6Ssk/134/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: J. E., narodená X. Y. XXXX, trvale bytom S. XXX, X., právne zast.: JUDr. Eva Mikulová, advokátka, Vajanského 43, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností Košice, Zádielská 2, 043 32 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/ 11194 zo dňa 14. októbra 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo 17. júla 2024, č. k. 16Sa/4/2024-23, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/11194 zo dňa 14. októbra 2022, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2022/ 92770-6 z 13. júna 2022.

2. Správny súd okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkam žalobkyne, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného aj mimo žalobných námietok. K podstatnej námietke žalobkyne spočívajúcej v nesprávnom určení jej diagnózy, správny súd uviedol, že správny súd nie je dostatočne medicínsky erudovaný, preto môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia, ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť, napr. v tom smere, že by vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery funkčnej poruchy.

V danom konkrétnom prípade, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že pre účely posúdenia zdravotného stavu žalobkyne boli bezo-zvyšku zohľadnené a vyhodnotené závery lekárskych správ zo všetkých odborných vyšetrení žalobkyne a tieto ich závery s týmito lekárskymi správami a ich diagnostickými závermi plne korešpondujú. Preto podľa správneho súdu je neopodstatnenou námietka žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol úplne posúdený (dokonca nesprávne posúdený), pričom v tomto smere žalobkyňa nepreukázala, že by v tomto procese posudzovania jej zdravotného stavu posudkovým lekárom boli opomenuté alebo nezohľadnené niektoré z jej lekárskych správ a v tomto ohľade z administratívneho spisu nezistil pochybenie ani správny súd. Správny súd môže lekárskym posudkom vytknúť len nedostatok jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti, čo v konkrétnom prípade žalobkyne nenastalo. Medicínske hľadisko, teda zistenia a závery lekára, je súd povinný rešpektovať. Súd nemá dôvod pochybovať o diagnóze, ktorú stanovili dvaja

3. Správny súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dôvodom pre nepriznanie príspevku bolo to, že žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky pre priznanie príspevku v zmysle § 14 ods. 6 písm. a), b) (ktorých sa ani nedomáhala), avšak nesplnila ani podmienku uvedenú v písm. c), keďže netrpí ťažkou poruchou zvieračov. Tvrdená porucha zvieračov bola žalobkyni dostatočným spôsobom vyvrátená v komplexnom posudku, súd v tomto smere len poukazuje na dôkaz azda najrelevantnejší, a tým je vyšetrenie zo dňa 16. decembra 2021, keď bola vyšetrená počítačovou rektoanálnou sfinkteromanometriou s výsledkom „análny kanál má primeraný bazálny tonus, prítomný je normálny aktívny tonus zvierača a reflexná reaktivita na stresové manévre, t.j. normálne hodnoty rektoanálnej manometrie, objektívne nie je zistená ťažká porucha konečníkového zvierača, preto nejde o inkontinenciu stolice III. stupňa.“ Ustanovenie § 34 ods. 6 ZPP, ktorého aplikácie sa zároveň žalobkyňa domáhala, sa podľa názoru správneho súdu jej vecne nedotýka.

