← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 5. 2025

6Ssk/135/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100423.1

ZamietaZrušujeNevyhovujePotvrdzujeMeníVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
16Sas/5/2024
IČS
0924100423
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: W. Q., narodená X. M. XXXX, trvale bytom Y. XXX, N., právne zast.: JUDr. Eva Mikulová, advokátka, Vajanského 43, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností Košice, Zádielská 2, 043 32 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/ 11195 zo dňa 14. októbra 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo 17. júla 2024, č. k. 16Sa/5/2024-24, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 16Sa/5/2024-24 zo 17. júla 2024 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/11195 zo dňa 14. októbra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov správneho a kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 17. júla 2024, č. k. 16Sa/5/2024-24, postupom podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z.

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/11195 zo dňa 14. októbra 2022, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2022/ 92771-3 z 13. júna 2022.

Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 38 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z.z.) nevyhovel žiadosti, ktorú podala žalobkyňa dňa 14. januára 2022 a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie (ďalej len ,,príspevok“).

2. Správny súd okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkam žalobkyne, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného aj mimo žalobných námietok. K podstatnej námietke žalobkyne spočívajúcej v nesprávnom určení jej diagnózy, správny súd uviedol, že správny súd nie je dostatočne medicínsky erudovaný, preto môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia, ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť, napr. v tom smere, že by vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery funkčnej poruchy.

Správny súd dal do pozornosti, že posudkový lekár posudzuje splnenie hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie peňažného príspevku objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí, toto ochorenie subjektívne prežíva či vníma na úrovni symptómov (napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania bolesti pri tej istej príčine).

V danom konkrétnom prípade, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že pre účely posúdenia zdravotného stavu žalobkyne boli bezo-zvyšku zohľadnené a vyhodnotené závery lekárskych správ zo všetkých odborných vyšetrení žalobkyne a tieto ich závery s týmito lekárskymi správami a ich diagnostickými závermi plne korešpondujú. Preto podľa správneho súdu je neopodstatnenou námietka žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol úplne posúdený (dokonca nesprávne posúdený), pričom v tomto smere žalobkyňa nepreukázala, že by v tomto procese posudzovania jej zdravotného stavu posudkovým lekárom boli opomenuté alebo nezohľadnené niektoré z jej lekárskych správ a v tomto ohľade z administratívneho spisu nezistil pochybenie ani správny súd. Správny súd môže lekárskym posudkom vytknúť len nedostatok jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti, čo v konkrétnom prípade žalobkyne nenastalo. Medicínske hľadisko, teda zistenia a závery lekára, je súd povinný rešpektovať. Súd nemá dôvod pochybovať o diagnóze, ktorú stanovili dvaja

posudkoví lekári na „Chronický zápal čriev, divertikulitída, divertikulóza, čiastočné resekcie čreva alebo iné črevné poruchy s trvalými symptómami (napríklad hnačky, spazmy a pod.)“ K námietke žalobkyne, že týmto netrpí, súd uvádza, že ani bezo zvyšku nemusí, to nie je potrebné, postačuje, ak je naplnená niektorá z diagnóz uvedených v prílohe č. 3: X.C_1b, dokonca postačuje aj podobnosť diagnózy, viď ust. § 12 ods. 4 ZPP.

3. Správny súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dôvodom pre nepriznanie príspevku bolo to, že žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky pre priznanie príspevku v zmysle § 14 ods. 7, teda netrpí žiadnou poruchou podľa prílohy č. 5 k ZPP. Žalobkyňa sa domáhala priznania príspevku pre poruchu uvedenú v II. skupine, písm. c): syndróm krátkeho čreva so skrátením čreva viac ako 100 cm s prejavmi malabsorpcie.

