6Ssk/134/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0925100160.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13Sas/2/2025
- IČS
- 0925100160
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: Z.. W. U., nar. XX.XX.XXXX, zákonná zástupkyňa maloletej P. U., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom P. X, R., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitalská 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Č.j.: UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2024/14540-0013 Km zo dňa 19. decembra 2024, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 13Sas/2/2025-53 zo dňa 20. augusta 2025, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 13Sas/2/2025-53 zo dňa 20. augusta 2025 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný v záhlaví označeným rozhodnutím zo dňa 19. decembra 2024 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2024/104743-40 zo dňa 06. novembra 2024; prvostupňový orgán rozhodol podľa § 9 ods. 3 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom o znížení výšky náhradného výživného pre oprávnenú osobu P. U., nar. XX. J. XXXX poskytovanú v sume 350,- eur mesačne na sumu 247,52 eur mesačne od 01. októbra 2024. Rozhodnutie odôvodnil tým, že výživné pre oprávnenú osobu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 30P/248/2021-96 zo dňa 06. decembra 2022 v sume 350,- eur mesačne. Otec maloletej vyživovaciu povinnosť neplní v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným právoplatným rozhodnutím súdu. Matka maloletej dňa 22. apríla 2024 požiadala
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „Centrum“) o pomoc pri vymáhaní výživného. Dňa 23. mája 2024 bol návrh na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného postúpený príslušnému prijímaciemu orgánu v Českej republike. Centrum dňa 15. októbra 2024 vymohlo výživné v sume 102,48 eur. Na základe tejto skutočnosti prvostupňový orgán rozhodol o znížení náhradného výživného od 01. októbra 2024. 2. Žalovaný mal z potvrdenia zo dňa 16. októbra 2024 preukázané, že povinná osoba zaplatila dňa 15. októbra 2024 výživné prostredníctvom Centra vo výške 102,48 eur. V prípade, ak povinná osoba v danom mesiaci čiastočne splní vyživovaciu povinnosť, resp. súdny exekútor, resp. Centrum od povinnej osoby vymôže bežné výživné v čiastočnej výške, náhradné výživné sa poskytne vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu (350,- eur) a výškou vymoženého výživného povinnou osobou (102,48 eur). Žalovaný nemohol akceptovať námietku zákonnej zástupkyne oprávnenej osoby uvedenú v odvolaní, že Centrom poukazované vymožené výživné od povinnej osoby v októbri 2024 je uhradeným dlžným výživným. Centrum vymáha bežné výživné a dlžné výživné. Neexistuje právny predpis, podľa ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom pred bežným výživným. Naopak, podľa § 72 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak zrazená suma nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 20. augusta 2025 č. k. 13Sas/2/2025-53 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil rozhodnutie žalovaného a zrušil aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. 4. Správny súd podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) už prejednal v inom konaní totožnú vec týkajúcu sa tej istej žalobkyne, totožného predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. 13Sas/11/2024, v ktorom sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým došlo k zníženiu výšky poskytovaného náhradného výživného, keďže Centrum dňa 01. júla 2024 vymohlo výživné v sume 99,58 eur. V predmetnom konaní ide o zníženie výšky náhradného výživného, nakoľko Centrum dňa 03. októbra 2024 vymohlo bežné výživné v sume 102,48 eur, ktorú zaslalo oprávnenej osobe. 5. Správny súd tak poukázal na body 28 až 43 rozsudku sp. zn. 13Sas/11/2024 zo dňa 02. júla 2025, s ktorého odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil. 6. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. V konaní úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto si ich neuplatnila.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. V kasačnej sťažnosti nesúhlasil s právnym názorom správneho súdu vysloveným v bodoch 38 až 42 odôvodnenia rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 13Sas/11/2024. Poukázal na § 15 ods. 5 písm. b) zákona o náhradnom výživnom a na osobitnú časť dôvodovej správy k zákonu č. 489/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom, kde je uvedené, že: „Navrhuje sa spôsob identifikácie výživného vymoženého z cudziny. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že z dôvodu nutnosti spolupráce so zahraničnými orgánmi pri identifikácii platieb v zmysle aktuálnej právnej úpravy je tento proces príliš administratívne a časovo náročný a nie vždy úspešný. Na základe uvedených dôvodov je potrebné legislatívne upraviť identifikácie vymoženého výživného z cudziny. Navrhuje sa, aby sa v prípade, že centrum prijem platbu vymoženého výživného na dve alebo viac detí v jednej sume, táto suma rovnomerne rozpočítala na účely náhradného výživného na každé dieťa, pokiaľ nie je možné túto platbu identifikovať. Súčasne sa exaktne definuje, že z vymoženej sumy výživného z cudziny sa suma výživného určeného rozhodnutím súdu považuje za bežné výživné v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola platba prijatá na účet centra.“ 10. V kasačnej sťažnosti ďalej uviedol, že preddavková forma poskytovania náhradného výživného znamená poskytnutie náhradného výživného do času, kým sa oprávnená osoba exekučným konaním alebo centrom (alebo dobrovoľným plnením) nedomôže plnenia výživného od povinnej osoby. Uhrádzanie zameškaného výživného nemá prednosť pred uhrádzaním bežného výživného. Výživné zaplatené povinnou osobou sa považuje za uhradenie bežného výživného. Dlžné výživné by povinná osoba uhradila iba v prípade, ak by v kalendárnom mesiaci uhradila výživné vo vyššej sume ako je súdom určené mesačné výživné. 11. Sťažovateľ navrhol rozsudok správneho súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. 12. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti potvrdila, že povinný k 01. máju 2024 dlžil na výživnom sumu 14.000,- eur vypočítanú za 40 mesiacov, a to celý rok 2021, 2022, 2023 a štyri mesiace v roku 2024. Od júla 2024 prišlo od povinného 15 platieb spolu v sume 1508,35 eur. Mala za to, že ide o sumu, ktorú je potrebné započítať na dlžné výživné do 30. apríla 2024. Dlžné výživné nie je štátom hradené, nespadá do kategórie náhradného výživného. Povinný tak dlžil na výživnom do 30. apríla 2024 zvyšnú sumu 12491,65 eur. Uzavrela, že platby poskytované povinným na dlžné výživné do 30. apríla 2024 nie sú rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie výšky náhradného výživného, keďže náhradné výživné nepokrýva dlžné výživné. Mala za to, že správny súd sa dostatočne vysporiadal s námietkou žalovaného a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Kasačnú sťažnosť navrhla zamietnuť. 13. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené na vedomie dňa 03. októbra 2025.
IV. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) po dôslednom preskúmaní rozhodnutia správneho súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia podľa § 140 SSP poukázal na totožný rozsudok sp. zn. 13Sas/11/2024, v ktorom sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného o znížení výšky poskytovaného náhradného výživného za iný kalendárny mesiac ako v danej veci od 01. októbra 2024. Správny súd poukázal na body 28 až 43 rozsudku sp. zn. 13Sas/11/2024 zo dňa 02. júla 2025, s ktorého odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil.
21. Nesprávnym právnym posúdením veci je potrebné rozumieť pochybenie správneho súdu spočívajúce v tom, že na skutkový stav správne právnu normu interpretoval, no na skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Rozhodnutie správneho súdu tak trpí vadou, ktorá má za následok jeho zrušenie kasačným súdom v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že správny súd vec nesprávne právne posúdil.
22. Kasačný súd v inom konaní (totožných účastníkov konania a totožnej veci) sp. zn. 6Ssk/ 126/2025 dňa 30. októbra 2025 rozhodol o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 13Sas/11/2024 zo dňa 02. júla 2025. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Č.j.: UPS/US1/OPHNNVD/ SOC/2024/14540-0004 Km zo dňa 23. septembra 2024, ktoré správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, je v súlade so zákonom, preto podľa § 462 ods. 3 SSP kasačný súd rozhodnutie správneho súdu sp. zn. 13Sas/11/2024 zmenil tak, že žalobu žalobkyne o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy o znížení výšky náhradného výživného pre oprávnenú osobu P. U., nar. XX. J. XXXX poskytovanú v sume 350,- eur mesačne na sumu 250,42 eur mesačne od 01. júla 2024, zamietol. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 13Sas/11/2024, na ktoré správny súd v danej veci odkázal, je zrejmé, že správny súd vec nesprávne právne posúdil.
