← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 6. 2025

6Ssk/142/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200198.1

ZamietaZrušujeMeníVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
28Sas/1/2024
IČS
5023200198
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: M. G., narodený XX. M. XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX U. O., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom v Bratislave, Žellova 2, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. k.: PV 912/00026/ 2023 zo dňa 03. augusta 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. septembra 2024, č. k. 28Sas/1/2024-107, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. septembra 2024, č. k. 28Sas/1/2024-107, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 17. septembra 2024, č. k. 28Sas/1/2024-107 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k.: PV 912/00026/2023 zo dňa 03. augusta 2023 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“), ako aj výkazu nedoplatkov vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 9. marca 2023 pod číslom 2324017513 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „výkaz nedoplatkov“) ako rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „zdravotná poisťovňa“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Druhostupňovým rozhodnutím č. k.: PV 912/00026/2023 zo dňa 03. augusta 2023 žalovaný výkaz nedoplatkov zo dňa 9. marca 2023, číslo: 2324017513 vydaný z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu ustanovenej v § 16 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.“), konkrétne zaplatiť zdravotnej poisťovni preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobia od 01.

decembra 2012 do 02. decembra 2012, od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do 05. februára 2023 v sume 3937,27 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur zmenil podľa § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“) tak, že preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie znížil na sumu 3934,21 eur podľa § 16 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. za obdobia od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do 05. februára 2023 a ponechal poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že právo prvostupňového orgánu verejnej správy uplatniť nárok na predpísanie preddavku na poistné za obdobie od 01. decembra 2012 do 02. decembra 2012 bolo v deň vydania výkazu nedoplatkov (09. marca 2023) premlčané podľa § 21 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z., keďže pohľadávka prvostupňového orgánu verejnej správy za

uvedené obdobie bola predpísaná výkazom nedoplatkov po márnom uplynutí 10-ročnej prekluzívnej lehoty odo dňa splatnosti poistného (preddavok na poistné za 12/2012 bol splatný do 08. januára 2013). S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť žalovaný zmenil výšku predpísanej pohľadávky tak, ako to vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného a je uvedené v tomto bode vyššie. Rozhodnutie žalovaného obsahovalo rozpis dlžných súm poistného a bolo žalobcovi doručené dňa 22. septembra 2023, pričom v celom rozsahu nahradilo výkaz nedoplatkov.

3. Správny súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného a zdravotnej poisťovne preskúmal v intenciách ustanovení § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 5 ods. 2, § 6, § 11 ods. 1, § 11 ods. 2, § 12 ods. 1 písm. e), § 13 ods. ods. 10, § 16 ods. 1, § 16 ods. 2 písm. d), § 17 ods. 2, § 23 ods. 1 písm. b), § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej

žaloby. 4. Správny súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 17. septembra 2024, č. k. 28Sas/1/2024-107 konštatoval, že smerodajné v tu posudzovanej veci bolo, kto bol v spornom období od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do 05. februára 2023 platiteľom poistného. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v uvedenom spornom období nebol zamestnaný, nebol ani samostatne zárobkovo činnou osobou a ani osobou evidovanou

na príslušnom úrade práce. V zmysle Oznámenia o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. LM1/OSO/ZAM/ 2023/8842 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnania až odo dňa 06. februára 2023, od kedy sa platiteľom poistného za žalobcu stal štát.

Z obsahu administratívneho spisu však nevyplynuli za obdobie od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do 05. februára 2023 také skutočnosti v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z., kedy by bol platiteľom poistného za žalobcu štát a takéto skutočnosti neboli žalobcom ani tvrdené. Súčasťou administratívneho spisu je formulár E 104 DE - „Potvrdenie o úhrne období poistenia, zamestnania, alebo bydliska”, ktorý bol predložený žalobcom zdravotnej poisťovni dňa 22. februára 2023 a v ktorom boli príslušnou inštitúciou potvrdené doby žalobcovho poistenia v Nemecku od 25. júna 2012 do 30. novembra 2012, od

03. decembra 2012 do 10. júla 2015, od 11. augusta 2015 do 31. júla 2017 a od 01. januára 2018 do 31. augusta 2018 (pozn. žalovaný nesprávne uviedol dobu „od 11. augusta 2015 do 31. augusta 2018“). O poistení žalobcu v zahraničí spätne za vyššie uvedené obdobia sa zdravotná poisťovňa dozvedela prostredníctvom oznámenia príslušnej inštitúcie v zahraničí na európskom formulári E 104 DE, ktoré žalobca zdravotnej poisťovni predložil až dňa