Zákon tu neuvádza, ktoré črevo by malo byť skrátené, ani to, že by sa nemalo spočítavať skrátenie hrubého a tenkého čreva, ako uvádzal na pojednávaní zástupca žalovaného. Žalobkyni dáva súd v tomto za pravdu, že pokiaľ má skrátené tenké črevo o 100 cm a hrubé črevo o 40 cm, tak napĺňa podmienku syndrómu skráteného čreva, polovica uvedenej poruchy je teda naplnená, avšak zákon pokračuje ďalej, kde pre priznanie príspevku vyžaduje aj to, aby tu existovali prejavy malabsorpcie. Túto časť žalobkyňa preukázateľne nespĺňa, pretože má podľa lekára primeranú váhu, preto jej tento príspevok nemohol byť priznaný.

4. K námietke žalobkyne o nesprávnosti jej diagnózy a diagnózy, ktorej určenia sa sama domáha, súd pripomína, že tvrdená porucha zvieračov bola žalobkyni dostatočným spôsobom vyvrátená v komplexnom posudku, súd v tomto smere poukazuje na dôkaz azda najrelevantnejší, a tým je vyšetrenie zo dňa 16. decembra 2021, keď bola vyšetrená počítačovou retroanálnou sfinkteromanometriou s výsledkom ,,análny kanál má primeraný bazálny tonus, prítomný je normálny aktívny tonus zvierača a reflexná reaktivita na stresové manévre, t. j. normálne hodnoty retroanálnej manometrie, objektívne nie je zistená ťažká porucha konečníkového zvierača, preto nejde o inkontinenciu stolice III. stupňa.“

5. Správny súd tiež dôkladne preštudoval znalecké posudky, ktoré do konania doložila žalobkyňa, ktoré odhliadnuc od toho, že sú staršieho dáta (z rokov 2010 a 2014), žiadnym spôsobom nevyvracajú skutočnosti uvádzané v komplexnom posudku a žiadnym spôsobom neuvádzajú, že by žalobkyňa mala trpieť na diagnózu, ktorej sa domáha. Súd zároveň uviedol, že vyššia miera funkčnej poruchy sama o sebe nezakladá automaticky nárok na priznanie

príspevku. Aj v prípade určenia vyššej miery funkčnej poruchy (teda stanovenie inej diagnózy, takej, akú si predstavuje žalobkyňa, nech už je akákoľvek) by bol stav žalobkyne prešetrovaný rovnakým spôsobom, t. j. či spĺňa zákonné predpoklady na priznanie príspevku, v tomto prípade, či má niektorú z diagnóz uvedenú v prílohe č. 5 k ZPP.

6. V súhrne uvedeného mal správny súd za to, že žalovaný vec správne právne posúdil, skutkový stav zistil dostatočne a jeho rozhodnutie je preskúmateľné, teda súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mal napadnuté rozhodnutie zrušiť v zmysle žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písmeno c), d), e) SSP, pričom žalovaný nenaplnil literu uvedeného ustanovenia § 191 ods. 1 ani v žiadnom inom ohľade, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila tejto dôvodne vynaložené trovy konania.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

8. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a?to z?dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm.?f) a písm. g) SSP. 9. Sťažovateľka sa nestotožnila s tvrdením správneho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku k predloženým znaleckým posudkom. Správny súd uviedol, že tieto žiadnym spôsobom nevyvracajú skutočnosti uvádzané v komplexnom posudku a žiadnym spôsobom neuvádzajú, že by sťažovateľka mala trpieť na diagnózu, ktorej sa domáha. Uviedla, že jej stav bol spôsobený neodborným operačným zákrokom v roku 1997. Zdravotné dôsledky, ktorými trpí, sú trvalého rázu. Pokiaľ súd tvrdí, že preštudoval aj zdravotnú dokumentáciu predloženú sťažovateľkou a uvádza, že žiadnym spôsobom nevyvracajú skutočnosti uvedené v posudku, s týmto tvrdením nemôže súhlasiť, pretože už len komplexný posudok predložený žalovanou podrobne popisuje diagnózu, ktorou žalobkyňa trpí, teda syndróm skráteného čreva a zmiešaná inkontinencia III. stupňa a na viacerých miestach poukazuje na skutočnosť, že s touto diagnózou je spojená malabsorpcia.

