6Ssk/14/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: O. I. - I., s miestom podnikania v E. Y., J. č. XXX, IČO: XXXXXXXX; právne zast.: JUDr. Róbertom Bánosom, advokátom a konateľom Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom v Galante, Hlavná č. 979/ 23, IČO: 47551372, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. februára 2020, č. k. PO/BEZ/2020/2359, O-1/2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2021, č. k. 14S/32/2020-141, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2021, č. k. 14S/32/2020-141 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

2006 Z. z. 2. Pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že žalovaný rozhodnutím z 21. februára 2020, č. k. PO/BEZ/2020/2359, O-1/2020 postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. novembra 2019, ktorým prvostupňový správny orgán postupom podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/ 2006 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.000 eur za porušenie povinností plynúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod tretí zákona č. 125/2006 Z. z. tým, že dňa 07. novembra 2017 pri práci na streche telocvične Základnej školy v E. v časti šatní a sociálnych zariadení, z ktorej zamestnanci zhotovovali prekrytie strechy tohto objektu, neurčil bezpečný pracovný postup a neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pred začatím prác vo výške kolektívnym zabezpečením alebo s použitím prostriedkov osobného zabezpečenia, v dôsledku čoho prišlo k registrovanému pracovnému

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z. z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku a § 8 ods. 1 písm. a/ a prílohy č. 3, časť B, Oddiel II, bod 5.2 Nariadenia vlády, ako aj príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej správnej žaloby čo do výšky uloženej pokuty; vo zvyšku, t. j. čo do návrhu žalobcu na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako celku správnu žalobu zamietol.

či bol oboznámený s plánom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavbe telocvične školy a s rizikami práce na stavbe, jednoznačne odpovedal, že nebol a neboli ani ďalší zamestnanci a že nebola vôbec riešená ani ochrana proti pádu zo strechy zo strany zamestnávateľa.

5. Krajský súd následne pristúpil k moderácií výšky uloženej pokuty tak, že pokutu uloženú správnymi orgánmi vo výške 6.000 eur znížil na sumu 3.000 eur, keď mal za to, že správne orgány sa vôbec nezaoberali majetkovými pomermi žalobcu ako aj jeho schopnosťou, s prihliadnutím na jeho príjmy, uloženú pokutu zaplatiť. Navyše krajský súd považoval výšku uloženej pokuty za vysokú nielen s prihliadnutím na majetkové pomery žalobcu, ale aj s prihliadnutím na súčasnú pandemickú situáciu, keďže u žalobcu sa jednalo o malého súkromného podnikateľa s minimálnymi príjmami, pričom za rok 2017 a 2018 vykazoval stratu, čo bolo zistené z daňového priznania za tieto roky a pokuta vo výške 6.000 eur by mohla mať pre neho likvidačný charakter a tiež vplyv aj na zamestnanosť žalobcu.

a ochrany zdravia pri práci a tieto boli jednou z príčin vzniknutého pracovného úrazu. V danom prípade sa žalobcovi v priebehu celého konania nepodarilo preukázať, že k pracovnému úrazu došlo zavinením osoby poškodeného a práve naopak, z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ poškodeného zanedbal svoje povinnosti zamestnávateľa tým, že v uvedený deň kedy došlo k pracovnému úrazu, v dostatočnej miere neurčil pracovné postupy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri plnení si svojich pracovných povinností pri prácach vo výškach.

II.

9. Konkrétne žalobca uvádzal, že v deň pracovného úrazu s poškodeným zamestnancom prebral postup zhotovenia provizórneho prekrytia strechy a upozornil zamestnancov, že nie je možné vstupovať na ochrannú fóliu, ktorá nie je schopná udržať váhu človeka. Žalobca ďalej poukázal aj na čestné vyhlásenie poškodeného zamestnanca, v rámci ktorého uviedol, že namiesto určenej trasy zostupu na rebrík prešiel na okraj strechy, ktorý bol pokrytý fóliou, a to napriek skutočnosti, že ako riadiaci pracovník si bol vedomý, že táto fólia nemôže uniesť váhu človeka. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca určil bezpečný pracovný postup, preto konštatovanie porušenia § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z. z. nie je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Určenie bezpečného pracovného postupu nie je zároveň potrebné urobiť v predpísanej forme, napríklad písomne, a teda konštatovanie krajského súdu, že žalobca v priebehu konania nepredložil žiaden doklad o tom, že by akýmkoľvek spôsobom poučil zamestnancov ako majú postupovať pri svojich prácach, je neopodstatnené; navyše zo strany kontrolovaných subjektov je táto podmienka nesplniteľná.

10. V súvislosti so znížením pokuty zo strany krajského súdu, žalobca i naďalej považoval zníženú pokutu vo výške 3.000 eur aj s ohľadom na finančnú situáciu žalobcu za neprimeranú. V tomto smere poukázal - na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2017, sp. zn. 8Sžhk/1/ 2016, podľa ktorého cit.: „ (.

rozsudok

Musique Diffusion francaise a i./Komisia, body 119. a 121).] Možno teda uzavrieť, že výška pokuty uloženej žalovaným sa aj v tejto súvislosti javí ako zjavne neprimeraná a pokuta znížená krajským súdom bude aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočná vzhľadom na jej reparačný ako aj represívny účel.“ - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2012, sp. zn. 2Sžp/16/2011 (evidovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 22/2013), podľa ktorého cit.: „ (.

11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vracia na ďalšie konanie, eventuálne, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 18. Podľa § 198 ods. 5 SSP, vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie a/ označenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej

20. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.

Krajský súd rozsudok vyhlásil bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 18. marca 2021. Tento postup súd odôvodnil tým, že účastníci konania vyjadrili súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (bod 21 rozsudku krajského súdu). V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že aj s ohľadom na dikciu vyššie citovaných ustanovení § 107 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 198 ods. 1 SSP v danom prípade vyjadrenie žalobcu realizované podľa § 182 ods. 1 písm. g/ SSP (cit.: „v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada“) a vyjadrenie žalovaného realizované podľa § 105 ods. 1 a 2 písm. a/ SSP [cit.: „ Ak správny súd nariadi pojednávanie, pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní“ (ods.1). „Na účel podľa odseku 1 predseda senátu doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote

aplikovateľné. To znamená, že § 107 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 107 ods. 2 SSP, v zmysle ktorých predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania s tým, že v opačnom prípade rozhodne súd bez pojednávania nemožno použiť, nakoľko procesnú situáciu týkajúcu sa povinnosti vykonať dokazovanie (ktorú povinnosť je potrebné rešpektovať aj v prípade moderačného oprávnenia podľa § 198 ods. 1 SSP) explicitne upravuje a predpokladá procesný právny predpis v § 107 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 198 ods. 1 SSP. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že pokiaľ správny súd využije svoje zákonom dané moderačné oprávnenie (samozrejme za splnenia podmienok plynúcich z § 198 ods. 1 SSP) koná v rámci tzv. plnej jurisdikcie v širšom zmysle, čo vo svojej podstate predstavuje istý odklon od typickej právomoci spočívajúcej v súdom prieskume zákonnosti rozhodnutí/opatrení orgánu verejnej správy.

podklad. Bez vykonaného dokazovania by však zmena rozhodnutia orgánu verejnej správy o sankcii mala v podstate len povahu zásahu do jeho správnej úvahy bez toho, aby správny súd správne uváženie orgánu verejnej správy nahradil vlastným uvážením.

kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H_ Beck, 2018, 1020 s.). 22. Rovnako považuje za potrebné najvyšší správny súd krajskému súdu vytknúť, že pri formulácii moderačnej výrokovej časti nepostupoval striktne v intenciách § 198 ods. 5 SSP, keď vo svojom výroku rozsudku neuviedol druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy (§ 198 ods. 5 písm. b/ SSP).

24. K tvrdeniu krajského súdu, že žalobca ako zamestnávateľ poškodeného svojim nedbanlivostným konaním zavinil u svojho zamestnanca ťažkú ujmu na zdraví (?) a preto nemožno povedať, že žalobca je v postavení osoby, ktorá by sa mohla vyviniť z takéhoto konania a z tohto dôvodu nevidel krajský súd priestor na to, aby upustil v danom prípade od uloženia pokuty, najvyšší správny súd uvádza, že v danom prípade sa jednalo o zmiešaný správny delikt fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie postihovaný bez ohľadu na zavinenie, pre ktorý je príznačná tzv. objektívna zodpovednosť, pri ktorej sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti a nie zavinenie, a teda ani tzv. vyvinenie (exkulpácia) sa spod takéhoto konania, do úvahy neprichádza a zákon č. 125/2006 Z. z. liberačné dôvody neupravuje. Ďalej úvaha súdu ohľadom možného upustenia od potrestania je plne vylúčená, nakoľko § 198 ods. 1 písm. b/ SSP je potrebné chápať v spojení s § 198 ods. 2 SSP, pričom zákon č. 125/2006 Z. z. inšpekcii práce neumožňuje upustiť od potrestania.

26. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu, ak opätovne dospeje k záveru o opodstatnenosti využitia moderačného oprávnenia, vec prejednať na nariadenom pojednávaní tak ako to predpokladá § 198 ods. 1 SSP v spojení s § 107 ods. 1 písm. b/ SSP zhodnotiac pritom kritériá plynúce z § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. a svoje závery riadne a presvedčivo odôvodniť.

28. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 21. septembra 2022