu OS SR, štábu pre operácie; preskúmaný a vyhodnotený bol aj Rozkaz veliteľa SLOVCON č. 53 z 30. septembra 2008, v ktorom v časti „iné nebezpečné aktivity" sú ustanovené pravidlá pre plávanie pod vodou, vrátane potápania a šnorchlovania s dôrazom na spornosť, či úmrtie manžela žalobkyne bolo dôsledkom služobného úrazu.
Z rozkazu veliteľa SLOVCONU č. 53/2008 (denný poriadok) bolo preukázané, že pravidlo 24/
07, ktoré platí v prípade misie OS SR na Cypre neznamená, že profesionálni vojaci sú povinní plniť služobné úlohy 24 hodín denne 7 dní v týždni. Z tohto pravidla vyplýva, že sa vojaci nachádzajú na mieste misie 24 hodín/7 dní v týždni počas celého trvania misie a majú určený týždenný služobný čas. Nedeľa, deň, kedy sa predmetný úraz stal, je rovnako ako sobota dňom odpočinku, až na prípady, kedy je profesionálny vojak povinný splniť pokyn alebo rozkaz veliteľa, tak ako to bolo aj v prípade Y.. Š.. Zároveň v prílohe č. 1 k predmetnému rozkazu veliteľa je ďalší čas na športovanie povolený do 22:00 hod., avšak až po splnení všetkých operačných úloh a povinností, teda počas osobného voľna príslušníkov misie.
Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva záver, že profesionálni vojaci sa nemôžu venovať potápaniu v čase prestávok v práci, či v čase plnenia služobných príkazov, iba v čase služobného voľna. Rovnako ako žalovaný aj krajský súd v tejto súvislosti poznamenal, že ani vzhľadom na podmienky v priestore výkonu služby vodičov na Cypre nie je možno šnorchlovanie, prípadne plávanie alebo potápanie považovať za činnosti obvyklé v čase prestávok vojenského vodiča služobného motorového vozidla, napr. počas čakania na veliteľa. Ďalej v konaní nebolo preukázané, že by Y.. Š. mal na deň XX. K. XXXX určenú služobnú zmenu a nemožno prehliadnuť, že prestávky v práci sú súčasťou pracovnej zmeny. Zároveň uviedol, že zostáva bez logických súvislostí, aby prestávka v práci trvala dlhšie ako samotná pracovná zmena. Nešlo teda o výkon služobnej činnosti ani o činnosť obvyklú pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe. Nebolo možné prehliadnuť ani to, že Y.. Š. ani z opisu funkčnej náplne a ani z príručky Drivers Handlook nevyplývala povinnosť pôsobiť pri veliteľovi kontingentu ako jeho čestná stráž; tiež Z..
T. nebol oprávnený na to, aby určoval druh činnosti v čase osobného voľna a zároveň nebol oprávnený vydať príkaz na potápanie, pretože to nesúvisí s plnením služobných úloh profesionálnych vojakov. 7. Dospel k záveru, že zosnulý manžel žalobkyne v čase smrti neplnil ani funkčné povinnosti, ani rozkazy veliteľa. Nevykonával žiadnu činnosť v zmysle § 29 ods. 1, 2 zák. č. 328/ 2002 Z.z., svojvoľne vykonával športovú činnosť v nechránenej časti mora, kde bezpečnosť plávajúcej osoby nie je garantovaná. Zároveň poukázal na to, že posudková komisia sociálneho zabezpečenia VÚSZ posudzuje, či úmrtie bolo dôsledkom služobného úrazu.
Pri posudzovaní toho, či úmrtie bolo dôsledkom služobného úrazu je pri rozhodovaní o dôchodkovej dávke záväzný názor posudkovej komisie. 8. Za neopodstatnenú nepovažoval krajský súd námietku týkajúcu sa nepopierateľného listinného dôkazu - tricticket, v ktorom je zaznamenaný len údaj o dátume, čase, smere a type jazdy a nepreukazuje dĺžku trvania služobného času profesionálneho vojaka a už vôbec nie príkaz na potápanie alebo šnorchlovanie, a preto nie je možné konštatovať, že úraz, ktorý Y.. Š. utrpel, by bolo možné z tohto dôvodu kvalifikovať ako služobný úraz.
V poradí ďalšej námietke, že žalovaný nezistil, odkiaľ boli zapožičané potápačské súpravy, kto ich platil a či boli aj pred dňom XX. K. XXXX takéto potápačské súpravy X.. T. a Y.. Š. obstarané krajský súd uviedol, že nosným pre posúdenie rozhodnutia bolo posúdenie okolností príkazu veliteľa, plnenie služobných povinností dňa XX. K. XXXX, v nedeľu.
9. Záverom k zrušujúcemu rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžsk/2/2017 zo dňa 30. mája 2018, na ktorý poukazovala žalobkyňa, v zmysle ktorého mal byť manžel žalobkyne povinný čakať na veliteľa a doviezť ho späť do tábora a činnosť, ktorú vykonával v čase úrazu, mala byť považovaná za činnosť, ktorá bola vykonávaná počas prestávky v službe, krajský súd uviedol, že mal vytvorený priestor na odklon od týchto záverov NS SR, pretože bolo preukázané (primerane aj závery z rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžso/18/2016), že nebohý manžel žalobkyne nemal povinnosť čakať na veliteľa, a teda nešlo o prestávku v službe, v predmetnom prípade neaplikoval názor NS SR sp. zn. 7Sžso/2/2017 z 30. mája 2018. Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že absentuje zabezpečený interný doklad MO SR, že povolená DUTY jazda je aj v skutočnosti DUTY jazda, ako aj vyjadrenie vodičov k tomu, či DUTY jazda je DUTY jazda a nejedná sa o nejaký „kanadský vtip" veliteľa kontingentu, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že keď XX. K. XXXX bol Z.. T. ako veliteľ slovenského
kontingentu SLOVCON na Cypre prevážaný vodičom Y.. Š. služobným VIP vozidlom, na základe dokumentov OSN sa táto jazda musela označiť ako DUTY, pretože označenie, resp. vyhodnotenie iných jázd pre rozhodnutie vo veci žalobkyne nie je relevantné.
