6Ssk/137/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200214.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 28Sas/2/2024
- IČS
- 3023200214
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E.. J. Š., narodený XX. J. XXXX, trvale bytom XXX XX C. F. R. XXX, adresa na doručovanie: XXX XX F. Č.. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 21. novembra 2023, o?kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č.?k.?28Sas/2/2024-54 zo 17. septembra 2024, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu odmieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) a písm. g) a § 191 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX z 29. októbra 2020, ktorým podľa § 2 ods. 1 a § 4 zákona č. 274/2007 Z.z. žalovaná nepriznala žalobcovi príplatok k dôchodku. 2. Správny súd dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nie je v súlade so zákonom, a preto z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, správny súd rozhodol, ako je uvedené v bode 1. Generálny riaditeľ žalovanej po odstránení v rozsudku správneho súdu identifikovaných nedostatkov primeraným procesným postupom má opakovane rozhodnúť o odvolaní žalobcu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodní preskúmateľným spôsobom tak, aby spĺňalo náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 3. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.
II.
4. Žalobca podal proti uvedenému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. 5. V kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že s výrokom správneho súdu o zrušení rozhodnutia v časti súhlasí, výrok o trovách považuje za predčasný, trovy konania si vyčísli až po právoplatnom ukončení celej veci. Žalobca je názoru, že správny súd a žalovaná pri jej elementárnych procesných pochybeniach nezistila celkový skutkový stav veci a dôvody podanej žiadosti žalobcu zo dňa 21. októbra 2020. Žalovaná mala od žalobcu k dispozícii dostatok listinných dôkazov, mohla preto podľa zákonom daných kompetencií aj sama rozhodnúť a neponechať žalobcu viac ako 47 rokov v neistote bez žiadnej úhrady. Žalobca ďalej uviedol, že o druhom rozhodnutí Ústavu pamäti národa rozhodoval právne nekvalifikovaný pracovník orgánu verejnej správy, ktoré je v rozpore s § 87 ods. 1 SSP, čím sa stáva rozhodnutie neplatné a nezákonné. Ponechať vec na správny súd, aby zbytočne konal na trovy štátu, považuje žalobca za nezodpovedné a neefektívne konanie. Poukázal na nespravodlivé rozhodovanie o zdravotných veciach v rozhodnom období, pričom ako dôkaz označil ,,Lekársky návrh žalobcu na odborné vyšetrenie do FN Martin o zázname zo zdravotnej dokumentácie podľa bodu 1 vyhlášky č. 129/1976 Zb. a potvrdenie zamestnávateľa o ochorení žalobcu“. Žalobca uviedol, že po prejednaní veci a vykonaného znaleckého dokazovania súdom podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 6 dohovoru, má právo na súdny proces na správnom súde, ktorý sa za jeho prítomnosti ešte neuskutočnil. Navrhol, aby bol podľa § 585 ods. 1 OZ spor ukončený mimosúdnym urovnaním, a pokiaľ žalovaný nesúhlasí s mimosúdnym usporiadaním veci dohodou, navrhol, aby súd pokračoval v konaní a zrušil vydané druhé rozhodnutie Ústavu pamäti národa pre nezákonnosť a postúpil celý spis na správny súd pre vydanie nového rozhodnutia pre hlavného a vedľajšieho účastníka, s vyčíslenými trovami konania. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.
III.
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 459 písm. b) SSP ako podanú neoprávnenou osobou. 8. Podľa § 442 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len "sťažovateľ"). 9. Podľa § 459 písm. a) SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná neoprávnenou osobou. 10. Kasačný súd k?prejednávanej veci uvádza, že kasačnú sťažnosť môžu podať osoby uvedené v § 442 ods. 1 SSP len v?prípade, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. Sťažnostná legitimácia sťažovateľa je tak odvodená od skutočnosti, že vo veci samej nebolo jeho žalobe vyhovené. Pod nevyhovením je nevyhnutné rozumieť v prvom rade rozhodnutie o zamietnutí žaloby a v druhom rade všetky procesné rozhodnutia, ktorými sa konanie skončilo, t. j. odmietnutie žaloby, ako i zastavenie konania (napr. rozhodnutie sp. zn. 4Sžk/25/2021 alebo sp. zn. 7Ssk/201/2022). V tu prerokúvanej veci správny súd vo veci samej rozhodol rozsudkom, ktorým vyhovel správnej žalobe žalobcu a zrušil napadnuté rozhodnutie, čo je podľa citovanej judikatúry rozhodné pre posúdenie, či žalobca mal alebo nemal vo veci úspech. 11. Na základe uvedeného tak kasačný súd konštatuje, že na podanie kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku sťažovateľ nie je legitimovaný, pretože ním nebolo rozhodnuté v?jeho neprospech. Navyše najvyšší správny súd poukazuje, že kasačná sťažnosť podaná len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu, je podľa § 439 ods. 3 písm. c) SSP neprípustná. Sťažovateľ môže naďalej brániť, respektíve uplatňovať svoje práva a?právom chránené záujmy v?konaní pred orgánom verejnej správy. 12. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 459 písm. b) SSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku. 13. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd analogicky v zmysle § 170 písm. a) SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 4 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, keďže výsledok kasačného konania je obdobný ako pri odmietnutí žaloby. 14. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 21. februára 2025