6Ssk/138/2022

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 17.08.2022, č. k. 8Sa/ 93/2020-220 zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2020, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2020 a vec vrátil žalovanej na nové konanie a rozhodnutie. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal na základe správnej žaloby, vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s pripojenými spismi, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v intenciách § 70 ods. 1, 2, § 71 ods. 1, 2, § 112 ods. 1, § 114 ods. 1, 2 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj príslušných ustanovení SSP dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby.

zo dňa 24.06.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie, uvoľnila výplatu invalidného dôchodku 3 roky spätne, od 28.03.2015, t.j. odo dňa podania žiadosti žalobcu o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku (28.03.2018) jeho výplatu. Sporným tak v súvislosti s dátumom uplatnenia nároku zostalo obdobie od decembra 1994 do 28.03.2015.

Krajský súd konštatoval, že nebolo povinnosťou žalobcu označiť zákon a presne špecifikovať ustanovenie, podľa ktorého žiada o priznanie invalidného dôchodku. Naopak, bolo úlohou Sociálnej poisťovne, posúdiť doručenú žiadosť podľa jej obsahu a na ten aplikovať príslušný zákon a jeho ustanovenia. Sociálna poisťovňa sa za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci mala zaoberať aj tým, či zdravotný stav žalobcu mohol odôvodňovať vznik (čiastočnej) invalidity aj skôr ako v roku 2011. V prípade pozitívneho zistenia, mala jeho zdravotný stav posúdiť pred rokom 2010 a následne určiť dátum vzniku invalidity (čiastočnej). Na základe posúdenia

5. Podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 15.08.2011 o priznaní invalidného dôchodku žalobcu od 28.02.2011 (odo dňa absolvovania CT vyšetrenia driekovej chrbtice) bol posudok posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 21.06.2011, v ktorom konštatoval dlhodobé liečenie žalobcu pre bolesť oboch kolien po opakovaných úrazoch a preťažení a z tohto dôvodu aj dlhodobé sledovanie jeho zdravotného stavu

Napriek takémuto konštatovaniu sa však posudkový lekár vôbec nezaoberal otázkou možného skoršieho vzniku invalidity, prípadne čiastočnej invalidity, hoci žalobca bol práve pre toto ochorenie (artróza kolenného kĺbu vpravo 2. stupňa a vnútorné poruchy kolenného kĺbu) v minulosti uznaný za čiastočne invalidného, čo potvrdzuje aj lekársky posudok zo dňa 16.04.2019, ktorý bol vypracovaný v rámci konania o jeho žiadosti, ktorou sa domáhal doplatenia čiastočného invalidného dôchodku. V rámci posúdenia zdravotného stavu vychádzal posudkový lekár z lekárskych správ z rokov 2011, avšak z lekárskych posudkov nachádzajúcich sa v obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaná vo veci zisťovania skoršieho vzniku invalidity žalobcu vykonala nejaké dokazovanie, prípadne, že by ho aspoň vyzvala na doplnenie potrebnej zdravotnej dokumentácie. Uvedený postup potom indikuje nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, s následkom nesprávne určeného dátumu vzniku invalidity, keďže posudzovanie zdravotného stavu žalobcu bolo treba vyhodnocovať aj pred rokom 2010.

7. S konštatovaním žalovanej, že žalobca si nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku uplatnil až žiadosťou zo dňa 28.03.2018, sa vzhľadom k uvedenému krajský súd nestotožnil. I keď žiadosťou spísanou dňa 14.06.2010 výslovne nežiadal o preskúmanie nároku na čiastočný invalidný dôchodok a uvoľnenie jeho výplaty, posúdenie všetkých jeho nárokov na invalidný dôchodok, zahŕňajúc aj čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu, bolo úlohou

10.08.2020, čím sa rovnako ako správny orgán nižšieho stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci a postupu v rozpore s obsahom administratívneho spisu. 8. Vzhľadom k pochybeniu žalovanej, spočívajúcemu v zlom posúdení dátumu uplatnenia nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku a v dôsledku toho následnému nesprávnemu rozhodnutiu o období, za ktoré Sociálna poisťovňa výplatu čiastočného invalidného dôchodku uvoľnila, a tiež nesprávnym rozhodnutím o premlčaní nároku, správny súd rozhodnutie žalovanej v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil správnemu orgánu nižšieho stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

II.