10. Krajský súd uzavrel, že zosnulý manžel žalobkyne v čase smrti neplnil ani funkčné povinnosti, ani rozkazy veliteľa, teda nevykonával žiadnu činnosť v zmysle § 29 ods. 1, 2 zák. č. 328/2002 Z.z. v čase po splnení čiastkového služobného rozkazu a vykonával športovú činnosť v rámci osobného voľna. Krajský súd tak nepovažoval žalobné námietky za dôvodné podľa § 190 SSP za použitia § 199 ods. 3 SSP, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP s prihliadnutím na § 168 a contrario tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
II.
12. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 13. Namietala, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Opakovane mala za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, je nesprávne posúdené, a neriadil sa právnym názorom NS SR o doplnenie dokazovania a svoje rozhodnutie dostatočne nezdôvodnil a nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobkyne. Rovnako mala za to, že v rámci napádaného rozsudku krajského súdu nebol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe nebol vyvodený správny právny záver.
14. Poukázal na dobu, ktorá uplynula od tragickej smrti Y.. Š. a za túto dobu správne orgány v poradí tretíkrát rozhodli v neprospech manželky nebohého Y.. Š. vo veci priznania vdovského dôchodku, keď účelovo prispôsobujú dôkazy a argumenty k takémuto rozhodnutiu s tým, že konajú s účelom zakrytia konania X.. T., kde na konci bola smrť manžela a otca dvoch maloletých detí dňa XX. K. XXXX.
15. Sťažovateľka v súvislosti s výpoveďou veliteľa slovenského kontingentu ktp. T. zdôraznila, že žalovanému neprináleží obhajovať a zakrývať pochybenia X.. T.. Pokiaľ žalovaný považoval opätovné vypočutie X.. T. za nadbytočné, namietala, že žalovaný nezistil, odkiaľ boli požičané potápačské súpravy, kto ich platil a či boli obstarané aj pred dňom XX.
. K. XXXX. Sťažovateľka predpokladá, že sa X.. T. a Y.. Š. boli spolu viackrát potápať, a teda X.. T. zjavne vedel, že vodič Y.. Š. sa ani raz nevrátil na základňu, ale mal prestávku v práci, a to až do skončenia spoločného potápania, kedy obvykle odviezol veliteľa kontingentu v rámci svojej služby späť na vojenskú základňu. Ak by veliteľ vydal rozkaz, že má počkať vo vozidle, tak by tam čakal, ale nakoľko vydal veliteľ X.. T. rozkaz potápať sa, tak sa potápal s veliteľom, vždy na jeho rozkaz. Slobodník nemôže dávať pokyny podplukovníkovi, naopak, samozrejme, možné je. 16.
Zo zabezpečených TRIPTICKET za mesiac 09/2002 vyplýva, že X.. T. vykonal niektoré služobné cesty, samozrejme DUTY jazdy aj sám. Teda ak nechcel, aby s ním išiel potápať vodič Y.. Š., tak mohol naložiť jednu súpravu na potápanie a sám, bez vodiča sa dopraviť k pobrežiu mora. Sťažovateľke súčasne nie je jasné, prečo k okolnostiam DUTY jázd neboli vypočutí aj velitelia slovenského kontingetu na Cypre, ktorí tam boli pred, resp. po X.. T.; teda akékoľvek tvrdenia X.. T. nemôže zobrať ako relevantné vyjadrenia, ktoré by mali mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, okrem nepopierateľnej skutočnosti, že na vojenské vozidlo naložili dve súpravy na potápanie pre dve osoby, ktoré sa chystali potápať v mori.
K tvrdeniam X.. T. sa v písomnom stanovisku vyjadril N.. J., ktorý vo vojenskej operácii OSN UNFICYP pôsobil na pozícii pomocník oddelenia personálneho manažmentu v čase smrti Y.. Š.; mal vedomosť o pravidelných jazdách bývalého veliteľa slovenského kontingentu X..
T. a jeho vodiča Y.. Š. za účelom plávania, potápania a šnorchlovania v mori. Svedok potvrdil, že v čase prestávky v službe bolo obvyklé, že samostatne v skupinách alebo organizovane chodili relaxovať k moru. Nebolo nikdy zakázané po splnení úloh ísť plávať, potápať alebo šnorchlovať k moru. Bolo obvyklé, že vodič po zaparkovaní a zaistení vozidla sa pridal k skupine počas pobytu pri mori. V prípade Y.. Š. mal za to, že táto činnosť bola taktiež obvyklá. Po dovezení veliteľa kontingentu a zaparkovaní auta bol povinný čakať na veliteľa a mal prestávku. V dôvodoch kasačnej sťažnosti tak tvrdí, že z výpovede N.. W. J. nevyplýva, že potápanie, plávanie a šnorchlovanie bolo činnosťou, ktorú profesionálni vojaci obvykle vykonávali v čase osobného voľna po splnení si služobných povinností. Nesúhlasí tak s tvrdením krajského súdu ani v tej časti, v ktorej sa opiera o vyjadrenie žalovaného o tom, že ak profesionálni vojaci, ktorí odpovedali na otázky ohľadom objasnenia skutočností, ktoré súvisia s úmrtím Y.. Š., sa vyjadrili, že vykonávali uvedené aktivity v čase prestávky v službe,
tak išlo o protichodné tvrdenia príslušníkov misie, a že išlo o nepochopenie rozdielov daných inštitútov. Sťažovateľka mala za to, že konštatovanie o tom, že profesionálni vojaci nechápu rozdiel medzi osobným voľnom a prestávkou v službe, je absurdné.
17. Sťažovateľka v ďalšej časti kasačnej sťažnosti poukázala na svoje vyjadrenia, v ktorých interpretovala pracovný vzťah nebohého manžela a X.. T. z rozprávania nebohého manžela, z ktorého vyplýva, že X.. T. vedel, že vodič Y.. Š. sa ani raz nevrátil na základňu, ale mal prestávku v práci, a to až do skončenia spoločného potápania, kedy obvykle odviezol veliteľa kontingentu v rámci svojej služby späť na vojenskú základňu. Ak by veliteľ vydal rozkaz, že má počkať vo vozidle, tak by tam čakal. Ale nakoľko vydal veliteľ X.. T. rozkaz potápať sa, tak sa potápal s veliteľom vždy na jeho rozkaz.
