6Ssk/144/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: J. F., narodená XX. H. XXXX, bytom A. č. XXX/XX, A., právne zast. JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom so sídlom Dlhý rad 16, Bardejov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo 06. júla 2023, číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo 16. júla 2024, č. k. 1Sas/3/2023-56, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

70 ods. 1, § 71, § 73 ods. 2, § 112 ods. 4, § 153 ods. 3 a ods. 5, § 195 ods. 1 a ods. 2 a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3.

činnosť. Invalidný dôchodok žiadala zvýšiť o viac ako 70% (plnú invaliditu) spätne od 28.10.2022. Žalovaný v odvolacom konaní odvolaniu nevyhovel. Dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobkyne je recidivujúca depresívna porucha, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (mánické, depresívne, periodické), písm. b) - ťažké formy s 50% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení zvýšil o 10% za iné zdravotné postihnutia: bronchiálna astma bližšie neurčená, artróza kolenného kĺbu, obojstranná, artróza bedrového kĺbu obojstranná, lumboischialgia.

Na základe uvedeného zdravotný stav žalobkyne odôvodňuje podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitola V položka 3 písm. b) mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici percentuálneho rozpätia pre ťažkú depresiu u osobnosti s neurotickou symptomatológiou 50%. Takto určená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená pre ostatné zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistenia o možných 10% od 02.10.2020.

6. K námietke žalobkyne ohľadom nedostatočného posúdenia jej zdravotného stavu príslušnými posudkovými lekármi, kedy žiadala o priznanie „plnej“ invalidity, správny súd vyhodnotil za neopodstatnenú. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Pokiaľ žalobkyňa hodnotila svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

7. Z vyššie uvedených dôvodov správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 8. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že sa dopustil závažných procesných chýb a deficitov v dokazovaní, ktoré mali za následok prijatie svojvoľných, neudržateľných a omylných skutkových záverov, čím porušil právo na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). 11. Konkrétne namietal, že z lekárskych správ, ktoré boli predložené pri spracovaní znaleckých posudkov, sú zrejmé diagnózy sťažovateľky, nariadenia a odporúčania jednotlivých lekárov a zároveň dôvodnosť priznania „úplnej“ invalidity. Z lekárskych správ zo psychiatrickej ambulancie vyplýva, že trpí diagnózou recidivujúca depresívna porucha, a zároveň konštatovanie ošetrujúcej lekárky o jej nemožnosti zaradiť sa do pracovného pomeru a nariadenie hospitalizácie z dôvodu viacerých objektívne zistených skutočností, napr. narušená vybavenosť a pamäti, vštiepivosť, zabiehavé myslenie, uprostred rozhovoru stratí niť, depresívna nálada, spomalené psychomotorické tempo, dominujúca ancxeta, pocit psychomotorickej exhauscie únavy a pod. 12. Ďalej uviedla, že zo záverov lekárskej správy z ortopedickej ambulancie z 09.06.2022 boli zistené viaceré medicínsky špecifikované diagnózy a konštatovanie lekára o neschopnosti adekvátnej fyzickej a psychickej záťaže z hľadiska váhonosných kĺbov a progresie psychických ťažkostí, a bola nariadená autorehabilitácia doma a rehabilitačná liečba. Sťažovateľka zároveň trpí pneumologickým ochorením (astmou), z dôvodu čoho pravidelne navštevuje aj ambulanciu pneumológie a ftizeológie, o čom svedčia lekárske správy z obdobia rokov 2021 až 2022, s čím súvisí neustála potreba liekov a inhalovania pre zmiernenie príznakov danej diagnózy. Správnemu súdu vytýkala, že sa nezaoberal správnosťou prijatých posudkov, dôsledne neskúmal ich správnosť prostredníctvom nestranného odborného medicínskeho vyjadrenia, ktoré by vyvrátilo posudky vyhotovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. V súvislosti s uvedeným poukázala na bod 13 rozsudku, v ktorom správny súd konštatoval, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou a aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení a súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. U sťažovateľky preto existujú pochybnosti o správnom, úplnom, objektívnom a komplexnom posúdení bez logického a presvedčivého odôvodnenia, preto tvrdí, že bol daný dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania. 13. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľka dôvodila právom na spravodlivý proces, úpravou na spravodlivý proces, ktorý je obsiahnutý v európskom priestore, konkrétne v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach. V neposlednom rade poukázala na uznesenie