22. februára 2023. Zároveň z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca dňa 22. februára 2023 predložil zdravotnej poisťovni tlačivo „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“, ktorým dodatočne nahlásil zánik verejného zdravotného poistenia k 02. decembru 2012 a zároveň dňa 22. februára 2023 predložil tlačivo „Prihláška poistenca“ s dátumom vzniku poistenia 01. decembra 2012 a tlačivo „Prihláška poistenca“ s dátumom vzniku poistenia 11. júla 2015, pričom v časti „Platiteľ poistného“ bolo zaškrtnuté políčko „Samoplatiteľ“. Žalobca zdravotnej poisťovni ďalej dňa 23. februára 2023 predložil tlačivo „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“, ktorým dodatočne nahlásil zánik verejného zdravotného poistenia k 10. augustu 2015 a zároveň dňa 23. februára 2023 predložil tlačivo „Prihláška poistenca“ s dátumom vzniku poistenia 01. septembra 2018, pričom v časti „Platiteľ poistného“ bolo takisto zaškrtnuté políčko „Samoplatiteľ“. Všetky tlačivá predložené

zdravotnej poisťovni dňa 22. februára 2023 a dňa 23. februára 2023 sú podpísané žalobcom. Z uvedeného správny súd dôvodil, že žalobca sa sám prostredníctvom predloženia tlačív zdravotnej poisťovni dňa 22. februára 2023 a dňa 23. februára 2023 prihlásil v spornom období ako platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., teda ako tzv. samoplatiteľ. Žalobca skutočnosť jeho zaevidovania ako tzv. samoplatiteľa, teda platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. nijako v administratívnom konaní nerozporoval až v podanej správnej žalobe skonštatoval, že nie je samoplatca, nakoľko je ako osoba diskriminovaný a nemá žiaden príjem. Žalobca však neuviedol žiadne relevantné skutočnosti o tom, že by v jeho prípade evidencia typu platiteľa v období od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do 05. februára 2023 ako tzv. samoplatiteľ na základe ním realizovanej dodatočnej oznamovacej povinnosti voči zdravotnej poisťovni, v rámci ktorej sa sám označil za „Samoplatiteľa“, nezodpovedala skutočnosti.

5. Správny súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že „z obsahu námietok podaných proti výkazu nedoplatkov vydanom zdravotnou poisťovňou ako aj z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca s existenciou pohľadávky zdravotnej poisťovne nesúhlasí z dôvodu jeho nezamestnanosti a absencie príjmu. Nezákonnosť výkazu nedoplatkov a napadnutého rozhodnutia žalovaného vidí žalobca predovšetkým v tom, že malo dôjsť k porušovaniu jeho ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s jeho stavom nezamestnanosti, nemožnosťou pracovať v pozíciách vyhovujúcich jeho danostiam a schopnostiam a jeho diskrimináciou na pracovnom trhu, keď v dôsledku absencie príjmu nemôže splniť pohľadávku zdravotnej poisťovne predstavujúcu neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov. Správny súd uvádza, že predmetné žalobné námietky nijako nesmerujú k spochybneniu zákonnosti určenia platiteľa poistného v období od 11. 07. 2015 do 10. 08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023, ktorým bol žalobca ako tzv. samoplatiteľ (§ 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.).

Správny súd za podstatné považuje to, že žalobca sa sám predložením tlačív „Prihláška poistenca“ zdravotnej poisťovni dňa 22. februára 2023 a dňa 23. februára 2023 prihlásil za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., keďže v obsahu tlačív zaškrtol typ platiteľa poistného - „Samoplatiteľ“.

Napriek aktuálnej životnej situácií žalobcu spočívajúcej v jeho nezamestnanosti a hľadaní si zamestnania, ktorú správny súd ľudsky chápe, skutočnosť, že žalobca nemá žiaden príjem ho nezbavuje povinnosti uhradiť nedoplatok na neodvedených preddavkoch na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 11. 07. 2015 do 10. 08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023, keďže platiteľ poistného ako samoplatiteľ nie je oslobodený od povinnosti platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie (§ 16 ods. 1, § 16 ods. 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z.). V systéme slovenského verejného zdravotného poistenia zabezpečujúceho občanom zdravotnú starostlivosť je poistenou každá osoba s trvalým pobytom na území Slovenska, pričom účastníkom poistenia je aj osoba dobrovoľne nezamestnaná (nevedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie), ktorá je rovnako povinná platiť preddavky na poistné na zdravotné

poistenie. V dôsledku zmeny výkazu nedoplatkov vydanom zdravotnou poisťovňou napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo právo na úhradu pohľadávky zdravotnej poisťovne predstavujúcej neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie, vrátane poplatku za vydanie výkazu nedoplatok, uplatnené výlučne za obdobia, ktoré nespadajú do obdobia účasti žalobcu na zdravotnom poistení v zahraničí preukázané prostredníctvom európskeho formulára E 104 DE s tým, že žalovaný vzhľadom na premlčanie nároku na predpísanie preddavku na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. 12. 2012 do 02. 12. 2012 upravil výšku predpísanej pohľadávky tak, že túto ponížil o 3,06 Eur.“