V kasačnej sťažnosti poukázal na žiadosť žalobcu o doplatenie invalidného dôchodku, určenie vzniku invalidity a jej spätné uznanie. Namietal prieťahy v správnom konaní, manipuláciu s dôkazmi, neprimeranú námietku premlčania, rozpor s dobrými mravmi. Žiadal o doplatok invalidného dôchodku za obdobie od decembra 1994 do 28.02.2011, primerané zadosťučinenie a náhradu škody v peniazoch, nakoľko nesúhlasí s rozhodnutím žalovanej o premlčaní nároku na doplatenie invalidného dôchodku. Uviedol, že invalidita bola uznaná v roku 1986, potvrdená v roku 1991 (čiastočná), a nikdy nebola zrušená, teda ani v roku 2010. Keďže za obdobie rokov 1991 - 2010 lekári nedisponovali jeho zdravotnou dokumentáciou, túto im zaslal a na základe toho mu bola invalidita priznaná spätne od roku 1991.

Spochybnil tvrdenie žalovanej o zákonnej skartácii jeho spisu vrátane zdravotných správ. Za nepravdivé označil argumenty, že sa v novembri 1993 nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu a nereagoval na výzvy žalovanej na zaslanie dokladov od roku 1991.

č. 461/2003 Z. z. v odbornom posudku zo dňa 21.06.2011 určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu na 45 %, z toho 40 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách ťažkého stupňa, ktoré je zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v kapitole XV, oddiel E, položka 3 písm. c), kde je možné percentuálne rozpätie 40 % - 50 %.

Posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu žalobcu vychádzal z odborného nálezu z vyšetrenia počítačovou tomografiou zo dňa 28.02.2011 a ortopedického vyšetrenia zo dňa 03.01.2011. Na základe uvedenej skutočnosti bol rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2011 žalobcovi invalidný dôchodok priznaný od 28.02.2011 podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (tzv. čiastkový dôchodok), na základe čoho bolo konanie na Krajskom súde v Bratislave zastavené uznesením č. 9Scud 4/2011 zo dňa 12.07.2012, právoplatným dňa 18.07.2012. 14. Žalobca sa až do roku 2018 nedomáhal výplaty čiastočného invalidného dôchodku, o doplatenie požiadal až žiadosťou zo dňa 28.03.2018, hoci jeho zdravotný stav bol opakovane posudzovaný na základe jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a kontrolných lekárskych prehliadok a jeho invalidný dôchodok bol z dôvodu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodnutiami žalovanej zvyšovaný.

1993. V žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010 žalobca nepreukázal, či sa v rokoch 1993 -1994 podrobil plánovanému preskúmaniu zdravotného stavu a s akým výsledkom. V podaní zo dňa 23.11.2019 uviedol, že žalovaná ho v uvedených rokoch vyzvala, aby sa podrobil kontrolnej lekárskej prehliadke, avšak na základe konzultácie s praktickým lekárom a advokátom nepovažoval za potrebné osobne sa dostaviť. Je nesporné, že čiastočný invalidný dôchodok bol žalobcovi vyplácaný do 30.11.1994. Nakoľko sa po uvedenom dni nedomáhal výplaty čiastočného invalidného dôchodku, o doplatenie požiadal až žiadosťou zo dňa 28.03.2018, možno sa dôvodne domnievať, že žalobcovi zanikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu. Vzhľadom k tomu, že žalovaná už nedisponuje spisovou dokumentáciou, týkajúcou sa čiastočného invalidného dôchodku žalobcu, bol viackrát vyzvaný, aby predložil rozhodnutie o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, avšak doručil len úradne neoverenú kópiu zápisnice posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 01.08.1991, kedy bol uznaný za čiastočne invalidného.

16. Z vyjadrenia Českej správy sociálneho zabezpečenia v odôvodnení rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia - ústredie, Praha č.k. S.-XXX XXX XXXX-XXX-S., ktoré žalobca doložil doplneniu odvolania, je zrejmé, že zdravotný stav žalobcu za účelom uznania jeho invalidity bol posúdený v Českej republike v roku 1995 na žiadosť žalovanej.

