6Ssk/139/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. H., nar. XX. K. XXXX, bytom v Ž., N. Č.. XXXX/X (pôvodne N. D., nar. XX. S. XXXX, zomr. XX. F. XXXX, naposledy bytom vo C., N. C. Č.. XXX), právne zast.: JUDr. Luciou Borákovou, advokátkou so sídlom v Žiline, J. Vuruma č. 144, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného z 20. júla 2021, Č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2021/802-15 Zv, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 26. augusta 2022, č. k. 22Sa/4/ 2021-93, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 26. augusta 2022, č. k. 22Sa/4/2021-93 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

II.

3. Proti tomuto uzneseniu podal dňa 13. septembra 2022 kasačnú sťažnosť dedič po poručiteľovi (pôvodnom žalobcovi) prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorú odôvodnil nesprávnym právnym posúdením zo strany krajského súdu. Nesprávne právne posúdenie videl najmä v tom, že zo samotnej povahy príspevku na pomoc v hmotnej núdzi, tak ako to vyplýva aj zo samotnej právnej úpravy, je tento nárok viazaný len a výlučne na konkrétnu fyzickú osobu a tento nárok nemožno postúpiť na inú osobu a rovnako tak nemôže byť predmetom dedičského konania. Uvedené platí aj vo vzťahu k povinnosti vrátiť takto poskytnutý príspevok. Ak teda nárok, respektíve povinnosť vrátiť už poskytnutý príspevok nemôže byť predmetom dedičského konania, nie je možné, aby táto povinnosť priamo zasahovala majetkovú sféru dedičov, ako nesprávne ustálil krajský súd v napadnutom uznesení, a teda nie je možné ani v konaní s dedičom po žalobcovi pokračovať. Ďalej poukázal, že zo zákonnej úpravy vyplýva, že dedič po poručiteľovi a súčasne osoba, s ktorou sa má ďalej v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného konať, nie je a ani nemôže byť osobou oprávnenou na podanie správnej žaloby v prejednávanej veci. V danej veci sa sám žalobca domáhal súdneho prieskumu a v danom čase už nežije, a rozhodnutie je viazané priamo na jeho osobu. Takéhoto súdneho prieskumu sa nemôže domáhať jeho dedič, a teda nemôže ani v konaní ďalej pokračovať. Uviedol, že z dikcie zákona č. 417/2013 Z.z. vyplýva, že aj v prípade, ak bol fyzickej osobe nárok na dávku v pomoci v hmotnej núdzi priznaný alebo naopak jej bola uložená povinnosť neprávom priznanú dávku vrátiť, uvedený nárok zaniká smrťou tejto osoby a tento nie je možné preniesť na inú osobu, ani na dediča. V takomto prípade, preto nie je možné preniesť procesné práva na inú osobu, dediča poručiteľa, ktorému nebola poskytnutá dávka v hmotnej núdzi, tento ju nespotreboval a ani sa ho netýka povinnosť túto dávku vrátiť. Zároveň poukázal, že žalovaný si v rámci dedičského konania po poručiteľovi (žalobcovi) pohľadávku do dedičstva neprihlásil. 4. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 35 ods. 1 SSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. 11. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 12. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 13. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 14. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 15. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z., o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 599/2003 Z.z.“), nárok na dávku a príspevky sa nemôže postúpiť. 16. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z., nárok na dávku a príspevky zaniká dňom smrti občana, ktorému sa vyplácali. 17. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z., ak sa dávka a príspevky priznali pred smrťou občana, splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti občana, sa vyplatia najstaršej fyzickej osobe z fyzických osôb, ktoré sa s týmto občanom spoločne posudzovali na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi. Ak je najstaršia fyzická osoba podľa prvej vety neplnoleté dieťa, splatné sumy sa vyplatia tej plnoletej fyzickej osobe, s ktorou toto dieťa žije v domácnosti. Splatné sumy podľa prvej vety a druhej vety možno vyplatiť na základe potvrdenia o vyplatení splatných súm vydaného príslušným úradom. 18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z., hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. 19. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z., domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len "člen domácnosti"), ktorými sú jednotlivec.

22. V predmetnej veci pôvodný žalobca sa na základe správnej žaloby domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia, ktorým bol žalobca zaviazaný s konečnou platnosťou vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom celkovo za obdobie od 01. marca 2012 do 30. novembra 2019 v súhrnnej sume 7.900,42 eur vrátane 10 %-ného navýšenia.

Krajský súd uznesenie odôvodnil tým, že pôvodný žalobca stratil procesnú subjektivitu, pretože zomrel a vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ustálil, že pokračovanie v konaní je na mieste, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného má dopad na majetkovú sféru dotknutého účastníka konania.

konania. 24. V režime správneho konania, ktoré sa vo všeobecnom kontexte riadi Správnym poriadkom (v tu prejednávanej veci samotný zákon č. 417/2013 Z.z. odkazuje na podpornú aplikáciu Správneho poriadku, pozri § 22 ods. 1), ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (fyzická osoba zomrie) a konanie sa týka výlučne osoby účastníka konania, je daný dôvod na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku, podľa ktorého cit.: „Správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania (.

Problematiku pomoci v hmotnej núdzi možno zaradiť pod systém sociálnej pomoci, ktorého účel spočíva v sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej

Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu na základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z.z., prípadne zákona č. 599/2003 Z.z. Vzhľadom na povahu pomoci v hmotnej núdzi a prísne individualizovaný proces jej priznávania možno teda uzavrieť, že pomoc v hmotnej núdzi je výlučne spätá s osobou žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a bezprostredne súvisí s jeho nepriaznivým sociálnym statusom dosahujúcim vo svetle právnej úpravy zákona č. 417/2013 Z.z. (zákona č. 599/2003 Z.z.) stav hmotnej núdze. Procesným dôsledkom toho potom je, že ak zomrie v priebehu konania fyzická osoba (bez ohľadu na to, či sa jedná o konanie správne alebo súdne), ktorá uplatnila takéto právo, musí byť konanie zastavené, pretože vzhľadom na povahu veci (zánik práva viazaného na konkrétnu osobu) nemožno pokračovať v konaní s dedičmi zomretého.

fyzickej osoby a tento nie je možné preniesť na inú osobu, ani na dediča. V takomto prípade preto nie je možné preniesť procesné práva na inú osobu, dediča poručiteľa, ktorému nebola poskytnutá dávka v hmotnej núdzi, tento ju nespotreboval a ani sa ho netýka povinnosť túto dávku vrátiť. 26.

27. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.