10. V kasačnej sťažnosti sťažovateľka ďalej uvádza, že žalovaný zamietnutie príspevku postavil na argumentácii, že táto netrpí malabsorpciou, pretože má nadváhu. Malabsorpčný syndróm zahrňuje všetky stavy, pri ktorých dochádza k poruchám trávenia a vstrebávania základných živín a ku vzniku chorobných stavov z nedostatku týchto látok. Malabsorpčný syndróm môže byť spôsobený radou rôznych ochorení a je sprevádzaný širokým spektrom klinických prejavov, symptómov i biochemických nálezov.

V kasačnej sťažnosti sťažovateľka vypísala, čo patrí medzi klinické prejavy malabsorpcie. Uviedla, že sa môžu správne vstrebávať tuky a cukry, čo môže mať vplyv na jej hmotnosť. Ako vyplýva z nie jednej predloženej lekárskej správy, sťažovateľke sa predovšetkým správne nevstrebávajú vitamíny, trpí nedostatkom vitamínu B12, navyše sa u nej objavujú aj ďalšie znaky malabsorpcie.

Dala do pozornosti, že sa lieči aj na štítnu žľazu. Nesprávne fungovanie štítnej žľazy ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu v tele, pacienti trpia prírastkom na hmotnosti, čo nebolo vôbec pri posudzovaní hmotnosti zohľadnené. Užíva vo vysokých dávkach Euthyrox a L-thyroxin, predpísané endokrinológom. Navyše sťažovateľka dopĺňa svoju stravu o nutričnú podporu Nutridrink multifibre - nutričný nápoj špeciálne vyvinutý pre pacientov, na diétny režim pri podvýžive súvisiacej s podvýživou, vysokoenergetická nutrične kompletná tekutá výživa s vlákninou. 11.

Na základe uvedeného právne posúdenie veci správnym súdom považuje sťažovateľka za nesprávne, pričom uvádza, že nesprávnosť právneho posúdenia správnym súdom spočíva v tom, že správny súd tak, ako aj žalovaný, si za rozhodujúce kritérium pre splnenie, resp. nesplnenie podmienky na priznanie príspevku, určil, že prejavy malabsorpcie, nie sú u nej prítomné, pretože má primeranú hmotnosť, až nadhmotnosť, ale vôbec nezohľadnili ďalšie ochorenia, lieky a podporu výživy, ktoré môžu mať vplyv na tvrdenú nadhmotnosť, predovšetkým nebol zohľadnený predložený znalecký posudok č. 13/2015 vypracovaného znalcom MUDr. Rudolfom Sokolom, MPH a ďalšie lekárske správy, v ktorých malabsorpcia bola potvrdená, rovnako aj rovnakou vadou, teda nezohľadnenie zdravotného stavu sťažovateľky vo všetkých súvislostiach, trpia aj lekárske posudky vypracované žalovaným, z tohto dôvodu ich považuje sťažovateľka za nedostatočné, nejednoznačné, neúplné a nepresvedčivé.

12. Na záver sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že syndrómom krátkeho čreva trpí od roku 1997, s týmto ochorením sa musela naučiť žiť a stojí to veľa námahy a finančných prostriedkov, aby sa udržiavala v čo možno najlepšom zdravotnom stave vzhľadom na jej diagnózy. Dodržiava prísnu hygienu, pozná svoje telo, vie kedy, čo a v akých množstvách môže zjesť, dáva si pozor na stravu, dodržiava diétne stravovanie, berie doplnky stravy, aby telu dopĺňala potrebnú výživu. Netrpí ochorením dolných končatín, nemá problémy s chôdzou, preto považuje poznámky o tom, že prišla na 6 cm opätkoch za zbytočné, majúce snahu budiť nesprávny dojem.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby najvyšší správny súd ako kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil rozsudok správneho súdu sp. zn. 16Sa/5/2024 zo dňa 17. júla 2024 o zamietnutí žaloby tak, že zruší rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/11195 zo dňa 14. októbra 2022 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 22. októbra 2024.