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo 06. júla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 08. septembra 2022, Číslo: XXX

24. Zákon č. 461/2003 Z.z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

28. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

31. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový spis žalovanej, mal preukázané, že - v apríli 2013 žalobkyňa požiadala o dávku sociálneho poistenia, - od 10. januára 2013 bola a je žalobkyňa poberateľkou invalidného dôchodku so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% pre bronchiálnu astmu stredne ťažkú, zvýšenú o 10% pre chronickú poruchu dynamiky driekovokrížovej chrbtice pri viacetážovom poškodení platničiek v oblasti L4/5 L5/S1, obmedzenú záťaž pri artróze bedrových a kolenných kĺbov ľahkého stupňa, - kontrolnou lekárskou prehliadkou určenou na jún 2015 bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia naďalej určené za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly VIII oddiel B položka 3c prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. bronchiálna astma stredne ťažká perzistujúca s 30% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; tá bola o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšená pre iné zdravotné postihnutia.

Lekárskymi správami z odborných vyšetrení preukázala napriek pokračujúcej liečbe na pneumologickej ambulancii zhoršenie zdravotného stavu, hlavne pri námahe subjektívny príznak sťaženého dýchania, čo si vyžiadalo liečbu. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov z 30.11.2020 dôvodom na zmenu stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50% bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie kapitola VIII. Choroby dýchacích ciest, Oddiel B bronchiálna astma položka 3 písm. c/ stredne ťažká perzistujúca (35% - 50%) zvýšená o 10% pre ostatné zdravotné postihnutia - pre obmedzenie pohybu bedrových a kolenných kĺbov v liečbe ortopedickej ambulancie s doporučením totálnej endoprotéze najskôr pravého bedrového kĺbu po rozhodnutí sa pre operáciu. Z lekárskej správy vyplýva, že pokračuje v liečbe (14.05.2018 prvovyšetrenie) na psychiatrickej ambulancii pre depresie, pretrváva úzkosť, bez psychických príznakov. Dátum zmeny invalidity od 2. októbra 2020, dňom kontrolného pneumologického vyšetrenia, - z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

miestnej príslušnosti. Dňa 31.08.2022 na základe realizácie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/17/2021-52 zo dňa 26.05.2022 bol posúdený zdravotný stav, kedy bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% s dátumom zmeny od

Posudkový lekár tak zhodnotil predchádzajúci aj novo doložený odborný psychiatrický nález, zotrval na pôvodnom odbornom posudku zo dňa 31.08.2022 so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% s dátumom vzniku 02. október 2020, - pre realizáciu rozsudku Krajského súdu v Prešove k došetreniu skutkového stavu žalobkyňa doložila lekárske správy zo psychologického vyšetrenia zo 16.08.2021, 11.07.2022 a 30.05.2022, 25.04.2022, 16.08.2021; pneumologického vyšetrenia z 24.06.2021, pľúcneho vyšetrenia z 13.12.2021 a 03.05.2022, ortopedického vyšetrenia z 09.06.2022 a zo psychiatrického vyšetrenia z 13.10.2022 a 07.06.2023 a tiež bola doložená správa z MR vyšetrenia mozgu z 02.04.2023. Z lekárskej správy z 22.06.2023 tiež vyplýva, že keďže účastníčka konania nesúhlasila s vyšetrením na vyššom pracovisku v Košiciach, posudkový lekár odvolacích konaní požiadal o spoluprácu prísediaceho lekára - špecialistu v odbore psychiatria. Takéto posúdenie je najlepšie vykonať v prítomnosti. V rámci zosúladenia