18. Sťažovateľka rovnako mala za to, že doposiaľ nebol zabezpečený výsledok vyšetrovania X.. T. k DUTY ceste zo dňa XX. K. XXXX. Rovnako ani to, či ostatné jazdy X.. T., kedy sa bol sám potápať, boli uvedené v TRIPTICKEToch ako DUTY jazdy. Rovnako absentuje zabezpečený interný doklad MO SR, že povolená DUTY jazda je aj v skutočnosti DUTY jazda, ako aj vyjadrenie vodičov k tomu, že DUTY jazda je DUTY jazda a nejedná sa o nejaký „žart" veliteľa kontingentu. Z predmetného TRIPTICKETu vyplýva, že dňa XX. K. XXXX trvala DUTY jazda od 10,30 hod. do 21,00 hod. a jazda bola riadne schválená. Odôvodnenie
rozhodnutia VÚSZ z 20. apríla 2021 neobsahuje analýzu zabezpečených TRIPTICKETov, a teda sťažovateľka nevie, k akému záveru úrad prišiel zo zabezpečených prehľadov jázd. Ako to vyplýva z mesačného tripticketu, ktorýkoľvek vojak plniaci funkciu vodiča v rámci misie, je povinný túto listinu pred každou jazdou vypísať a obsahuje údaj o dátume, čase, smere a účele jazdy, pričom musí byť opatrená podpisom príslušného veliteľa. Vypísaný tripticket je podmienkou toho, aby motorové vozidlo mohlo opustiť areál vojenskej základne a preukazuje, že jazda na miesto úmrtia bola vykázaná ako služobná. Zo záznamu o úraze profesionálneho vojaka ako vojaka prípravnej služby priamo náčelník štábu sektorového veliteľstva X..
P. Q., ktorý potvrdzuje, že sa jednalo o služobný úraz a odporúča uznať úraz ako služobný. Ďalšími dôkazmi preukazujúcimi túto skutočnosť je samotný Záznam o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby č.p. SLOVCON-56/15-1/2008, ktorý na str. 4 bod 22 potvrdzuje, že sa jednalo o služobný úraz a Správa o vyšetrení služobného úrazu Č.p. SLOVCON-56/15-2/2008 zo dňa 10. októbra 2008, z ktorej vyplýva jednoznačný záver, že sa jednalo o služobný úraz. 19.
Sťažovateľka na základe už uvedeného mala za to, že postupom súdu bola ukrátená na svojich právach zaručených a garantovaných Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozsudkom krajského súdu nebol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe nebol vyvodený správny právny záver, rovnako sa nedostatočne vysporiadal a odôvodnil námietky žalobkyne v predmetnej veci. Európsky súd aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach zdôrazňujú, že dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia má veľký význam. Navrhla, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
III.
20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 03. augusta 2023. 21. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne vec posúdil a žalobu zamietol. Uviedol, že vzhľadom na vykonané dôkazy je nepochybné, že činnosť Y.. Š. v čase vzniku smrteľného úrazu nemala charakter prestávky v práci, ale naopak, išlo o činnosť v čase osobného voľna tak, ako to upravuje aj denný poriadok uvedený v prílohe č. 1 k rozkazu veliteľa SLOVCONU č. 53/2008. Veliteľ nedisponoval právomocou určovať Y.. Š. charakter a druh jeho činnosti v osobnom voľne a nebol oprávnený prikázať menovanému potápanie a šnorchlovanie ani v služobnom čase počas plnenia služobných činností z dôvodu, že tieto činnosti Y.. Š. nevyplývali z jeho služobného zaradenia. K rovnakým záverom dospel aj NS SR v rozsudku sp. zn. 10Sžso/18/2016 z 20. júna 2017. 22. Kasačnú sťažnosť navrhol podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
23. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.
V.
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 25.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy,sa môže za podmienok ustanoevných týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 29. Podľa § 199 ods. 1 písm. g/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu.
30. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 26. júla 2021 Č.: SEĽUZ-162-15/2021-OsSP, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 správny poriadok odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie VÚSZ-65304041125214/97-2021 z 20. apríla 2021, ktorým vdove po profesionálnom vojakovi
Y.. G. Š., ktorý pri plnení úloh mimo územia Slovenskej republiky vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre v rámci voľnočasových aktivít pri vykonávaní športového potápania (šnorchlovania) v dôsledku smrteľného úrazu dňa XX. K. XXXX zomrel, nebol priznaný vdovský výsluhový dôchodok.
31. Správny súdny poriadok upravuje podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane v správnom súdnictve. 32. Podľa § 46 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po profesionálnom vojakovi, ktorý a) splnil ku dňu smrti podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok (t.j. 15 rokov) alebo b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo c) bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
33. Podľa § 103 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. 34.
V konaní o dávke výsluhového zabezpečenia pozostalým je spornou otázkou, či podľa ustanovenia § 46 písm. b) a § 53 písm. b) zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2008 Y.. Š. zomrel v dôsledku služobného úrazu, alebo k úrazu došlo počas prestávky v službe a či vzhľadom na podmienky výkonu služby vodičov vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre k úrazu nedošlo pri vykonávaní činností obvyklých v čase prestávok v službe (potápanie a šnorchlovanie).
35. Kasačný súd z podkladov spisov mal za preukázané, že žiadosťou o vdovský-sirotský výsluhový dôchodok, ktorý bol doručený Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia dňa 07. mája 2009, žalobkyňa žiadala priznať dôchodkovú dávku od XX. K. XXXX. .iadosť o vdovský výsluhový dôchodok bola rozhodnutím VÚSZ číslo: 65407041125210/8 dňa 07. augusta 2009 zamietnutá z dôvodu, že úmrtie manžela žiadateľky nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, služobný pomer trval 7 rokov, 1 mesiac a 21 dní (po započítaní zvýhodnenej doby 8 rokov, 6 mesiacov a 12 dní) a nebol poberateľom výsluhového dôchodku a ani invalidného výsluhového dôchodku.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žiadateľka o dávku odvolanie. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky rozhodnutím Č.:kaVSÚ-8-51-10/2009 dňa 12. októbra 2009 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietlo a napadnuté rozhodnutie o nepriznaní vdovského výsluhového dôchodku potvrdilo.
36. V konaní bolo zadovážených dostatok podkladov, z ktorých bolo zistené, že nebohý manžel žalobkyne Y.. G. Š. bol ustanovený na základe PR. č. 5166 zo dňa 04. septembra 2008 do funkcie starší vodič sektorového veliteľstva jednotky MS OSN UNFICYP s miestom výkonu štátnej služby Cyprus. Ku konaniu o dávku zaslal Generálny štáb ozbrojených síl SR správnemu orgánu údaje k úrazovej dokumentácii Y.. Š., z obsahu ktorých vyplynulo, že je presne stanovený spôsob opustenia tábora, tzn. schválenie opustenia tábora nadriadeným, udanie miesta pobytu a predpokladaný návrat. Menovaný v čase vzniku úrazu vykonával športovú činnosť v dobe osobného voľna. Činnosť, ktorú vykonával (plávanie, šnorchlovanie, potápanie), je činnosťou, ktorá nie je zakázaná. Menovaný sa na uvedené miesto dostal pri plnení služobnej úlohy. Ako vodič veliteľa kontingentu priviezol veliteľa na miesto udalosti. Na základe záveru komisie, že služobný úraz bol spôsobený pre výkon štátnej služby podľa § 29 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. spracovala J.. J.. Z. X. (v tej dobe veliteľka SLOVCON) záver, že organizačná zložka zodpovedá za poškodenie zdravia alebo chorobu z povolania v plnom
rozsahu. Zo Zápisnice posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 08/2009 zo 06. augusta 2009, predmetom ktorej v zmysle § 87 a 29 zák. č. 328/2002 Z.z. bolo, či úmrtie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, vyplýva, že smrteľný úraz vznikol v Missi OSN SLOVCON UNFICYP dňa XX. K. XXXX asi o 15:00 hod. Posudzovaný tam pôsobil vo funkcii starší vodič a uvedený čas plnil úlohu vodiča veliteľa slovenského kontingentu
R.. H. T.. Úloha bola stanovená tak, že mal odviezť veliteľa kontingentu na pobrežie do Konos Bay, Famagusta (Cyprus). Dosiahnutím samotného cieľa cesty jeho úloha skončila a iné úlohy mu neboli vydané, napriek tomu šiel šnorchlovať do mora. Podľa cyperského súdneho vyšetrovateľa zašiel až za bóje a v tomto priestore bol poranený hliadkujúcim policajným člnom.
Bezprostrednou príčinou smrti bol hemoragický šok. Z hľadiska § 29 zák. č. 328/2002 Z.z. posudzovaný v čase smrti nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by bola vymenovaná v § 29 ods. 1 zákona. Úrazová komisia použila § 29 ods. 2 zák. č. 328/2002 a charakterizuje úraz ako služobný napriek tomu, že v čase vzniku smrteľného úrazu nevykonával činnosť, ktorá by bola spresnená buď funkčnými povinnosťami alebo rozkazom veliteľa.
Výkon služby skončil dosiahnutím cieľa. Preto nemožno akceptovať záveru úrazovej komisie, ale prikloniť sa k názoru veliteľa. Podľa § 87 a s prihliadnutím na § 29 zák. č. 328/2002 Z.z. úmrtie nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, pretože v čase smrti neplnil ani funkčné povinnosti, ani rozkazy svojho veliteľa.
37. V poradí prvým rozsudkom odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 9Sžso/80/2011 dňa 26. septembra 2012 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 07. júla 2011, č. k. 4S/101/2010-51 tak, že rozhodnutie žalovaného číslo KaVSÚ-8-51-10/ 2009 zo dňa 12. októbra 2009 a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo 65407041125210/8 zo dňa 07. augusta 2009 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Odvolací súd nepovažoval skutkový stav za dostatočne zistený z dôvodov, že neboli dostatočne ozrejmené a posúdené individuálne okolnosti daného prípadu tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností naň aplikovať príslušné právne predpisy.
Dôvody bližšie konkretizoval na strane 5 rozsudku, keď zdôraznil, že: „Nemožno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že sa služobná jazda manžela žalobkyne dovezením veliteľa na pobrežie v ten deň úplne skončila, a to nielen čiastkovo. Pokiaľ bol manžel žalobkyne povinný čakať na veliteľa a doviezť ho späť do tábora, potom činnosť, ktorú v čase úrazu, je potrebné považovať za činnosť, ktorá bola vykonávaná počas prestávky v službe.