Uviedol, že trvá na svojom vyjadrení číslo 2023/7130-1 z 11. mája 2023 a vyjadrení posudkového lekára zo dňa 27. apríla 2023, ako aj na námietkach uvedených k správnej žalobe na súdnom pojednávaní dňa 17. júla 2024, týkajúcich sa preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za vecne správne a vydané v súlade so zákonom NR SR č. 447/

2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ostatnými platnými právnymi predpismi. S poukazom na uvedené sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu, v zmysle ktorého podľa § 190 SSP bola správna žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne je dôvodná.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20. Podľa § 199 ods. 1 písm. d) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022 /11195 zo dňa 14. októbra 2022, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OPPnKŤZPaPP/ SOC/2022/92771-3 z 13. júna 2022.

Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti, ktorú podala žalobkyňa dňa 14. januára 2022 a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie.

22. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. v oblasti zvýšených výdavkov sa kompenzujú zvýšené výdavky na diétne stravovanie. 23. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. účelom kompenzácie v oblasti zvýšených výdavkov je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.

24. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

25. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 14 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ak má chorobu alebo poruchu uvedenú v prílohe č. 5.

27. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobkyňa žiadosťou zo 14. januára 2022 na predpísanom tlačive požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie; - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 13. júna 2022, číslo: PO2/OPPnKŤZPaPP/ SOC/2022/92771-3 žiadosti nevyhovel a príslušný žiadaný peňažný príspevok jej nepriznal z dôvodu, že podľa komplexného posudku úradu posudzovaná nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie; [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia predstavoval Komplexný posudok zo 7. júna 2022 (podľa predloženej zdravotnej dokumentácie a jej posúdení posudkovým lekárom referátu posudkových činností ÚPSVaR Prešov bolo zistené, že zdravotné postihnutie posudzovanej nepatrí do skupiny chorôb a porúch, ktoré odôvodňujú priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v zmysle prílohy č. 5

zákona č. 447/2008 Z. z. V zdravotnej dokumentácii posudzovanej absentujú odborné lekárske nálezy, ktoré by u menovanej potvrdzovali prejavy malnutrície, ťažkú poruchu príjmu potravy, či neprimeraný pokles hmotnosti. Posudzovaná je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím pre opakované hnačkovité stolice po čiastočnej resekcii tenkého čreva, cca 1/3, čo činí asi 100 cm, s resekciou časti hrubého čreva, s end to end anastomózou ileoascendento, so zníženou hladinou pankreatickej elastázy so syndrómom krátkeho čreva, bez dokázaných prejavov malabsorpcie pri fyziologických hodnotách pečeňových testov, hemogramu, s primeranou hmotnosťou, napriek kachexii popisovanej gastroentorológom (bez dokumentovania stavu výživy, bez uvedenia hmotnosti a výšky. Parametre krvného obrazu a biochémia sú v norme. Pri sociálno - posudkovej činnosti menovaná uviedla výšku 158 cm a hmotnosť 75 kg, čo vyvracia záver gastroenterológa)]; - na odvolanie žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím zo 14. októbra 2022, číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/11195 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil

prvostupňové správne rozhodnutie zo 7. júna 2022, nepriznal z dôvodu, že podľa komplexného posudku ústredia posudzovaná nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Pri výkone druhostupňovej lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár ústredia vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii úradu, ako aj z osobného vyšetrenia zo dňa 15. augusta 2022, pričom zohľadnil všetky odborné lekárske nálezy tak, ako je to uvedené v lekárskom posudku zo dňa 2. septembra 2022 a v jeho záveroch; [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia predstavoval Komplexný lekársky posudok z 27. septembra 2022 (podľa ktorého žalobkyňa nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie z dôvodu, že nemá zdravotné postihnutie na účely poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Posudzovaná má odstránených 100 cm tenkého čreva, avšak v prílohe č. 5 je obsiahnutý syndróm krátkeho čreva so skrátením viac ako 100 cm aj s prejavmi malabsorpcie.