6. Ostatné námietky žalobcu vyhodnotil správny súd ako nedôvodné s vysvetlením, že tieto predstavujú všeobecný nesúhlas žalobcu či len všeobecné konštatovania (i) bez toho, aby žalobca bližšie konkretizoval, čo spôsobuje podľa jeho názoru nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, (ii) resp. bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, na základe ktorých malo dôjsť k naplneniu dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia zdravotnej poisťovne spočívajúcich v žalobcom namietaných žalobných dôvodoch podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) SSP.

Správny súd zároveň vyhodnotil, že vznesené žalobné námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 7. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný s námietkami žalobcu proti výkazu nedoplatkov, ktoré sa vzťahovali na jeho stav nezamestnanosti vysporiadal dostatočne, pričom uviedol, že žalobcu na základe jeho dodatočnej oznamovacej povinnosti platiteľa poistného zdravotná poisťovňa zaevidovala ako tzv. samoplatiteľa. Žalovaný tiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že povinnosť platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie vyplýva priamo zo zákona č. 580/2004 Z.z. a že samoplatiteľ poistného nie je oslobodený od povinnosti platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie v zmysle

§ 16 ods. 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z.z. 8. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, ktorými žalobca rozširoval správnu žalobu na nariadenom pojednávaní (nesplnenie predpokladov predsedníčky žalovaného na výkon funkcie, absencia komunikácie so žalobcom, absencie protokolu, či zápisnice podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z.), správny súd uviedol, že i tieto vyhodnotil ako nedôvodné, pričom svoju úvahu k jednotlivým námietkam žalobcu následne detailným spôsobom ozrejmil.

9. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k názoru, že správnu žalobu je potrebné postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie k nej

10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca dňa 21. októbra 2024 (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že bolo nesprávnym procesným postupom znemožnené, aby žalobca uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces) a ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci).

11. Sťažovateľ úvodom v kasačnej sťažnosti namietal, že konanie na správnom súde sa konalo pod vplyvom zaujatosti a svojvôle sudkyne JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, LL.M., PhD. podľa § 116 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. 12. Ku kasačnej námietke podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľ v prvom rade uviedol, že „pri procese pojednávania z dňa 17.09.2024 v čase 9:30 sa nebrali všetky skutočnosti, ktoré zo žaloby vyplývali a to: Žaloba bola navrhnutá tak, aby sa orgán štátnej správy zaoberal nielen Úradom pre Dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ale aj vzťahmi medzi úradom práce a pracovnom trhu a vzájomnou komunikáciou. A tá neprebehla a nebola iniciovaná.

. .“ Následne sťažovateľ odcitoval z vybraných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (čl. 7 ods. 2 a ods. 5), ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl. 10 ods. 1 Smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, čl. 13 Smernice Rady 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový a etnický pôvod a ustanovenia § 77 zákona č. 581/2004 Z.z. S odkazom na citáciu

§ 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „zákon č. 71/ 1967 Zb.“ alebo „Správny poriadok“) sťažovateľ namietal v kasačnej sťažnosti, že žalovaný dostatočne neobjasnil skutočný stav veci.

13. Napokon sťažovateľ záverom v tejto časti kasačnej sťažnosti vyjadril osobnú nespokojnosť so svojím postavením na pracovnom trhu porovnávajúc svoju pozíciu s postavením obete podľa ustanovení § 2 ods. 1 písm. b) bod 1 a písm. f) zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V tejto súvislosti poukázal na diskrimináciu na pracovnom trhu a nálezy Ústavného súdu SR PL. ÚS 8/04, PL. ÚS 1/2012. 14. Ku kasačnej námietke podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovateľ opäť odcitoval z vybraných ustanovení Ústavy SR a iných zákonov, tiež opakovane poukázal na smernice Rady zmienené v predošlých bodoch vyššie, pričom zdôraznil, že v situácii ako obeť podľa zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vidí porušenie postupu správneho súdu v tu posudzovanej veci v bodoch korešpondujúcich zmieneným citáciám zákonov. 15. Žalovaný sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadril ku kasačnej sťažnosti žalobcu podaním zo dňa 8. novembra 2024. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom správneho súdu vydaným v tu posudzovanej veci a pridržiava sa svojho vyjadrenia k správnej žalobe. Podľa názoru žalovaného, žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti neuvádza, ani bližšie nešpecifikuje, akým konkrétnym nesprávnym procesným postupom bolo žalobcovi

znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň žalobca neuvádza ani bližšie nešpecifikuje relevantné dôvody nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom, na základe ktorých správny súd rozhodol. Žalovaný má za to, že oba zmienené dôvody kasačnej sťažnosti v tu posudzovanej veci nie sú právne relevantné, kasačná sťažnosť je nedôvodná a neopodstatnená. Záverom navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol v celom

rozsahu.