Vzhľadom na podmienky v priestore výkonu služby je možné, že šnorchlovanie, príp. plávanie alebo potápanie, sú činnosti, ktoré sú obvyklé v čase prestávok v službe u vodičov, napr. počas čakania na veliteľa.". 38. Po rozhodnutí NS SR sp. zn. 9Sžso/80/2011 dňa 26. septembra 2012 sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomír Galko obrátil na ministra obrany s interpeláciou, v akom štádiu je vyšetrovanie prípadu Y.. G. Š., ktorý zahynul počas mierovej misie na ostrove Cyprus. Na základe úlohového listu ministra obrany SR odbor kontroly Generálneho štábu ozbrojených síl SR dňa 11. januára 2013 vypracoval informačnú správu z prešetrenia smrteľného úrazu Y.. Š. dňa XX. K. XXXX. Komisia určená na prešetrenie smrteľného úrazu zasadala v dňoch 16. novembra, 29. novembra, 6. decembra, 19. decembra 2012 a 11. januára 2013, pričom vychádzala z dokumentácie spracovanej a predloženej úrazovou komisiou veliteľa SLOVCON UNFICYP, posudkovou komisiou VÚSZ a Centrom riadenia operácií štábu pre operácie Generálneho štábu OS SR zo Správy o nehode s účasťou rýchleho motorového člna ASTRAPI
3 v prímorskej oblasti „POUNTOS" spracovaná Ministrom spravodlivosti a verejného poriadku, oddelením obchodnej plavby na Cypre, z rozhodnutí VÚSZ a kancelárie vedúceho Služobného úradu MO SR, zo žalôb proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu, z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a z ďalšej dokumentácie, vrátane informácií získaných na osobnom stretnutí členov komisie 19. decembra 2012 s bývalým veliteľom SLOVCON Z.. H. T.. Komisia na prešetrenie smrteľného úrazu na základe opisu činností vyplývajúcich z funkcie a personálnych rozkazov riaditeľa personálneho úradu č. 2751 z 20. mája 2008 a č. 5166 zo 04. septembra 2008 zistila, že Y.. G. Š. bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia SR a ustanovený do funkcie starší vodič/ sektorové veliteľstvo/jednotka MS OSN-UNFICYP. Uvedený kontingent bol lokalizovaný v Sektore 4 UNSHCB vo Famaguste. Činnosť príslušníkov misie sa v tom čase okrem zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov riadila aj Štandardnými
operačnými postupmi (SOP) UNFICYP a Rozkazom veliteľa Slovcon č. 53 z 30. septembra 2008. Prílohou č. 1 uvedeného rozkazu bol denný poriadok, ktorý presne stanovoval pracovnú dobu (služobný čas), a to v pondelok až piatok od 07,30 hod. - do 16,00 hod. a v piatok od 07,30 hod. - do 15,30 hod; čas vykonávania služobnej telesnej prípravy v utorok a štvrtok v čase od 14,30 hod. - do 16,00 hod., ako aj ďalší čas na športovanie v súlade so SOP (ďalší čas na športovanie bol povolený do 22,00 hod. po splnení všetkých povinností a operačných úloh). Pracovná doba mohla byť upravená v závislosti od plnenia stanovených úloh. Za prácu nadčas v súlade so SOP nenáležalo náhradné voľno ani finančná kompenzácia (platilo pravidlo 24/7). Toto pravidlo uvedené v Dennom poriadku je trochu zavádzajúce, neznamená však, že profesionálny vojak vykonáva štátnu službu 24 hodín 7 dní v týždni. Uvedené pravidlo vychádzalo z ustanovenia § 92 ods. 1 písm. h/ zák. č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého sa na profesionálneho vojaka počas mierovej misie alebo vojenskej operácie nevzťahujú ustanovenia § 89 ods. 4, § 90 a 91 uvedeného zákona.
To znamená, že určený služobný čas u profesionálneho vojaka vykonávajúceho činnosť ohrozujúce zdravie alebo život môže presiahnuť aj 8 hodín v priebehu 24 hodín, že inštitút štátnej služby nadčas sa tu neaplikuje, resp. profesionálnemu vojakovi nepatrí žiadne náhradné voľno alebo finančná kompenzácia a služobná pohotovosť (byť pripravený na výkon štátnej služby) môže byť nariadená neobmedzene. Aj vzhľadom na špecifickosť prostredia na misii má však profesionálny vojak v súlade s § 92 ods. 3 zák. č. 346/2005 Z.z. pri plnení úloh podľa odseku 1 nárok na ustanovený denný odpočinok, resp. na nepretržitý odpočinok v týždni podľa ustanovení Zákonníka práce. Vyslanie profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky (na 6, resp. 12 mesiacov) nie je spojená s povinnosťou profesionálneho vojaka počas celej doby trvania misie vykonávať nepretržitú štátnu službu 24 hodín 7 dní v
týždni.
Z vyjadrení Z.. T. na zasadnutí komisie 19. decembra 2012 vyplynulo, že mali so Y.. Š. (okrem vzťahu nadriadeného a podriadeného) aj kamarátsky vzťah a boli spolu v mimoslužobnom šnorchlovať už viackrát. V nedeľu XX. K. XXXX od 10,30 hod. bola vykonaná jazda veliteľa
R.. H. T. a jeho vodiča Y.. Š. na pobrežie Konos Bay. Podľa pravidiel na misii UNFICYP, ak sa v služobnom vozidle vezie veliteľ, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o účel služobný alebo súkromný, vždy sa takáto jazda (niekedy len formálne) označuje ako DUTY (služobná).
Z tohto dôvodu bola v dokumentácii vozidla (Tripticket) uvedená jazda vykázaná ako služobná a vodič pred touto jazdou vykonal aj dychovú skúšku na alkohol. „Tripticket" je listina, v ktorej vodič pred každou jazdou by mal uviesť údaje o dátume, čase, smere a účele jazdy.
Samotný „tripticket" však nemôže preukázať ani dĺžku trvania služobného času profesionálneho vojaka, ani príkaz na potápanie alebo šnorchlovanie, ani neznamená, že úraz, ktorý Y.. G. Š. utrpel, je možné klasifikovať ako služobný úraz. Ako vyplýva z viacerých výpovedí (pred úrazovou komisiou v októbri 2008, pred posudkovou komisiou VÚSZ v auguste 2009, z doplnenej výpovede vo februári 2010) a z doplnenia informácií Z.. T. 19. decembra 2012 na zasadnutí komisie jedinou úlohou vodiča v nedeľu
XX. K. XXXX bolo doviezť veliteľa na určené miesto. Dosiahnutím cieľa, t.j. dovezením veliteľa na pobrežie činnosť Y.. Š. ako vodiča skončila. Iné pokyny a rozkazy od nadriadeného veliteľa R.. H. T. nedostal, ani mu neboli dané jeho funkčnými povinnosťami. Aj keď Y.. Š. v „triptickete" formálne nevyznačil ukončenie jazdy, vzhľadom na znenie § 88 zák. č. 346/ 2005 Z.z. už ďalší čas od jeho vystúpenia zo služobného vozidla v žiadnom prípade nie je považované za čas služobný, pretože štátnu službu už nevykonával a ani neplnil služobné povinnosti. Ďalšiu činnosť (športovú - šnorchlovanie, potápanie bez použitia dýchacieho prístroja) Y.. Š. teda vykonával mimo služobného času (v čase nepretržitého odpočinku v týždni) s R.. H. T., a to v nechránenej časti mora 700 metrov vzdialenej od oblasti vyhradenej pre kúpajúcich sa, pričom sa potápali bez akýchkoľvek opatrení, ktoré by umožnili prechádzajúcim plavidlám ich spozorovať, ako uvádza aj Správa o nehode s účasťou rýchleho motorového člna ASTRAPI 3 v prímorskej oblasti „POUNTOS" spracovaná ministerstvom
spravodlivosti a verejného poriadku, oddelením obchodnej plavby. Z vyššie uvedených výpovedí, že menovaní sa potápali (šnorchlovali) na uvedenom mieste asi 5-10 metrov od pobrežia. Neskôr sa Y.. G. Š. išiel šnorchlovať do vzdialenejších miest (asi 50 až 70 m od pobrežia), kde ho rýchlo prichádzajúci motorový čln Cyperskej štátnej polície (okolo 15,00 hod.) zrazil, hoci sa predtým R..
