6Ssk/140/2023

1. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 25. apríla 2023, č. k. 31S/189/2021-339 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „krajský súd“) odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ a § 7 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal zrušenia Protokolu inšpekcie práce zo dňa 24. augusta 2021, Číslo: IZA-56-18-2.2/P-J1-21 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23. septembra 2021, ktoré boli vydané

subjektu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 02. 12. 2008, sp. zn. 1Sžo/162/2007. 3. Z obsahu preskúmavaného protokolu o výsledku inšpekcie práce vyplynuli zistené nedostatky u žalobcu v súvislosti so smrteľným pracovným úrazom, následne však žalovaný neuložil žalobcovi žiadne povinnosti, ktoré by mohli zasiahnuť do jeho právneho postavenia, ani ktoré by mohli viesť k uloženiu sankcie.

Nerešpektovanie návrhu inšpektora práce nie je spojené s uložením sankcie [§ 2 psím. b/ bod. 2 zákona č. 125/ 2006 Z. z. a contrario]. 4. Krajský súd mal za to, že v danej veci žalobca napadol správny akt, ktorý s konečnou platnosťou nezakladá, nemení ani nezrušuje oprávnenia alebo povinnosti žalobcu, ani ním nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Napadnutý protokol tak nezasahuje do právneho postavenia žalobcu, z čoho vyplýva neprípustnosť prieskumu tohto správneho aktu na základe žaloby podanej žalobcom. 5. Ďalej konštatoval, že pri posudzovaní procesných podmienok zistil, že existuje neodstrániteľná vada procesnej podmienky spočívajúca v nespôsobilom predmete súdneho prieskumu, a preto s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g/ v nadväznosti na ustanovenie § 7 písm. b/ SSP žalobu odmietol. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba

7. Namietal, že v podanej správnej žalobe žiadal nariadiť pojednávanie v danej veci, pričom svoje právo odvodzoval od § 107 ods. 1 písm. a/ SSP. Vzhľadom na to, že krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, odňal týmto postupom možnosť žalobcovi konať pred súdom.

8. V súvislosti so súdnym prieskumom protokolu inšpekcie práce poukázal opätovne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 08. 2011, sp. zn. 5Sžf/31/2011. Žalobca namietal, že protokol má zásadné účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovaného subjektu, pretože má výlučný a smerodajný vplyv na nasledujúce správne konanie. Preto závery v ňom uvedené, a vychádzajúce z nezákonného postupu a z nesprávneho právneho posúdenia veci, majú zásadný a určujúci vplyv na ďalšie postavenie žalobcu ako účastníka správneho konania. V tejto súvislosti poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 07. 2013, sp. zn. 26S/57/2012.

10. Záverom navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby zrušil protokol žalovaného v znení dodatku č. 1 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 09. 08. 2023, Číslo: IPZA-PRODD/ROZ/2023/378-2023/10927, v rámci ktorého uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, preto navrhol, aby bola kasačná sťažnosť žalobcu zamietnutá, pretože nie je dôvodná. 12. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 30. 08. 2023. 13. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 7 písm. b/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, 20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd odmietne žalobu, ak je neprípustná. 21. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 22. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

žalobcu; - rýchle hlásenie o smrteľnom pracovnom úraze žalobcom zo dňa 11. 05. 2021; - správa o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu zo dňa 04. 06. 2021 zamestnanca žalobcu F. G. - úder padajúcim predmetom (elektróda oblúkovej pece) s následkom smrti;

upínať elektródy v mieste spoja. V prípade správneho upnutia elektródy (nad kritickú oblasť vyznačenú čiarami), by sa znížila jej výška, a tým aj riziko vzniku lomu“; - zápisnica o podaní informácie zo dňa 10. 08. 2021 zamestnancom žalobcu O. W.; - zápisnica o podaní informácie zo dňa 10. 08. 2021 zamestnancom žalobcu W. K.; - zápisnica o podaní informácie zo dňa 22. 06. 2021 zamestnancom žalobcu T. U.; - zápisnica o podaní informácie zo dňa 22. 06. 2021 zamestnancom žalobcu W. F.; - zápisnica o podaní informácie zo dňa 18. 05. 2021 zamestnancom žalobcu T. E.; - zápisnica o podaní informácie zo dňa 18. 05. 2021 zamestnancom žalobcu J. M.; - zápisnica o podaní informácie zo dňa 18. 05. 2021 zamestnancom žalobcu V. N.; - Protokol zo dňa 24. 08. 2021, Číslo: IZA-56-18-2.2/P-J1-21, v ktorom bolo konštatované ako príčina úrazu - nesprávna organizácia práce, a zároveň v časti G protokolu - „Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu“: § a/ zo strany poškodeného: neboli zistené;

