6Ssk/14/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: D.. L. V., X.., Z.. XX. XX. XXXX, B. V. B., F. U. X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 24. augusta 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo dňa 03. októbra 2024, č. k. BA-8Sa/93/2021-99, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

nové konanie. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách ustanovení § 255 ods. 1, § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), § 44 ods. 1, § 44 ods. 4, § 175 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 149/ 1988 Zb., článok 46 nariadenia č. 1408/71 a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

tú vyššiu. Zároveň mala doriešiť súvislosti s dobrovoľným poistením žalobcu na území Slovenskej republiky, ktoré bolo v období od 01. februára 1994 do roku 2004 v súbehu s povinným poistením v Rakúsku. Žalovaná mala podľa žalobcu odignorovať opakovane vnášané námietky týkajúce sa nerešpektovania práva európskej únie, nesprávneho posúdenia obdobia od 01. marca 1990 do 31. januára 1994, kedy žalobca vykonával činnosť experta v zahraničí a obdobia od 01. februára 1994 do 20. februára 2004, kedy bol žalobca povinne nemocensky a dôchodkovo poistený v Rakúsku a zároveň si platil dôchodkové poistenie na

Správny súd bol toho názoru, že až po jednoznačnom a výslovnom ustálení, ako možno sporné obdobia posúdiť a zhodnotiť, pričom úvahy a závery by boli zachytené v odôvodnení rozhodnutia, by mohla žalovaná pristúpiť k výpočtu súm starobného dôchodku podľa čl. 46 nariadenia č. 1408/71. 4. Ďalej správny súd skorigoval otázky vo vzťahu k posudzovaniu obdobia, kedy žalobca vykonával činnosť experta v zahraničí, ktorú krajský súd zodpovedal v bode 91, a to tak, že podľa jeho názoru, by sa naopak obdobie činnosti experta v zahraničí v rokoch 1990 až 1994 malo žalobcovi zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia, a to s poukazom na ustanovenie § 175 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 149/1988 Zb., v zmysle ktorého sa v rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. májom 1990 hodnotí pred týmto dňom doba činnosti expertov v zahraničí; doba činnosti expertov v zahraničí, ktorá sa začala pred týmto dňom a trvá nepretržite až do jej skončenia po 30. apríli 1990, sa však hodnotí podľa týchto predpisov ešte po 30. apríli 1990. Keďže žalobca začal vykonávať činnosť experta

Práve s ohľadom na to, že v dobe činnosti žalobcu ako experta v zahraničí tomuto nevyplácal československý zamestnávateľ mzdu podliehajúcu dani zo mzdy, bolo potrebné pre zistenie hrubého zárobku žalobcu použiť z osobitných ustanovení pre niektoré skupiny občanov tie, ktoré upravovali, čo treba považovať za hrubý zárobok experta v zahraničí (§ 44 ods. 4 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v pôvodnom znení). 5.

1994, kedy vykonával činnosť experta v zahraničí a 1994 až 2004, kedy bol podľa jeho slov dobrovoľne dôchodkovo poistený na Slovensku za súčasného povinného poistenia v Rakúsku, a v odôvodnení sa zrozumiteľne vysporiada, ako tieto obdobia a vymeriavacie základy možno zhodnotiť, či nezhodnotiť, na účely nároku a určenia výšky starobného dôchodku žalobcu, a to predovšetkým v intenciách žalobných námietok, ktoré žalobca opakovane vznáša. Až následne, po jednoznačnom a výslovnom ustálení uvedenej otázky, pristúpi opätovne k výpočtu súm starobného dôchodku podľa čl. 46 nariadenia č. 1408/71. 6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu voči žalovanej v plnom rozsahu.

II. Kasačná sťažnosť žalovanej proti rozsudku správneho súdu

III. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovanej

11. Žalobca sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 21. januára 2025, v ktorom uviedol, že samotné stotožnenie sa žalovanej s právnym názorom krajského súdu nie je logickým a presvedčivým objasnením, že posudzovaná kasačná sťažnosť je dôvodná. Poukázal, že podľa čl. 46 nariadenia č. 1408/71 je žalovaná povinná predložiť dva výpočty, pričom tri výpočty realizované žalovanou vykazujú zrejmé chyby a viaceré porušenia zákona č. 100/1988 Zb., Vyhlášky FMPaSV č. 149/1988 Zb., zákona č. 461/2003 Z. z., ale i nariadenia č. 1408/71. 12. Rovnako namietal, že žalovaná neuviedla jeden dôvod, v ktorom by spočívala nesprávnosť právneho posúdenia žaloby žalobcu správnym súdom. Obdobne poukázal na chybný záver krajského súdu týkajúci sa jeho pozície ako experta, v tomto sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu. 13. Navrhol zamietnutie kasačnej sťažnosti ako nedôvodnej. 14. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovanej bolo doručené na vedomie žalovanej dňa 21. januára 2025.