Posudzovaná nemá prejavy malabsorpcie ani maldigescie, má primeranú hmotnosť až nadhmotnosť, pri výške 156 cm, váha 83,2 kg, BMI 34,19, biochemicky má v norme pečeňové testy, pankreatické enzýmy, minerály, pri syndróme skráteného čreva je ľahko malokrvná, parenterálne má 1x za 2 týždne injekčne aplikovaný vitamín B12 a užíva kyselinu listovú v tabletkách.)]; - následne na základe podanej správnej žaloby správny súd rozsudkom zo 17. júla 2024, č. k. 16Sa/5/2024-24 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/11195 zo dňa 14. októbra 2022, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2022/92771-3 z 13. júna 2022; [žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky pre priznanie príspevku v zmysle § 14 ods. 7, teda netrpí žiadnou poruchou podľa prílohy č. 5 k ZPP. Žalobkyňa sa domáhala priznania príspevku

pre poruchu uvedenú v II. skupine, písm. c): syndróm krátkeho čreva so skrátením čreva viac ako 100 cm s prejavmi malabsorpcie. Zákon tu neuvádza, ktoré črevo by malo byť skrátené, ani to, že by sa nemalo spočítavať skrátenie hrubého a tenkého čreva, ako uvádzal na pojednávaní zástupca žalovaného. Žalobkyni dáva súd v tomto za pravdu, že pokiaľ má skrátené tenké črevo o 100 cm a hrubé črevo o 40 cm, tak napĺňa podmienku syndrómu skráteného čreva, polovica uvedenej poruchy je teda naplnená, avšak zákon pokračuje ďalej, kde pre priznanie príspevku vyžaduje aj to, aby tu existovali prejavy malabsorpcie. Túto časť žalobkyňa preukázateľne nespĺňa, pretože má podľa lekára primeranú váhu, preto jej tento príspevok nemohol byť priznaný].

28. Kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti SSP (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver (rozsudok najvyššieho správneho súdu z 26. apríla 2023, sp. zn. 7Ssk/161/2022).

29. Zákon č. 447/2008 Z.z. (ďalej aj „zákon“) upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Jeho cieľom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených predmetným zákonom (§ 1 zákona). Jedným z prostriedkov kompenzácie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti zvýšených výdavkov je peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie upravený v § 8 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 7 zákona.

30. V zmysle § 14 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ak má chorobu alebo poruchu uvedenú v prílohe č. 5. V predmetnej veci nebola spornou tá skutočnosť, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so stanovenou mierou funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časti X.C_1.b) zákona č. 447/2008 Z.z. - Chronický zápal čriev, divertikulitída, divertikulóza, čiastočné resekcie čreva alebo iné črevné poruchy s trvalými symptómami (napríklad hnačky, spazmy a pod.).

Sporným však zostalo posúdenie kľúčovej podmienky, a to, či má chorobu alebo poruchu uvedenú v prílohe č. 5 zákona č. 447/2008 Z.z., v danom prípade syndróm krátkeho čreva so skrátením viac ako 100 cm aj s prejavmi malabsorpcie (II. skupina písm. c/), a teda, či žalobkyňa je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. 31. Žalovaný v tomto smere dospel k záveru, že žalobkyňa nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, nakoľko nemá chorobu ani poruchu uvedené v prílohe č. 5 skupiny I., II., III. zákona č. 447/2008 Z.z. (bližšie zdôvodnenie bod 27). Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, avšak aplikujúc chorobu alebo poruchu podľa II. skupiny písm. c) prílohy č. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. žalobkyni dal za pravdu, že pokiaľ má skrátené tenké črevo o 100 cm a hrubé črevo o 40 cm, tak napĺňa podmienku syndrómu skráteného čreva. Polovicu uvedenej poruchy považoval za naplnenú, uviedol ale, že zákon pokračuje ďalej, kde pre priznanie príspevku vyžaduje aj to, aby tu existovali prejavy malabsorpcie.

