6Ssk/142/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): SERVIS s.r.o., so sídlom Podunajská 10725/25, Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 35810858, právne zastúpeného: JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, IČO: 30849551, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, IČO: 00166405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2020/5302 zo dňa 26.11.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/160/2020-121 z 8. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

období 20.01.2020 až 26.01.2020, 03.02.2020 až 09.02.2020, 10.02.2020 až 16.02.2020 raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok alebo na dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa, čím porušil § 93 ods. 1, 2 zákona č. 311/2020 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Ďalej konštatoval (v časti „Mzdy“), že zamestnávateľ neposkytol uvedenému zamestnancovi v období február 2020 popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, čím porušil § 122a ods. 1 Zákonníka práce.

3. V stanovisku k protokolu zo dňa 22.04.2020 žalobca k časti „Pracovný čas“ uviedol, že s okamžitou platnosťou prijali opatrenia a od nasledujúceho obdobia sa bude riadiť § 93 ods. 1, 2 Zákonníka práce a k časti „Mzdy“ uviedol, že zjednal nápravu a menovanej zamestnankyni doplatil rozdiel, pričom uviedol, že uvedené preukazuje výpisom z internet bankingu a opravenou výplatnou páskou za mesiac 02/2020.

vnútroštátnu dodávku práce na základe čiastkovej zmluvy k rámcovej zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 01.06.2019 uzavretej medzi ním (SERVIS s.r.o.) a spoločnosťou Nicer SK, s.r.o. prostredníctvom výkonu závislej práce fyzických osôb (I. I. a Z. W.), ktoré nelegálne zamestnával zamestnávateľ Nicer SK s. r. o. tak, ako je uvedené v protokole č. INA-47-42-2.4/ P-A24,28-20 zo dňa 08.04.2020 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2020 k protokolu, čím kontrolovaný subjekt porušil § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o nelegálnej práci“).

príslušník UKR, ktoré dodávateľ Nicer SK s. r. o., Bebravská 8956/3, Bratislava - mestská časť Vrakuňa, 821 07, IČO: 52370429 nelegálne zamestnával podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, a zároveň za použitia absorpčnej zásady podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom bode zákona o inšpekcii práce, konkrétne za porušenie: § 122a ods. 1 Zákonníka práce tým, že zamestnávateľ

7. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajský súd v Nitre správnu žalobu (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), o ktorej krajský súd rozhodol tak, že ju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) ako nedôvodnú

plnenia. V zmysle dojednaných zmluvných podmienok sa práve poskytovateľ zaviazal plniť si svoje povinnosti, ktoré mu ako zamestnávateľovi vyplývajú z právnych predpisov v rámci sociálneho, nemocenského poistenia ako aj ostatných pracovnoprávnych predpisov platných v

Uviedol však, že sa nejednalo o vedomé porušenie, ale o chybu - nedostatok spôsobený nevedomou nedbanlivosťou, s ktorým príslušné zákonné ustanovenie nespája priamo povinnosť sankcionovať takéto porušenie. Pokuta vyrubená v napadnutom rozhodnutí by bola preto za zistený nedostatok u žalobcu neprimeraná, a to aj s prihliadnutím na to, že zákon neurčuje dolnú hranicu, v akom rozmedzí má byť pokuta za dané porušenie uložená, preto mal žalobca za to, že uloženie sankcie pre daný prípad nie je nevyhnutné. S prihliadnutím na uvedené možno spravodlivo konštatovať, že konanie žalobcu nemožno definovať ako porušenie zákona tak, ako mu to dávajú za vinu napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového

Samotné nelegálne zamestnávanie vyššie uvedených fyzických osôb nebolo spochybnené, bolo preukázané vyššie uvedeným protokolom, a teda ho mal správny súd za nesporné. 12. Krajský súd uviedol, že prvým predpokladom na uloženie sankcie za porušenie zákazu v zmysle § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnej práci je nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby právnickou osobou, ktorá dodáva alebo poskytuje prácu alebo službu práve prostredníctvom nelegálne zamestnanej fyzickej osoby. Na možné sankcionovanie správneho deliktu v zmysle § 7b ods. 5 zákona o nelegálnej práci sa ďalej vyžaduje prijatie práce alebo služby žalobcom od právnickej osoby, ktorá preukázateľne nelegálne zamestnávala fyzické osoby.

13. Správny súd sa v prejednávanej veci s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia citovaných zákonov stotožnil s vecne správnym záverom žalovaného, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca od kontrolovaných fyzických osôb dodávateľa Nicer SK, s.r.o. prijal vnútroštátnu dodávku práce. Súd zastáva názor, že v prípade postupu a rozhodnutiach prvostupňového správneho orgánu i žalovaného v žiadnom prípade nejde o prílišný formalizmus, ale o dôsledné dodržiavanie príslušných vyššie citovaných zákonov.

určenej zákonom. Nakoľko sa žalobca dopustil dvoch správnych deliktov, pričom spáchanie druhého správneho deliktu (porušenie § 122a ods. 1 Zákonníka práce) žalobca nespochybnil, správny orgán aplikoval metódou analógie legis pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, s čím sa správny súd stotožnil.

Za uvedené porušenia mu bola uložená pokuta v súlade s § 7b ods. 8 zákona o nelegálnej práci, ktorej výška bola riadne odôvodnená, pričom výška pokuty bola uložená v súlade s absorpčnou zásadou a vzhľadom na závažnosť porušenej povinnosti a počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb zistených pri kontrole bola primeraná.

16. Voči rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ktorou namietal, že krajský súd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. V podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že žalovaný, správny orgán prvého stupňa ani krajský súd nezohľadnili osobité okolnosti prípadu. Opätovne zdôraznil, že so spoločnosťou Nicer SK, s.r.o. ako poskytovateľom, uzatvoril sťažovateľ ako objednávateľ Rámcovú zmluvu o poskytnutí služieb, doplnenú o čiastkovú službu, v rámci ktorej bola v čl. III ods. 9 dojednaná aj povinnosť poskytovateľa plniť si svoje záväzky zamestnávateľa, ktoré mu vyplývajú z platných právnych predpisov v SR. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v zistenom skutkovom stave, ktorý sa týka kontrol na mieste prevádzky HM Tesco Bratislavská 5, Nitra v dňoch 4., 5., 6., 7., 10., 11., 12., a 13.02.2020 nevystupoval v pozícii zamestnávateľa ani v pozícii konečného prijímateľa služieb. V uvedenej reťazi zmluvných vzťahov sťažovateľ vystupuje len ako prijímateľ plnenia od inej právnickej osoby, nie ako zamestnávateľ a ani ako priamy zmluvný partner osoby, ktorá je skutočným vykonávateľom plnenia, a zároveň sťažovateľ je v pozícii sprostredkovateľa upratovacích služieb v prospech tretej osoby, ktorá si zabezpečenie výkonu predmetných služieb objednala. 18. Sťažovateľ je toho názoru, že nemôže byť označený za zodpovedný subjekt a nemôže byť voči nemu vyvodená sankcia za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to ani podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnej práci. 19. K bodu 60 napadnutého rozsudku krajského súdu, v ktorom poukázal na obsah vyjadrenia Y. ktorá ako SZČO mala uzatvorenú zmluvu so sťažovateľom, sťažovateľ uviedol, že ide o zmluvného partnera, nie vedúceho zamestnanca ani osobu splnomocnenú konať v jeho mene a poskytovať záväzné vyjadrenia, preto ani nemôže poskytnúť komplexnú odpoveď na otázky, ktoré jej pri výkone kontroly inšpektori kládli, pričom už pri výkone kontroly sťažovateľ žiadal, aby táto skutočnosť bola zohľadnená pri posudzovaní obsahu protokolu a výsledkov kontroly. 20. Vo vzťahu k druhému porušeniu zákona, za ktoré mu bol uložený úhrnný trest, sťažovateľ zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia, a to že išlo o administratívnu chybu pri spracovaní dochádzky, ktorá bola bezodkladne po jej odhalení odstránená. 21. Sťažovateľ sa ďalej nestotožnil ani s úvahou krajského súdu o vhodnosti výšky uloženej sankcie. Poukázal na to, že zákonné ustanovenie dáva možnosť a nie povinnosť uložiť pokutu, pričom má za to, že správny orgán tak aj mohol postupovať, prípadne uložiť pokutu nižšej hodnoty, pretože zákonné ustanovenie neuvádza spodnú hranicu uloženej sankcie.