Univerzity tretieho veku, ktoré žalobkyňa zdokladovala, je chvályhodné, avšak nezakladá nárok na príspevok, pretože uvedeným vzdelávaním si žalobkyňa len prehlbuje svoje vedomosti v zmysle zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda nepripravuje sa na povolanie. 4. Správny súd tiež dôkladne preštudoval znalecké posudky, ktoré do konania doložila žalobkyňa, ktoré odhliadnuc od toho, že sú staršieho dáta (z rokov 2010 a 2014), žiadnym spôsobom nevyvracajú skutočnosti uvádzané v komplexnom posudku a žiadnym spôsobom neuvádzajú, že by žalobkyňa mala trpieť na diagnózu, ktorej sa domáha. Správny súd k uvedenému dodal, že vyššia miera funkčnej poruchy sama o sebe nezakladá automatický nárok na priznanie príspevku. Aj v prípade určenia vyššej miery funkčnej poruchy (teda stanovenia inej diagnózy, takej, akú si predstavuje žalobkyňa, nech už je akákoľvek) by bol stav žalobkyne prešetrovaný rovnakým spôsobom, t. j. či spĺňa zákonné predpoklady na priznanie príspevku. Na vykonanie znaleckého dokazovania, ako sa domáhala žalobkyňa v tejto veci, správny súd nevzhliadol dôvod. Uvedené zdôvodnil, že znalecké dokazovanie v tomto type konania by mohlo byť nariadené len na dokazovanie skutočnosti, či bol dostatočne zistený skutkový stav na rozhodnutie vo veci samej, opak by znamenal zásah moci súdnej do moci výkonnej, ak by vykonané dokazovanie malo zmeniť skutkový stav, správny súd nemôže doplniť dokazovanie, ale v danom prípade by mal vec zrušiť a vrátiť vec orgánu na doplnenie dokazovania správnemu orgánu a keďže súd nepovažoval skutkový stav zistený správnym orgánom za nedostatočný, návrhu na znalecké dokazovanie nemohol vyhovieť. 5. V súhrne uvedeného mal správny súd za to, že žalovaný vec správne právne posúdil, skutkový stav zistil dostatočne a jeho rozhodnutie je preskúmateľné, teda súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mal napadnuté rozhodnutie zrušiť v zmysle žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písmeno c), d), e) SSP, pričom žalovaný nenaplnil literu uvedeného ustanovenia § 191 ods. 1 ani v žiadnom inom ohľade, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila tejto dôvodne vynaložené trovy konania.

7. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a?to z?dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm.?f) a písm. g) SSP. 8. Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením správneho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku k predloženým znaleckým posudkom. Správny súd uviedol, že tieto žiadnym spôsobom nevyvracajú skutočnosti uvádzané v komplexnom posudku a žiadnym spôsobom neuvádzajú, že by žalobkyňa mala trpieť na diagnózu, ktorej sa domáha. Žalobkyňa uviedla, že zdravotné dôsledky, ktorými trpí, sú trvalého rázu. Pokiaľ súd tvrdí, že preštudoval aj zdravotnú dokumentáciu predloženú žalobkyňou a uvádza, že žiadnym spôsobom nevyvracajú skutočnosti uvedené v posudku, s týmto tvrdením nemôže žalobkyňa súhlasiť, pretože už len komplexný posudok predložený žalovaným podrobne popisuje diagnózu, ktorou žalobkyňa trpí, teda syndróm skráteného čreva a zmiešanou inkontinenciou III. stupňa. Žalobkyňa poukázala na ňou predložené znalecké posudky. Ďalej uviedla, že žalovaný v komplexnom

Lekársky posudok z 02. septembra 2022 cituje viacero správ, z ktorých vyplýva inkontinencia zmiešaného typu (urologické vyšetrenie z 15. februára 2022). Žalovaný stanovil inkontinenciu len na inkontinenciu moču, nie na zmiešanú formu, teda aj inkontinenciu stolice na základe lekárskej správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo 16. decembra 2021, v ktorej sa konštatuje normálny aktívny tonus. Podľa žalobkyne žalovaný akosi opomenul, že v správe sa konštatuje sekundárna inkontinencia pri syndróme krátkeho čreva.

. . Celkový stav značne ovplyvňuje kvalitu života a spoločensky pacientku hendikepuje.“ Žalobkyňa zároveň poukázala na nesprávne stanovené diagnózy. Na základe uvedeného považuje závery komplexného posudku za nedostatočné, nejednoznačné, neúplné a nepresvedčivé.

9. Na záver si dovolila žalobkyňa poukázať na skutočnosť, že syndrómom krátkeho čreva trpí od roku 1997, s týmto ochorením sa musela naučiť žiť a stojí to veľa námahy a finančných prostriedkov, aby sa udržiavala v čo možno najlepšom zdravotnom stave vzhľadom na jej diagnózy.

posudkového lekára žalovaného zo dňa 27. apríla 2023, ako aj na námietkach uvedených k správnej žalobe na súdnom pojednávaní dňa 17. júla 2024, týkajúcich sa preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za vecne správne a vydané v súlade so zákonom NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ostatnými platnými právnymi predpismi.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/11194 zo dňa 14. októbra 2022, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2022/ 92770-6 z 13. júna 2022. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti, ktorú podala žalobkyňa dňa 14. januára 2022 a nepriznal jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

20. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

24. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobkyňa žiadosťou zo 14. januára 2022 na predpísanom tlačive požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla; - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 13. júna 2022, číslo: PO2/OPPnKŤZPaPP/ SOC/2022/92770-6 žiadosti žalobkyne nevyhovel a príslušný žiadaný peňažný príspevok jej nepriznal z dôvodu, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom

25. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobkyňou v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.

postihnutia. Jeho cieľom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených predmetným zákonom (§ 1 zákona). Jedným z prostriedkov kompenzácie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility je jednorazový peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla upravený v § 34 zákona.

- bol fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (status) (§ 34 ods. 1 zákona č. 447/ 2008 Z.z.) - a súčasne - bol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 (odkázanosť) (§ 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.)

„alternatívne“ znamená, že je možná alternatíva, t. j. prichádza do úvahy aj ďalšia možnosť, ktorá je významovo na rovnakej úrovni. 28. V predmetnej veci nebola spornou tá skutočnosť, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so stanovenou mierou funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časti X.C_1.b) zákona č. 447/2008 Z.z. - Chronický zápal čriev, divertikulitída, divertikulóza, čiastočné resekcie čreva alebo iné črevné poruchy s trvalými symptómami (napríklad hnačky, spazmy a pod.). Sporným však zostalo posúdenie kľúčovej podmienky, a to splnenie podmienky odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a podmienky účelu.

dopravy osôb podľa § 14 ods. 6 písm. c) zákona č. 447/2008 Z.z. 30. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, určovanie miery funkčnej poruchy, ako aj posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (bližšie pozri § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.), je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z.z.). Najvyšší správny súd ďalej

1 menovaného zákona vypracúva na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona. Súd nie je oprávnený posudzovať správnosť záverov uvedených v príslušnom lekárskom posudku, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a či posudkový lekár vzal zreteľ na všetky relevantné účastníkom do konania doložené lekárske nálezy a svoje závery dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

pretavil do svojho rozhodnutia aj žalovaný. Najvyšší správny súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobkyne uvádzanú v kasačnej sťažnosti o zle stanovenej diagnóze a neúplnom a nejednoznačnom komplexnom posudku žalovaného. V uvedenom sa plne stotožnil s odôvodnením správneho súdu v napadnutom rozsudku. K citovaným lekárskym správam, ktoré podľa žalobkyne posudkový lekár nezohľadnil v posudku, najvyšší správny súd len uvádza, že ťažká porucha zvieračov je špecifická diagnóza, ktorú možno odhaliť len análnou manometriou, ktorej výsledok bol v komplexnom posudku zohľadnený a ktorá danú diagnózu nepotvrdila. Na uvedené nemali vplyv ani predložené znalecké posudky žalobkyňou v súdnom konaní, s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal.

Spoločnými znakmi uvedených činností (aktivít) je ich dlhodobý (perspektívny) charakter a zabezpečovanie základných životných potrieb. Žalobkyňa v správnej žalobe a rovnako aj v kasačnej sťažnosti dala na zváženie súdu navštevovanie Vysokej školy III. veku ako argument splnenia podmienky účelu v zmysle § 34 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.

zákona. Navštevovanie školy predstavuje sústavnú prípravu na budúce povolanie, ktoré je predpokladom ďalšej realizácie osoby v spoločnosti, resp. výkonu povolania, prostredníctvom ktorého táto osoba v rámci svojich možností dokáže eliminovať odkázanosť na štát či iné

Univerzita III. veku je záujmové vzdelávanie pre seniorov a nemá právny status akreditovaného ďalšieho vzdelávania podľa zákona č. 568/2009 Z.z., slúži skôr na osobný rozvoj, sociálne kontakty, nevedie k získaniu kvalifikácie uznávanej na trhu práce. Univerzita III. veku preto nespadá pod pojem škola na účely zákona č. 447/2008 Z.z. Rovnako aj najvyšší správny súd citlivo vníma status i situáciu žalobkyne a jej potrebu začleniť sa do kolektívu pri existujúcich obmedzeniach majúcich vplyv na jej život, avšak v tomto smere je zákon jasný a nevzniká priestor na žiadne pochybnosti.

Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v?spojení s?§?167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 29. mája 2025