III. Konanie pred kasačným súdom

16. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

17. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

18. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ako aj konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či správny súd postupoval pri posúdení zákonnosti a správnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného v oboch stupňoch v súlade s právnou úpravou ustanovenou v Správnom súdnom poriadku. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd preto dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 19.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k. 28Sas/1/ 2024-107 zo dňa 17. septembra 2024, ktorým správny súd postupom podľa § 190 SSP zamietol žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k.: PV 912/ 00026/2023 zo dňa 03. augusta 2023, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 9. marca 2023, č. 2324017513 ako Výkaz nedoplatkov vydaný z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z., konkrétne zaplatiť zdravotnej poisťovni preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobia

od 01. decembra 2012 do 02. decembra 2012, od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do 05. februára 2023 v sume 3937,27 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur tak, že preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobia od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do 05. februára 2023 boli znížené na sumu 3934,21 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur bol ponechaný. 20.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 24. Podľa § 32 ods. 1 SSP, účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 32 ods. písm. a) SSP, ďalšími účastníkmi sú tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. 26. Podľa § 33 SSP, ak sa od začatia konania nekoná s niekým, o ktorého právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, len čo sa o tom správny súd dozvie, vydá uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka konania.

27. Podľa § 199 ods. 1 písm. f) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. 28. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje

neformálne. 29. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

30. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h/.

31. Podľa § 11 ods. 1 zákona. č. 580/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, na účely tohto zákona je povinný platiť poistné a/ zamestnanec, b/ samostatne zárobkovo činná osoba, c/ zamestnávateľ, d/ štát, e/ platiteľ dividend.

32. Podľa § 11 ods. 2 zákona. č. 580/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je a/ zamestnancom, b/ samostatne zárobkovo činnou osobou alebo c/ osobou podľa odseku.

33. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

34. Podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, poistenec podľa § 11 ods. 2 vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e/] z ním určenej sumy.

35. Podľa § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 581/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, predseda úradu rozhoduje o námietkach proti výkazu nedoplatkov, ak im zdravotná poisťovňa nevyhovela, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.

36. Podľa § 77a ods. 4, 5 a 6 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, (4) Podkladom na rozhodovanie je námietka, napadnutý výkaz nedoplatkov, stanovisko zdravotnej poisťovne k námietkam a údaje o poistencovi alebo platiteľovi poistného získané podľa osobitného zákona.97aa) (5) Ak je to nevyhnutné, úrad doterajší obsah spisovej dokumentácie ku konaniu doplní a na tento účel úrad vyzve poistenca, platiteľa poistného alebo zdravotnú poisťovňu na predloženie dokladov, ktoré nie je možné získať podľa osobitného zákona,97aa) v lehote deviatich dní odo dňa doručenia výzvy. Poistenca alebo platiteľa poistného zároveň úrad upozorní, že ak na výzvu nepredloží požadované doklady, rozhodne podľa obsahu spisovej dokumentácie. (6) Ak sú na to dôvody, úrad výkaz nedoplatkov zmení alebo zruší, inak námietky zamietne a výkaz nedoplatkov potvrdí. Pri zmene výkazu nedoplatkov odôvodnenie rozhodnutia obsahuje špecifikáciu pohľadávky podľa osobitného zákona.18j 37.

Primárnou úlohou kasačného súdu bolo preskúmať rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sas/1/2024-107 zo dňa 17. septembra 2024 v?medziach podanej kasačnej sťažnosti a posúdiť, či správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon (i) tým, že bolo nesprávnym procesným postupom znemožnené, aby žalobca uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces a/alebo (ii) na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, kasačný súd preskúmal ?aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy č. k.:

PV 912/00026/2023 zo dňa 03. augusta 2023, ako aj rozhodnutie zdravotnej poisťovne zo dňa 9. marca 2023, č. 2324017513, najmä z?toho pohľadu, či kasačné body sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu.

38. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal kasačný súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne aj správny súd v?texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje, súčasne týmto na ne poukazuje a v stručnosti dopĺňa nasledujúce.

39. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného, má za preukázané, že: - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. dňa 9. marca 2023 pod číslom 2324017513 vydala výkaz nedoplatkov, ktorým uložila žalobcovi povinnosť zaplatiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobia od 01. decembra 2012 do 02. decembra 2012, od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do 05. februára 2023 v sume 3937,27 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur; - podkladom pre vydanie výkazu nedoplatkov boli nasledujúce tlačivá žalobcom predložené zdravotnej poisťovni a ním podpísané (i) tlačivo „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“ zo dňa 22. februára 2023, ktorým žalobca dodatočne nahlásil zánik verejného zdravotného poistenia k 02. decembra 2012, (ii) tlačivo „Prihláška poistenca“ zo dňa 22. februára 2023 s dátumom vzniku poistenia 01. decembra 2012 s označením platiteľa poistného ako „Samoplatiteľ“, (iii) tlačivo „Prihláška poistenca“ zo dňa 22. februára 2023 s dátumom vzniku

poistenia 11. júla 2015, s označením platiteľa poistného ako „Samoplatiteľ“, (iv) tlačivo „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“ zo dňa 23. februára 2023, ktorým dodatočne nahlásil zánik verejného zdravotného poistenia k 10. augustu 2015 a (v) zároveň tlačivo „Prihláška poistenca“ zo dňa 23. februára 2023 s dátumom vzniku poistenia 01. septembra 2018, kde v časti „Platiteľ poistného“ sa žalobca označil ako „Samoplatiteľ“; - žalobca dňa 15. marca 2023 podal voči uvedenému výkazu nedoplatkov námietky, v ktorých v zásade vyjadril svoj všeobecný nesúhlas so stavom, v ktorom sa nachádza a ktorý si sám nespôsobil. Pohľadávku zdravotnej poisťovne označil za irelevantnú a v rozpore s čl. 1 ods. 1 a ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 32 a čl. 40 Ústavy SR; - o námietkach žalobcu voči výkazu nedoplatkov rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. k.: PV 912/00026/2023 zo dňa 03. augusta 2023 tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie tohto rozhodnutia.

40. Najvyšší správny súd dáva úvodom do pozornosti, že správne súdy nie sú súdmi skutkovými. Ich úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa prvej a tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktorým žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správny teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

41. Vo vzťahu k tu prejednávanej veci kasačný súd v prvom rade uvádza, že základnou funkciou zdravotného poistenia, upraveného zákonom č. 580/2004 Z.z., je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti poistencom zdravotného poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a

kvalite. Zákon rozlišuje dva druhy zdravotného poistenia, a to povinné verejné a?individuálne zdravotné poistenie. Prvé z nich je obligatórne, t. j. povinne sa na ňom zúčastňujú osoby, o ktorých tak ustanovuje zákon, druhé je fakultatívne. Vymedzenie okruhu osôb povinne zúčastnených na verejnom zdravotnom poistení predstavuje osobný rozsah verejného zdravotného poistenia a vzťahuje sa na fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky s?výnimkami stanovenými zákonom. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo?verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, a vykonávajú ho zdravotné?poisťovne za podmienok ustanovených zákonom.

Okrem všeobecnej funkcie, ktorú plní, je verejné zdravotné poistenie podľa?dôvodovej správy k zákonu č. 580/ 2004 Z.z. zároveň solidárnym poistením, keďže?povinnosť platiť poistné má každý poistenec, ktorému túto povinnosť ukladá zákon bez?ohľadu na to, či čerpá zdravotnú starostlivosť v rámci stanoveného rozsahu alebo nie, a?solidárnosť sa prejavuje i v tom, že určité kategórie poistencov, ktoré nie sú schopné platiť poistné, majú tiež nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, vzhľadom na verejný záujem a?povinnosť štátu zabezpečovať zdravotnú starostlivosť. Realizáciu zabezpečovacej a solidárnej funkcie poistenia umožňujú pravidelné platby poistného zo strany povinných subjektov. Nevyhnutnosť zabezpečiť finančné prostriedky na verejné zdravotné poistenie vo výške ustanovenej zákonom a plynulosť toku týchto finančných prostriedkov do verejného zdravotného poistenia je základným predpokladom pre riadne fungovanie celého systému, preto je plnenie platobných povinností zaistené aj prostredníctvom hrozby zákonných sankcií.