V. Aplikovaná právna úprava

27. Podľa § 7b ods. 5 zákona o nelegálnej práci, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

Podľa § 7b ods. 7 písm. a) zákona o nelegálnej práci dodávka práce na účely tohto zákona je vnútroštátna dodávka práce, ktorou je dočasné pridelenie fyzickej osoby na výkon práce podľa osobitného predpisu (ktorým je v zmysle pozn. č. 24a/ k vyššie citovanému zákonu § 58 a 58a zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).

31. Podľa § 122a ods. 1 Zákonníka práce (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. 32.

33. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

34. Predmetom kasačného konania je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým mu bola uložená úhrnná pokuta vo výške 8.000,- Eur za porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnej práci a porušenie za porušenie povinností vyplývajúcej z § 122a ods. 1 Zákonníka práce.

Kasačný súd preskúmajúc kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu, ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti konštatuje, že argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol jeho žalobu. Kasačný súd sa nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu, že voči nemu nemohla byť vyvodená zodpovednosť za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože v predmetnom prípade nevystupoval ako zamestnávateľ, ale ani ako konečný prijímateľ služieb. Podľa názoru kasačného súdu takáto argumentácia neobstojí a nemá oporu v právnom predpise.

37. Kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľ uzatvoril so spoločnosťou NICER SK, s.r.o. (poskytovateľ) Čiastkovú zmluvu k Rámcovej zmluve o poskytovaní služieb z 1.6.2019 a Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb z 1.6.2019, ktorou sa poskytovateľ zaviazal v prospech sťažovateľa vykonávať plnenie - činnosti a služby spočívajúce vo výkone upratovacích a čistiacich prác v prevádzkach Tesco po celej SR. Ďalej má kasačný súd, rovnako ako krajský súd, za preukázané a nespochybniteľné, že poskytovateľ služieb NICER SK, s.r.o. podľa protokolu č. INA-47-42-2.4/P-A24-28,20 zo dňa 06.04.2020 nelegálne zamestnával dve fyzické osoby, ktoré pre zamestnávateľa osobne vykonávali upratovacie práce v prevádzke HM Tesco, Bratislavská 5, Nitra, čím porušil § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci.

Kasačný súd poukazuje na povinnosť fyzických a právnických osôb podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce poskytnúť na požiadanie inšpektora práce informácie potrebné na výkon inšpekcie. Z uvedeného dôvodu nie je možné spochybniť oprávnenie Y. H. poskytnúť výpoveď v rámci vykonanej kontroly, ktorá navyše vypovedala k skutočnostiam, týkajúcich sa poskytovania služieb, ku ktorým sa zmluvne zaviazala.

40. Podľa názoru kasačného súdu je právne irelevantná skutočnosť, že sťažovateľ nevystupoval v predmetnej situácii ako zamestnávateľ, ani ako konečný prijímateľ výhod, pretože to § 7 ods. 5 zákona o nelegálnej práci ani nepredpokladá.

42. K námietke o výške uloženej sankcie má kasačný súd za to, že správny orgán prvého stupňa uložil úhrnnú sankciu za dva nespochybniteľne spáchané administratívne delikty v dolnej hranici sadzby, pričom jej výšku v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce riadne odôvodnil. Sťažovateľ v podanej žalobe nenavrhol krajskému súdu sankčnú moderáciu v zmysle § 198 SSP, preto záveru krajského súdu, že správny orgán postupoval správne a zákonne aj pri rozhodovaní o výške pokuty, keď prihliadol na všetky relevantné skutočnosti a po ich posúdení dospel k záveru, že tieto odôvodňujú uloženie pokuty pri dolnej hranici určenej zákonom, nie je možné nič vytknúť a kasačný súd sa s ním stotožnil.

Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch inštancií a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor považoval aj kasačný súd za správny.

44. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 27. júla 2023