6Ssk/136/2024

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Obec Rovinka, Hlavná 350, Rovinka, právne zast. Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 7713/12, Trenčín, IČO: 52471420, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania, so sídlom Limbová 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 3 zo dňa 7. júna 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave zo dňa 24. septembra 2024, č. k. BA-1S/213/2020-139, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania, ako poradný orgán Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, vydala uznesenie č. 3 zo 7. júna 2018 k posudku zamestnanca žalobcu Q. Š., ktorým schválila chorobu z povolania. V tesnej nadväznosti Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania vypracovala podľa § 31c zákona o ochrane zdravia stanovisko evidenčné číslo: 06/2018-3 zo 7. júna 2018, ktorým vyslovila, že Q. Š. má mať uznanú chorobu z

Správny súd poukázal, že Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania svojím výstupom nekonkretizuje subjektívne právo, resp. povinnosť upravenú v hmotnoprávnom predpise, vo vzťahu ku ktorej by mohlo byť vydané meritórne konečné rozhodnutie vo veci samej, ktorým by mohlo byť priamo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, a teda by bolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Svoju argumentáciu správny súd oprel o právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uzneseniach sp. zn. 9Sžsk/ 112/2019 z 11. decembra 2019 a sp. zn. 9Sžsk/87/2020 z 3. decembra 2020.

3. Správny súd sa zaoberal námietkou nedostatku pasívnej legitimácie vznesenej žalovaným, pričom túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že na opätovné posúdenie choroby z povolania je oprávnená Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania, ktorú zriaďuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky ako svoj poradný orgán (§ 31d ods. 1 zákona o ochrane zdravia). Nakoľko Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania nemá právnu subjektivitu (vyplýva to z jej štatútu), potom oprávneným subjektom je žalované ministerstvo s právnou subjektivitou, s dôvodným dovetkom Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania ako poradný orgán, ktorá napadnutú listinu vydala.

II.

5. Žalobca proti uzneseniu správneho súdu podal v?zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ oprel o dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), i) a j) SSP. Nesprávne právne posúdenie veci vidí sťažovateľ v postupe správneho súdu, ktorý odmietol správnu žalobu bez toho, aby viac skúmal, či ide o rozhodnutie alebo opatrenia, voči ktorému je možné podať správnu žalobu. Poukázal na ustanovenie § 31c ods. 5 zákona o ochrane, rozvoji a podpore verejného zdravia, z ktorého vyplýva záväznosť stanoviska celoslovenskej komisie k (ne)uznaniu choroby z povolania pre špecializované pracovisko, ktoré vydáva lekársky posudok. Sťažovateľ má za to, že uznesenie Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania je rozhodnutím, ktoré možno spolu s postupom žalovaného preskúmať súdom podľa SSP, nakoľko predmetné uznesenie Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania bolo vydané žalovaným ako orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a na základe neho bola choroba z povolania schválená vychádzajúc z predloženej zdravotnej dokumentácie p. Q. Š.. Z uvedeného má za to, že napadnuté uznesenie je spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu a na týchto právach ho ukrátiť. 7. Sťažovateľ poukazujúc na ustanovenia Zákonníka práce uvádza, že zamestnancovi môžu byť priznané tieto nároky (podľa toho, aké podmienky spĺňa): náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, jednorazové vyrovnanie, úrazová renta, náhrada spojená s liečením, z čoho vyplýva, že samotné uznanie zamestnanca trpiacim chorobou z povolania má priamo účinky pre zamestnávateľa, pretože sa naňho aplikujú príslušné ustanovenia.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne uviedol svoj právny názor, a to taký, že vec je potrebné ešte raz prejednať, pričom neuviedol, že ide o vec, ktorej preskúmanie je vylúčené, práve naopak, uviedol súdu, aby postupoval v súlade so zákonom a vec znovu prejednal.

V zmysle uvedeného má za to, že rovnako i žalobca má právo vedieť, na základe akých skutočností žalovaný vyhodnotil chorobu z povolania. Neurčité rozhodnutie vzbudzuje neistotu v správnosť zistených záverov v rámci posúdenia choroby z povolania.

Výsledkom činnosti tohto orgánu je stanovisko k (ne)uznaniu choroby z povolania v konkrétnych prejednávaných prípadoch. Celoslovenská komisia svojím výstupom nekonkretizuje subjektívne právo, resp. povinnosť, upravenú v hmotnom právnom predpise. Nesúhlasí preto s názorom žalobcu, že Celoslovenská komisia rozhoduje o právnych pomeroch fyzických osôb a právnických osôb. Realizácia jej zákonom určených úloh, práve vzhľadom na jej špecifickosť, sa neuskutočňuje v medziach správneho konania, ktorého výsledkom je aplikácia právneho predpisu vo forme vydania individuálneho správneho aktu zakladajúce práva alebo povinnosti dotknutého

III.

13. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 14. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania (ďalej len "choroba z povolania") uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.

Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d. 16. Podľa § 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z., ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).

18. Podľa § 31d ods. 1,5 zákona č. 355/2007 Z.z., minister zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje celoslovenskú komisiu ako svoj poradný orgán na posudzovanie chorôb z povolania. Činnosť celoslovenskej komisie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky. Celoslovenská komisia a) posudzuje choroby z povolania podľa § 31a ods. 9 a 10; b) posudzuje opätovne uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania podľa § 31c; c) podáva ministerstvu návrhy na zmenu a doplnenie zoznamu chorôb z povolania. 19.

inak. To platí aj pre nariadenie opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4, ak § 59b neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na a) schvaľovanie národných referenčných centier podľa § 8 ods. 2, b) vydávanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa § 15 a 16, c) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e až 30g, d) uznanie choroby z povolania podľa § 31a a 31c.

21. Kasačný súd z podkladov súdneho a administratívneho spisu žalovaného mal za preukázateľne zistené, že dňa 16. decembra 2016 bolo zo strany Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava na základe žiadosti Univerzitnej nemocnice Bratislava, Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, vykonané prešetrenie spôsobu výkonu práce a pracovných podmienok v mieste výkonu práce zamestnanca Q. Š.. Dňa 3. novembra 2017 bol zo strany Špecializovaného pracoviska vydaný lekársky posudok č. 78/2017 o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania posudzovaného zamestnanca, ktorým bola uznaná choroba z povolania v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to ochorenie z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín - syndróm karpálneho tunela vpravo, číslo a názov choroby z povolania zo zoznamu chorôb z povolania: 29-4. Na základe žiadosti žalobcu o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania z 26. apríla 2018 Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania vydala uznesenie č. 3 zo 7. júna 2018, ktorého

22. Celoslovenská komisia zriadená ako poradný orgán ministra zdravotníctva, je za určitých, zákonom vymedzených podmienok oprávnená na vypracovanie stanoviska k uznaniu choroby z povolania, ktoré je podkladom pre vydanie lekárskeho posudku špecializovaným pracoviskom (Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, Univerzitná nemocnica Bratislava). Podľa § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. sa predpisy o správnom konaní nevzťahujú na uznanie choroby z povolania podľa § 31a a § 31c. Zo zákonného vymedzenia Celoslovenskej komisie, ako poradného orgánu sui generis bez právnej subjektivity, v spojení so zákonným vymedzením jej úloh vyplýva, že túto nemožno zadefinovať ako správny orgán, teda subjekt, ktorého činnosť je charakteristickou pre spravovanie štátu, s konkrétnou individuálnou rozhodovacou činnosťou, ktorá mu prináleží v zmysle zákona.

verejnej správy. Stanovisko k uznaniu choroby z povolania vydané Celoslovenskou komisiou teda nie je rozhodnutím orgánu štátnej správy vydané pri výkone právomoci zverených mu zákonom, ktorým sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v rámci výkonu verejnej správy štátu. Napadnuté stanovisko je podkladom pre vydanie lekárskeho posudku, tak ako to predpokladá už vyššie citované ustanovenie § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z.; ide teda o podkladový materiál pre ďalší postup vo veci posúdenia choroby z povolania žalobcu, preto nie je možné závery z napadnutej listiny preskúmavať, pričom Stanovisko Celoslovenskej komisie podľa § 31c ods. 5 veta prvá zákona č. 355/2007 Z.z. je pre špecializované pracovisko záväzné. Podľa názoru súdu až meritórne konečné rozhodnutie vo veci samej, vydané priamo pre žalobcu, ktorým bude priamo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, bude možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom. V rámci správneho súdnictva by záver o uznaní choroby z povolania bol preskúmateľný v rámci konania o preskúmaní relevantného rozhodnutia správneho orgánu, ako je tomu napríklad pri úrazovej dávke.

24. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 25. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.