42. Sťažovateľ, ako je uvedené v bodoch 10 až 14 tohto rozhodnutia vyššie, ako dôvody kasačnej sťažnosti označil vyslovene § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. Napriek tomu, že tieto bližšie nekonkretizoval ani nijako nešpecifikoval, najvyšší správny súd nad rámec kasačných námietok podrobil súdnemu prieskumu napadnutý rozsudok správneho súdu v kontexte skutočnosti, že v tu prejednávanej veci ide o rozhodovanie v sociálnych veciach v zmysle § 199 SSP, a zároveň v zmysle § 453 ods. 2 SSP kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi, ak ide o rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom správny súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Podstata námietok sťažovateľa v tu prerokúvanej veci sa týka všeobecnej nespokojnosti a nesúhlasu jeho osoby s povinnosťou platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za určené obdobia, kedy sa sám ocitol v situácii nezamestnanosti, nemožnosti pracovať v pozíciách vyhovujúcim jeho schopnostiam a ním vnímanej diskriminácii na pracovnom trhu. Najvyšší správny súd konkrétne tieto námietky sťažovateľa

vyhodnotil ako námietky smerujúce prevažne voči povinnosti byť verejne zdravotne poistený, voči plateniu tohto poistenia z?určeného vymeriavacieho základu za obdobia, kedy sa ako samoplatiteľ poistenia sám prihlásil na verejné zdravotné poistenie, ako aj námietky voči?následkom nesplnenia tejto povinnosti v?podobe vydania výkazu nedoplatkov.

43. V nadväznosti na vyššie uvedené námietky, najvyšší správny súd dopĺňa, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že sťažovateľ tlačivami „Prihláška poistenca“ doručenými zdravotnej poisťovni dňa 22. februára 2023 a 23. februára 2023 si dodatočne splnil voči zdravotnej poisťovni povinnosť podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie podľa § 6 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. a zároveň sám oznámil zdravotnej poisťovni, že je od vzniku poistného vzťahu (od 1. decembra 2012, od 11. júla 2015 a od 1. septembra 2018)

samoplatiteľom. Týmto si sťažovateľ dodatočne splnil aj oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. Na základe dodatočnej oznamovacej povinnosti platiteľa poistného, zdravotná poisťovňa zaevidovala sťažovateľa ako samoplatiteľa poistného na obdobia od 01. decembra 2012 do 02. decembra 2012, od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do 05. februára 2023.

Preddavky na poistné boli vyčíslené sťažovateľovi z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 a 11 v spojení s § 16 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z., s tým, že v roku 2012 minimálny mesačný preddavok samoplatiteľa predstavoval sumu 47,58 eur, v roku 2015 sumu 57,68 eur, v roku 2016 sumu 60,06 eur, v roku 2018 sumu 63,84 eur, v roku 2019 sumu 66,78 eur, v roku 2020 sumu 70,91 eur, v roku 2021 sumu 76,44 eur, v roku 2022 sumu 79,31 eur a v roku 2023 sumu 84,77 eur.

Sťažovateľ neuhradil zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za vyššie uvedené sporné obdobia vôbec. 44. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu je aj vyplnený formulár európskeho formátu E 104 DE - „Potvrdenie o úhrne období poistenia, zamestnania, alebo bydliska“, ktorý bol predložený sťažovateľom zdravotnej poisťovni dňa 22. februára 2023 a v ktorom boli príslušnou inštitúciou potvrdené doby sťažovateľovho poistenia v Nemecku spätne za obdobia 25.06.2012-30.11.2012, 03.12.2012-02.12.2014, 03.12.2014-07.07.2015, 08.07.2015-10.07.2015, 11.08.2015-31.12.2015, 01.01.2016-01.03.2016, 02.03.2016-31.07.2017, 01.01.2018-31.08.2018.

V zmysle oznámenia o zaradení sťažovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. LM1/OSO/ZAM/2023/8842 bol sťažovateľ zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 6. februára 2023, od kedy sa platiteľom poistného za sťažovateľa stal štát.

45. Povinnosť platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie vyplýva priamo zo zákona č. 580/2004 Z.z. Sťažovateľ ako samoplatiteľ poistného nie je oslobodený od povinnosti platiť preddavky na poistné podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z.z. Sťažovateľ prostredníctvom predloženia tlačív zdravotnej poisťovni zo dňa 22. a 23. februára 2023 sa sám dobrovoľne v sporných obdobiach prihlásil ako platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., teda ako samoplatiteľ. Túto skutočnosť sťažovateľ v administratívnom konaní nijako nerozporoval. Následne ani v súdnom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti o tom, že by v jeho prípade evidencia typu samoplatiteľa v uvedených sporných obdobiach nezodpovedala skutočnosti. Z obsahu námietok sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ s existenciou pohľadávky zdravotnej poisťovne nesúhlasí z dôvodu jeho nezamestnanosti a absencie relevantného príjmu. Nezákonnosť predovšetkým vidí v tom, že malo dôjsť k porušovaniu jeho ľudských práv a základných slobôd s odkazom na citácie

vybraných právnych predpisov tak Slovenskej republiky, ako aj vybraných Smerníc Rady, tak ako sú uvedené v bodoch 12 až 14 tohto rozhodnutia vyššie. Kasačný súd v tejto súvislosti súhlasne s názorom správneho súdu uvádza, že predmetné námietky sťažovateľa nijako nesmerujú k spochybneniu zákonnosti určenia platiteľa poistného v sporných obdobiach, ktorým bol sťažovateľ ako tzv. samoplatiteľ. Rovnako v prípade poukazu sťažovateľa na vybrané ustanovenia citovaných zákonov, absentuje ozrejmenie jasnej súvislosti týchto právnych predpisov s prejednávanou vecou vo väzbe na namietané porušenie zákona tým, že postupom správneho súdu malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

