6Ssk/143/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: Ing. Katarína Gavuliaková - PRO-fit, s miestom podnikania Hôrky 245, 010 04 Žilina, IČO: 40586162, právne zastúpená: Mgr. Martin Gavuliak, advokát, so sídlom Kašmírska 7, 821 04 Bratislava, IČO: 42364761, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30807484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 50155-2/2023-BA zo dňa 04. decembra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sas/2/2024-58 zo dňa 6. septembra 2024, takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie konania o kasačnej sťažnosti zamieta. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

tak, že vypustila text: „. . .Vám predpisuje za obdobie október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017 poistné na nemocenské poistenie v sume 8,03 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 221,01 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 72,64 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 24,84 Eur, poistné na garančné poistenie v sume 7,63 Eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 5,76 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 58,25 Eur, spolu v sume 398,16 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.“ a doplnila text: „.

V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 2. Prvostupňovým rozhodnutím č. 700-1613878523-GC04/23 zo dňa 27. septembra 2023 pobočka žalovanej predpísala žalobkyni za obdobie október 2016 až marec 2017 a máj 2017 až júl 2017, poistné na nemocenské poistenie v sume 8,03 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 221,01 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 72,64 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 24,84 Eur, poistné na garančné poistenie v sume 7,63 Eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 5,76 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 58,25 Eur, spolu v sume 398,16 Eur. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa podala mesačné výkazy poistného a príspevkov za obdobie október 2014, október 2015, október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017, v

ktorého suma nebola sporná. 3. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že preskúmala odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že uvedené rozhodnutie je potrebné zmeniť z dôvodu formálneho nedostatku, ktorý nemá vplyv na výšku

Dohodu o brigádnickej práci študentov zo dňa 01. októbra 2013, Dohodu o brigádnickej práci študentov zo dňa 03. októbra 2014, Dohodu o brigádnickej práci študentov zo dňa 03. októbra

227a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z.z., pričom ju upozornil aj na znenie § 228 ods. 2 Zákonníka práce. Preto od žalobkyne žiadala Registračný list FO - prihlášku a odhlášku a predložiť tlačivá, na ktorých si uvedený zamestnanec uplatnil právo podľa § 227a zákona o sociálnom poistení ku každej uzatvorenej dohode.

poistení. 4. Žalovaná následne uviedla všetky rozhodnutia, ktorými prvostupňový orgán rozhodol o vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, a to za obdobia, za ktoré bolo žalobkyni následne prvostupňovým rozhodnutím

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. augusta 2023, pretože voči nemu nebolo podané odvolanie. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 140-210/2023-ZA zo dňa 27. júna 2023 rozhodol, že C.. A. E. ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 01. októbra 2015 a zaniklo dňa 03. októbra 2015. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. augusta 2023, pretože voči nemu nebolo podané odvolanie. Prvostupňový orgán tiež rozhodnutím č. 140-168/2023-ZA zo dňa 10. mája 2023 rozhodol, že zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 01. októbra 2016 a zaniklo dňa 03. októbra 2016.

skôr. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. februára 2023. Poukázala pritom na to, že predmetné rozhodnutie vychádzalo zo skutočnosti, že dňa 03. októbra 2016 uzatvoril zamestnanec Dohodu o brigádnickej práci študenta uzatvorenú v zmysle § 227 a nasl. Zákonníka práce medzi zamestnávateľom ManpowerGroup Slovensko, s.r.o., IČO: 35958898 a zamestnancom A. E., podľa ktorej sa táto dohoda uzatvára na dobu určitú, od 04. októbra 2016 do 31. decembra 2016. Zamestnanec zároveň dňa 03. októbra 2016 podpísal „Oznámenie a čestné vyhlásenie“, ktorým predmetnú dohodu so zamestnávateľom ManpowerGroup Slovensko, s.r.o., IČO: 35958898, určil podľa § 227a zákona o sociálnom poistení ako dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Zároveň zamestnanec čestne vyhlásil, že právo určiť dohodu o brigádnickej práci študenta podľa § 227a zákona o sociálnom poistení si súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa. Zamestnávateľ ManpowerGroup Slovensko,

druhá veta zákona o sociálnom poistení a určil v mesiaci október 2016 viac ako jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. 6. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovanej z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Správny súd poukazujúc na ustanovenia § 144 zákona č. 461/2003 Z.z. dôvodil, že sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V danom prípade bolo predmetom súdneho prieskumu žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č.: 50155-2/2023-BA zo dňa 04. decembra 2023, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej č. 700-1613878523-GC04/23 zo dňa 27. septembra 2023, ktoré predstavujú rozhodnutia o predpísaní poistného žalobkyni. V predmetnom prvostupňovom rozhodnutí o predpísaní poistného prvostupňový orgán, a rovnako v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí žalovaný, nerozhodovali o tom, kedy vzniklo a zaniklo povinné dôchodkové poistenie zamestnanca A. E.. Tieto skutočnosti boli predmetom samostatných správnych konaní, v ktorých boli vydané samostatné rozhodnutia o začiatku a skončení povinného dôchodkového poistenia zamestnanca A. E., za ktoré mu následne bolo predpísané poistné napadnutým druhostupňovým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Prvostupňový orgán

2023. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 140-210/2023-ZA zo dňa 27. júna 2023 rozhodol, že C.. A. E. ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 01. októbra 2015 a zaniklo dňa 03. októbra 2015. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 16. júna 2023. A napokon dňa 10. januára 2023 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 140-11/2023-ZA, ktorým rozhodol, že C.. A. E. ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 04. októbra 2016 z dôvodu, že zamestnanec si právo podľa § 227a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z.z. uplatnil u iného zamestnávateľa skôr.

V tejto súvislosti poukázal správny súd aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/20/2023 zo dňa 28.02.2024. 9. Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotil správny súd námietky žalobkyne smerujúce voči rozhodnutiu 140-11/2023-ZA zo dňa 10. januára 2023 o vzniku povinného dôchodkového poistenia ku dňu 04. októbra 2016 za irelevantné, nakoľko toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 20. februára 2023, a je v rámci otázky vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca A. E. konečné a pre Sociálnu poisťovňu pre následné rozhodnutia o výške poistného záväzné. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci neboli rozhodnutia/rozhodnutie Sociálnej poisťovne o vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca A. E., ale následne na to vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní poistného vychádzajúce z právoplatných rozhodnutí vo veci vzniku/zániku povinného dôchodkového poistenia.

10. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia, ako ani postupu, ktorý mu predchádzal, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. O trovách konaniach rozhodol tak, že účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal s odkazom na § 167 ods. 1 (a contrario) a § 168 SSP.

11. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala dňa 13. novembra 2024 žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označila ustanovenia (i) § 440 ods. 1 písm. g) tvrdiac, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a (ii) § 440 ods. 1 písm. f) SSP tvrdiac, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a (iii) § 440 ods. 1 písm. h) správny súd sa pri svojom rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného

13. Sťažovateľka tiež uviedla, že pre neúplné a nedostatočné zistenie skutkového stavu v posudzovanom konaní žalovanej č. 140 - 11/2023 - ZA bol podaný protest prokurátora, ktorý vytýkal o. i. nevykonanie dôkazov potrebných pre náležité zistenie skutkového stavu. Nedoručenie výzvy a opomenutie práv účastníka konania bolo ďalším sprievodným javom, ktorý je podľa sťažovateľa rovnako porušením práv žalobkyne na vyjadrenie sa k podkladom protestom napadnutého rozhodnutia.

Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia preto zakladá vadu jeho nepreskúmateľnosti. Sťažovateľka s odkazom na § 227a zákona č. 461/2003 Z.z. poukázala na skutočnosť, že žalovaná nedostatočne skúmala, kedy a s ktorým zamestnávateľom A. E. uzatvoril dohodu o brigádnickej práci študenta. V tomto kontexte poukázala na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 87/2014. Žalovaná podľa názoru sťažovateľky pochybila, keď nezistila presne a úplne skutočný stav veci a nevykonala dôkazy, ktoré mohli svedčiť v prospech účastníka konania.

Zastáva názor, že pri predpísaní poistného žalobkyni ako zamestnávateľovi, postupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa názoru žalovanej, sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 50155-2/2023-BA zo dňa 04. decembra 2023. Žalovaná sa naďalej pridržiava tak svojho rozhodnutia, ako aj písomného vyjadrenia k správnej žalobe zo dňa 19. marca 2024 a zo dňa 17. apríla 2024, v ktorých podrobne objasnila skutkový a právny dôvod, na základe ktorého predpísala žalobkyni ako zamestnávateľovi dlžné poistné. Podkladom pre predpísanie poistného bolo aj rozhodnutie pobočky žalovanej č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10. januára 2023, ktorý žalobca nenapadol žiadnym opravným prostriedkom.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§ 11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP.

III. A K?návrhu na prerušenie konania

22. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, ktorý je podľa § 452 ods. 1 SSP primerane použiteľný aj v?konaní o?kasačnej sťažnosti, sa konanie môže prerušiť, ak prebieha súdne konanie, v?ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho (a?teda?aj?kasačného) súdu. V súvislosti s podaným protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina voči rozhodnutiu pobočky žalovanej č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10. januára 2023, o ktorom žalovaná rozhodla rozhodnutím č. 37001-2/2024-BA zo dňa 4. septembra 2024 tak, že podanému protestu nevyhovela a následné podané odvolanie prokurátora rozhodnutím č. 37001-6/2024-BA/GR zo dňa 15. októbra 2024 zamietla, kasačný súd v nadväznosti na návrh sťažovateľky na prerušenie konania zo svojej úradnej činnosti zistil, že prokurátor v zákonnej lehote správnu žalobu voči rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. 37001-6/

23. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal napadnutý

rozsudok

správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania dospel k záveru, že nezistil dôvod na?to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 28. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 29. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 30. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sas/2/2024-58 zo 06. septembra 2024, ktorým súd podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú žalobu o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia č.: 50155-2/2023-BA zo dňa 04. decembra 2023, ktorým žalovaná zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej“, číslo: 700-1613878523-GC04/23 zo dňa 27. septembra 2023 tak, že vypustila text: „...Vám predpisuje za obdobie október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017 poistné na nemocenské poistenie v sume 8,03 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 221,01 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 72,64 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 24,84 Eur, poistné na garančné poistenie v sume 7,63 Eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 5,76 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 58,25 Eur, spolu v sume

31. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný

Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 33. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa § 237a.

35. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

37. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických

39. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

41. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 42.

43. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

45. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal detailne aj správny súd v?texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje, súčasne na ne poukazuje a v stručnosti dopĺňa nasledujúce.

Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou zákona č. 461/2003 Z.z. Zo systematického zaradenia citovaného ustanovenia § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a ustanovenia § 144 zákona č. 461/ 2003 Z.z. i z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach, ktoré majú odlišný charakter. Ide o tzv. nedávkové konanie, t. j. konanie, v ktorom sa nerozhoduje o dávkach, pričom v prvom prípade sa rozhoduje o otázkach, ktoré sú taxatívne vymedzené v danom ustanovení, kým v druhom prípade ide o konanie, ktoré je následkom zistenia Sociálnej poisťovne, že poistné nebolo odvedené vôbec alebo v nesprávnej sume.

dôchodkového poistenia zamestnanca sťažovateľky bola teda právoplatne vyriešená v inom konaní, v ktorom nedošlo k podaniu správnej žaloby a nebola využitá možnosť sťažovateľky uplatniť svoje právo na súdnu a inú právnu ochranu na správnom súde, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu i z vyjadrenia žalovanej, pričom sťažovateľka toto tvrdenie nijako nespochybnila. Sťažovateľka v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) nevyužila svoje právo nechať rozhodnutie týkajúce sa okamihu vzniku povinného dôchodkového poistenia, ktoré bolo v jej neprospech, preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby, teda vlastným opomenutím sa zbavila možnosti súdnej ochrany.

48. Na dôvažok kasačný súd dodáva, že „Podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné. Zákon č. 461/2003 Z. z. neupravuje osobitne účinky právoplatnosti, podľa kasačného súdu však jeho účinky možno vyvodiť nepriamo najmä z § 221 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje podmienky obnovy

a sp. zn. 7Ssk/20/2023. 49. Z dikcie ustanovenia § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ďalej vyplýva, že ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná. Toto ustanovenie vyslovene normuje záväznosť rozhodnutí iných orgánov než Sociálnej poisťovne samotnej. To, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v určitej veci je v tejto veci pre organizačnú zložku záväzné aj pri vydávaní na to nadväzujúcich rozhodnutí, však nie je dôsledkom § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ale jedným z účinkov právoplatnosti takéhoto rozhodnutia podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. 50. Úlohou správneho súdu v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam je preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP), teda súlad tohto rozhodnutia a administratívneho konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, so

A contrario tak z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak skôr vydané rozhodnutie bolo možné preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby, nemôže ho správny súd preskúmavať v konaní, kde preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie.

Otázka vzniku povinného dôchodkového poistenia bola teda uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená. Dôsledkom právoplatnosti rozhodnutia pobočky žalovanej č. 140-11/2023-ZA o tom, že zamestnancovi sťažovateľky vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 4. októbra 2016 bolo, že organizačné zložky žalovanej museli v ďalšom konaní vychádzať z toho, že toto poistenie trvalo naďalej.

52. K samotnému preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej, ktorým bolo predpísané poistné, treba dodať, že sťažovateľka v konaní neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré by zakladali jeho rozpor so zákonom a pre ktoré by ho bolo potrebné zrušiť. Svoje námietky formulovala v odvolacom konaní, v ktorom sa žalovaná s nimi riadne vysporiadala, a sťažovateľ dostal adekvátnu odpoveď na všetky nastolené otázky. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej bolo vydané v konaní podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z.z. a v súlade s týmto ustanovením, na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov, vykonanej zo strany Sociálnej poisťovne, z ktorej bolo zistené, že sťažovateľka za mesiace október 2016 až marec 2017 a mesiace máj 2017 až júl 2017 poistné riadne neodviedla, čím porušila svoje povinnosti podľa zákona č 461/2003 Z.z. Dôsledkom právoplatnosti rozhodnutia žalovanej o tom, že zamestnancovi sťažovateľky vzniklo povinné dôchodkové poistenie k 4. októbru 2016 bolo, že organizačné zložky žalovanej museli v ďalšom konaní vychádzať z toho, že tieto poistenia sťažovateľky

Pokiaľ sťažovateľ poukázal na vybrané rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, kasačný súd uvádza, že v súlade s § 440 ods. 2 SSP je potrebné sťažnostné body uvedené v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP vymedziť tak, že žalobca uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Kasačný súd musí konštatovať, že čo sa týka rozhodnutí súdov, na ktoré žalobca poukazoval, súdu nie je zrejmé, s akým úmyslom ich do svojej kasačnej sťažnosti uvádzal, čo je ich cieľom, ani aké pochybenie správnych orgánov či správneho súdu by mali preukazovať. Vytrhnutie právnej vety z?rozhodnutia bez riadneho odôvodnenia a argumentov, prečo by práve toto rozhodnutie malo mať na tu prejednávanú vec zásadný vplyv, alebo v čom odlišne rieši spornú právnu otázku, považuje súd analogicky za nepostačujúce. Rovnaký právny názor vyjadril Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v bode 20. rozsudku 4Sžik/2/2020 zo dňa 29. novembra 2021.

54. S ohľadom na námietku sťažovateľky o porušení práva na spravodlivý proces a s tým súvisiacej zásady „ex iniuria ius non oritur“, je podľa názoru kasačného súdu napadnutý rozsudok správneho súdu presvedčivo odôvodnený a reaguje na všetky žalobné námietky žalobkyne tak procesného, ako aj hmotnoprávneho charakteru. Do práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva nepatrí ani právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa

56. Záverom preto najvyšší správny súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neidentifikoval dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a?relevantných právnych záverov obsiahnutých v?odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu. Tieto závery, spoločne so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku správneho súdu. Preto sa s?ním najvyšší správny súd v?celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne.

59. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.