6Ssk/144/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200488.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23Sa/65/2021
- IČS
- 4021200488
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, so sídlom: Ul. sv. Michala 4, Levice, za účasti: T.. Q. P., W.. T. X, I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 700-1311004217-GC04/17 zo dňa 13. júla 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/65/2021-114 zo dňa 25. júla 2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/65/2021-114 zo dňa 25. júla 2022 zrušujea vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 23Sa/65/2021-114 z 25. júla 2022, zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311004217-GC04/17 zo dňa 13. júla 2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Levice podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísala za obdobie júl 2006 - december 2006, január 2007 - december 2007, január 2008 - jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 126,49 eur, poistné na starobné poistenie v sume 1390,63 eur a poistné na invalidné poistenie v sume 463,67 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 376,67 eur, spolu v sume 2.357,59 eur. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.
2. Na Okresnú prokuratúru Levice bol doručený podnet T.. Q. P. na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311004217-GC04/17 zo dňa 13. júla 2017, na základe ktorého Okresná prokuratúra Levice podala dňa 8. augusta 2019 protest
prokurátora. Sociálna poisťovňa, ústredie (nadriadený orgán Sociálnej poisťovne, pobočka Levice) rozhodnutím č. 24747-4/2021-BA zo dňa 27. mája 2021 rozhodla tak, že protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Levice nevyhovela. O odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Levice rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 24747-7/2021-BA- GR zo dňa 29. júna 2021 tak, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 3. júna 2021 zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 24747-4/2021-BA zo dňa 27. mája 2021 potvrdila. 3.
Krajská prokuratúra Nitra podala na krajský súd správnu žalobu v sociálnej veci, ktorou žiadala preskúmať rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311004217-GC04/17 zo dňa 13. júla 2017 a vec vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka Levice na ďalšie konanie. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia preskúmal v intenciách § 143 ods. 1, § 144 ods. 1 a § 147 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b/, ako aj § 152a zákona o sociálnom poistení a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej
žaloby. 4. Krajský súd mal za preukázané, že rozhodnutiu, ktorým bolo T.. Q. P. (ďalej len ako „účastníčka“) predpísané dlžné povinné poistenie, predchádzali dve rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky, ktorými rozhodla tak, že 1/ účastníčke konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a tiež tak, že 2/ samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006.
Pokiaľ právoplatnými rozhodnutiami bolo rozhodnuté o zániku povinného sociálneho poistenia k určitému dátumu, nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia bolo konečným spôsobom rozhodnuté o statuse účastníčky konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe na účely sociálneho poistenia, a preto otázka jej statusu nemohla byť ani predmetom protestu v následkom konaní o predpísaní dlžného poistného.
5. Krajský súd konštatoval, že žalobca rešpektoval právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020 a vychádzal z toho, že účastníčka konania bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a Sociálna poisťovňa, pobočka vychádzala z jej daňových priznaní za obdobie rokov 2005, 2006 a 2007. Účastníčka konania skutkový stav zistený žalovaným v napadnutom rozhodnutí nerozporovala a dlžnú sumu uhradila. Podala až podnet na Okresnú prokuratúru Levice, ktorá následne dňa 8. augusta 2019 podala proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311004217-GC04/17 zo dňa 13. júla 2017 protest prokurátora.
S uvedeným súvisia námietky týkajúce sa nezákonnosti rozhodnutia, v súvislosti ktorými krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/33/2018 z 23. februára 2022.
Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v citovanom rozhodnutí krajský súd ustálil, že samotná skutočnosť, že žalovaný nedal ďalšiemu účastníkovi možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, nebolo možné považovať za také porušenie ustanovení v nedávkovom konaní, ktoré by bolo dôvodom na postup podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.
Po vysporiadaní sa s procesnými otázkami krajský súd pri hmotnoprávnej námietke týkajúcej sa aplikácie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poukázal na právnu vetu uvedenú v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018, kde najvyšší súd o. i. uviedol, že „Preto je lehota stanovená na predpísanie penále v ustanovení § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna, a nie premlčacia.“. Vo vzťahu k žalovaným zmienenému rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/156/2018 z 26. februára 2020 krajský súd uviedol, že „ .
. . predmetné rozhodnutie sa vôbec nezaoberá otázkou, či premlčanie uvedené v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné vnímať ako premlčanie, alebo ako preklúziu, len uvádza, že námietka premlčania nebola vznesená v rámci administratívneho konania, a preto správne orgány nemali možnosť sa s ňou zaoberať.“. Vychádzajúc z toho, že rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom právnom posúdení ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil s tým, že správny orgán „ .
. . vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom správneho súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný.“. 6. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
II.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. Konkrétne namietal, že Sociálna poisťovňa nie je povinná prihliadať na premlčanie práva predpísať poistné nad rámec zákonnej 10 ročnej lehoty odo dňa jeho splatnosti bez vznesenia námietky premlčania povinným a hľadieť v tomto prípade na premlčanie ako zánik práva, t.j. preklúziu. Z právnej teórie a praxe jednoznačne vyplýva, že ide o inštitút závislý na dispozičnom úkone vo forme vznesenia samotnej námietky premlčania. Takýto právny názor bol vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25. 01. 2018, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní Krajský súd v Nitre, nie je výlučným a jediným názorom najvyššieho súdu v obdobných veciach. Preto poukázal na dikciu ustanovenia § 147 ods. 1 a § 28 zákona č. 461/2003 Z. z. a tvrdí, že znenie ustanovenia § 28 neguje správnosť záveru krajského súdu v danej veci. Ako podpornú argumentáciu uvádza aj výklad k pojmu premlčanie opierajúc sa o uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1MCdo/8/ 2008 z 31. júla 2009, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/156/2018 z 26. februára 2020,
uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/9/2010 z 9. júna 2011, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/17/2017 z 22. marca 2018 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018. Uzavrel, že „Inštitút premlčania je vyjadrením zásady vigilantibus iura scripta sunt, v zmysle ktorej sa vyžaduje aktivita subjektov pri uplatňovaní svojich práv.“ 10. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril písomne podaním z 11. októbra 2022 s tým, že námietky žalovaného uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažoval za opodstatnené. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018 a tiež na rozsudok sp. zn. 9Sžsk/33/2020 zo dňa 30. júna 2021. 12. Konštatoval, že v prípade práva na predpísanie poistného, resp. penále Sociálna poisťovňa musí prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby účastník administratívneho konania námietku premlčania vzniesol. Táto skutočnosť má za následok, že po uplynutí premlčacej doby na predpísanie poistného, resp. penále nemôže takéto právo vykonať (predpísať poistné, resp. penále), a to aj vtedy, ak účastník správneho konania námietku premlčania nevzniesol. Z rozhodnutia najvyššieho súdu tiež vyplýva, že opačný názor vyjadrený v skoršom rozsudku vec prejednávajúceho senátu a v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/9/2010 bol prekonaný neskoršími rozhodnutiami. 13. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.
IV.
14. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené na vedomie dňa 16. novembra 2022.
V.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 16.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311004217-GC04/17 zo dňa 13. júla 2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Levice podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísala za obdobie júl 2006 - december 2006, január 2007 - december 2007, január 2008 - jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 126,49 eur, poistné na starobné poistenie v sume 1390,63 eur a poistné na invalidné poistenie v sume 463,67 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 376,67 eur, spolu v sume 2.357,59 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že vychádzal zo záveru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018, v zmysle ktorého je lehota stanovená v ustanovení § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. lehotou prekluzívnou a nie premlčacou. 22. Najvyšší správny súd konanie o kasačnej sťažnosti uznesením sp. zn. 6Ssk/144/2022 dňa 27. apríla 2023 prerušil do rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1SVs/5/2022 ohľadom právnej veci sp. zn. 9Sžsk/83/2020.
23. Veľký senát najvyššieho správneho súdu o otázke, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, rozhodol rozsudkom sp. zn. 1SVs/5/2002 z 27. septembra 2023. V úvodnej časti rozhodnutia (odkazujúc na predkladajúce uznesenie sp. zn. 9Sžsk/83/2020 z 30. marca 2022) poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax v otázke normovania premlčania, resp. preklúzie ustanovením § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. V podstatnom (čo sa týka rozdielnosti rozhodovacej praxe) dôvodil, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3 Szd 1/2010 zo 7. decembra 2010 vyslovil, že sa nepremlčiava samo poistné (v tam riešenom prípade na zdravotné poistenie podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní), ale procesné právo poisťovne predpísať ho, ktoré premlčaním zanikne. Na toto premlčanie musí poisťovňa prihliadnuť ex offo, ak právny
predpis vyslovene neustanovuje, že sa naň prihliada len na námietku dlžníka. Podobný názor vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. 10 Sžso 43/2013. V ďalšom rozsudku sp. zn. 7 Sžso 9/2010 z 9. júna 2011 však najvyšší súd vyslovil, že na premlčanie práva (na predpísanie poistného) sa prihliada len na námietku a bez nej správne orgány nie sú povinné skúmať premlčanie práva. Ak taká námietka v správnom konaní nebola vznesená, nemôže na ňu prihliadať ani súd prvého stupňa. Rozsudok sp. zn. 7 Sžso 28/2016 z 25. januára 2018, z ktorého vychádzal aj krajský súd, opäť dospel k názoru, že premlčanie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. znamená fakticky preklúziu, pretože tento predpis neustanovuje, že by sa na premlčanie malo prihliadať len na námietku. Premlčacia lehota podľa § 147 zákona č. 461/ 2003 Z. z. je tak v skutočnosti prekluzívnou lehotou. Avšak rozsudok sp. zn. 10 Sžsk 6/2019 z 30. júna 2020 znova uzavrel, že žalovaná nemusela ex offo prihliadať na premlčanie práva predpísať penále, pretože toto právo nie je postihované preklúziou, ale premlčaním.
Keďže dlžník počas konania žalovanej premlčanie nenamietal, jej rozhodnutie, ktoré sa premlčaním nezaoberalo, nemožno považovať za nezákonné. O určitú syntézu jednotlivých názorov sa pokúsil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 33/2020 z 30. júna 2021, v ktorom podal aj prehľad dovtedajšej judikatúry (okrem posledne citovaného rozsudku sp. zn. 10 Sžsk 6/ 2019). Najvyšší súd vyšiel z toho, že názor vyjadrený v rozsudku sp. zn. 7 Sžso 9/2010 bol prekonaný neskoršími rozhodnutiami, preto nepovažoval za potrebné predložiť vec veľkému
senátu. Vecne najvyšší súd dospel k záveru, že premlčanie nemusí vždy znamenať preklúziu, rozlíšenie je však problematické, ak sa premlčanie ustanovuje v netypickej situácii (napr. § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje premlčanie nároku na dávku).
Na rozdiel od § 85 Daňového poriadku (č. 563/2009 Z. z.) a § 60 Colného zákona (č. 199/2004 Z. z.), ktoré vyslovene vyžadujú, aby sa dlžník premlčania dovolal, zákon č. 461/2003 Z. z. takéto ustanovenie neobsahuje [ďalej citovaným ustanovením § 151 ods. 2 písm. h) tohto zákona sa najvyšší súd nezaoberal]. Žalovaná tak musí na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka. Platiteľ však môže dlžné poistné dobrovoľne zaplatiť a také plnenie nie je bezdôvodným obohatením žalovanej. Vychádzajúc z vyššie opísanej rozdielnosti judikatórnej praxe, veľký senát najvyššieho správneho súdu (ktorého právny názor je pre senáty najvyššieho správneho súdu podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný) v predmetnej veci v podstatnom dôvodil tým , že „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“
poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1).
V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným.
Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019).
Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“ Veľký senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k záveru, že „Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky
Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo.
Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019.
Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“.
24. Kasačný súd následne rozhodol o pokračovaní konania, a to uznesením sp. zn. 6Ssk/144/ 2022 zo dňa 30. novembra 2023. 25. Kasačný súd viazaný záväzným právnym názorom veľkého senátu (§ 466 ods. 3 SSP) na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti aplikoval závery z rozsudku Veľkého senátu sp. zn. 1SVs/5/ 2002 z 27. septembra 2023. Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z opačného (kolidujúceho) právneho posúdenia charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (ktorú lehotu krajský súd posúdil ako prekluzívnu). Táto skutočnosť (ktorá bola jadrom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu) teda viedla najvyšší správny súd k rozhodnutiu tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Nad rámec uvedeného (v kontexte s vyššie citovanými závermi veľkého senátu) najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť, že účastník v správnom konaní premlčanie nároku Sociálnej poisťovne nenamietal.
26. Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s §
440 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vrátil vec Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 27. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou zaoberať, vec prejednať a vo veci opätovne rozhodnúť, vychádzajúc pritom zo záväzného právneho názoru vyjadreného vyššie. 28. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 20. decembra 2023