17. V konaní o žiadosti žalobcu zo dňa 28.03.2018 o doplatenie dôchodku od marca 1992 žalobca k žiadosti pripojil rozhodnutie o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku a lekárske správy.

27.03.2015, ktoré si žalobca nárokuje, nie je možné vyplatiť len na základe toho, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalobcu spätne uznal za čiastočne invalidného. Žalovaná je v tejto súvislosti povinná rešpektovať ustanovenia § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. V tejto súvislosti bolo aplikované aj ustanovenie § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, slnením podmienok na jeho výplatu a podaním žiadosti o vyplácanie dávky (žiadosť bola podaná

IV.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.08.2020 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020 vo veci doplatenia čiastočného invalidného dôchodku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

31. Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. 32. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či žalovaná a krajský súd správne vyhodnotili právny nárok žalobcu na doplatenie čiastočného invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 28.03.2018, a to od marca 1992.

34. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pri aplikácii zákonnej úpravy, zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa s právnym posúdením veci krajským súdom nestotožnil a dospel k inému záveru. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, čo sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalovanej uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že krajský súd sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych predpisov, keď správnej žalobe vyhovel.

37. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 ústavy) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúcej napr. viac verzií interpretácie alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov

40. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd pri prieskume zákonnosti kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu zameral svoju pozornosť zásadným námietkam sťažovateľky - žalovanej, ktorými namietala nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Žalovaná nesúhlasila s argumentáciou krajského súdu vo vzťahu k jej aplikácii ustanovenia § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením podmienok na jeho výplatu a podaním žiadosti o vyplácanie dávky. Žiadosťou zo dňa 28.03.2018 žalobca požiadal o doplatenie invalidného dôchodku od marca 1992. K žiadosti pripojil rozhodnutie

č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. považuje za invalidný dôchodok, za obdobie od 01.12.1994 do 27.03.2015. Toto rozhodnutie potvrdil generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.08.2020.

42. Kasačný súd v súvislosti s vyjadrením žalobcu, ktoré predložil na výzvu krajského súdu ku kasačnej sťažnosti zdôrazňuje, že žalobca v konaní vedenom na správnom orgáne, ani v súdnom konaní nepredložil taký listinný dôkaz, ktorým by preukázal zastavenie výplaty čiastočného invalidného dôchodku alebo odňatie tejto dávky, priznanej v roku 1991.

Tento čiastočný invalidný dôchodok mu patril až do 31.12.1992, t.j. do dňa rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Žalobca sa v marci 1993 vrátil do Českej republiky. Podľa čl. 33 Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení zo dňa 29.10.1992 č. 228/1993 Zb. platí, že dôchodky priznané odo dňa, ktorý spadá do obdobia pred rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky, nositelia zabezpečenia Českej republiky a Slovenskej republiky sa naďalej považujú za dôchodky tohto zmluvného štátu, ktorého nositeľ zabezpečenia bol alebo by bol príslušný k výplate týchto dôchodkov ku

213), ktorý žalobca predložil. 43. Vzhľadom na uvedené, najvyšší správny súd po tom, čo vyhodnotil dôvody obsiahnuté v kasačnej sťažnosti žalovanej za opodstatnené, postupom podľa § 462 ods. 1 SSP v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Od 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach). V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z. správne súdy začnú svoju činnosť 01.06.2023. Výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna daná právomoc správnych súdov. 44. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude pri súčasnej viazanosti právnym názorom kasačného súdu podľa § 169 SSP, správne aplikovať dotknuté ustanovenia a následne rozhodnúť o správnej žalobe. Správny súd pri svojom opätovnom rozhodovaní vezme do úvahy aj argumentáciu žalovanej obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia, ktoré správnou žalobou žiadal žalobca preskúmať. Kasačný súd poznamenáva, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i rozhodnutia v rámci nich vydané, tvoria jeden celok. Umožňuje to § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Rozhodnutie žalovanej teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom takéto odôvodnenie vytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný celok. V predmetnej veci boli argumenty Sociálnej poisťovne, ústredie podrobne rozvedené a vysvetlené rozhodnutím žalovanej a spolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. 45. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 46. Neušlo pozornosti kasačného súdu, že žaloba o náhradu škody bola uznesením č.k. 8Sa/ 93/2020-157 zo dňa 27.04.2021 krajským súdom vylúčená na samostatné konanie. 47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.