Túto časť žalobkyňa podľa názoru správneho súdu preukázateľne nespĺňa, pretože má podľa lekára primeranú váhu, preto jej tento príspevok nemohol byť priznaný. 32. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, určovanie miery funkčnej poruchy, ako aj posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (bližšie pozri § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.), je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z.z.). Najvyšší správny súd ďalej

zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, rovnako tak vo vzťahu k posudzovaniu sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a tiež k posudzovaniu jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa uplatňujúceho si konkrétny nárok vecne upravený zákonom č. 447/2008 Z.z., v tomto prípade žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie.

Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že v zmysle ustanovenia § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný posudok, ktorý sa v súlade s § 15 ods. 1 menovaného zákona vypracúva na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona. Súd nie je oprávnený posudzovať správnosť záverov uvedených v príslušnom lekárskom posudku, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a či posudkový lekár vzal zreteľ na všetky relevantné účastníkom do konania doložené lekárske nálezy a svoje závery dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

33. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu v tu prejednávanom prípade posudkovým lekárom vypracovaný lekársky posudok takéto náležitosti nespĺňa. V posudkoch (lekárskom a komplexnom) je síce uvedené, že vzali do úvahy všetky predložené lekárske správy, podľa názoru najvyššieho správneho súdu sa s nimi riadne nevysporiadali. Podľa lekárskeho posudku

z 2. septembra 2022 posudzovaná (žalobkyňa) nemá prejavy malabsorpcie ani maldigescie, má primeranú hmotnosť, až nadhmotnosť, pri výške 156 cm, váha 83,2 kg, BMI 34,19, biochemicky má v norme pečeňové testy, pankreatické enzýmy, minerály, pri syndróme skráteného čreva je ľahko malokrvná, parenterálne má 1x za 2 týždne injekčne aplikovaný vitamín B12 a užíva kyselinu listovú v tabletkách. Závery posudkového lekára následne pretavil do svojho rozhodnutia aj žalovaný. Najvyšší správny súd poukazuje na: i. záver lekárskej správy Gastroenterologického centra ASSIDUO, IBDcentrum s.r.o. z 15. februára

2022 . . .laktózová intolerancia (10%), malabsorbcia žlčových kyselín pri ileocekálnej resekcii, normochrómna anémia ľahkého stupňa,. . . ii. záver gastroenterologického vyšetrenia W.. R. N. z 10. januára 2022 . . .syndróm krátkeho čreva s inkontinenciou stolice, predpísal nutričnú podporu Nutridrink Multi Fibre, ide o chronický, trvalý stav, skôr s nepriaznivou prognózou.

. . iii. záver endokrinologickej ambulancie z 25. februára 2022 . . .autoim. tyreoiditíva v subst. liečbe. S týmito správami a závermi v nej obsiahnutými sa podľa názoru najvyššieho správneho súdu nevysporiadal posudkový lekár dostatočne. Konkrétne zdôvodnenie, že žalobkyňa netrpí prejavmi malabsorpcie pre primeranú hmotnosť až nadhmotnosť neposúdil v spojení so záverečnou správou endokrinologickej ambulancie, rovnako, aký vplyv na hmotnosť žalobkyne má užívanie spomínaných Nutridrinkov. Hnačkovitá stolica, laktózová intolerancia, malabsorpcia žlčových kyselín, anémia ľahkého stupňa, to všetko ako možné prejavy malabsorpcie, s ktorými sa podľa názoru najvyššieho správneho súdu posudkový lekár v lekárskej správe dostatočne nevysporiadal. Najvyšší správny súd si v plnej miere uvedomuje, že len posudkovým lekárom žalovaného bolo zákonom zverené posudzovanie zdravotného stavu fyzických osôb za účelom priznania peňažných príspevkov na kompenzáciu, zároveň však o správnosti takého posúdenia nemôžu byť žiadne pochybnosti a posudkoví lekári by mali

dať jednoznačnú odpoveď, prečo niektoré závery odborných lekárov nebolo možné zohľadniť pri posudzovaní nároku žalobcu na peňažný príspevok na kompenzáciu. Je potrebné riadne a presvedčivo posúdiť, či tieto skutočnosti nezakladajú odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo vzťahu k prejavom malabsorpcie.