23. Inštitút náhradného výživného predstavuje prostriedok na zabezpečenie ústavou garantovanej zvýšenej ochrany detí a mladistvých. Podľa čl. 41 ods. 1 (druhá veta) Ústavy SR sa zaručuje osobitná ochrana detí a mladistvých. Zákon o náhradnom výživnom tak vnáša do praxe princíp zvýšenej ochrany mladistvých a detí, a to konkrétne tých, ktoré sú ohrozené neplnením vyživovacej povinnosti. Inštitút náhradného výživného je významným preventívnym prvkom, ktorého účelom je predchádzať stavu hmotnej núdze mladistvých a detí. Podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na náhradné výživné má nezaopatrené dieťa v prípade, že nedochádza k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany povinnej osoby, ktorej bola vyživovacia povinnosť stanovená na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo na základe dohody schválenej súdom.
24. Podľa § 4 písm. a) zákona č. 201/2008 Z.z. náhradné výživné, na ktoré má nárok oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo druhého bodu, je vo výške 1/ výživného určeného rozhodnutím súdu, alebo 2/ rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase.
25. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 201/2008 Z. z. úrad vypláca náhradné výživné poberateľovi náhradného výživného v hotovosti mesačne pozadu, najskôr od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Náhradné výživné sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. Náhradné výživné sa nevypláca do cudziny.
26. Podľa § 15 ods. 5 písm. b) zákona č. 201/2008 Z.z., ak sa výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného uskutočňuje v cudzine časť sumy vymoženej istiny pohľadávky na výživnom najviac v sume výživného určeného rozhodnutím súdu sa považuje za sumu istiny vymoženého bežného výživného za kalendárny mesiac, v ktorom bola platba prijatá na účet
centra. 27. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že: - žalobkyňa podala dňa 27. marca 2024 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov žiadosť o náhradné výživné na nezaopatrené dieťa U. P., nar. XX. J. XXXX. Žiadosť o poskytnutie náhradného výživného podala z dôvodu neplatenia výživného povinnou osobou vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou; - rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 30P/248/2021-96 zo dňa 06. decembra 2022 preukázala, že otec je povinný prispievať na výživu mal. P. sumou vo výške 350,- eur mesačne, k rukám matky vždy do 15. dňa mesiaca vopred, počnúc doručením rozsudku; - Okresný súd Banská Bystrica podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov upovedomil, že dňa 03. januára 2024 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Michaela Dlhopolcová, so sídlom exekútorského úradu Lazovná, 974 01 Banská Bystrica; - z oznámenia o stave exekúcie - priebežné zo dňa 21. februára 2024 bolo zistené, že vo veci exekúcie č. 404EX 4/24 bola začatá exekúcia na vymoženie pohľadávky vo výške 12950,- eur, jej príslušenstva a trov exekúcie, - Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže dňa 23. mája 2024 potvrdilo, že zákonná zástupkyňa oprávnenej P. U. požiadala dňa 22. apríla 2024 o pomoc pri vymáhaní výživného od povinnej osoby bytom v Českej republike. Dňa 23. mája 2024 bol návrh na uznanie a výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného postúpený prijímajúcemu orgánu
v Českej republike; - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov dňa 11. júna 2024 oznámil Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Špitálska 2206/8, Bratislava, že podľa § 15 ods. 4 a § 12 ods. 4 písm. a) bod 2 zákona č. 201/2008 Z.z. poskytuje od 01. mája 2024 náhradné výživné pre oprávnenú osobu P. U. v sume 350,- eur mesačne; - povinná osoba dňa 15. októbra 2024 prostredníctvom Centra zaplatila výživné 102,48 eur. Nakoľko platba neprevyšuje sumu bežného výživného, bola celá suma zaslaná žiadateľke; - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov dňa 06. novembra 2024 rozhodol podľa § 9 ods. 3 zákona č. 201/2008 Z. z. o znížení výšky náhradného výživného pre oprávnenú osobu U. P. poskytovanú v sume 350,- eur mesačne na sumu 247,52 eur mesačne od 01. októbra 2024.
28. Kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach a vo veciach správneho trestania správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda
preskúmal, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 29.
Rovnako kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07). Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež
právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“
30. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).
31. Správny súd sa vyššie uvádzanými zásadami súdneho konania dôsledne neriadil. Napriek tomu, že pred rozhodnutím o správnej žalobe mal za preukázateľne zistené, že žiadosťou spísanou dňa 27. marca 2024 žalobkyňa požiadala úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné na nezaopatrené dieťa z dôvodu neplatenia výživného povinnou osobou vo výške 350,- eur mesačne, t. j. vo výške určenej rozhodnutím súdu. Z dôvodu neplatenia výživného povinnou osobou bola podľa oznámenia súdnej exekútorky JUDr.
Michaely Dlhopolcovej z februára 2024 začatá exekúcia na vymoženie dlžného výživného (12950,- eur) a jej príslušenstva. Matka nezaopatreného dieťaťa v apríli 2024 požiadala o pomoc pri vymáhaní výživného od povinnej osoby bytom v Českej republike aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Z výsledkov vykonaného dokazovania tak bolo preukázateľne zistené, že od mája 2024 prvostupňový orgán poskytol náhradné výživné pre oprávnenú osobu v sume 350,- eur mesačne. Centrom bolo prvýkrát v júli 2024 prvostupňovému orgánu oznámené, že bola prijatá platba výživného, ktorá neprevyšovala sumu bežného výživného, preto prvostupňový orgán dňa 06. augusta 2024 prvýkrát rozhodol podľa § 9 ods. 3 zákona č. 201/2008 Z. z. o znížení výšky náhradného výživného pre oprávnenú osobu poskytovanú v sume 350,- eur mesačne na sumu 250,42 eur mesačne. Kasačný súd sa s právnym posúdením prvostupňového orgánu zo 06. augusta 2024 a zhodne aj žalovaného zo dňa 23. septembra 2024, stotožnil (sp. zn. 6Ssk/126/2025). Povinná osoba aj dňa 15. októbra
2024 prostredníctvom Centra zaplatila výživné 102,48 eur; nakoľko platba neprevyšovala sumu bežného výživného, bola celá suma zaslaná žiadateľke. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov dňa 06. novembra 2024 opäť vydal preskúmavané rozhodnutie podľa § 9 ods. 3 zákona č. 201/2008 Z. z. o znížení výšky náhradného výživného pre oprávnenú osobu U. P. poskytovanú v sume 350,- eur mesačne na sumu 247,52 eur mesačne od 01. októbra 2024.
32. V predmetnej veci sa kasačné námietky týkajú právneho posúdenia podľa § 9 ods. 3 zákona č. 201/2008 Z. z. o znížení výšky náhradného výživného pre oprávnenú osobu za mesiac október 2024. 33. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že Centrom vymožené výživné od povinnej osoby v mesiaci október 2024 je uhradeným dlžným výživným. Žalobkyňa vo svojich podaniach aktualizovala výšku dlžného výživného na nezaopatrené dieťa, ktoré sa vymáha súdnou exekútorkou JUDr. Michaelou Dlhopolcovou v exekučnom konaní vedenom na jej exekútorskom úrade sp. zn. 404EX 4/24. Podľa názoru kasačného súdu je takéto vyčíslenie dlžného výživného pre konanie o náhradné výživné vedené na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov bezpredmetné, a to z dôvodu, že časť sumy vymoženej istiny pohľadávky na výživnom (najviac v sume výživného určeného rozhodnutím súdu) sa považuje za sumu istiny vymoženého bežného výživného za kalendárny mesiac, v ktorom bola platba prijatá na účet centra, a to podľa § 15 ods. 5 písm. b) zákona č. 201/2008 Z. z.
34. S poukazom na § 462 ods. 1 SSP najvyšší správny súd preskúmavaný rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude v zmysle vyššie uvedených právnych názorov najvyššieho správneho súdu (§ 469 SSP) vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť.
Správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. 35. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. októbra 2025