6Ssk/136/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Q. Q., O. XXX/X, J., zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 24. 10. 2020, číslo: XXX XXX XXXX X, o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. augusta 2022 , č. k. 24Sa/33/2020-76, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

XXX XXX XXXX X, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie Q. Q. - žiadateľa o starobný dôchodok, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. júla 2020 vo veci priznania starobného dôchodku a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Sociálna poisťovňa, ústredie (prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. júla 2020 zamietla žiadosť o starobný dôchodok podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so zamietnutím žiadosti o starobný dôchodok, pretože prvostupňový orgán nepostupoval v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/ 12/2018 zo dňa 29. januára 2020.

pracovnej kategórie. Z vykonaného dokazovania správnym orgánom vyplynulo, že: - základnú vojenskú službu vykonávanú od 30. septembra 1976 do 26. septembra 1978 nie je možné v súvislosti s § 12 ods. 2 zákona č. 121/1975 Z. z. a podľa § 18 zákona č. 100/ 1988 Zb. hodnotiť v I. pracovnej kategórii, nakoľko podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 20. februára 1981 účastník konania vykonával v období od 1. augusta 1976 do 31. decembra 1979 zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a až od 1. januára 1980 bol pracovne zaradený do II. pracovnej kategórie ako „kováč“; to znamená, že základná vojenská služba nebola obklopená zamestnaním I. (II.) pracovnej kategórie, - podľa nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia pracujúci poverený činnosťou v zahraničí, pokiaľ pracuje v tropických alebo inak zdravotne náročných oblastiach Afriky, s výnimkou Alžírskej republiky, Juhoafrickej republiky, Tunisu a Maroka sa na účely dôchodkového zabezpečenia zamestnania zaraďujú do II. pracovnej kategórie,

- v období od 7. júla 1988 do 5. septembra 1989 bol prostredníctvom zamestnávateľa Závody ťažkého strojárstva, kombinát, Inžiniersko-dodávateľská a projekčná organizácia Martin vyslaný pracovne do Líbye. Nakoľko účastník konania uvádzal, že na Slovensku pred pôsobením v Líbyi pracoval v profesii zaradenej do I. pracovnej kategórie, pričom tú istú profesiu vykonával aj v Líbyi v neporovnateľne ťažkých klimatických podmienkach, na základe zisťovania Sociálnej poisťovne, ústredie archívna spoločnosť BBK, s.r.o. miesto uloženia záznamov nearchívnej povahy v prílohe listu zo dňa 22. júla 2020 zaslala Sociálnej poisťovni, ústredie overené fotokópie pracovnej zmluvy, dodatku k pracovnej zmluve, pracovno-politické hodnotenie a mzdový list. Pracovno-politické hodnotenie zo dňa 1. augusta 1989 preukazuje skutočnosť, že účastník konania pracoval od 8. júla 1988 do 2. augusta 1989 v ZTS IDOP Z-11 Libya ako inštruktor - strojný kováč, na kovacích linkách č. 1 KHZ - 2000 a č. 5 LKL-250 a počas výkonu svojej práce v Líbyi sa v čo najväčšej miere snažil odvádzať svoje odborné a praktické vedomosti zvereným pracovníkom, ktorý pod

Vzhľadom na uvedené obdobie, kedy účastník konania bol pracovne zaradený na výkon práce v Líbyi, boli ním vykonávané práce zaradené do III. pracovnej kategórie a do II. pracovnej kategórie v súlade s nariadením vlády č. 117/1988 Zb. V zamestnaní I. pracovnej kategórie uvedenom v

Zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999 a zároveň k 31. decembru 1999 účastník konania nezískal náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a súčasne nezískal ani 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) a h), čím nesplnil ani podmienky na nárok na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

3. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo konštatoval, že aj z rozsudkov NS SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28. októbra 2009 a sp. zn. 1 So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015 vyplýva, že bez ohľadu na počet rokov zamestnania trvajúceho v I. kategórii, musí byť kumulatívne splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., a to, že zamestnanie v I. kategórii musí trvať k 31. 12. 1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku. Krajský súd uviedol, že práve zákonom č. 355/1999 Z.z. bolo predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I. pracovnej kategórie a služba do I. alebo II. kategórie funkcií až do 31. 12. 1999 (§ 14, § 130 a § 174 tohto zákona) a v § 175g ods. 2 bolo súčasne ustanovené, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa § 174, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ktorý nadobudol

5. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

9. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci konkrétne uviedol, že použitie § 174 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 175 g ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. považuje za diskriminačné. Vek 58 rokov sťažovateľ dovŕšil dňa XX.

Táto novela sa vzťahovala na skorší odchod do dôchodku. Nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. dovŕšením 58 rokov veku dňa XX. XX. XXXX.

XX. XXXX dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 6322 dní, t.j. 17 rokov a 117 dní v zamestnaní I. pracovnej kategórie a 335 dní v zamestnaní II. pracovnej kategórie, t.j. spolu 18 rokov a 87 dní. Na splnenie nároku sťažovateľa na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie je však nevyhnutné splnenie dvoch podmienok, a to 1/ aby jeho práca v Líbyi v dĺžke 426 dní bola uznaná v I. pracovnej kategórii a 2/ aby žalobca bol v pracovnom pomere k 31. 12. 1999 v I. pracovnej kategórii. Sťažovateľ predložil aj čestné prehlásenie zo dňa 25. 01. 2017 od svojho spolupracovníka P., ktorý taktiež pracoval v zahraničí v období od septembra 1989 do augusta 1990 a on bol zaradený do I. pracovnej kategórie. 10.

III.

11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 03. 10. 2022. 12. Dôvody, ktoré uviedol sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej. Kasačnú sťažnosť navrhla podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať sťažovateľovi náhradu trov konania. 13. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 31. 10. 2022 na vedomie.

IV.

januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo

funkcií. 25. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Žalobca túto zákonnú podmienku nesplnil, nakoľko jeho zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999.

27. Najvyšší správny súd mal preukázané, že žalobca požiadal žiadosťou z 13. januára 2017 o priznanie starobného dôchodku od 10. mája 2016. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zamestnaní I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zák. č. 100/1988 Zb. žalobca získal 14 rokov a 59 dní. Z vykonaného dokazovania oboznámením s obsahom spisov bolo preukázateľne zistené a žalobca vo svojich podaniach nespochybnil, že v období: · od 01. 08. 1976 do 31. 12. 1979 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie (v rámci tohto obdobia od 30. 09. 1976 do 26. 09. 1978 bol vojak na základnej vojenskej

Pracovno- politické hodnotenie zo dňa 1. augusta 1989 preukazuje skutočnosť, že účastník konania pracoval od 8. júla 1988 do 2. augusta 1989 v ZTS IDOP Z-11 Libya ako inštruktor -strojný kováč, na kovacích linkách č. 1 KHZ - 2000 a č. 5 LKL-250 a počas výkonu svojej práce v

Zo zisťovania vykonaného Sociálnou poisťovňou vyplynulo, že žalobca v období od 07. 07. 1988 do 05. 09. 1989 pracoval v Líbyi v klimaticky ťažkých podmienkach, ale pracoval najmä ako inštruktor, a preto nevykonával aj podľa zaradenia pracovnej činnosti podľa príslušného rezortného zoznamu tú istú prácu ako na Slovensku pred vyslaním do Líbye.

28. Druhým dôvodom, pre ktorý žalobca nesplnil zákonný nárok na starobný dôchodok, ktorý uplatnil žiadosťou z 13. 01. 2017, bola tá skutočnosť, že nesplnil zákonné podmienky uvedené v § 174 zák. č. 100/1988 Zb. S právnym názorom sťažovateľa, ktorý k aplikácii uvedeného zákonného ustanovenia uviedol v kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť, že podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999, za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. Ustanovenie § 175g bolo do zákona č. 100/1988 Zb. vložené novelou č. 355/1999 Zb. s účinnosťou od 22.12.1999. Došlo tým k predĺženiu obdobia

Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015. 29. K listinnému dôkazu - čestnému prehláseniu U. P., ktorý pracoval v čase od septembra 1989 do augusta 1990 prostredníctvom firmy ZTS IDOP na zahraničnej služobnej ceste, ktorá bola zaradená v rovnakej pracovnej kategórii ako v materskej firme, teda v I. pracovnej kategórii, kasačný súd poznamenáva, že U. P. v čestnom prehlásení nepotvrdil, že vykonával tú istú prácu v rovnakom období ako žalobca. V čestnom prehlásení nie je uvedený druh práce, ktorú U. P. v Líbyii vykonával. Druhým čestným prehlásením, ktoré podpísal V. V. vyplýva, že v roku 1996 pracoval ako riaditeľ vo firme Martinmetal a.s. a že v tom čase žalobca požiadal o pracovné preradenie zo zdravotných dôvodov po operácii chrbtice na prácu bez nadmernej fyzickej záťaže. Z obsahu spisov vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 11. 02. 2014 požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Za invalidného dôchodcu bol správnym orgánom uznaný od 27. 12. 2013 pre zdravotné postihnutie (bolesti driekovej chrbtice) zaradené do kapitoly XV

31. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností najvyšší správny súd vyhodnotil námietky sťažovateľa, ktorými namietala nezákonnosť rozsudku krajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ za nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, z ktorých dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.