6Ssk/139/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: O.. E. E., narodený XX. E. XXXX, bytom v Q. Q., H. Č.. XXX/ XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo 14. apríla 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. apríla 2023, č.k. 16Sa/2/2021-196, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

II.

5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal nezákonnosť pôvodného rozhodnutia žalovanej z 28. augusta 2015 o priznaní invalidného dôchodku primárne poukazujúc na nesprávny výpočet sumy invalidného dôchodku, v časti priemerného osobného mzdového bodu a tiež aktuálnej dôchodkovej hodnoty absentuje údaj mena „Sk“, rovnako vyjadril pochybnosť o hodnote 0,5 % uvedenej namiesto hodnoty 50 %, ktorá by mala zodpovedať príslušným posudkovým lekárom ustálenej percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedol, že podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov predstavuje čiastočný invalidný dôchodok 50 % priemerného mesačného zárobku, t.j. suma 2.653,50 eur x 50 %, teda žalobcovi mala byť od 1. januára 2015 priznaná suma 1.326,75 eur mesačne, čo je suma vyššia než žalovanou priznaná suma 209,10 eur mesačne. Žalobca ďalej v podaní z 24. júna 2023 podľa obsahu vyhodnotenom ako kasačná sťažnosť (respektíve jej doplnenie) namietal nepreskúmateľnosť, zmätočnosť a nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý navyše neobsahuje základné formálne náležitosti (podpis, úradne neosvedčený odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky, uvedenie neznámeho sudcu), ďalej porušenie práva na spravodlivý proces, keď krajský súd žalobcu nepredvolal za účelom odstránenia vád podania, žalobcovi nedoručil rozsudok cit.: „ (...) do vlastných rúk na doručenku po pojednávaní súdu dňa 26.4.2023 v prítomnosti žalobcu (...)“, tiež krajský súd znemožnil žalobcovi osobne podpísať verejnú listinu o prevzatí rozsudku, neoprávnene vyhlásil rozsudok len jednej strane (žalovanej) v neprítomnosti ospravedlnenej strany žalobcu po pojednávaní dňa 26. apríla 2023, „nedoručil povinné vyhlásenie rozsudku v lehote do 30 dní“, nevznášal námietku zaujatosti sudcu, ale doručoval zákonný návrh na vylúčenie sudcu, namietal nevykonanie dôkazu - výsluchu ním navrhovaných svedkov. 7. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 23. decembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšený invalidný dôchodok od 1. januára 2021 na sumu 236,40 eur mesačne.

17. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

19. Najvyšší správny súd mal jednak z obsahu súdneho spisu, ďalej z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2017, sp. zn. 1So/31/2016 z dôvodu totožnosti niektorých žalobcom uplatnených námietok čo do posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci priznania invalidného dôchodku, pripojenej relevantnej časti dávkového spisu žalovanej a tiež z vlastnej rozhodovacej činnosti preukázané, že - žalovaná na základe podanej žiadosti žalobcovi rozhodnutím z 28. augusta 2015 priznala invalidný dôchodok v sume 209,10 eur mesačne, - žalobca predmetné rozhodnutie žalovanej z 28. augusta 2015 napadol opravným prostriedkom podaným toho času podľa Tretej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že rozsudkom z 11. februára 2016, sp. zn. 25Sd/ 181/2015 rozhodnutie žalovanej (toho času odporkyne) ako vecne správne potvrdil, - Najvyšší súd Slovenskej republiky následne rozsudkom z 26. septembra 2017, sp. zn. 1So/ 31/2016 rozsudok krajského súdu potvrdil, - následne žalovaná na podklade rozhodnutia z 28. augusta 2015 v súlade s § 82 (a počnúc

20. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a dávkového spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej zo 14. apríla 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 23. decembra 2020 o zákonnom zvýšení invalidného dôchodku od 1. januára 2021 na sumu 236,40 eur mesačne v súlade s § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z.

augusta 2015, ktorým bol žalobcovi priznaný od 6. januára 2015 invalidný dôchodok v sume 209,10 eur mesačne. Z obsahu súdneho spisu, dávkového spisu a rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že žalobca predmetné rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku z 28. augusta 2015 napadol riadnym opravným prostriedkom, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že rozhodnutie žalovanej z 28. augusta 2015 rozsudkom z 11. februára 2016, sp. zn. 25Sd/181/2015 ako vecne správne potvrdil. Následne na odvolanie

22. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku majúc za to, že mu mal byť priznaný invalidný dôchodok vo vyššej sume, než v ktorej mu bol priznaný, najvyšší správny súd odhliadnuc od vyššie uvedeného ďalej uvádza, že rozhodnutie žalovanej z 28. augusta 2015 bolo predmetom súdneho prieskumu tak zo strany krajského súdu (sp. zn. 25Sd/181/2015) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1So/31/ 2016) so záverom, že rozhodnutie žalovanej z 28. augusta 2015 je zákonné a rovnako tak bol vyhodnotený ako zákonný aj postup žalovanej, ktorý predchádzal vydaniu uvedeného

súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu.

republike. Tým osobný mzdový bod vyjadruje mieru príjmovej situácie poistenca oproti priemernej mzde, čo je nezávislé od používaného platidla. Pokiaľ ide o percentuálny pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, ten je vyjadrený vždy v percentách, preto aj do príslušného vzorca podľa § 73 ods. 2 vstupuje ako percentuálne vyjadrenie, čo bolo v prípade žalobcu 50 %, čiže 50/100, teda 0,5. Rozdielny spôsob zápisu nemôže ovplyvniť hodnotu tohto poklesu. 23. Žalobca ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý proces spočívajúce primárne v tom, že krajský súd žalobcu nepredvolal za účelom odstránenia vád podania, žalobcovi nedoručil rozsudok cit.: „ (.

(16Sa/2/2021), zostal výlučne súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 14. apríla 2021 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 23. decembra 2020 o zvýšení invalidného dôchodku. Ďalej z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca bol prítomný na nariadenom pojednávaní, na ktorom krajský súd rozsudok v súlade s § 137 ods. 2,3 a s § 142 ods. 1 a 3 SSP verejne vyhlásil a tento následne vyhotovil a odoslal do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia účastníkom konania; žalobcovi bol rozsudok doručený dňa 25. mája 2023. Na nariadenom pojednávaní krajský súd žalobcu poučil o možnosti podať námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi; žalobca námietku zaujatosti nepodal, ani návrh na vylúčenie sudcu. Rovnako žalobcom navrhované vypočutie ním označených svedkov by podľa názoru súdu aj s ohľadom na jasne determinovaný predmet súdneho prieskumu nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej o (zákonnom) zvýšení invalidného dôchodku.

Preto je v napadnutom rozhodnutí citovaný aj článok 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto ustanovenia sa do získaného obdobia dôchodkového poistenia započítava iba obdobie dôchodkového poistenia dosiahnuté v Slovenskej republike, respektíve podľa jej právnych predpisov, pokiaľ toto obdobie je dostatočné na získanie riadneho nároku na invalidný dôchodok v zmysle zákona č. 461/ 2003 Z.z. (tzv. nezávislá dávka). Obdobia, na ktoré žalovaná prihliadala, sú uvedené aj v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou predmetného rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Obdobia získané v inom členskom štáte podliehajú zhodnoteniu podľa právneho poriadku príslušného štátu.

V rámci tohto prieskumu správny súd nemôže skúmať dostatočne zistený skutkový stav veci, zákonnosť a správnosť rozhodnutí vo veci priznania invalidného dôchodku, ktoré predchádzali rozhodnutiu o jeho valorizácii. Keďže námietky žalobcu nesmerovali voči správnosti určenia sumy, ktorou sa zvýšil jeho priznaný invalidný dôchodok od 1. januára 2021, boli tieto vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu irelevantné. Napriek tomu, že žalobca v podanej správnej žalobe bližšie nekonkretizoval, v čom videl nezákonnosť rozhodnutia žalovanej zo 14. apríla 2021 a potvrdzujúceho rozhodnutie žalovanej z 23. decembra 2020, ktoré boli predmetom daného konania, najvyšší správny súd preskúmal ich zákonnosť a zistil, že orgány verejnej správy vo veci zvýšenia invalidného dôchodku rozhodli v súlade so zákonom, keď tento žalobcovi zvýšili podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. Od roku 2018 do roku 2021 sa dôchodkové dávky (okrem vyrovnávacieho príplatku) zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú 2%

26. K námietke žalobcu, že rozsudok krajského súdu je neodôvodnený a nevyporiadava sa s podstatnými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dal odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou. Zároveň platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999).

„16Sa“ s práve určeným sudcom Mgr. Zuzanou Štolcovou. Vec žalobcu napadla v mesiaci júl 2021 do senátu „16Sa“, bola zapísaná pod sp. zn. 16Sa/2/2021, a teda vo veci konal a rozhodoval zákonný sudca, t.j. sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.