6Ssk/145/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Z. I. G., narodená XX. G. XXXX, bytom U. XXX, U., zastúpeného: JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO: 47234318, so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (generálneho riaditeľa) žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. mája 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. 16Sa/15/2023-136 zo dňa 28. augusta 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán v zmysle § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, v podstatnom dôvodiac, že posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z. neprichádza do úvahy, keďže invalidita žalobcu vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal, o odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, ako je uvedené v predchádzajúcom bode (žalovaný odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil). 3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dôvodil, že (i) podľa posudku posudkového lekára pobočky žalovaného - Galanta (ďalej len „pobočka“) z 2. mája 2018 je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1, § 70 ods. 2 a v súlade s § 263 ods. 15 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo

obdobie dobrovoľného poistenia a ani obdobie dodatočne doplateného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu menej ako 1 rok pred vznikom invalidity; (iv) uviedol, že poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. októbra 2015 do 31. augusta 2017 bolo doplatené zo strany žalobcu až po vzniku invalidity, a teda nemá získané obdobie dôchodkového poistenia vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..; (v) taktiež konštatoval, že takto získané obdobie nemá vplyv ani na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 odseku 2 zákona č. 461/2003 Z. z. 4. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 13. januára 2022, č. k. 44Sa/17/2020-61 (ďalej len „rozsudok KS“), ktorým tento zrušil prvostupňové rozhodnutie, ako aj preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Najvyšší správny súd rozsudok KS zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie s tým, že toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by príslušný posudkový spis bol k nemu pripojený; tiež nevyplýva, že by si ho bol krajský súd vyžiadal. Pokiaľ potom krajský súd nemal k dispozícii posudkový spis, nemohol náležite vyhodnotiť či bol dátum vzniku invalidity ustálený správne alebo nie resp. či príslušní posudkoví lekári postupovali v súlade so zákonom, či pri ustaľovaní svojich záverov prihliadali na všetky lekárske nálezy doložené účastníkom konania.

6. Po vrátení veci najvyšším správnym súdom rozhodol vo veci správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd, po tom, ako zhrnul priebeh administratívneho a súdneho konania a uviedol právne normy, ktoré na prejednávanú vec aplikoval, napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) konštatoval, že z administratívneho, ako aj dodatočne predloženého posudkového spisu zistil, že žiadosťou spísanou dňa 9. októbra 2017 žalobca požiadal o invalidný dôchodok od 2. mája 2018. V posudkovom spise sa nachádza lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie žalobcu v období od 11. januára 2017 do 2. mája 2017 v detskej psychiatrickej liečebni Hraň a súhrnná správa z 25. augusta 2017 vyhotovená I.. I., detskou psychiatričkou, ktoré boli podkladom odborného posudku o invalidite, ktorý bol vyhotovený dňa 2. mája 2018 (ďalej len „posudok z 2. mája 2018“); (ii) podľa posudku z 2. mája 2018 je žalobca v súlade s § 263 ods. 15 v súvislosti s § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má

judikatúry najvyššieho správneho súdu, ako aj skoršej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v súvislosti s ňou dôvodil, že „Hoci je lekársky posudok stručný, správny súd ho vyhodnotil ako jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý a to aj s prihliadnutím na námietky žalobkyne, ktorá v zásade neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by závery tam uvedené spochybňovala, pretože jej samotné tvrdenie, že jej invalidita vznikla neskôr ako je konštatované, je neuchopiteľné. Pokiaľ namietala, že posudkový lekár vychádzal iba z lekárskych správ z roku 2017, ktoré boli vyhotovené už v čase jej dospelosti, to mu nemožno vyčítať z dôvodu, že sú to jediné lekárske správy ktoré sa nachádzajú v posudkovom spise a ktoré mu boli na účely posúdenia zdravotného stavu žalobkyňou predložené. Žalobkyňa mala pritom dostatočný priestor predložiť ďalšie lekárske správy vyvracajúce alebo aspoň spochybňujúce závery posudkového lekára, no tá zostala nečinná a ako vyplýva z posudkového spisu, aj nesúčinná.“ (bod 42 napadnutého rozsudku); (vii) vychádzajúc z vyššie uvedeného

7. O trovách konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP (a contrario), ako aj ustanovenie § 168 SSP.

9. Žalobca v kasačnej sťažnosti dôvodil, že (i) namieta nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku, ktorú vzhliadol v tom, že správny súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s ťažiskovou argumentáciou žalobcu, majúcou verifikovať nezákonnosť a vecnú nesprávnosť rozhodnutia žalovaného; (ii) namietal, že správny súd iba stroho konštatoval, že argumentácia žalobcu je nesprávna, avšak nevysvetlil dôvody, ktoré ho k takémuto posúdeniu viedli; (iii) poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; (iv) zdôraznil, že absencia riadneho odôvodnenia rozsudku, ktorý nedáva jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany má za následok nesprávny procesný postup súdu zakladajúci porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces; (v) dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vzhliadol v tom, že správny súd nezodpovedal zásadnú právnu otázku, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie v prejednávanej veci, a to otázku, ku ktorému momentu vznikla invalidita žalobcu; (vi) dôvodil, že bazálnou podmienkou vydania spravodlivého a zákonného meritórneho rozhodnutia je určenie a stanovenie okamihu vzniku invalidity preskúmateľným a udržateľným spôsobom; (vii) ďalej uviedol, že metodický postup, ktorý považuje za nepotrebné ustálenie presného dátumu vzniku invalidity je postup rozporný so zákonom; (viii) žiadal, aby kasačný súd

rozsudok

správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; eventuálne, aby kasačný súd zrušil prvostupňové rozhodnutie aj preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 28. októbra 2025, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru správny súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil vec. Odkazujúc na uvedené navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 3. novembra 2025 na vedomie.

15. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

17. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

19. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 20. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

22. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

24. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 25. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

zamietol [s odkazom na ustanovenie § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.] žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, v podstatnom dôvodiac, že posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neprichádza do úvahy, keďže invalidita žalobcu vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.

28. Najvyšší správny súd v prvom rade (v súlade so svojou ustálenou rozhodovacou praxou, na ktorú ostatne odkazuje aj správny súd) uvádza, že určenie dátumu vzniku invalidity, rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Súd (správny súd/najvyšší správny súd) preto nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru a musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

30. Posudkoví lekári pri ustaľovaní tohto záveru vychádzali z odborných nálezov doložených samotným žalobcom, pričom z týchto jednoznačne vyplynulo, že žalobca je v dlhodobej pedopsychiatrickej starostlivosti, odobratý z rodiny do ústavnej starostlivosti, z toho rezultuje zmiešaná porucha správania a emócií pri disharmonickom vývoji osobnosti až smerom k zmiešanej poruche osobnosti s histriónskymi prejavmi a emočnou instabilitou.

Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené zdravotné postihnutie podľa kapitoly V. - duševné choroby a poruchy správania, položka 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písm. b) ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu. Zo súhrnnej správy zo dňa 25. augusta 2017 (ktorá je súčasťou posudkového spisu) vyplýva, že žalobca bol 3. mája 2011 umiestnený v krízovom centre Dúha v Bratislave, od 19. júna 2013 v detskom domove Sereď a medzitým absolvoval reedukačný pobyt (Zlaté Moravce), bol hospitalizovaný - psychiatria Kremnica, Hraň. V uvedenej správe I.. D. I. uvádza, že žalobca je v evidencii ambulancie od mesiaca august 2013 pre zmiešané poruchy správania a emócií, problémy spojené s disharmonickým vývojom osobnosti, pričom starostlivosti uvedenej ambulancie predchádzala dlhodobá pedopsychiatrická starostlivosť, a to ambulantná, ale i opakovaná ústavná. V obdobnom duchu sa nesú aj prepúšťacie správy zo zariadenia DPL, n. o. Hraň, v ktorých sa konštatuje skutočnosť, že žalobca je dlhodobo v psychiatrickej starostlivosti pre poruchy správania sa a emócií; že u žalobcu pod vplyvom dlhodobo pôsobiacej traumy v útlom

dochádzka. Posudkový lekár neurčil presný dátum vzniku invalidity. Z podstaty veci však stanovil posledný možný deň, kedy k vzniku invalidity mohlo dôjsť (pokiaľ k nemu nedošlo skôr) - teda najneskôr pred dovŕšením veku, v ktorom sa končila povinná školská dochádzka

Pokiaľ potom žalobca splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka (do 16. roku veku), rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jeho nároku na invalidný dôchodok je obdobie pred skončením povinnej školskej dochádzky (do 16. roku veku) a nie obdobie, v ktorom bolo za neho (ním) zaplatené poistenie ako za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu.

33. Ak teda žalobcovi vznikla invalidita do 16. roku veku, dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie po tomto roku nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity; rovnako táto skutočnosť nemá vplyv na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., keďže suma tohto invalidného dôchodku je určená podľa vyššie citovaného § 73 ods. 3 menovaného zákona s tým, že získané obdobie dôchodkového poistenia sa neskúma.

35. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 18. decembra 2025