Z.. H. T. posádke snažil naznačiť, aby zmenila smer jazdy. Uvedený čln Y.. G. Š. spôsobil vážne zranenie, následkom ktorého cestou do nemocnice zomrel. Zo záverov informačnej správy pre ministra obrany tak vyplýva, že tento úraz menovaný neutrpel pri výkone služobných činností, ani pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného. Zo záverov informačnej správy tiež vyplýva, že ustanovenie § 29 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. používa aj pojem „prestávky v službe".
V skutočnosti ide o prestávky v práci na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút (teda v žiadnom prípade nie na čakanie na veliteľa) podľa § 91 ods. 5 Zákonníka práce, ktoré sa vzťahujú aj na profesionálnych vojakov a ktoré sa do jeho pracovného (služobného) času nezapočítavajú.
Napriek uvedenému ustanovenie § 29 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. umožňuje považovať za služobný aj taký úraz, ktorý profesionálny vojak utrpel počas tejto prestávky v službe (v práci), ale len za podmienky, že počas nej profesionálny vojak vykonáva činnosť, ktorá je pri plnení služobných úloh obvyklá. Takouto obvyklou činnosťou môže byť v prípade profesionálneho vojaka - vodiča napr. umývanie auta, natankovanie nádrže apod.
Z uvedeného dôvodu nie je možné potápanie alebo šnorchlovanie v žiadnom prípade považovať za obvyklú činnosť profesionálnych vojakov - vodičov. Vzhľadom na príčiny vzniku tohto úrazu, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 119 ods. 1 písm. p) zák. č. 346/2005 Z.z. (povinnosť profesionálneho vojaka udržiavať si potrebnú fyzickú zdatnosť) by teoreticky bolo možné posudzovať túto udalosť z hľadiska ustanovenia § 29 ods. 1 písm. b) zák. č. 328/2002 Z.z. ako služobný úraz, ale len vtedy, ak by poškodený profesionálny vojak bol zaradený ako vojenský potápač.
Len v takomto prípade by bolo možné jeho športové potápanie, šnorchlovanie posudzovať ako činnosť vykonávanú v záujme služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu poškodený túto činnosť vykonával. O služobný úraz by išlo aj vtedy, ak by príčinou potápania, šnorchlovania Y.. Š. bola záchrana ľudského života podľa § 29 ods. 1 písm. e) zák. č. 328/2002 Z.z. Športové potápanie, šnorchlovanie však bolo koníčkom Y.. Š. a poškodený túto činnosť nevykonával v záujme služby (informačnú správu zobral minister obrany SR Martin Glváč na vedomie). 39. Žalovaný rozhodnutím dňa 04. októbra 2013 Č. SEĽUZ-11-25-3/2013-OdSP zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie VÚSZ z 15. apríla 2013, číslo VÚSZ-454075508154-20/ 2013, ktorým nepriznal P. Š. vdovský výsluhový dôchodok podľa § 59 ods. 3 zák. č. 71/ 1967 Zb. z dôvodu, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s otázkou, či úmrtie manžela účastníčky konania, Y.. G.. Š., ku ktorému došlo dňa XX. K. XXXX na Cypre, bolo
dôsledkom služobného úrazu a účastníčke konania nebola daná príležitosť, aby mohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť si svoje návrhy, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2 a 4 a nasl. zák. č. 71/1967 Zb. Žalovaný ďalším rozhodnutím Č. SEĽUZ-27-23-2/2014-OdSP dňa 27. júna 2014 zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu VÚSZ č. VÚSZ-454075508154-45/2014 dňa 25. februára
2014. Krajský súd v Bratislave na základe správnej žaloby v konaní sp. zn. 6S/188/2014-103 zo dňa 08. júla 2016 rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. S právnym názorom vysloveným krajským súdom sa v poradí druhým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 7Sžsk/2/2017 zo dňa 30. mája 2018 stotožnil a kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol. K rozhodnutiu, ktoré bolo krajským súdom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie vyplynulo, že prvostupňový správny orgán v priebehu správneho konania k vydaniu rozhodnutia si obstaral zápisnicu zo zasadnutia osobitnej komisie na prešetrenie mimoriadnej udalosti z XX. K. XXXX; zápisnicu zo zasadnutia mimoriadnej osobitnej komisie z 19. decembra 2012, oboznámil sa s vyjadrením prizvaného veliteľa slovenského kontingentu
Z.. T.; k objasneniu spôsobu používania služobných motorových vozidiel OSN v misii UNFICYP vyžiadal stanovisko Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, štábu pre operácie; preskúmal opis funkčnej náplne pre profesionálnych vojakov vykonávajúcich funkciu „starší vodič" (L10). Na základe uvedených skutočností a dôkazných materiálov VÚSZ konštatoval, že úlohou vodiča v misii UNFICYP nie je plniť úlohu veliteľovho strážcu - bodyguarda v prípade, keď pri ňom nie je prítomná jeho stráž.