IV. Konanie pred kasačným súdom

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 03. mája 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zo dňa 08. februára 2019, Číslo:

22. Podľa čl. 46 (11) ods. 1 písm. a/ a b/ Nariadenia rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie č. 1408/71“), keď podmienky požadované právnymi predpismi členského štátu pre vznik nároku na dávky boli splnené bez toho, aby sa musel použiť článok 45 alebo článok 40 ods. 3, uplatnia sa nasledujúce pravidlá: a/ príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: i/ na jednej strane iba podľa ustanovení právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, ii/ na druhej strane podľa odseku 2; b/ príslušná inštitúcia však môže upustiť od toho, aby sa výpočet vykonal v súlade s písm. a/ bodom ii/, ak výsledok tohto výpočtu, okrem rozdielov, ktoré vyplývajú z použitia zaokrúhlených čísiel, sa rovná alebo je nižší ako je výsledok výpočtu, ktorý sa vykonal v súlade s písm. a/ bodom i/, pokiaľ táto inštitúcia neuplatňuje žiadne právne predpisy obsahujúce

23. Podľa čl. 14c (5) nariadenia č. 1408/71, osoba, ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného členského štátu a samostatne zárobkovo činná na území druhého členského štátu, podlieha: a/ pokiaľ b/ neustanovuje inak, právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť alebo ak vykonáva takúto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, právnym predpisom určeným podľa článku 14 ods. 2 alebo 3; b/ v prípadoch uvedených v prílohe VII: právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť, pričom ak vykonáva túto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, tieto právne predpisy sa určia podľa článku 14 ods.2 alebo 3, a právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, pričom ak vykonáva túto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, tieto právne predpisy sa určia podľa článku 14a ods. 2, 3 alebo 4 (príloha VII: prípady, v ktorých sa

Podľa čl. 15 ods. 3 nariadenia č. 1408/71, v súvislosti s invaliditou, starobou a úmrtím (dôchodky) môže však dotknutá osoba vstúpiť do systému dobrovoľného alebo voliteľného nepretržitého poistenia členského štátu dokonca aj keď sa na ňu povinne vzťahujú právne predpisy iného členského štátu, ak takéto prekrývanie vyslovene alebo implicitne pripúšťa prvý členský štát. 26.

27. Podľa § 44 ods. 4 Vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 1990, za hrubý plat experta v zahraničí sa považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí. Ustanovenie § 43 ods. 4 časti vety za bodkočiarkou platí aj tu.

29. Podľa § 44 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnom od 01. 07. 1990 do 31. 07. 1990, za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí boli vyslaní ústredným orgánom štátnej správy do zahraničia na výkon činnosti pre medzinárodnú organizáciu.

Najvyšší správny súd po oboznámení sa okrem napadnutého rozsudku správneho súdu, aj rozsudkom krajského súdu, ktorý predchádzal napadnutým rozhodnutiam žalovanej, konštatuje, že žalovaná sa v plnej miere neriadila právnym názorom v ňom vysloveným, ktorý bol v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí, pre ňu záväzný.

Zároveň mala doriešiť súvislosti s dobrovoľným poistením žalobcu na území Slovenskej republiky, v období od 01. februára 1994 do roku 2004 v súbehu s povinným poistením v Rakúskej republike. 33. Žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí a následne aj v rozhodnutí generálneho riaditeľa zamerala svoju pozornosť, čo sa týka sporných častí len na obdobie, kedy žalobca vykonával činnosť experta v zahraničí, čo v konečnom dôsledku aj sama skonštatovala v úvode svojich rozhodnutí, ako aj v kasačnej sťažnosti. Najvyššiemu správnemu súdu sa však takéto opätovné posúdenie situácie žalobcu vo vzťahu k priznaniu a následne k výpočtu sumy starobného dôchodku javí nedostatočné, a to najmä z nasledovných dôvodov.

týmto dňom a trvá nepretržite až do jej skončenia po 30. apríli 1990, sa však hodnotí podľa týchto predpisov ešte po 30. apríli 1990. Žalobca na tieto skutočnosti upozorňoval, pričom z napadnutých rozhodnutí žalovanej nevyplývalo, ako sa s týmito námietkami vysporiadala. 35. Ďalej bolo zo strany žalovanej potrebné vyriešiť situáciu vo veci dobrovoľného poistenia žalobcu, ktoré prebiehalo súbežne s povinným poistením, vzniknutým v súvislosti so žalobcovým pracovným pomerom v Rakúskej republike. Túto otázku už predostrel krajský súd, ale žalovaná sa ňou v napadnutých rozhodnutiach vôbec nezaoberala. Krajský súd zároveň

36. Vzhľadom na existenciu súbežného dobrovoľného poistenia v Slovenskej republike a povinného poistenia v Rakúskej republike nebolo zrejmé, či žalovaná správne určila, ktoré právne predpisy sú rozhodujúce pre posúdenie postavenia žalobcu - žalobca ako zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba. V zmysle článku 13 a 14 nariadenia č. 1408/71 je základným pravidlom, že osoba podlieha právnym predpisom iba jedného členského štátu. Článok 14 ods. 2 navyše upravuje prípady súbehu zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti v rôznych štátoch, pričom existujú prípady, keď sa na danú osobu v rozhodnom čase uplatňujú v rámci sociálneho zabezpečenia právne predpisy dvoch členských štátov.

38. Záverom najvyšší správny súd dáva do pozornosti žalovanej rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 16. augusta 2023, sp. zn. 7Ssk/143/2022 vo vzťahu k použitej aktuálnej dôchodkovej hodnote pri výpočte sumy starobného dôchodku. 39. Žalovaná tak rozhodne opätovne o žalobcovej žiadosti o starobný dôchodok, pričom toto rozhodnutie bude v súlade s § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to, osobný dôkaz je potrebné klásť na odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom okrem iného majú byť uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, úvahy, ktorými bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

rozhodnutí žalovanej tak viedli k nepresvedčivému a nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu, ktoré je z toho dôvodu nepreskúmateľné, preto rozhodol najvyšší správny súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 40.

41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.