Z celkového posudku vyplýva, že menovaná je dlhodobo liečená pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice a váhonosných kĺbov. Objektívny neurologický nález šľahovokosticové reflexy na horných a dolných končatinách sú v norme, chôdza so šetrením. Hybnosť v bedrových kĺboch - ohnutie do 90 stupňov, obmedzené rotácie, kolená ohnutie do 120st, ide o obmedzenie hybnosti ľahkého stupňa až stredne ťažkého stupňa, dlhodobo je podľa ortopéda plánovaná na výmenu bedrových kĺbov a kolenných kĺbov (cca od roku 2017), ktorá sa, ako je uvádzané v lekárskej správe, kvôli veku neuskutočnila (posudkový lekár poukazuje na nové štandardy a prístup k výmenám bedrových kĺbov u mladších pacientov súvislosti s plnohodnotným prežívaním svojho života, jednoducho povedané - nové kĺby v 80-tke človek nevyužije tak, ako v 50-tke). Rentgenologicky sú popisované degeneratívne zmeny váhonosných kĺbov.

Nebola potrebná akútna hospitalizácia pre dekompenzáciu, mala nastúpiť plánovane (na základe objednania), nenastúpila (v danom čase nebola ochotná nosiť rúško počas hospitalizácie kvôli astme - prišla do konfliktu s personálom oddelenia). Objektívne psychiatrický status (na základe nálezov od roku 2020 do 06/2023): zvýšená autoobservácia, bez psychických príznakov, bez suicidiálnych tendencií. V decembri 2020 bola vyšetrená psychológom - podľa vyjadrenia psychológa je v popredí osobnosti neurotická symptomatológia a emocionálna labilita.

Podľa účastníčky konania si zabezpečovala od marca 2023 neurochirurgické vyšetrenie v Bratislave, podľa správy psychiatra zo 07.06.2023 nebola na neurochirurgickom vyšetrení, - posudkový lekár odvolacích konaní v spolupráci s prísediacim psychiatrom sa zaoberali všetkými doloženými lekárskymi nálezmi s popisom klinického stavu účastníčky konania, vrátane posledného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 07.06.2023, kde psychiater popisuje redukciu afektívnej iritability (zníženie emočnej dráždivosti), redukovanú anxietu (znížený pocit strachu), dyssomnia zlepšená (porucha spánku zlepšené). Kolísanie stavu pri reaktívnych

Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej od 02.10.2020 (doloženými nálezmi ako pri posúdení v roku 2021). Posudzovaná je tak naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 45%, ale je 60%.

úpravou. V bodoch 88 a nasl. správny súd uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s obsahom odborných lekárskych nálezov, ktoré mal pri rozhodovaní k dispozícii. V prvom rade správny súd poukazuje na závery ošetrujúceho ortopéda, ktorý z časového hľadiska poslednej lekárskej správe z obdobia pred rozhodovaním žalovaného, teda v správe zo dňa 30.11.2020 konštatoval, že žalobkyňa aktuálne nie je schopná adekvátnej fyzickej a psychickej záťaže z hľadiska váhonosných kĺbov a progresie psychických ťažkostí a navrhuje pokračovanie v pracovnej neschopnosti žalobkyne. Podľa názoru správneho súdu, tak ako to uviedol v bode 89 a 90, uvedené konštatovanie nekonvenuje záverom prezentovaným vo všetkých troch posudkoch vyhotovených vo veci žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia, podľa ktorých bolo v rámci pracovnej rekomandácie navrhnuté pracovné zaradenie žalobkyne na pôvodnom pracovisku bez fyzicky náročnej práce. Zo záverov lekárskej správy ortopéda z 30.11.2020, ale tiež zo záverov psychiatrických vyšetrení žalobkyne vyplýva, že táto nie je nespôsobilá na prácu iba z dôvodu.

33. Najvyšší správny súd v prvom rade ustálil predmet konania, ktoré sa začalo dňa 30. novembra 2020 na základe žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Medzi účastníkmi konania je sporná výška percentuálnej miery poklesu schopnosti posudzovanej poberateľky invalidného dôchodku pre choroby, ktoré boli v konaní o zvýšenie invalidného dôchodku na základe žiadosti z novembra 2020 predmetom konania vedeného u žalovanej a na prvostupňovom orgáne. Žalobkyňa sa v priebehu celého konania domáhala zvýšenia invalidného dôchodku za tri závažné diagnózy tak, aby jej bola určená „plná invalidita“, t.j. viac ako 70% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

V priebehu celého konania o zvýšenie invalidného dôchodku v podstate uvádzala, že psychiatrom má napísané, že je nespôsobilá pracovného procesu. 35. Kasačný súd, zhodne ako správny súd a posudkoví lekári sociálneho poistenia mali z predložených správ z odborných vyšetrení posudzovanej za preukázateľne zistené, že posudzovaná sa dlhodobo lieči pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice a váhonosných kĺbov. Tieto jej zdravotné postihnutia boli predmetom posudzovania posudkovými lekármi sociálneho poistenia aj v predchádzajúcich konaniach. Posudkoví lekári sociálneho poistenia mali tiež v týchto konaniach za preukázané, že posudzovaná je od roku 2018 dispenzarizovaná psychiatrom, ktorý jej stav hodnotil najskôr ako epizódu depresie, stredne ťažkej depresie, neskôr ťažká depresia s tým, že nebola potrebná akútna hospitalizácia pre dekompenzáciu, na hospitalizáciu mala nastúpiť plánovane, ale nenastúpila.

akceptovali námietku sudcu správneho súdu v súvislosti s ťažkým depresívnym stavom, a preto ako rozhodujúce ochorenie bola určená depresívna porucha ťažkého stupňa; títo sa vyjadrili ak pracovnej spôsobilosti podľa platnej legislatívy, keď uviedli, že posudok o spôsobilosti na danú prácu vydáva pracovná zdravotná služba a nie rajónny psychiater alebo posudkový lekár. Ďalej uviedli, že podľa záznamov Sociálnej poisťovne je menovaná po ročnom pracovnom voľne opäť zamestnancom Bardejovských kúpeľov na rovnakej pozícii (o uvoľnenie z pracovného pomeru nepožiadala, nebola jej realizovaná ani nástupná pracovná prehliadka po dlhodobej pracovnej neschopnosti), po nástupe do zamestnania bola práceneschopná pre psychickú diagnózu. Rajónny psychiater jej v rozpore s platným zákonom stanovil neobmedzené vychádzky, ktoré mala od 02.11.2020 do 10.01.200 (celý rok) a od 22.12.2022 práceneschopnosť trvala v čase vypracovania lekárskej správy dňa 22.06.2023, a to pol roka. 37. Žalobkyňa v bode kasačnej sťažnosti správnemu súdu vytýka (15), že napriek prejaveným pochybnostiam žalobkyne o „znaleckých posudkoch“ (správne má byť lekárskych správ z

Zároveň žiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. V prílohe k žiadosti predložila lekárske správy z ortopedického vyšetrenia, pneumologického vyšetrenia, psychiatrického vyšetrenia. V odôvodnení žiadosti poukázala na to, že v roku 2018 bolo diagnostikované psychiatrické ochorenie. 38.

spochybniť správnosť určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly V položka 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. 39. Pokiaľ žalobkyňa vo svojich podaniach poukázala na ostatné zdravotné ťažkosti, je treba uviesť, že tieto boli predmetom posúdenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ale tieto mohli byť posúdené len podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. ako iné zdravotné postihnutia a bolo možné im priznať len maximálnu 10% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti tento postup ako nezákonný s konkrétnym odôvodnením nenamietala.

42. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nedosiahla, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 29. mája 2025