Je jednoznačné, že takáto povinnosť vodičovi nevyplýva ani z platných normatívnych právnych aktov a táto činnosť by bola dokonca v rozpore s obsahom funkčnej náplne staršieho vodiča. Žalovaný aj ďalším rozhodnutím z 22. novembra 2019 Č.: SEĽUZ-48-19/2019-OdSP zrušil aj ďalšie rozhodnutie VÚSZ z 05. augusta 2019, č. VÚSZ-65304041125214/71-2019 z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci a procesnej vady podľa § 3 ods. 2 a nasl. zák. č. 71/1967 Zb. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že úlohou VÚSZ pri novom prejednaní a rozhodnutí bolo najmä ustáliť, či smrteľný úraz nebohého Y.. Š. je, alebo nie je úrazom služobným a opätovne posúdiť individuálne okolnosti úmrtia Y.. Š. s dôrazom na výsledky doplneného dokazovania. Vzhľadom na povahu a zložitosť veci ako nevyhnutnosť dodržania práv žalobkyne Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím z 18. decembra 2019 prerušil konanie, pretože sa začalo konanie o predbežnej otázke. O žiadosti žalobkyne o priznanie vdovského výsluhového dôchodku napokon rozhodol
rozhodnutím č. VÚSZ-65304041125214/97-2021 dňa 20. apríla 2021, kedy podľa § 46 v spojení s § 103 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z.; vychádzajúc zo spisového materiálu opätovne posúdil individuálne okolnosti úmrtia Y.. Š. s dôrazom na výsledky doplneného dokazovania a pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovených zákonom č. 328/2002 Z.z. odvolateľke nepriznal vdovský výsluhový dôchodok po zosnulom manželovi. Žalovaný na odvolanie žalobkyne dňa 26. júla 2021 preskúmavaným rozhodnutím Č. SEĽUZ-162-15/ 2021-OdSP podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
40. Samotná mimoriadna udalosť nastala v nedeľu XX. K. XXXX. Z výpovede vtedajšieho veliteľa slovenského kontingentu Z.. T. vyplynulo, že sa v rámci svojho osobného voľna zúčastnil povolenej športovo-rekreačnej činnosti, potápania. Na pobrežie, na miesto potápania bol odvezený o 10:30 hod. vodičom služobným motorovým vozidlom.
Z rozkazu veliteľa SLOVCONU č. 53/2008, označenej ako denný poriadok vyplynulo, že profesionálni vojaci pôsobiaci v misii UNFICYP na Cypre mali určený týždenný služobný čas; po skončení služobného času s výnimkou pohotovosti mohli vykonávať všetky činnosti, ktoré im neboli
zakázané. Pracovné hodiny profesionálnych vojakov v misii UNFICYP boli v sobotu a v nedeľu vytýčené len časy raňajok, obedov a večeri. Čas na športovanie bol povolený do 22:00 hod. po splnení všetkých povinností a operačných úloh, teda počas osobného voľna misie. Správne vedenie evidencie služby profesionálnych vojakov má rozsiahlu sociálnu dimenziu, keď sa od nej, napr. odvíja ich odmeňovanie za nadčasovú a napríklad aj nočnú prácu, ako aj poskytovanie zákonom stanovených prestávok v práci. Vedenie evidencie služobného času
má význam aj z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci - napríklad aj v súvislosti s prípadným skúmaním, či sa určitý služobný úraz stal v čase služby alebo počas odpočinku. Výkon služby profesionálneho vojaka bol vymedzený jednak funkčnými povinnosťami, ako aj rozkazmi vydanými veliteľom. V administratívnom konaní bolo podľa názoru kasačného súdu dostatočne preukázané, že športovú činnosť - šnorchlovanie, potápanie bez použitia dýchacieho prístroja Y.. Š. vykonával mimo služobného času v nedeľu, v čase nepretržitého odpočinku v týždni, spolu s Z.. T. v nechránenej časti mora niekoľko metrov vzdialenej od oblasti vyhradenej pre kúpajúcich sa, pričom sa potápali bez akýchkoľvek opatrení, ktoré by umožnili prechádzajúcim plavidlám ich spozorovať. Nebolo sporné, že v súvislosti so športovými aktivitami vyplývala povinnosť vždy plávať vo vyznačenom priestore určenom na plávanie, dodržiavať zverené obmedzenia a varovania; pre činnosť „potápanie" bolo dôležité dodržiavať povinnosti: nikdy sa nepotápať sami, plávať minimálne vo dvojiciach a potápať sa striedavo, každý potápač musí mať jasne sfarbenú osobnú bójku s minimálnym priemerom
25 cm. Výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že obaja profesionálni vojaci sa pri vykonávaní rekreačnej činnosti dopustili porušenia (niekoľkých bodov) rozkazu veliteľa SLOVCONU, a to konkrétne tým, že nemali jasne sfarbenú osobnú bójku s minimálnym priemerom 25 cm, potápali sa a plávali mimo vyznačeného priestoru vyhradeného na plávanie. Zo zabezpečených dôkazov tak vyplynul záver, v zmysle ktorého Y.. Š. svojvoľne vykonával športovú činnosť, a to v nechránenej časti mora, kde bezpečnosť plávajúcej osoby nie je garantovaná.
41. Z vykonaného dokazovania, hlavne z opisu funkčnej náplne nevyplývala povinnosť pôsobiť pri veliteľovi kontingentu ako jeho osobný strážca. Nebolo sporné, že v nedeľu XX. K. XXXX pred 10:30 hod. Y.. Š. nakladal do služobného motorového vozidla potápačské súpravy pre dve osoby; veliteľ slovenského kontingentu Z.. T. sa v ten deň v čase svojho osobného voľna zúčastnil povolenej športovo-rekreačnej činnosti, potápania. Jazda bola v ten deň schválená, X.. T. podpísal TRIPTICKET, zobral služobné motorové vozidlo (žalobkyňa vo svojich vyjadreniach a podaniach namietala, že X.. T. tým, že zobral služobné motorové vozidlo, tak bol v službe). Z výpovede veliteľa Z.. T., ktorú žalobkyňa spochybnila, vyplynulo, že Y.. Š. určil len povinnosť odviezť ho na miesto potápania, neskôr o 15:00 hod. ho mal odtiaľ odviezť. Veliteľ Z.. T. nedisponoval právomocou určovať Y.. Š. charakter a druh činnosti v osobnom voľne a nebol oprávnený prikázať menovanému takúto činnosť ani v služobnom čase počas plnenia služobných činností.
42. Je nesporné, že úraz bol vyšetrovaný úrazovou komisiou Slovenského kontingentu SLOVCON UNFICYP na Cypre. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia VÚSZ po preskúmaní pôvodnej „správy o vyšetrení služobného úrazu č. SLOVCON-56/15-2/2008 z 10. októbra 2008" zistila nezrovnalosti a neurčitosti uvedené v bodoch, kto zavinil poškodenie zdravia, poškodenie zdravia je spôsobené služobným úrazom alebo chorobou z povolania a v závere nadriadeného, ktoré boli v rozpore so smernicou.
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia listom č. VÚSZ-454075508154/2008-DPO z 02. decembra 2008 vyzval centrum riadenia operácií Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky na zjednanie nápravy a odstránenie nedostatkov obsiahnutých v pôvodnej správe o vyšetrení služobného úrazu z 10. októbra 2008. Úrazová komisia po oprave správy v súlade so smernicou v „Správe o vyšetrení služobného úrazu č.p. SLOVCON-56/15-2/2008 z 15. októbra 2008" v časti Záver nadriadeného o tom, že organizačná zložka zodpovedá za poškodenie zdravia spôsobeného služobným úrazom alebo chorobou z povolania uviedla, že organizačná zložka zodpovedá za poškodenie zdravia služobným úrazom alebo chorobou z povolania v plnom rozsahu (100 %) v zmysle zák. č. 328/2002 Z.z. Úrazová komisia v pôvodnej správe o vyšetrení služobného úrazu v závere uviedla, že k bezprostrednému poškodeniu zdravia Y.. Š. došlo počas športového potápania; tento úraz odporučila klasifikovať ako služobný, spôsobený pre výkon štátnej služby vzhľadom na to, že Y.. Š. sa na uvedené miesto dostal ako vodič veliteľa kontingentu
pri plnení služobnej úlohy. Žalovaný tak poukázal na to, že v konaní úrazovej komisie ako poradného orgánu veliteľa SLOVCON boli vydané dve správy o vyšetrení služobného úrazu č.p. SLOVCON-56/15-2/2008 z 10. októbra 2008, ktorá nebola vypracovaná v súlade so smernicou a správa z 15. októbra 2008, vypracovaná podľa smernice. Vypočutie členov úrazovej komisie žalovaný nepovažoval za opodstatnené. Poukázal na úrazovou komisiou vo Famaguste spracovaný „Záznam o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby č. SLOVCON-56/15-1/2008 z 10. októbra 2008, ktorý je súčasťou úrazového spisu. V časti pod bodom 9. Podrobný opis úrazového deja je uvedené, že dňa XX. K. XXXX pri rekreačno-športovej činnosti v dobe osobného voľna Y.. Š. spolu s R.. T. vykonávali športové potápanie v oblasti KONOS BAY. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia dospela k záveru, že Y.. Š. XX. K. XXXX pri šnorchlovaní v mori neplnil žiadne funkčné povinnosti alebo rozkazy svojho veliteľa, svojvoľne vykonával
športovú činnosť, a to v nechránenej časti mora, kde bezpečnosť plávajúcej osoby nie je garantovaná. Úmrtie Y.. Š. nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. 43. Z listinného dôkazu - Opis činností vyplývajúcich z funkcie starší vodič vyplýva, že vodič je priamo podriadený veliteľovi; z opisu vyplývajú jeho povinnosti a za čo je zodpovedný. V súvislosti s cestou vodiča Y.. Š. v nedeľu XX. K. XXXX na pláž Konos Bay nepochybne vyplýva, že jeho povinnosť spočívala v odvoze veliteľa na pláž. Vodič svoju úlohu splnil dovezením veliteľa na vopred určené miesto. Jeho ďalšou služobnou povinnosťou nepochybne malo byť odvezenie veliteľa späť do priestoru, kde bol dislokovaný slovenský kontingent (okolo 15:00 hod.). Túto úlohu už splniť nemohol z dôvodu smrteľného úrazu počas potápania. Úlohou správnych orgánov v priebehu správneho konania bolo vykonať dokazovanie k tvrdeniu a k posúdeniu, či po dovezení veliteľa na pláž i) išlo o prestávku v práci alebo ii) išlo o činnosť v čase osobného voľna vodiča. Tak, ako to konštatoval aj krajský súd, inštitút
prestávky v práci má podľa Zákonníka práce vymedzený charakter a slúži buď na jedenie alebo na oddych v trvaní 30 minút. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré bolo v predmetne správneho konania vykonané počas niekoľkých rokov nebol preukázaný čas trvania športovej aktivity nebohého slob. Š., bolo však preukázané, že svojvoľne vykonával športovú činnosť, a to v nechránenej časti mora, kde bezpečnosť plávajúcej osoby nie je garantovaná.
Skorším rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/18/2016 dňa 20. júna 2017 v právnej veci nepriznania sirotského výsluhového dôchodku A. Š. uviedol, že činnosť, ktorú Y.. Š. vykonával a pri ktorej došlo k porušeniu povinností pri výkone športovej činnosti, bola činnosťou v čase osobného voľna. Tiež uviedol, že Y.. Š. nemal povinnosť čakať na veliteľa, a teda v tomto konkrétnom prípade nešlo o prestávku v službe.
44. Použitím systematického výkladu vyššie uvedených dôkazov analyzovaných kasačným súdom a ďalších listinných dôkazov, o ktoré bol doplnený spisový materiál: TRIPTICKETY jázd vodičov služobných motorových vozidiel od mája do novembra 2008 (strana 14 rozhodnutia žalovaného), štandardizovaný operačný postup pre príslušníkov jednotky SLOVCON, pokyny pre postup vojakov pri plnení služobnej úlohy a po splnení aj čiastkovej služobnej úlohy „Drivers handbook . . s dôrazom na povinnosti vojenského vodiča možno dospieť k jednoznačnému záveru, že k úrazu vodiča Y.. Š. v nedeľu, dňa XX. K. XXXX, kedy k smrteľnému úrazu došlo v rámci osobného voľna v rámci voľnočasových aktivít pri kúpaní v nechránenej časti mora ako dôsledok zrážky s motorovým člnom pobrežnej hliadky.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 a s § 168 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu, že žalovanému v tomto konaní trovy nevznikli a ani ich náhradu neuplatnil a žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná.
47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. septembra 2024