Závitový spoj segmentov elektród je vzhľadom na prítomnosť konštrukčného vrubu, kritickým miestom, so zvýšeným rizikom lomu a preto výrobca elektród uchytenie elektródy v tomto mieste zakazuje. V prípade správneho upnutia elektródy za horný segment nad kritickou oblasťou by sa znížila výška tejto elektródy a tým aj riziko vzniku lomu a kontaktu s nosníkmi mostu žeriavu - výrobca Vihorlat n.p., Snina, typ VT 1.1, rok výroby 1981, s nosnosťou 8000 kg. Pec EOP 2 sa v dôsledku toho používala tak, že sa nezmenšilo ohrozenie pre obsluhu a pre ďalších zamestnancov a neponechal sa dostatok miesta medzi pohybujúcimi sa časťami pece a pohybujúcimi sa časťami nosníkov mostu žeriavu.

Segment elektródy pri páde zasiahol poškodeného a usmrtila ho. Uvedené je v rozpore s 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na 4 ods. 3 a bod 2.1 prílohy č. 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov“;

zistený nedostatok. Inšpektor práce ďalej v súlade 14 ods. 2 uvedeného zákona neukladá zamestnávateľovi žiadnu povinnosť“. Zároveň žalovaný navrhol kontrolovanému subjektu (zamestnávateľovi) „vzhľadom na charakter prevádzky vykonať analýzu možnosti vybavenia elektrického mostového žeriavu od výrobcu Vihorlat n.p., Snina, typ VT 1.1, rok výroby 1981, s nosnosťou 8000 kg, umiestneného v hale M2, vhodnými obmedzovacími, indikačnými alebo výstražnými zariadeniami, ktoré by obsluhu žeriavu upozornili na prekážku v jeho prejazdnom profile a inštalovať na žeriav vhodné bezpečnostné zariadenie“. S uvedeným protokolom a jeho výsledkami bol oboznámený dňa 24. 08. 2021 R.. G. G., prokurista žalobcu; - vyjadrenie žalobcu zo dňa 06. 09. 2021 k protokolu, v ktorom sa nestotožnil s príčinou vzniku pracovného úrazu s následkom smrti, a to nesprávnou organizáciou práce, pričom trval na tom, že dodržiaval správnu organizáciu práce, ako príčiny vzniku pracovného úrazu žalobca označil porušenie predpisov BOZP zo strany zamestnancov vedomých si možného rizika, porušenie

Zároveň zamestnávateľ vykonal analýzu možnosti vybavenia elektrického mostového žeriavu vhodnými obmedzovacími, indikačnými alebo výstražnými zariadeniami, ktoré by obsluhu žeriavu upozornili na prekážku v jeho prejazdom profile a pripravuje ich inštaláciu.

predpisov v oznámením zo dňa 15. 11. 2021, Číslo: 312/2021-IZA-2.2/pok/oz/T; - voči tomuto oznámeniu podal vyjadrenie žalobca zo dňa 29. 11. 2021, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami a závermi, ktoré žalovaný uviedol v Protokole Číslo: IZA-56-18-2.2/P- J1-21, ako aj Dodatku zo dňa 23. 09. 2021, zároveň žalovaného informoval, že podal správnu žalobu proti protokolu a dodatku č. 1; - následne žalovaný po overení tvrdenia žalobcu, že sa vedie súdne konanie na krajskom súde, vydal rozhodnutie zo dňa 09. 12. 2021, Číslo: 312/2021-IZA-2.2/pok/RP/T, ktorým prerušil začaté konanie o uložení pokuty z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 31S/189/2021, keďže predmetom súdneho konania bola predbežná otázka.

26. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu.

ich príčin. Preto inšpektor práce nenariadil odstrániť zistený nedostatok. Inšpektor práce ďalej v súlade 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. neuložil žalobcovi žiadnu povinnosť“. Žalovaný navrhol žalobcovi vykonať analýzu možnosti vybavenia elektrického mostového žeriavu vhodnými obmedzovacími, indikačnými alebo výstražnými zariadeniami, ktoré by obsluhu žeriavu upozornili na prekážku v jeho prejazdnom profile a inštalovať na žeriav vhodné bezpečnostné zariadenie. Následne bol žalovaným vydaný dodatok k protokolu, v rámci ktorého bolo zo strany žalovaného konštatované, že žalobca po vzniku úrazu odstránil zistený nedostatok uvedený v protokole zo dňa 24. 08. 2021 v bode číslo 1 a prijal opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, preto inšpektor práce v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. nenariadil odstrániť zistený nedostatok a zároveň v súlade s § 14 ods. 2 neuložil zamestnávateľovi žiadnu povinnosť, pretože žalobca si po vzniku úrazu svoje povinnosti splnil. Zároveň žalobca vykonal analýzu možnosti vybavenia

Najvyšší správny súd ďalej poukazuje, že v predmetnom prípade bola inšpekcia práce zameraná na vyšetrenie príčin pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z., ktorá bola vykonaná v období od 11. 05. 2021 do 24_ 08_

Zároveň však žalovaný začal správne konanie o uložení pokuty na základe § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/ 2006 Z. z. za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. oznámením zo dňa 15. 11. 2021, Číslo: 312/2021-IZA-2.2/pok/oz/T, zároveň toto správne konanie bolo prerušené až do ukončenia tohto správneho súdneho konania. Uvedený postup považoval najvyšší správny súd za správny. 28.

Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených

29. Vychádzajúc z generálnej klauzuly, najvyšší správny súd ďalej konštatuje, že v zásade súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí verejnej správy podliehajú všetky rozhodnutia, a rovnako aj zo samotného znenia § 7 písm. e/ SSP vyplýva, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv účastníka konania. Najvyšší správny súd je toho názoru, že v prípade žalobcu táto možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv bola vylúčená. Zákonodarca v právnej norme § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP zakotvuje, že v správnom súdnictve správne súdy poskytujú ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ktorej ochrany sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom (SSP).

správy. Ukrátenie musí byť v žalobe nielen tvrdené, avšak musí byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g/ SSP je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je vôbec spôsobilé žalobcu na jeho subjektívnom práve

Najvyšší správny súd, ako bolo už vyššie konštatované, je však toho názoru, že v uvedenom prípade takáto ujma nemôže existovať. A to najmä v kontexte skutočnosti, že inšpektori práce v dodatku k protokolu adresovanému žalobcovi konštatovali, že žalobca si splnil povinnosť, ktorá mu bola uložená v protokole a zároveň odstránili dodatkom k protokolu aj časť týkajúcu sa opatrení, ktoré mal žalobca prijať v súvislosti so vzniknutým úrazom.

predpisov je samostatným konaním, a v rámci neho žalobca bude mať možnosť uplatniť svoje námietky vo vzťahu k samotnému vzniku a okolnostiam úrazu. A prípadne neskôr podrobiť takéto rozhodnutie aj súdnemu prieskumu správnym súdom. V tomto štádiu konania, keď predmetom súdneho prieskumu bol protokol spolu s dodatkom, ktorý v konečnom dôsledku po vyhodnotení skutkových okolností najvyšším správnym súdom nezasahoval do subjektívnych práv žalobcu, nemožno v tejto súvislosti uvažovať o spôsobilom predmete súdneho prieskumu.

31. Najvyšší správny súd tiež poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08. 03. 2017).

Kasačná sťažnosť žalobcu tak nie je dôvodná, v dôsledku čoho ju najvyšší správny súd podľa § 461 SSP odmietol ako nedôvodnú. 33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 30. júla 2024