34. Ako už bolo vyššie viackrát spomenuté, v prípade žalobkyne prichádza na účely priznania peňažného príspevku na zvýšené náklady na diétne stravovanie choroba alebo porucha podľa prílohy č. 5 (II. skupina písm. c/) zákona č. 447/2008 a síce syndróm krátkeho čreva so skrátením viac ako 100 cm v spojení s prejavmi malabsorpcie. Správne orgány opakovane vo svojich rozhodnutiach dôvodia nepriznanie prejednávaného kompenzačného príspevku okrem absencie prejavov malabsorpcie, aj v prípade žalobkyne skrátením čreva cca 100 cm pri zákonom požadovanom skrátení viac ako 100 cm. Najvyšší správny súd považuje takýto postup orgánov verejnej správy za prísne formalistický, nezohľadňujúci konkrétne okolnosti predmetnej veci, čo je v rozpore so sledovaným účelom zákona č. 447/2008 Z.z.

35. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Základom interpretácie a aplikácie článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva

pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. V tejto súvislosti najvyšší správny súd dopĺňa, že orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú teda pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, avšak s tým, že viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Predmetné ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 341/07). Ústavný súd Slovenskej republiky princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota

a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 7/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 365; zhodne I. ÚS44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s.

382). Možno tiež v tejto súvislosti poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. I. ÚS 306/2010, podľa ktorého cit.: „ (. . .) Orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych

princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ (v obdobnom zmysle pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017).

36. Najvyšší správny súd konštatuje, že za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď.

Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí či opatrenia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pokiaľ ide o nedostatky v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu, najvyšší správny súd považuje tieto za nedostatky zásadného charakteru spočívajúce v nedostatočnom zhodnotení kritérií potrebných pre ustálenie záveru o odkázanosti žalobkyne na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie podľa zákona č. 447/2008 Z.z.

37. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného s akcentom na požiadavky kladené na preskúmateľnosť rozhodnutí najvyšší správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu tieto požiadavky nespĺňa. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku (v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni s tým, že ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (§ 59 ods. 2 Správneho poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že pre odvolacie konanie podľa Správneho poriadku je typický (úplný) apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej.

Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (teda nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania), a to nielen jeho výrokovú časť, ale aj jeho odôvodnenie, pričom odvolací orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska zákonnosti a aj správnosti. Posudzuje, či je dané rozhodnutie i vecne správne a účelné. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací orgán nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, skutkovými zisteniami ani právnym názorom prvostupňového

správneho orgánu. Odvolací orgán je povinný, ak je to nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo zistené nedostatky odstrániť. Účastníci konania, ako aj zúčastnená osoba sú oprávnení navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie podkladov aj v priebehu odvolacieho konania. Rovnako možno poukázať na fakt, že odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania (§ 59 ods. 3 Správneho poriadku) (rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 20.04.2023, sp. zn. 6Ssk/33/2021).

38. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo treba zrušiť z dôvodu ustanoveného v § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto najvyšší správny súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 39. Žalovaný bude v ďalšom konaní viazaný právnymi názormi vyslovenými v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP). Jeho úlohou teda bude nanovo posúdiť odkázanosť žalobkyne na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a na tento účel náležitým spôsobom vyhodnotiť, či zdravotný stav žalobkyne z predložených lekárskych správ možno subsumovať pod chorobu/poruchu syndrómu krátkeho čreva so skrátením viac ako 100

cm aj s prejavmi malabsorpcie (II. skupina písm. c/ prílohy č. 5 zákona č. 447/2008 Z. z.). 40. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa § 167 ods. 1 samostatne, ako aj v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konaní oboch stupňov.

41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. mája 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/135/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik