← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 10. 2024

6Ssk/144/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200026.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
PO-7Sa/1/2022
IČS
8022200026
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: L. B., narodený XX. J. XXXX, bytom v U., G. Č.. XXX/ XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 07. decembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 02. mája 2023, č. k. 7Sa/1/2022-42, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na kasačnom súde voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 02. mája 2023, č. k. 7Sa/1/2022-42, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny

súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo 07. decembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 26. augusta 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Predmetným rozhodnutím žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie žalovanej z 26. augusta 2021, ktorým táto podľa § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 274/2007 Z.z.“), § 1 ods. 1 zákona č. 592/2006 Z.z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 592/2006 Z.z.“), § 8 zákona č. 296/2020 Z.z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 296/2020 Z.z.“) zamietla žiadosť žalobcu o doplatenie súm vianočných príspevkov za roky 2015, 2016, 2017, 2018, 2019 a sumy 13. dôchodku za rok 2020 bez zohľadnenia sumy príplatku k dôchodku politickým väzňom.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 195 ods. 1,4, § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd po preskúmaní veci a objasnení charakteru príplatku k dôchodku politickým väzňom, vianočného príspevku a 13. dôchodku dospel k záveru, že žalovaná nesprávne právne vec posúdila, keď na účely priznania vianočného príspevku a 13. dôchodku za príslušné roky zohľadnila aj žalobcovi priznané sumy príplatku k dôchodku politickým väzňom.

V tomto smere uvádzal, že príplatok k dôchodku politickým väzňom v zmysle zákona č. 274/ 2007 Z.z. je štátnou sociálnou dávkou, je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb, nezapočítava sa tiež do príjmov podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príplatok je financovaný zo štátneho rozpočtu, rozhoduje o ňom Sociálna poisťovňa a orgány príslušné na výplatu dôchodkov v pôsobnosti silových rezortov a najmä výška príplatku je daná zákonom a nie je možné ju meniť ani upravovať z dôvodu jej súbehu s inou dôchodkovou dávkou, ani zlučovať za účelom výpočtu takej dávky, a to z dôvodu, aby nepodliehal zvyšovaniu.

Podporne aj s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/34/2015, sp. zn. 7Sk/6/2017, sp. zn. 7Sk/18/2018 uviedol, že výška príplatku k dôchodku podľa zákona č. 274/ 2007 Z.z. je určená v ustanovení § 3 a príplatok sa výlučne na účely ďalšej výplaty v zmysle odseku 5 tohto ustanovenia zlučuje v danom prípade s priznaným invalidným dôchodkom žalobcu.

Je preto potrebné pri posudzovaní nároku a výšky zachovať autonómnosť dôchodku a daného príplatku ako štátnej sociálnej dávky. 4. Úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej úplnú náhradu trov konania.

II.

5. Žalovaná rozsudok krajského súdu napadla v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou. 6. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 7. Konkrétne uviedla, že pri určení súm vianočných príspevkov za roky 2015, 2016, 2017, 2018, 2019 a sumy 13. dôchodku za rok 2020 postupovala v súlade s právnym záverom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/417/2010, ktorý bol navyše publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 4/2012. Ďalej uviedla, že rozhodnutím z 15. augusta 2018 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 04. februára 2015 s príplatkom politickým väzňom v sume 36,50 eur mesačne vrátane. Suma príplatku k dôchodku politickým väzňom bola vypočítaná rozhodnutím z 08. júna 2015; následne bola suma invalidného dôchodku valorizovaná podľa § 82 zákona č. 461/ 2003 Z.z., a to bez odpočítania sumy príplatku k dôchodku politickým väzňom, pretože v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z.z. sa zlučuje s dôchodkom a odo dňa jeho priznania je jeho súčasťou. Následne rozhodnutím z 15. júna 2018 bola žalobcovi suma invalidného dôchodku spätne od 04. februára 2015 zvýšená o príplatok podľa § 25 ods. 7 zákona č. 119/ 1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov vo výške 9,00 eur mesačne, z ktorého dôvodu potom boli žalobcovi prepočítané sumy vianočného príspevku a 13. dôchodku, ktoré boli žalobcovi vyplatené od roku 2015, a to odpočítaním sumy príplatku podľa zákona č. 119/1990 Zb. vo výške 9,00 eur. Potom v roku 2015 bol žalobcovi vyplatený v sume 91,92 eur, avšak za rok 2015 mal žalobca nárok na vianočný príspevok v sume 83,91 eur, v roku 2016 bol vyplatený v sume 90,70 eur, mal nárok na sumu 83,73 eur, v roku 2017 bol vyplatený v sume 89,54 eur, nárok v sume 83,26 eur, v roku 2018 bol vyplatený v sume 88,19 eur, mal nárok na 83,53 eur, v roku 2019 vyplatený v sume 155,08 eur, mal nárok na 158,32 eur. Rozhodnutím z 28. novembra 2019 žalovaná od 01. januára 2020 zvýšila žalobcovi sumu príplatku k dôchodku politickým väzňom na 91,50 eur mesačne. V roku 2020 bol žalobcovi vyplatený 13. dôchodok v sume 232,84 eur, nárok na 13. dôchodok mal v sume 236,08 eur. 8. K poukazu žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/5/2013, sp. zn. 10So/34/2015 uviedla, že nešlo o zovšeobecnené právne názory súdu a prezentovanú súdnu prax najvyššej súdnej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach. K poukazu krajského súdu na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/34/2015, sp. zn. 7Sk/6/2017 a sp. zn. 7Sk/18/2018 uviedla, že rozhodnutie je individuálny právny akt, vzťahujúci sa na konkrétnu vec a nemá právnu záväznosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky k uvedenej veci už vyslovil právny názor v rozsudku sp. zn. 7So/417/2010 (po správnosti „7So/17/2010“; pozn. súdu) publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 4/2012 pod poradovým číslom 61. 9. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

10. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadril.

IV.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovanej zo 07. decembra 2021 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 26. augusta 2021 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Predmetným rozhodnutím žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie žalovanej z 26. augusta 2021, ktorým táto podľa § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z.z., § 1 ods. 1 zákona č. 592/2006 Z.z., § 8 zákona č. 296/ 2020 Z.z. zamietla žiadosť žalobcu o doplatenie súm vianočných príspevkov za roky 2015, 2016, 2017, 2018, 2019 a sumy 13. dôchodku za rok 2020 bez zohľadnenia sumy príplatku k dôchodku politickým väzňom.

18. Zákon č. 274/2007 Z.z. upravuje poskytovanie príplatku k dôchodku a jednorazového príplatku k dôchodku ako štátnych sociálnych dávok na zmiernenie krívd spôsobených komunistickým režimom v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 politickým väzňom, 1) (odkaz na § 6 zákona č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z.z.; pozn. súdu) veteránom protikomunistického odboja 1a) (odkaz na § 10 ods. 2 zákona č. 219/2006 Z.z. v znení zákona č. 58/2009 Z.z.; pozn. súdu) a osobám pozostalým po popravenom alebo zomretom politickom väzňovi alebo veteránovi protikomunistického odboja počas výkonu trestu, počas zaradenia do vojenských táborov nútených prác, protiprávneho násilného odvlečenia do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch alebo počas zaradenia do tábora nútených prác a ich rodinným príslušníkom za znevýhodnenie na trhu práce a nižší dôchodok.

19. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z.z., príplatok sa zlučuje so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom, vdovským dôchodkom, vdoveckým dôchodkom, sirotským dôchodkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom, vdovským výsluhovým dôchodkom, vdoveckým výsluhovým dôchodkom a sirotským výsluhovým dôchodkom (ďalej len "dôchodok").

20. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 274/2007 Z.z., na zmenu nároku na príplatok, zmenu nároku na jeho výplatu a zmenu sumy príplatku, zánik nároku na príplatok, zánik nároku na jeho výplatu, premlčanie nároku na výplatu príplatku, poukazovanie príplatku a na prechod nároku na príplatok sa rovnako vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu. 4) (odkaz na § 112 až 114, § 117 a 118 zákona č. 461/2003 Z.z.; pozn. súdu).

21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 274/2007 Z.z., na úhradu nákladov na príplatok a jednorazový príplatok štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne 7) (odkaz na § 285 zákona č. 461/2003 Z.z.; pozn. súdu) a na osobitný účet orgánu príslušnému na výplatu dôchodku podľa osobitného predpisu. 8)

22. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 274/2007 Z.z., finančné prostriedky na úhradu nákladov na príplatok a jednorazový príplatok sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu.

23. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného dávkového spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobcovi bol rozhodnutím zo 17. septembra 2019 priznaný od 04. februára 2015 invalidný dôchodok v sume 251,00 eur mesačne, ktorý bol od 01. januára 2016 valorizovaný na sumu 252,00 eur mesačne, od 01. januára 2017 na sumu 256,00 eur mesačne, od 01. januára 2018 na sumu 260,10 eur mesačne a od 01. januára 2019 na sumu 266,90 eur mesačne, - rozhodnutím z 08. júna 2015 žalovaná podľa § 2 ods. 1, § 3 a § 4 zákona č. 274/2007 Z.z. priznala žalobcovi od 04. februára 2015 príplatok k dôchodku politickým väzňom v sume 36,50 eur mesačne, - rozhodnutím z 15. júna 2018 žalovaná spätne priznala žalobcovi od 04. februára 2015 príplatok k dôchodku podľa § 25 ods. 7 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 119/1990 Zb.“) v sume 9,00 eur mesačne, - z uvedeného dôvodu boli následne prepočítané sumy vianočného príspevku a 13. dôchodku,

ktoré boli od roku 2015 vyplatené, a to odpočítaním sumy príplatku priznaného zákona č. 119/ 1990 Zb. v sume 9,00 eur, - žalobca následne požiadal o doplatenie súm vianočných príspevkov za roky 2015, 2016, 2017, 2018, 2019 a doplatenie sumy 13. dôchodku za rok 2020 bez zohľadnenia sumy príplatku k dôchodku politickým väzňom,

- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 26. augusta 2021 predmetnú žiadosť žalobcu zamietol [primárne s odkazom na § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z.z. uviedol, že predmetný príplatok sa zlučuje s invalidným dôchodkom, a preto nie je možné na určenie sumy vianočného príspevku a 13. dôchodku neprihliadať na sumu príplatku k dôchodku politického väzňa], - na odvolanie žalobcu žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím zo 07. decembra 2021 odvolanie zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 26. augusta 2021.

24. V prvom rade najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na účely vyriešenia prejednávanej veci nebola ani tak kľúčová otázka konkrétnej výšky vianočného príspevku za roky 2015, 2016, 2017, 2018, 2019 a sumy 13. dôchodku za rok 2020, ale primárne otázka jasného vymedzenia základu, z ktorého sa následne vypočítava konkrétna výška, či už vianočného príspevku, alebo 13. dôchodku. Konkrétne, či za účelom výpočtu výšky vianočného príspevku a 13. dôchodku v roku 2020 (a v podstate aj za účelom samotného posúdenia vzniku nároku; § 1 ods. 1,2 zákona č. 592/2006 Z.z. / § 2 zákona č. 296/2020 Z.z.) sa vychádza zo základu pozostávajúceho z dôchodkovej dávky zvýšenej o príplatok k dôchodku politickým väzňom, alebo výlučne z (čistej) dôchodkovej dávky po odpočítaní príslušného príplatku k dôchodku politickým väzňom, ktorá skutočnosť je zásadná pre posúdenie jednak nároku na vianočný príspevok (13. dôchodok) a následne aj jeho konkrétnej výšky s tým,

že platí pravidlo „čím nižší (tu invalidný) dôchodok, tým vyšší vianočný príspevok (13. dôchodok).“ 25. Z príslušnej legislatívnej úpravy explicitne vyplýva, že príplatok k dôchodku politickým väzňom má charakter štátnej sociálnej dávky, ktorú skutočnosť považuje najvyšší správny súd za zásadnú. V tomto smere najvyšší správny súd poukazuje na to, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné (prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na invalidné poistenie).

V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne (sociálne)

dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Systém sociálnej pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie.

V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením.

26. Z uvedeného je zrejmé, že dôchodkové dávky (teda aj invalidný dôchodok) a štátne sociálne dávky sú založené na iných princípoch a je potrebné ich rozlišovať s tým, že na túto ich odlišnosť je potrebné pamätať aj pri výklade ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 592/2006 Z.z., podľa ktorého sa príplatok zlučuje so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom, vdovským dôchodkom, vdoveckým dôchodkom, sirotským dôchodkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom, vdovským výsluhovým dôchodkom, vdoveckým výsluhovým dôchodkom a sirotským výsluhovým dôchodkom.

Možno sa stotožniť so záverom, ku ktorému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky, že pokiaľ zákonodarca použil spojenie „zlučuje sa s dôchodkom“, je toto zlúčenie potrebné považovať za zlúčenie len na účely ďalšej výplaty príplatku spolu s dôchodkom, ku ktorému patrí, avšak pri zachovaní autonómnosti dôchodku a daného príplatku ako štátnej sociálnej dávky. To v konečnom dôsledku znamená, že na výšku príplatku nemožno prihliadať ani pri postupe podľa § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ani pri úprave priznaných, respektíve pri valorizácii už poberaných dôchodkov (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2014, sp. zn. 9So/5/2013). Správnosť tohto záveru podporuje aj ustanovenie § 285 ods. 1 písm. m/ zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého štát poskytuje na osobitný účet Sociálnej poisťovne finančné prostriedky (iba) na úhradu nákladov na príplatok k dôchodku podľa zákona č. 274/2007 Z.z. na úhradu nákladov spojených s jeho výplatou (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2017, sp. zn. 9So/135/2015).

Z vymedzenia účelu príplatku k dôchodku politickým väzňom ako štátnej sociálnej dávky tak vyplýva, že výška príplatku je daná zákonom č. 274/2007 Z.z. a nie je možné ju meniť ako takú, t.j. sama o sebe nepodlieha pravidelnému zvyšovaniu podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. ako je tomu u dôchodkových dávok. Uvedené podporuje aj ten fakt, že samotný zákon č. 274/2007 Z.z. odkazuje na podporné použitie ustanovení zákona č. 461/ 2003 Z.z., avšak výlučne v časti, ktorá sa týka zmeny nároku na príplatok, zmeny nároku na jeho výplatu a zmeny sumy príplatku, zániku nároku na príplatok, zániku nároku na jeho výplatu, premlčanie nároku na výplatu príplatku, poukazovanie príplatku a na prechod nároku na príplatok (§ 112 až 114, § 117 a 118 zákona č. 461/2003 Z.z. a nie aj jeho valorizácie (§ 82 zákona č. 461/2003 Z.z. vecne upravujúci zvyšovanie dôchodkových dávok).

I tento fakt naznačuje, že i napriek dikcii § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z.z., ktorá hovorí o zlúčení príplatku k dôchodku politickým väzňom s dôchodkom, je nevyhnutné prihliadať na samotnú povahu predmetného príplatku ako dávky patriacej do množiny štátnych sociálnych dávok, ktoré sa nezvyšujú zákonom č. 461/2003 Z.z., ale osobitnými zákonmi upravujúcimi tú ktorú štátnu sociálnu dávku. V tu prejednávanej veci výška príplatku k dôchodku politickým väzňom bola menená zákonom č. 229/2019 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a tiež zákonom č. 365/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Podľa názoru najvyššieho správneho súdu potom pojem „zlučuje sa“ v zmysle, ako je vymedzený už vo vyššie zmieňovanom ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z.z., nie je možné chápať v rovine neobmedzenej, všeobecnej, respektíve univerzálnej (rozumej v zmysle, že predmetný príplatok je zlúčený s dôchodkom a spolu tvoria neoddeliteľnú časť bez ohľadu na ich povahu ako aj právny stav daný v určitom čase), ale s prihliadnutím na autenticitu a autonómnosť tohto príplatku je potrebné na zákonom predpokladané zlúčenie nazerať ako na zlúčenie skôr za účelom výplaty tohto príplatku spolu s konkrétnym dôchodkom, tu invalidným dôchodkom. V tejto súvislosti možno tiež doplniť, že pôvodné znenie návrhu zákona č. 274/2007 Z.z. počítalo s tým, že príplatok k dôchodku politickým väzňom sa nebude zlučovať s dôchodkom, avšak na základe následne schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky došlo ku zmene návrhu tak, že príslušný príplatok sa bude zlučovať s dôchodkom, pričom tento návrh bol odôvodnený tým, že išlo o spresnenie z

dôvodu vyplácania dôchodkov podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení so zákonom č. 274/ 2007 Z.z. (pozri Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní z 03. mája 2007, číslo 518/2007 - „https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2138“). Možnú oddeliteľnosť príplatku k dôchodku politickým väzňom od dôchodku (odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov) potvrdzuje aj tá skutočnosť, že podľa § 111 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov štátne sociálne dávky (kam teda patrí aj príplatok k dôchodku politickým väzňom) v zásade nepodliehajú exekúcii, pričom na druhej strane dôchodková dávka za určitých obmedzení exekúcií podlieha (bližšie pozri § 2a Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia).

27. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2011, sp. zn. 7So/17/ 2010, na závery ktorého odkazovala žalovaná v podanej kasačnej sťažnosti, najvyšší správny súd uvádza, že išlo o rozhodnutie ojedinelé, pričom už v predchádzajúcom rozsudku z 29. apríla 2009, sp. zn. 9So/147/2008 (R 41/2009) dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k odlišnému záveru vyjadrujúcim skôr autonómnosť príplatku k dôchodku politickým väzňom. Najvyšší správny súd tiež v danej súvislosti poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2011, sp. zn. 7So/17/2010 bol ako súdne rozhodnutie zásadného významu (R 61/2012) zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2012, rozhodovacia prax v obdobných veciach v nasledujúcom období bola preklenutá novšími rozhodnutiami vyjadrujúcimi autonómnosť inštitútu príplatku k dôchodku politickým väzňom a zároveň zohľadňujúcimi legitímne kritérium zrejmej výhodnosti v prospech poberateľov predmetnej

dávky (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2014, sp. zn. 9So/5/2013, rozsudok z 30. marca 2016, sp. zn. 10So/34/2015, rozsudok z 13. septembra 2016, sp. zn. 1So/158/2014, rozsudok z 24. októbra 2016, sp. zn. 1So/3/2015, rozsudok z 31. mája 2017, sp. zn. 9So/135/2015, rozsudok z 28. marca 2018, sp. zn. 7Sk/6/ 2017, rozsudok z 26. júna 2018, sp. zn. 7Sk/18/2018, rozsudok z 30. januára 2019, sp. zn. 9Sk/ 9/2017). 28.

Za tohto stavu potom najvyšší správny súd považoval rozsudok krajského súdu za vecne správny s tým, že žalovaná v ďalšom administratívnom konaní, na základe žiadosti žalobcu o doplatenie súm vianočných príspevkov za roky 2015, 2016, 2017, 2018, 2019 podľa zákona č. 592/2006 Z.z. a sumy 13. dôchodku podľa zákona č. 296/2020 Z.z. vykoná prepočet uvedených štátnych sociálnych dávok bez zohľadnenia žalobcovi priznanej sumy príplatku k dôchodku

politickým väzňom. 29. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalovanej uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keďže tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 30. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca bol v kasačnom konaní plne úspešný.

31. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/144/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik