6Ssk/143/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: MED-AMB DANIELA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bebravská č. 1, IČO: 36361372, právne zast.: Mgr. Zdenkom Senešim, advokátom a konateľom Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Dobšinského č. 12, IČO: 47238232, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Limbova č. 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 02. apríla 2019, Číslo: S01638-2019-OVSASK, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 28. marca 2025, č.k. BA-6S/120/2019-99, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja z 22. marca 2018, Číslo: 00664/ 2018/12 (01528/2017/ZDR) o uložení pokuty vo výške 600 eur za porušenie i/ povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch

V.. C. Q. úhradu za výpis z jej zdravotnej dokumentácie pre iného zdravotníckeho pracovníka v rozsahu jeho vyžiadania, vo výške 10 eur za 10 minút a z dôvodu odmietnutia úhrady pacientkou, výpis zo zdravotnej dokumentácie neposkytol (ďalej len „delikt 1/“) ii/ povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. za/ zákona č. 578/2004 Z.z., ktorej sa žalobca dopustil tým, že od apríla 2016 do 25. júla 2016 nedodržiaval schválené ordinačné hodiny, keď ordinovať začínal o 08:30 hod. napriek tomu, že podľa schválených ordinačných hodín mal ordinovať od 08:00 hod. (ďalej len „delikt 2/“) iii/ povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. m/ zákona č. 578/2004 Z.z., ktorej sa žalobca dopustil tým, že dňa 02. mája 2016 odmietol poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie pacientky v rozsahu vyžiadania V.. Q. K., V., W.. z 28. apríla 2016 (ďalej len „delikt 3/“).

3. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci; napadnuté rozhodnutie rovnako považoval za dostatočne odôvodnené; námietku zmätočnosti nevzhliadol. K námietke žalobcu, že v súvislosti s porušením povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z.z. nemohlo dôjsť k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu, keď absentoval následok spočívajúci v ohrození práv alebo právom chránených záujmov pacientky s tým, že podľa žalobcu by k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty tohto správneho deliktu mohlo dôjsť výlučne v momente, keby žalobca platbu za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie prijal, správny súd dospel k záveru, že objektívna stránka tohto správneho deliktu bola naplnená konaním žalobcu, ktorý požadoval úhradu 10 eur za 10 minút za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie a z dôvodu neuhradenia poplatku pacientke výpis zo zdravotnej dokumentácie dňa 02. júna 2016

Súčasťou administratívneho spisu boli lekárske správy obvodnej lekárky, ktoré správny orgán zobral do úvahy, a preto toto porušenie povinnosti zohľadnil ako menej závažné. Správny orgán poukázal aj na povinnosti žalobcu informovať o zmene ordinačných hodín.

pacientke urobené. Za takého stavu potom mal preukázané porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. m/ zákona č. 578/2004 Z.z. Správny súd rovnako v postupe žalovaného nevzhliadol porušenie absorpčnej zásady, bol určený ten správny delikt, u ktorého bolo možné uložiť najvyššiu sankciu a do toho podľa § 81 ods. 3 a § 82 ods. 10 zákona č. 578/2004 Z.z. boli posúdené všetky okolnosti spáchaného správneho deliktu, a to vrátane poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

II.

7. Konkrétne vyjadril potrebu uplatňovania zásady trestného práva zo strany správnych orgánov všade tam, kde to zákon pripúšťa, poukázal na § 195 písm. c/ SSP, podľa ktorého správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Podľa teórie správneho práva je súčasťou pravidla in dubio pro reo vyplývajúceho zo zásady prezumpcie neviny aj povinnosť správneho orgánu preukázať obvinenému vinu, pričom ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v jeho prospech.

odstránení ktorého sa predpokladá aktívna súčasť páchateľa.“ Navyše príslušné ustanovenia zákona č. 300/2005 Z.z., na ktorých je založené doktrinálne vymedzenie škody pre odvetvie trestného práva, ju definične viažu na spáchanie trestného činu, a tiež expressis verbis ustanovujú, že ide o definíciu škody len na účely tohto zákona (čiže Trestného zákona). Nemožno teda bez ďalšieho nimi poskytnutú definíciu škody vztiahnuť na prípad správnych deliktov, ktoré nie sú trestnými činmi. Podľa názoru žalobcu bolo potom žiadúce vychádzať z civilnoprávneho vymedzenia škody.

Občiansky zákonník; predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka potom hovorí v tejto súvislosti len o škode vzniknutej na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu. V rovine civilnoprávnej je škoda doktrinálne vymedzená ako skutočná škoda a ušlý zisk, pričom za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného, ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na to, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Pokiaľ by sa prijal záver, že škodlivý následok je spôsobený už neposkytnutím výpisu zdravotnej dokumentácie, potom je namieste otázka, ako by bolo možné v tomto prípade určiť výšku a náhrady tejto ,,škody“, ktorú by si eventuálne mohol poškodený uplatniť v adhéznom konaní, respektíve na civilnom súde.

8. Vo vzťahu k deliktu 2/ ohľadom porušenia povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. za/ zákona č. 578/2004 Z.z. žalobca zdôraznil, že išlo len o krátkodobé z objektívnych príčin trvajúce vychýlenie, o ktorom boli pacienti v dostatočnej miere informovaní a tento dočasný stav v plnej miere akceptovali. Tridsať minútové oneskorenie bolo zapríčinené objektívnymi okolnosťami na strane lekára, a to konkrétne lekárskymi vyšetreniami, ktoré musel vzhľadom na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav absolvovať, pričom meškanie bolo v celom rozsahu minimálne. Ak súd považoval otázku, či dostatočné informovanie pacientov o zmene ordinačných hodín, za potrebnú na posúdenie rozsahu skutkového stavu vykonaného správnymi orgánmi, z hľadiska toho, či boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto správneho deliktu, prípadne na účely posúdenia toho, či boli dodržané zásady trestného práva na účely správneho trestania zo strany správneho orgánu, mal o tom informovať strany sporu a eventuálne žalobcovi uložiť povinnosť taký dôkaz predložiť a následne ho vykonať.

9. K deliktu 3/ žalobca uviedol, že V.. K. svojím výmenným lístkom žiadal nie o výpis zo zdravotnej dokumentácie, ale: „konziliárne vyšetrenie sa k zdravotnému stavu, prekonaným ochoreniam, operáciám, ev. ochoreniam v liečbe o EKG- popis atď vzhľadom k tomu, že u pacientky bola diagnostikovaná tehotnosť.“ Išlo o zapožičanie zdravotnej dokumentácie a nie poskytnutie výpisu z nej, navyše na základe okolností, ktoré súd nešpecifikoval dostatočne na to, aby na tomto základe bolo možné vyvodiť, že vyššie citovanú žiadosť V.. K. mal žalobca pochopiť ako žiadosť o poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie.

súd. 10. Ďalej mal za to, že skutok nebol vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vymedzený dostatočne dôvodiac, že bolo potrebné z hľadiska právnej kvalifikácie uviesť aj § 24 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z., keď pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty predmetného deliktu je nevyhnutné, aby bola porušená povinnosť vymedzená v hypotéze tohto ustanovenia. Všeobecný odkaz na § 79 ods. 1 písm. m/ zákona č. 578/2004 Z.z., vzhľadom na jeho znenie v tomto prípade nestačilo. Opis skutku mal jednak zahŕňať časové hľadisko, a teda operovať s pojmom bezodkladne a jednak zohľadňovať aj rozsah vyžiadania zo strany zdravotníckeho pracovníka. 11.

Z uvedeného je potom zrejmé, že prvostupňový správny orgán za správny delikt 3/ (po správnosti „delikt 1/“; pozn. súdu), ktorý bol podľa jeho názoru najzávažnejší, uložil pokutu vo výške 200 eur. Potom vyjadril nesúhlas s postupom prvostupňového správneho orgánu, ktorý v rámci svojho druhého prvostupňového rozhodnutia z 22. marca 2018 bez toho, aby sa skutkový stav akokoľvek zmenil, zvýšil za porušenie tej istej povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z.z. svojvoľne a bez dostatočného odôvodnenia pokutu až na 600 eur.

13. Nakoniec namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplývalo, ako sa správny súd vysporiadal s podstatou námietky zmätočnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Záver, že to správny orgán ,,takto myslel“, si správny súd mohol pokojne vyvodiť z podrobnej znalosti spisového materiálu, nie nutne zo znenia daného rozhodnutia, ktorého zmätočnosť bola žalobcom namietaná.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 21. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej

26. Zákon č. 578/2004 Z.z. ustanovuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami, podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, vrátane podmienok uznávania dokladov o vzdelaní na výkon zdravotníckeho povolania, vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, vznik, postavenie, orgány a pôsobnosť stavovských organizácií v zdravotníctve, práva a povinnosti člena komory, povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a povinnosti zdravotníckeho pracovníka, dozor nad dodržiavaním povinností a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom (§ 1).

28. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z., poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením.

30. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z., všeobecný lekár je povinný bezodkladne poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie inému ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi v rozsahu jeho vyžiadania. 31. Podľa § 79 ods. 1 písm. za/ zákona č. 578/2004 Z.z., poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, umiestniť na viditeľnom mieste ordinačné hodiny schválené a potvrdené samosprávnym krajom, ak ide o zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, a schválené ordinačné hodiny aj dodržiavať.

33. Podľa § 82 ods. 10 zákona č. 578/2004 Z.z., samosprávny kraj uloží poskytovateľovi za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. ap/ pokutu až do výšky 2000 eur, za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. g/, za/, zu až zw/ pokutu až do 3319 eur a za porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. ah/ a an/ pokutu až do 16596

35. Podľa § 82 ods. 11 zákona č. 578/2004 Z.z., pri určení výšky pokuty podľa odsekov 1 až 10 sa prihliadne najmä na závažnosť, čas trvania, následky a povahu zistených nedostatkov. 36. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného, najvyšší správny súd zistil, že - pacientka V.. C. Q. (podávateľka podnetu) dňa 06. júna 2016 podala podnet (doplnený dňa 08. júna 2016) voči obvodnej lekárke primárne namietajúc spoplatnenie poskytnutia informácií o zdravotnom stave na vyžiadanie gynekológa V.. K., V., W.. a tiež neskoré príchody obvodnej lekárky do ambulancie, - na výzvu prvostupňového správneho orgánu sa obvodná lekárka vyjadrila podaním z 25. júla 2016 uvádzajúc, že nakoľko o podávateľke podnetu nič nevedela, rozhodla sa jej pre V.. K., V., W.. zapožičať celú dokumentáciu, pretože žiadal vyjadrenie k zdravotnému stavu, prekonaným chorobám, operáciám, ochoreniam v liečbe; vyšetrenie EKG, ktoré rovnako žiadal V.. K., V., W.., bezplatne vyhotovila a poučila ju tiež o platbe za výpis zo zdravotnej dokumentácie;

- na príslušné upovedomenie reagoval žalobca listom z 26. januára 2017 vyjadrujúc nesúhlas so začatím správneho konania, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 16. februára 2017, Číslo: 09890/2016/ZDR/4 uložil žalobkyni tri pokuty po 200 eur za porušenie § 79 ods. 1 písm. m/, § 79 ods. 1 písm. ah/ a § 79 ods. 1 písm. za/ zákona č. 578/2004 Z.z., - na odvolanie žalobcu odvolací správny orgán (žalovaný) rozhodnutím z 28. augusta 2017,

2018 potvrdil. 37. Najvyšší správny súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v prvej a druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného vykonal v dostatočnom rozsahu pri správnej aplikácii právnej úpravy stanovenej zákonom č. 578/2004 Z.z. a tiež v potrebnom rozsahu aj zákonom č. 577/2004 Z.z. a zákonom č. 576/2004 Z.z.

Na uvedenom základe potom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (žalobca) uložil pokutu (§ 81 ods. 2 písm. a/ menovaného zákona). 39. V súvislosti s deliktom 1/ spočívajúcim v porušení povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z.z., ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 02. júna 2016 požadoval od pacientky V.. C. Q. úhradu za výpis z jej zdravotnej dokumentácie pre iného zdravotníckeho pracovníka v rozsahu jeho vyžiadania, vo výške 10 eur za 10 minút a z dôvodu odmietnutia úhrady pacientkou, výpis zo zdravotnej dokumentácie neposkytol, žalobca predovšetkým namietal absenciu škodlivého následku, ktorý by mohol byť spôsobený až poskytnutím vyžiadanej odplaty zo strany pacientky. Podľa žalobcu teda by k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty tohto správneho deliktu mohlo dôjsť výlučne v momente, keby žalobca platbu za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie prijal.

za spáchanie správneho deliktu by sa tak preniesla na iný subjekt, ktorý by bol odlišný od páchateľa. Žalobca porušil § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z.z. tým, že porušil povinnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že obsahuje odkazovaciu skutkovú podstatu, ktorá teda neobsahuje všetky znaky správneho deliktu, ale odkazuje na iný právny predpis - zákon č. 577/2004 Z.z. a na účely tu prejednávanej veci § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z., podľa ktorého poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením. Možno pre úplnosť doplniť, že neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 4 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z.z.). Z takto vymedzenej skutkovej podstaty nevyplýva, že by sa pre jej naplnenie vyžadovalo, aby pacient poskytovateľovi ním požadovanú úhradu za poskytnutie zdravotnej starostlivosti aj reálne uhradil.

deliktu. Opačný výklad by niesol so sebou celkom neprijateľnú situáciu, kedy pacient, ktorý zistí porušenie tejto povinnosti zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, nebude môcť podať podnet na príslušný samosprávny kraj, dokým neuhradí podľa neho nezákonnú úhradu. Rovnako týmto výkladom by bola zmarená možnosť podať podnet aj tretím osobám, priamo nezainteresovaným vo vzťahu (konkrétny) pacient - (konkrétny) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, čo by zase popieralo riadne a efektívne plnenie dozorových funkcií príslušných orgánov na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

ktorom sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, a schválené ordinačné hodiny aj dodržiavať (§ 79 ods. 1 písm. za/ zákona č. 578/2004 Z.z.). Z uvedeného je zrejmé, že jasné a presné stanovenie ordinačných hodín má svoj účel a význam, čomu zodpovedajú vyššie uvedené povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V tu prejednávanej veci bolo žalobcovi vytknuté, že lekárka opakovane nedodržiavala samosprávnym krajom určené ordinačné hodiny. V tomto smere žalobca samotné nedodržiavanie ordinačných hodín nerozporoval, uvádzal výlučne dôvody, v dôsledku ktorých lekárka nemohla tieto ordinačné hodiny dodržať. Tieto žalobcom uvádzané dôvody mali pôvod v jej nepriaznivom zdravotnom stave, čo však podľa názoru najvyššieho správneho súdu v tomto konkrétnom prípade nemôže mať vplyv na samotné vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti, keďže skutková podstata v tomto prípade znie jasne a spočíva (okrem iného) v nedodržiavaní schválených ordinačných hodín. Tieto okolnosti na strane žalobcu môžu mať vplyv pri určovaní výšky pokuty (z pohľadu poľahčujúcej okolnosti).

Možno doplniť, že tento stav trval od apríla 2016 do 25. júla 2016, teda išlo o pretrvávajúci objektívny problém, ktorý si vyžadoval zo strany lekárky viazanej minimálne zákonom 578/2004 Z.z. adekvátne riešenie. 41. V súvislosti s deliktom 3/ spočívajúcim v porušení povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. m/ zákona č. 578/2004 Z.z., založenom na tom, že žalobca dňa 02. mája 2016 odmietol poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie pacientky v rozsahu vyžiadania V.. Q. K., V., W.. z 28. apríla 2016. V tomto smere žalobca primárne namietal, že išlo o zapožičanie zdravotnej dokumentácie a nie o poskytnutie výpisu z nej, navyše na základe okolností, ktoré súd nešpecifikoval dostatočne na to, aby na tomto základe bolo možné vyvodiť, že vyššie citovanú žiadosť V.. K., V.., W.. mal žalobca pochopiť ako žiadosť o poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie. V prvom rade najvyšší správny súd uvádza, že v žiadnom prípade nešlo o zapožičanie zdravotnej dokumentácie, keď takáto požiadavka z obsahu príslušného výmenného lístka nevyplýva. Je síce pravdou, že žiadosť V.. K., V.., W.. o konziliárne

bol zo strany lekárky vyhodnotený ako žiadosť o výpis zo zdravotnej dokumentácie, keďže následné kroky lekárky k takémuto záveru smerovali. Podporne možno odkázať na § 24 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého výpis zo zdravotnej dokumentácie obsahuje okrem údajov aj chronologický opis vývoja zdravotného stavu, prehľad o doterajšej liečbe, čo v podstatnom korešponduje s obsahom žiadosti V.. K., V.., W..

jeho vyžiadania. Z obsahu výroku je zrejmé, že žalobca sa dopustil skutku spočívajúcom v tom, že tento dňa 02. mája 2016 odmietol poskytnúť inému ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi výpis zo zdravotnej dokumentácie. Z obsahu odôvodnenia potom bližšie vyplýva, že ide o porušenie § 24 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. spočívajúce v bezodkladnom neposkytnutí príslušného výpisu, na ktorý § 79 ods. 1 písm. m/ zákona č. 578/2004 Z.z. v poznámke pod čiarou odkazuje. Možno teda uzavrieť, že aj so zohľadnením skutočnosti, že v tomto prípade nejde o tzv. tvrdé jadro trestného práva, z výroku prvostupňového správneho rozhodnutia a následne naň nadväzujúceho odôvodnenia je zrejmé, aké konkrétne porušenie povinnosti je žalobcovi kladené za vinu. Výrok je teda dostatočne špecifikovaný, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným skutkom.

Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.

eur. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 600 eur, čo zodpovedá dolnej hranici sadzby, konkrétne 3,6 %. V tomto smere je potrebné uviesť, že ukladanie pokút za správne delikty sa realizuje vo sfére voľného uváženia (diskrečné oprávnenie), teda na základe zákonom povolenej voľnosti rozhodnúť v rámci zákonom vytýčených limitov. Podrobiť správnu úvahu správneho orgánu súdnemu prieskumu možno len v prípade, ak došlo k prekročeniu zákonom stanovených medzí. Riadne odôvodnenie ukladanej sankcie a v prípade pokuty aj jej výšky, je základným predpokladom pre preskúmateľnosť správnej úvahy, pričom zohľadnenie všetkých pre tú-ktorú prejednávanú vec relevantných hľadísk, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je tak povinný pri ukladaní sankcie presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam prihliadol a aký vplyv tieto skutočnosti mali na výslednú výšku ukladanej pokuty. Výška pokuty musí byť v každom prípade odôvodnená takým spôsobom, ktorý nepripúšťa žiadne pochybnosti o tom, že práve taká výška pokuty zodpovedá konkrétnym okolnostiam individuálneho prípadu.

Na druhej strane však prvostupňový správny orgán ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil i výšku zo strany žalobcu požadovanej úhrady - 10 eur za 10 minút, pričom malo ísť o úkon trvajúci minimálne dve hodiny. Rovnako ako priťažujúca bola vyhodnotená okolnosť, že žalobca spáchal viac správnych deliktov, čo vo svojej podstate odzrkadľuje preventívno-represívny účel sankcie. V tomto smere najvyšší správny súd pripomína, že pri úvahe ohľadom konkrétnej výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia možno prihliadnuť aj k tomu, že konaním (opomenutím) bola naplnená skutková podstata viacerých deliktov, pričom táto skutočnosť obvykle zvyšuje závažnosť sankcionovaného protiprávneho konania, čo sa môže prejaviť v prísnejšej sankcii, avšak za rešpektovania zásady absorpčnej. Rovnako možno doplniť, že pri zohľadnení priťažujúcich okolností nedošlo k porušeniu zásady zákazu dvojitého pričítania.

44. Ako nedôvodnú je potrebné tiež vyhodnotiť námietku žalobcu ohľadom porušenia zásady zákazu reformatio in peius. Zásada zákazu reformatio in peius (teda koncipovaný zákaz zmeny k horšiemu) má totiž slúžiť najmä na to, aby účastníci správneho konania mohli bez obáv zo zhoršenia svojej situácie využiť právo na podanie opravného prostriedku; zakazuje teda odvolaciemu orgánu zmeniť napadnuté rozhodnutie v neprospech účastníka konania (ak odvolanie podal len on sám). V prejednávanej veci je zrejmé, že tu napadnutým (druhostupňovým) rozhodnutím nebola táto zásada porušená.

45. Vo vzťahu k rozsudku správneho súdu najvyšší správny súd uvádza, že aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napríklad Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05), súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Správny súd síce stručne, ale v tomto smere ešte stále primerane rozumným a v okolnostiach veci (dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva) postačujúcim spôsobom objasnil prejednávanú vec, správne objasnil predmet sporu, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a

46. Odkazy žalobcu vo vybraných častiach ním označených rozhodnutí (sp. zn. 1Sžso/36/ 2010, sp. zn. 6Cdo/71/2011, sp. zn. I. ÚS 33/2012, sp. zn. III. ÚS 341/2007) obsahujú všeobecné východiská bez skutkovej a právnej korelácie k tu prejednávanej veci.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 25. marca 2026