6Ssk/143/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: MUDr. V. A. bytom C. XXX./X, Q., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 32444-3/ 2017-BA zo dňa 20. júna 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/33/2022-184 zo dňa 11. júla 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

II.

rozhodnutie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň rozhodol nesprávne a nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. f), písm. g) SSP]. 5.

Aj napriek tomu po 9 rokoch pobočka začala konanie, čím došlo k závažnému zásahu do princípu právnej istoty adresáta právnych noriem, ktorý očakával, že vec je vyriešená definitívnym spôsobom. V tejto súvislosti sťažovateľ nepovažoval za opodstatnený ani argument, že správny orgán nedisponoval dostatkom informácií, čo nemôže byť na ťarchu účastníka.

Princíp právnej istoty v demokratickej spoločnosti musí mať prednosť pred subjektívnym hodnotením toho, ktoré rozhodnutie je správne či nesprávne, a revidovanie judikatúry NS SR musí prebiehať podľa určitých pravidiel. V opačnom prípade možno hovoriť o postupe, ktorý je nezlučiteľný s čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, zasahujúceho do princípu právnej istoty ako základného atribútu právneho štátu. Úlohou Najvyššieho správneho súdu ako vrcholného súdneho orgánu je zabezpečovať v správnom súdnictve jednotu a zákonnosť rozhodovania. Preto ak došlo v rámci právoplatných rozhodnutí Veľkého senátu k rozdielnemu výkladu zákona, musí plénum Najvyššieho správneho súdu obligatórne prijať zjednocujúce stanovisko, ktoré je pre členov pléna záväzné, a tým rozdielnu rozhodovaciu prax zjednotiť.

III.

7. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá jej bola doručená dňa 7. októbra 2022, vyjadrila podaním doručeným správnemu súdu 18. októbra 2022, v ktorom navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. V rámci podaného vyjadrenia uviedla, že kasačná sťažnosť neobsahuje také námietky ani dôvody, ktoré by boli právne relevantné a odôvodňovali by zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Pridržala sa svojich vyjadrení v konaní pred správnym súdom. 8. Zvýraznila, že vo veci žalobcu postupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. a konala v jeho medziach, pričom neprekročila svoje právomoci. Žalovaná poukázala aj na závery Veľkého senátu v rozhodnutí z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019, a uzavrela, že vzhľadom na to, že príjem žalobcu bol v rozhodujúcom období vyšší ako je hranica stanovená zákonom, bol v spornom období povinne poistenou osobou. Uviedla, že „Vychádzajúc z obsahu podanej kasačnej sťažnosti je zrejmé, že dôvody podanej kasačnej sťažnosti sú v podstate totožné s dôvodmi, ktoré žalobca uvádza v správnej žalobe a ku ktorým sa žalovaná vyjadrila dňa 25. augusta 2017. Na tomto vyjadrení žalovaná trvá ...“. 9. K existencii dvoch rozhodnutí Veľkého senátu NS SR žalovaná argumentovala poukazom na sp. zn. 7Sžsk/27/2019 zo 6. júla 2022 a sp. zn. 9Sžsk/73/2019 zo 6. júla 2022, s tým, že vydaním nového rozhodnutia Veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v jeho skoršom rozhodnutí v takom rozsahu, v akom právny názor vyjadrený v skoršom rozhodnutí nemôže obstáť popri názore vyjadrenom v neskoršom rozhodnutí. 10. Vyjadrenie žalovanej bolo dňa 22. novembra 2022 doručené žalobcovi na vedomie.

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 15. Podľa § 11 písm. h) SSP Najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach. 16. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 17. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 19. Pod nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý založiť kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v konkrétnom konaní, za podmienky, že miera tohto porušenia bude viesť k záveru o nespravodlivosti súdneho procesu, a súčasne takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu zákona. 20. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spočívajúci v rozhodnutí krajského súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona) je jedným z najčastejších dôvodov tohto opravného prostriedku. Jeho opodstatnenosť je daná v prípadoch, ak kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký aplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného práva.

22. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pobočky a konaní im predchádzajúcich, pri aplikácii zákonnej úpravy relevantných právnych predpisov dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný

23. Aplikujúc relevantné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý okrem iného upravuje i vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, je možné konštatovať, že žalobca v spornom období spĺňal podmienky pre status SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., pretože mal oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), upravujúci podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.]. Touto licenciou (L1A) žalobca disponoval, pričom tieto skutočnosti v konaní nespochybňoval. 24. Žalobca zároveň v rozhodnom období dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý prevyšoval zákonom ustanovenú hranicu, čím boli splnené (zachované) podmienky pre vznik (resp. trvanie) povinného nemocenského poistenia, a v

25. Kasačný súd v súvislosti s postavením lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby poukazuje na to, že touto otázkou sa v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. decembra 2010) zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát NS SR v rozsudku zo dňa 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorým bolo prekonané jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs/1/2019, na ktoré žalobca v kasačnej sťažnosti poukazoval. Rozhodnutie Veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019 prešlo i testom ústavnosti (ústavná sťažnosť bola Ústavným súdom uznesením odmietnutá dňa 30. novembra 2021, sp. zn. IV. ÚS 610/ 2021). 26.

27. Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) ].

Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. ]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A,

Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.

33. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č.

ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska

mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.

osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. 36. NS SR ďalej konštatoval, že status SZČO na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.

37. Držiteľovi licencie L1A povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. 1/ prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 2/ druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. 3/ na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne

39. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“

40. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: - podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo - podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety

Ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby Sociálna poisťovňa prešetrovala príjmy poistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v zákone alebo zabezpečiť povinnosť Finančného riaditeľstva SR predkladať údaje Sociálnej poisťovni v takej kvalite, aby bolo možné na účely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda zákonodarca nevybavil Sociálnu poisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym a personálnym vybavením, možno dovodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti Sociálnej poisťovne.

43. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej

z podnikania. Rozhodujúce pre posúdenie trvania povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bolo, že v príslušnom období žalobca dosiahol zdaniteľné príjmy v kvalifikovanej výške, a licencia, ktorá mu bola udelená na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A v povolaní lekár, bola aj v tomto období v platnosti. Žalobcovi preto nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňom 31. augusta 2008.

O otázkach, ktoré sú predmetom tohto konania, urobil právne závery Veľký senát NS SR rozsudkom z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorý je pre senáty Najvyššieho správneho súdu záväzný (§ 466 od. 3 SSP) a ktorý je podkladom pre ustálenie rozhodovacej praxe v totožných otázkach. Ak teda žalovaná či správny súd formulovali svoje rozhodnutia so zreteľom naň, nemohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty v danej veci.

46. Vo vzťahu k námietke, že žalobca mal po podaní odhlášky z povinného poistenia za to, že vec je definitívne vybavená, je treba uviesť, že táto skutočnosť musí byť pripočítaná na ťarchu sťažovateľa, pretože v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie a zánik povinného poistenia prináleží

Najvyšší správny súd pripúšťa, že namietaná doba 9 rokov je veľmi dlhý časový úsek a mechanizmus poskytovania informácií, ktoré slúžia ako podklad pre rozhodnutia Sociálnej poisťovne, by mal umožňovať promptnejšiu reakciu na vzniknutú situáciu, avšak treba dodať, že zákon nelimituje konanie Sociálnej poisťovne lehotou, ktorá by jej bránila rozhodnutie v danej otázke vydať, ak sú spätne zistené skutočnosti, ktoré boli pre posúdenie okolností trvania povinného poistenia rozhodujúce, preto ani v tomto smere nemožno považovať rozhodnutie za nezákonné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné, rovnako ako administratívne rozhodnutia vydané žalovanou a jej pobočkou, nakoľko podľa názoru kasačného súdu tieto boli riadne odôvodnené a žalobca ako účastník konania dostal odpoveď na všetky zásadné otázky.

49. K návrhu na prerušenie kasačného konania navrhnutého sťažovateľom v zmysle § 21 ods. 3 písm. a) v spojení s § 24d ods. 1 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. Najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že prijímať stanoviská k výkladu zákona pri rozdielnosti výkladu v jednotlivých rozhodnutiach Veľkého senátu je možné len na základe návrhu oprávnených subjektov, ktoré sú v zákone taxatívne vymenované [§ 24e ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z.]. Podľa § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí Veľkého senátu pre senáty Najvyššieho správneho súdu záväzný, pričom ak sa senát chce od tohto názoru odchýliť, je povinný vec postúpiť na prejednanie a rozhodnutie Veľkému senátu. Kasačný súd vzhľadom na uvedené v danej veci nevzhliadol dôvod na postup podľa § 456 SSP ani § 100 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP, preto návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.