46. Kasačný súd vo vzťahu k spornému obdobiu od 1. decembra 2012 do 2. decembra 2012 iba dodáva, že žalovaný správne vyhodnotil, že právo zdravotnej poisťovne na predpísanie preddavku na poistné bolo v deň vydania výkazu nedoplatkov premlčané podľa § 21 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z., keďže pohľadávka zdravotnej poisťovne za uvedené obdobie bola predpísaná po márnom uplynutí 10-ročnej prekluzívnej lehote odo dňa splatnosti poistného (preddavok na poistné za 12/2012 bol splatný do 8. januára 2013).

S prihliadnutím na túto skutočnosť žalovaný znížil celkovú sumu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie o sumu 3,06 eur. 47. Kasačný súd ďalej dopĺňa, že právo na ochranu zdravia zakotvené v Ústave SR patrí medzi hospodárske, sociálne a?kultúrne práva (práva druhej generácie), ktorých podoba a obsah v podstatnej miere závisí od ekonomických a hospodárskych možností štátu. Zákonodarca má tak široký priestor pre voľbu rôznych riešení (nálezy ústavného súdu PL. ÚS 19/08, PL. ÚS 8/2014, PL. ÚS 16/2018, PL. ÚS 2/2020). Osobitne z?nálezu sp. zn. PL. ÚS 10/2013 vyplýva, že čl. 40 ústavy „upravuje primárne pozitívny záväzok štátu prijať takú právnu úpravu na úrovni zákona, ktorá zabezpečí ochranu zdravia obyvateľstva, a zabezpečiť zdravotnú starostlivosť.“ Podľa ústavného súdu „ústavné splnomocnenie na ustanovenie podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia zákonom upravené v čl. 40 ústavy a jeho vykonanie nemožno považovať za bezprostredné obmedzenie

základného práva (nerešpektujúce žiadne limity a medze)“ (zhodne aj nález ústavného súdu PL. ÚS 38/03). Takýmto naplnením pozitívneho záväzku štátu je aj prijatie samotného zákona č. 580/2004 Z.z. Verejné zdravotné poistenie vychádza z princípu plnej solidarity, ktorý je založený na redistribúcii zdrojov získaných na základe odvádzania poistného.

Povinnosť platiť poistné má každý poistenec, ktorému zákon túto povinnosť ukladá, tzv. samoplatiteľa obzvlášť nevynímajúc. Prívlastok „bezplatná“ zdravotná starostlivosť nemožno chápať absolútne, pretože už samotná existencia zdravotného poistenia takúto myšlienku vylučuje (nálezy ústavného súdu PL. ÚS 38/03 a PL. ÚS 2/2020, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 84/

2021, ale aj dôvodovú správu k?citovanému zákonu - Národná rada Slovenskej republiky, III. volebné obdobie, tlač 640). Existenciu zdravotného poistenia predpokladá priamo čl. 40 Ústavy SR, pričom už samotný pojem „poistenie“ predpokladá, že bude financované z?príspevkov jednotlivých poistencov, teda, že poistenci budú môcť byť zákonom zaviazaní na platenie týchto príspevkov. Preto takáto povinnosť, ktorú priamo predpokladá jedno ustanovenie ústavy, nemôže založiť rozpor s?iným jej ustanovením. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. je zdravotným poistením jednak povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, a?jednak individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou citovaného zákona, verejne zdravotne poistená je?fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide

o?fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo o?nezaopatreného rodinného príslušníka. V tejto súvislosti, kasačný súd iba konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu nevyplynuli za sporné obdobia od 01. decembra 2012 do 02. decembra 2012, od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do 05. februára 2023 také skutočnosti v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z., kedy by bol platiteľom poistného za sťažovateľa štát. Rovnako sťažovateľ nebol v uvedenom období zamestnaný, samostatne zárobkovo činnou osobou a ani osobou evidovanou na príslušnom úrade práce a takéto skutočnosti neboli sťažovateľom ani tvrdené. K zdravotnému poisteniu sa sťažovateľ v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. prihlásil za sporné obdobia spätne a dobrovoľne sám, ako tzv. samoplatiteľ, no ďalej si svoju povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia nesplnil. V nadväznosti na vyššie uvedené, preto kasačný súd záverom súhlasne s názorom správneho súdu, ako aj druhostupňovým rozhodnutím žalovaného v spojení s výkazom

nedoplatkov dodáva, že žalovaný aj orgán verejnej správy nižšieho stupňa postupovali v administratívnom konaní správne a správny súd sa následne dostatočne vysporiadal s námietkami sťažovateľa relevantnými s meritom tu posudzovanej veci.

48. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že konanie na správnom súde sa uskutočnilo pod vplyvom zaujatosti a svojvôle sudkyne s odkazom na ustanovenie § 116 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, kasačný súd tieto námietky vyhodnotil ako

nedôvodné. Ak bol sťažovateľ toho názoru, že sudkyňa je v konaní zaujatá, mal možnosť uplatniť námietku zaujatosti za podmienok podľa § 90 a § 91 SSP alebo podať predsedovi tohto súdu sťažnosť podľa osobitného zákona. Pokiaľ však sťažovateľ namietal disciplinárne previnenie sudkyne s poukazom na § 116 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, ide o osobitný druh disciplinárneho konania podľa zákona č. 432/2001 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok), podľa ustanovení ktorého je podanie disciplinárneho návrhu zverené iba taxatívne vymedzeným subjektom, medzi ktoré fyzická osoba, ako účastník konkrétneho konania, respektíve dotknutá rozhodovacou činnosťou sudcov, nepatrí. Kasačný

súd iba dopĺňa, že po preskúmaní súdneho spisu, nezistil sťažovateľom tvrdenú zaujatosť sudkyne a?nezistil ani iné dôvody, ktoré by?nezaujatosť sudkyne spochybňovali. 49. K?námietke sťažovateľa ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces, ktorá je síce značne všeobecná, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v tu prejednávanej veci ide o rozhodovanie v sociálnych veciach v zmysle § 199 SSP, a zároveň v zmysle § 453 ods. 2 SSP kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi, pozornosti najvyššieho správneho súdu neušlo, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného nepostupoval v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku (§ 32 a § 33 SSP), keď v preskúmavacom súdnom konaní nekonal s ďalším účastníkom administratívneho konania - s orgánom verejnej správy prvého stupňa - Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.

50. Skutkové okolnosti daného prípadu vyplývajúce zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvorí administratívny spis žalovaného, preukazujú, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš ako orgán verejnej správy prvého stupňa v tu posudzovanej veci, v zmysle § 17a ods. 6 zák. č. 580/2004 Z.z. predložila Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rozhodnutie námietky žalobcu k výkazu nedoplatkov ako prvostupňovému rozhodnutiu, vrátane svojho stanoviska a výkazu nedoplatkov samotného. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako príslušný správny orgán prijal rozhodnutie č. k.: PV 912/00026/

2023 zo dňa 03. augusta 2023, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 9. marca 2023, č. 2324017513 ako výkaz nedoplatkov vydaný z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z., konkrétne zaplatiť zdravotnej poisťovni preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobia od

01. decembra 2012 do 02. decembra 2012, od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do 05. februára 2023 v sume 3937,27 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur tak, že preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobia od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do 05. februára 2023 boli znížené na sumu 3934,21 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur bol ponechaný. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že účastníkmi uvedeného prvostupňového správneho konania bol nielen platiteľ poistného - žalobca, ale aj zdravotná poisťovňa.

51. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ako i vyššie citovaných ustanovení § 32 a § 33 Správneho súdneho poriadku, účastníkom súdneho preskúmavacieho konania mal byť okrem žalobcu a žalovaného správneho orgánu aj ďalší účastník správneho konania, a to Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Postavenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. ako účastníka konania možno vyvodiť z § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z. v spojení s § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. a § 14 ods. 1 zákon č. 71/1967 Zb.

Správneho poriadku. Povinnosťou správneho súdu preto bolo uvedeného účastníka správneho konania uznesením podľa § 33 SSP pribrať do konania súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, keďže práva a právom chránené záujmy tohto ďalšieho účastníka správneho konania by mohli byť rozhodnutím súdu priamo dotknuté. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd podporne aj na skoršiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci, a to rozsudok sp. zn. 7Sžsk/104/2019.

52. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd svojím konaním zaťažil preskúmavacie súdne konanie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva na spravodlivý proces. 53. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP napadnuté rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, orgán verejnej správy prvého stupňa - Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., uznesením podľa § 33 SSP pribrať do konania súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, postupovať v intenciách názoru najvyššieho správneho súdu naznačeného v predchádzajúcich bodoch (§ 469 SSP) a vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov tohto kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

54. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. júna 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/142/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik