6Ssk/146/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200098.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-30S/42/2021
- IČS
- 5021200098
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: A.. F.. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, E. F., právne zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova ulica č. 20, Košice, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, odbor poriadkovej polície, Komenského 841, Liptovský Mikuláš, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-LM-OPP-164-009/2020, zo dňa 08.12.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/42/2021-151 z 25.01.2023, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 25.01.2023, č. k. 30S/42/ 2021-151 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši - žalovaného č. ORPZ-LM-OPP-164-009/2020 zo dňa 08.12.2020 (ďalej ako „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 243 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“ rozhodol o odvolaní, ktoré podal žalobca proti Disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši č. 7 zo dňa 31.08.2020, ktorým bolo žalobcovi, v tom čase A..
F.. X. F., ČOZ 297931, v stálej štátnej službe, služobne zaradenému vo funkcii referent špecialista, poverený riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, odboru poriadkovej polície OR PZ v Liptovskom Mikuláši, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline uložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. - písomné pokarhanie tak, že zamietol odvolanie a napadnuté rozhodnutie podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. v celom rozsahu potvrdil. Žalobcovi a žalovanému krajský súd právo na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a § 168 SSP nepriznal.
2. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v Liptovskom Mikuláši Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši číslo 7 zo dňa 31.08.2020 bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že v pridelenom vyšetrovacom spise vedenom pod ČVS: ORP-90/00-LM-2020
vo veci prečinu Poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa doposiaľ dopustil neznámy páchateľ tým, že v presne nezistenom čase v dobe od 22:00 hod. dňa 30.02.2020 do 11:45 hod. dňa 31.01.2020 na parkovisku pri hoteli Družba v Demänovskej doline poškodil tam odstavené osobné motorové vozidlo zn. L. E., ev. číslo E.-XXXDM, a to tak, že nezisteným spôsobom a predmetom odlomil ľavé vonkajšie spätné zrkadlo a spôsobil viaceré preliačeniny, ryhy a šmuhy na laku na ľavom „A“ stĺpiku a ľavých predných dverách ku škode spoločnosti Družba s.r.o. so sídlom Hotel Družba -Jasná, Demänovská dolina, IČO: 36017302, kde po začatí trestného stíhania nevypočul poškodeného štatutára, čím nedodržal procesný postup v súlade s Trestným poriadkom s ustanoveniami § 2 ods. 12, § 43 ods. 2, § 49, § 58 ods. 1 Trestného poriadku, nevyrozumel oznamovateľa o začatí trestného stíhania v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku a nepostupoval v zmysle Pokynu riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom
Mikuláši pod č. ORPZ-LM-OPP-9-006/2020 „Postup pri prijímaní trestných oznámení“ (ďalej len „Disciplinárny rozkaz č. 7“). 3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 52 ods. 1, § 48 ods. 3 písm. a), b), § 55 ods. 1, § 5a ods. 1, ods. 2, § 57 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.
4. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu v medziach žalobných bodov nezistil dôvodnosť žalobných námietok a nezistil ani dôvod na zrušenie v zmysle § 195 SSP; správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol z nasledovných dôvodov.
Zistil, že predmetom disciplinárneho konania bolo posudzovanie disciplinárneho previnenia žalobcu a následne uložené disciplinárne opatrenie. Správny súd po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu mal za to, že v disciplinárnom konaní bolo dostatočne preukázané disciplinárne previnenie žalobcu podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. z dôvodov uvedených v disciplinárnom rozkaze č. 7.
Z administratívneho spisu mal krajský súd za preukázaný priebeh disciplinárneho konania tak, ako je zachytený v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a disciplinárny rozkaz č. 7 zo dňa 31.08.2020
potvrdil. V bode 12 rozhodnutia k námietke, že poškodený bol žalobcom poučený o jeho právach zaslaním poučenia v písomnej forme, ktoré bolo poškodenej spoločnosti preukázateľne doručené, správny súd poznamenal, že doručenka sa nenachádza v administratívnom spise. Okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši v uznesení sp. zn. 2Pv 70/
20/5505-4 z 19.03.2020 síce konštatoval, že nekonkretizovaný splnomocnený zástupca hotela Družba podľa návratky od doručenky podľa prokurátora nesie so sebou riziko, že zásielku prevezme iná osoba ako štatutárny orgán, čím sa nesplní cieľ, ktorý sa týmto doručením sleduje, teda poučenie poškodeného - v označenom prípade štatutárneho orgánu Hotela Družba
s.r.o. Demänovská Dolina. Prokurátor výslovne konštatoval, že policajt síce doručil poškodenému subjektu poštou poučenie poškodeného, avšak tento spôsob poučenia poškodeného nie je možné akceptovať vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, teda vzhľadom k tomu, že všetci traja konatelia spoločnosti Družba s.r.o. majú bydlisko, resp. sa zdržiavajú v hoteli Družba, resp. priamo v meste Liptovský Mikuláš.
Správny súd poznamenal, že úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí v posudzovanej veci nie je vyjadrovať sa k výkladu príslušných ustanovení Trestného poriadku tak, ako ich podáva žalobca na rozdiel od výkladu okresného prokurátora v uznesení zo dňa 19.03.2020 sp. zn. 2Pv 70/20/5505-4. Je to práve prokurátor, ktorý podľa § 230 ods. 1, 2 písm. e) Trestného poriadku vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.
Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami, pričom pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci tak môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu policajta.
Je nepochybné, že okresný prokurátor v predmetnom uznesení z 19.03.2020 výslovne konštatoval, že policajt v skrátenom vyšetrovaní v označenej trestnej veci nedodržal procesný postup podľa citovaných ustanovení Trestného poriadku, a teda rozhodnutie o prerušení trestného stíhania bolo vydané na základe nezákonného postupu, preto ho v rámci výkonu dozoru nad prípravným konaním zrušil z dôvodu jeho nezákonnosti s tým, že osobitným pokynom upraví ďalší postup policajta
v danej veci. V bode 13 k námietke, že mu nebol postupom podľa § 48 ods. 4 písomne potvrdený pokyn „Postup pri prijímaní trestných oznámení“, s ktorým bol oboznámený na pracovnej porade dňa 24.01.2020, správny súd uviedol, že písomné námietky proti tomuto pokynu žalobca nepredložil. Pokiaľ by nemal podľa tohto pokynu postupovať, nebol by dôvod, aby bol s ním oboznámený na preškolení policajtov OO PO Liptovský Mikuláš podľa prezenčnej listiny, ktorú podpísal. Pokiaľ mal výhrady k predmetnému pokynu, mohol nadriadenému predložiť písomné výhrady s uvedením dôvodov.
5. Správny súd zistil, že žalobca s tvrdením, že v prípade disciplinárneho konania ide o postup voči žalobcovi zo strany nadriadených zneužívajúci právo, žiadne konkrétne dôkazy nepredložil. Pokiaľ poukazuje na skutočnosť, že medzi jeho konaním v konkrétnej trestnej veci, v súvislosti s ktorou bolo voči nemu vedené disciplinárne konanie a pokynom riaditeľa OOP z 03.09.2020 nedošlo k žiadnej zmene Trestného poriadku, ktorá by z údajne nezákonného postupu žalobcu robila postup nezákonný, správny súd v bode 14 uviedol, že žalobcovi sa kládlo za vinu porušenie konkrétnych ustanovení trestného poriadku tak, ako to vyplýva z uznesenia okresného prokurátora v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 2Pv 70/20/5505-4 zo dňa 19.03.2020.
Konkrétne poukázal na bod 3 druhá veta pokynu, kde je uvedené, že v prípade, ak poškodený nevie uviesť skutkové okolnosti skutku, postačí, ak mu bude zaslané poučenie poškodeného v trestnom konaní s výzvou na vyjadrenie sa ku škode (príloha č.
4). Podľa prvej vety bodu 3 predmetného pokynu poškodeného, ktorý vie uviesť skutkové okolnosti - okrem iného teda i popis poškodených a odcudzených vecí, je vždy potrebné vypočuť na Zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného (príloha č.1).
6. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k názoru, že zavinené porušenie povinností, ktoré boli žalobcovi kladené za vinu, boli špecifikované aj uvedením porušených ustanovení Trestného poriadku, na ktoré poukázal už okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši.
Krajský súd tak nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 195 SSP a žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 7. Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný podľa § 196 ods. 1 SSP a contrario náhradu trov
konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému (§ 168 SSP).
II.
8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP).
10. Sťažovateľ konkrétne uvádzal dôvody, ktorými argumentoval v správnej žalobe nezákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného. Úvodom poukázal na oznámenie o začatí disciplinárneho konania z 13.05.2020, kedy boli vymedzené údajné nedostatky zistené kontrolou vykonanou zástupcom riaditeľa odboru poriadkovej polície OR PZ v Liptovskom Mikuláši, zaznamenaj v listine zo 17.04.2020 bez toho, aby tieto nedostatky vymenované v štyroch bodoch boli identifikované ako porušenie služobnej disciplíny bez toho, aby v oznámení o začatí disciplinárneho konania bolo uvedené, či tieto nedostatky sú zavineným porušením povinností policajta a ktorých povinností. Sťažovateľ namietal, že bez toho, aby mu bolo oznámené pred uložením disciplinárneho opatrenia, či skutkové okolnosti, ku ktorým sa má vyjadriť, sú porušením povinností policajta, a či sú zavineným porušením, a akých povinností policajta, nie je možné považovať povinnosť nadriadeného umožniť policajtovi vyjadriť sa k veci a obhajovať sa, za naplnenú, a právo policajta na vyjadrenie sa k veci, jeho obhajobu a navrhovanie dôkazov, za zachovanú. Sťažovateľ namietal, že tento nedostatok
nebol zhojený v priebehu celého konania pred orgánom verejnej moci prvého stupňa a že disciplinárny rozkaz bol vydaný bez toho, aby sa žalobca pred jeho vydaním dozvedel, zavineného porušenia ktorých povinností policajta podľa zák. č. 73/1998 Z.z. sa mal dopustiť. Tento nedostatok neodstránil ani odvolací orgán napriek námietkam uvedeným v odvolaní, že nebol upovedomený o tej časti skutku, v ktorej sa mu vytýka, že nepostupoval v zmysle „Postupu pri prijímaní trestných oznámení“.
11. Sťažovateľ v súvislosti s právnym posúdením veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) dôvodil tým, že správny súd nespochybnil skutočnosť, že v oznámení o začatí disciplinárneho konania nie je uvedené, porušením ktorých povinností sa mal žalobca dopustiť porušenia služobnej disciplíny; nespochybnil ani to, že v oznámení o začatí disciplinárneho konania nie je kladené žalobcovi za vinu porušenie pokynu „Postup pri prijímaní trestných oznámení“. Argumentoval tým, že disciplinárne konanie je konanie vo veciach služobného pomeru, ktoré sa začína podľa § 235 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom, kedy nadriadený urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Záznam z kontroly, na ktorý odkazuje správny súd, je nesporne dôkazom podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ale nenahrádza oznámenie nadriadeného o tom, za aké konkrétne konanie začína voči policajtovi disciplinárne konanie a zavinené porušenie akých povinností policajta v konkrétnom konaní, pre ktoré disciplinárne konanie vedie, v tomto konaní vidí. Nesprávnosť právneho posúdenia veci je zrejmá z ust. § 52
zákona č. 73/1998 Z.z., z ktorého vyplýva, že disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom, alebo priestupkom. Sťažovateľ tvrdil, že nesprávnosť právneho názoru správneho súdu ohľadom oznámenia o začatí disciplinárneho konania je celkom zjavná práve zo skutočností, že z oznámenia o začatí disciplinárneho konania ako disciplinárne previnenie nebolo identifikované nerešpektovanie pokynu „Postup pri prijímaní trestných oznámení“, zatiaľ čo v disciplinárnom rozkaze bol z nerešpektovania tohto pokynu žalobca uznaný vinným. Podľa právneho názoru sťažovateľa je toto právne posúdenie správnym súdom v rozpore s § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré ukladá policajtovi povinnosť upozorniť nadriadeného na nezákonnosť pokynu, pričom na toto upozornenie sa nevyžaduje písomná forma. Správny súd však uvádza, že písomné námietky žalobca nepredložil. Na ťarchu sťažovateľa správny súd konštatoval, že ak mal výhrady, nič mu nebránilo uviesť ich písomne a zároveň implikuje, že žalobca mal k týmto písomným
výhradám predložiť aj akési vyjadrenie o tom, prečo považuje pokyn za nesúladný s Trestným poriadkom. Záverom zhrnul, že sa domnieval, že pokyn je v rozpore s Trestným poriadkom, oznámil túto skutočnosť nadriadenému. Povinnosť postupovať podľa pokynu mu nebola písomne potvrdená. Pokiaľ krajský súd postavil svoje právne posúdenie na konštrukcii, ktorá, v priamom rozpore so zákonom, zamieňa povinnosti policajta a nadriadeného písomne komunikovať vo veci rozporu pokynu so všeobecne záväzným právnym predpisom, nemôže byť takýto právny záver správny, ale je nevyhnutné považovať ho za arbitrárny, teda svojvoľný. V neposlednom rade poukázal na to, že pokyn „postup pri prijímaní trestných oznámení“ bol dňa 03.09.2020 zrušený; policajti boli inštruovaní zasielať poučenie poškodenému v trestnom konaní s výzvou na vyjadrenie ku škode v prípade, že poškodený nevie uviesť skutkové okolnosti, týkajúce sa skutku, teda postupovať presne tak, ako postupoval žalobca v spornom trestnom konaní, a presne takým spôsobom, ktorý bol u žalobcu vyhodnotený ako disciplinárne previnenie. 12.
Sťažovateľ v ďalšej časti kasačnej sťažnosti poukázal na žalobu, kde rovnakým spôsobom ako v trestnej veci, v súvislosti s ktorou mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, postupoval v desiatkach iných vecí, ktoré mu boli kontrolované v rámci vstupnej, priebežnej a výstupnej kontrole nadriadeným a ani v jednom prípade mu takýto postup nebol vytknutý.
Poukázal rovnako na to, že rovnakým spôsobom ako on, postupujú v skrátenom konaní aj ďalší policajti, ktorým takýto postup nebol vytknutý a neboli zaňho disciplinárne stíhaní. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie tak svojimi vyšetrovacími spismi, ako aj spismi svojich kolegov.
Takéto dokazovanie nebolo vykonané. V žalobe poukázal aj na tú skutočnosť preukazujúcu šikanózny postup nadriadených voči nemu, spočívajúci v nerovnakom prístupe nadriadených k nemu a k iným policajtom za tých istých skutkových okolností. Správnemu
súdu vytýkal, že sa s touto námietkou nevyrovnal a opomenul, že žalobca v disciplinárnom konaní na svoju obhajobu navrhol vykonať dokazovanie označenými spismi iných príslušníkov postupujúcich podľa jeho tvrdenia rovnakým spôsobom, ktorí za takýto postup disciplinárne
stíhaní neboli. 13. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
III.
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti so sťažovateľom, ktorý tvrdil, že svoje procesné práva v konaní aktívne využíval, o čom svedčia jeho vyjadrenia a návrhy na dokazovanie, nesúhlasil. K tvrdeniu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa podrobne zaoberalo všetkými žalobnými námietkami sťažovateľa, ktorými spochybňoval zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov a úplne akceptovateľným spôsobom sa s nimi vysporiadal. Právne posúdenie veci považoval žalovaný za správny a súladný so zákonom. Ku kasačnej sťažnosti v časti, kde sťažovateľ poukazuje na oznámenie o začatí disciplinárneho konania žalovaný uviedol, že sťažovateľ vytrhol časť z kontextu konštatovania správneho súdu z bodu 10 rozhodnutia a poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe z 22.09.2021, v ktorom uviedol: „v oznámení bolo zrozumiteľne uvedené za aký skutok sa začína disciplinárne konanie a na základe akého dôvodu a právneho predpisu, vrátane informácie o porušení služobnej disciplíny“. K otázke pripomienok žalobcu k pokynu riaditeľa OO PZ a návrhom na dokazovanie, vo veci postupu iných kolegov a iných spisov sa žalovaný vyjadril písomne listom z 22.09.2021 a 27.12.2021 a na svojich vyjadreniach trvá. 15. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
16. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené sťažovateľovi dňa 14.08.2023 na vedomie.
V.
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 08.12.2020 Číslo: ORPZ-LM-OPP-164-009/2020, ktorým odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu č. 7 zo dňa 31.08.2020, ktorým bolo rozhodnuté o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. - písomné pokarhanie a napadnuté rozhodnutie podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. bolo v celom rozsahu potvrdené.
23. Podľa čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
24. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej moci, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
25. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkovým záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis.
26. Podľa § 1 zákona č. 73/1998 Z.z. tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
27. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 28. Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47 zákona č. 73/1998 Z.z.).
29. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/19978 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
30. Podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákon č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je písomné pokarhanie. 31. Podľa § 56 ods. 1,2 zákona č. 73/1998 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 32. Podľa § 233 ods. 1,2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.
33. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší správny súd zistil, že - žalobcovi bolo zaslané Oznámenie o začatí disciplinárneho konania (z 13.05.2020) na základe vykonanej kontroly ZR OPP R OZ v Liptovskom Mikuláši evidovanej pod ORPZ-LM- OPP-5-042/2020 zo dňa 17.04.2020 pre porušenie služobnej disciplíny. Vykonanou kontrolou prideleného spisového materiálu vedeného pod ČVS: ORP-90/0-LM-2020 vo veci prečinu Poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dosiaľ neznámy páchateľ tým, že v presne nezistenom čase v dobe od 22:00 h. dňa 30.01.2020 do
11:45 h. dňa 31.01.2020 na parkovisku pri hoteli Družba v Demänovskej doline poškodil tam odstavené osobné motorové vozidlo zn. L. E., ev. číslo E.-XXXDM, a to tak, že nezisteným spôsobom a predmetom odlomil ľavé vonkajšie spätné zrkadlo a spôsobil viaceré preliačeniny, ryhy a šmuhy na laku a na ľavom „A“ stĺpiku a ľavých predných dverách, čím poškodenej spoločnosti Družba s.r.o., so sídlom Hotel Družba-Jasná, Demänovská dolina, IČO: 36017302 spôsobil škodu poškodením vo výške 963,38 (eur, poznámka kasačného súdu) bolo zistené: Dňa 31.01.2020 bolo začaté trestné stíhanie v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Dňa 31.01.2020 bola vykonaná Ohliadka miesta činu; fotodokumentácia. Dňa 31.01.2020 o 17:00 hod. bolo vyžiadané vysvetlenie v zmysle § 203 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku od oznamovateľa B.. X. L. a dňa 31.01.2020 bolo na adresu Družba s.r.o.
Hotel Družba - Jasná 032 51 Demänovská dolina zaslané poučenie poškodeného + upovedomenie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Dňa 17.02.2020 bolo vyžiadané písomné potvrdenie ku škode, zabezpečená Evidenčná karta vozidla E.-XXXDM, výpis z Obchodného registra, dňa 04.03.2020 bolo vydané Uznesenie podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku. Dňa 19.03.2020 dozorujúci prokurátor v zmysle § 230 ods. 1,2 písm. e/ Trestného poriadku predmetné uznesenie ako nezákonné zrušil. Zistené nedostatky: 1/ S oznamovateľom nebola spísaná Zápisnica o trestnom oznámení, nebol riadne poučený o svojich právach v zmysle Trestného poriadku. S oznamovateľom bol spísaný len Záznam podľa § 203 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku.
Je povinnosťou orgánu činného v trestnom konaní nielen oznamovateľovi doručiť poučenie v zmysle Trestného poriadku, ale aj poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie práv vyplývajúcich z poučenia v zmysle Trestného poriadku. 2/ V spisovom materiáli sa nenachádza vyrozumenie oznamovateľa o začatí trestného stíhania v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku. 3/ Nedodržanie procesného postupu v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 12, § 42 ods. 2, § 49 a § 58 ods. 1 Trestného poriadku. 4/ Nerešpektovanie uloženej úlohy v kontrolnom liste vyšetrovacieho spisu zo dňa 06.03.2020, kde nadriadený na uvedené pochybenia upozornil a uložil vypočuť štatutára poškodeného, riadne ho poučiť o jeho právach, práva mu vysvetliť, nech sa vyjadrí k rozsahu poškodenia vozidla, k výške škody, k uplatneniu si náhrady škody v zmysle § 46 Trestného poriadku, nech uvedie adresu na doručovanie písomností. V súlade s ustanovením § 56 ods. 1/ a § 238 ods. 2,3 zákona č. 73/1998 Z.z.
Vám dávam možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Týmto vám súčasne dávam pokyn, aby ste vyjadrenie k danej veci spolu s prípadnými návrhmi predložili riaditeľovi OO PZ Lipt. Mikuláš v termíne do 13:00 h dňa 02.06.2020 formou úradného záznamu. - dňa 02.06.2020 žalobca spísal a OO PZ Liptovský Mikuláš o 13:00 hod. doručil Úradný záznam - vyjadrenie k disciplinárnemu konaniu vedenému pod č. ORPZ-LM-OPP3-471/2020. K disciplinárnemu konaniu ako takému vo všeobecnosti uviedol, že rešpektuje kontrolu ako aj disciplinárnu právomoc nadriadených, táto však nemôže byť prejavom bezbrehej svojvôle, ako je tomu aj v tomto prípade, pričom tu vzhliadol jej zámerné zneužívanie. Kontrolná a disciplinárna právomoc nadriadeným nemôže byť v ich rukách iba nástrojom na presadzovanie vlastných ambícií, pomstu, demonštráciu moci, zastrašovanie a podobne.
. . Po citácii ustanovení § 2a ods. 1, 24 a 6, § 49, § 57, § 137, § 2254 ods. 1, § 228 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. k samotným nedostatkom, ktoré mu nadriadený v disciplinárnom konanie kládol za vinu uviedol, že rešpektuje právny názor okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, ktorý vykonával dozor v predmetnej trestnej veci, jeho pokynu bezodkladne a bezvýhradne vyhovel. Keďže na rozdiel od nadriadených rešpektuje pluralitu názorov, a to nielen v právnych veciach, rovnako rešpektuje aj právny názor zástupcu OPP.
K dôvodom, ktoré mu v danej situácii neumožňovali vyhovieť úlohám a odporúčaniam, ktoré dňa
06.03.2020 zaznamenal v kontrolnom liste pri výstupnej kontrole nesprávne označenej ako „2“ priebežná kontrola, sa osobitne vyjadril v texte vyjadrenia ku konkrétnym nedostatkom pod bodom 4. Podľa ČVS príkladmo uviedol „zopár“ už právoplatne skončených vecí, bez akejkoľvek výhrady voči postupu zo strany nadriadených, dozorujúcich prokurátorov, či súdu. V ďalšej časti analyzoval jednotlivé postupy, ktoré aplikovali policajti v iných trestných veciach na strane 6 až 19 úradného záznamu, - riaditeľ OO PZ v Liptovskom Mikuláši OR PZ Liptovskom Mikuláši dňa 31.08.2020 Disciplinárnym rozkazom číslo 7 podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. uložil žalobcovi písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z.z., - žalobca podal proti disciplinárnemu rozkazu dňa 08.09.2020 odvolanie, - podaním zo dňa 02.12.2020 vo veci odvolania proti disciplinárnemu rozkazu okrem iného pripomenul, že v odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým funkcionárom odboru poriadkovej polície OR PZ v Liptovskom Mikuláši a jemu podriadených súčastí PZ, - žalovaný ako príslušný odvolací orgán v zmysle § 243 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. v celom
rozsahu potvrdil, - žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného preskúmať súdom správnou žalobou. 34. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplýva, že Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš uznesením sp. zn. 2Pv 70/20/5505-4 dňa 19.03.2020 v trestnej veci vedenej policajtom OO PZ Liptovský Mikuláš sp. zn. ORP-90/OO-LM-2020 zo 04.03.2020 o prerušení trestného stíhania (s odôvodnením, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe) podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré bolo na Okresnú prokuratúru Liptovský Mikuláš doručené 10.03.2020, ako nezákonné zrušil.
Z odôvodnenia uznesenia okrem iného vyplývajú závery dozorujúceho prokurátora, ktorý dospel k záveru, že „síce z vecného hľadiska bolo prerušenie trestného stíhania opodstatnené, avšak procesný postup policajta, ktorý vyústil do vydania tohto uznesenia, nebol vykonaný v súlade s Trestným poriadkom a to preto, že policajt nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 12, § 46 ods. 2, § 49 a § 58 ods. 1 Trestného poriadku“. Dozorujúci prokurátor v ďalšej časti odôvodnenia uznesenia tieto svoje závery bližšie konkrétne odôvodnil, s týmito dôvodmi sa žalobca, ktorému bol vyššie označený spis pridelený, ako to vyplýva aj z jeho vyjadrení v danej veci, aj oboznámil. Zo skutkových okolností ďalej tiež vyplýva, že žalobca vo svojich vyjadreniach rešpektoval právny názor dozor vykonávajúceho prokurátora, čo potvrdil riaditeľ OO PZ v Liptovskom Mikuláši v úradnom zázname, ktorý spísal dňa 30.06.2020, kde tiež konštatoval, že žalobca vo svojom vyjadrení uviedol aj to, že rešpektuje právny názor zástupcu OPP, v prípade postupu zvoleného v konaní pod ČVS: ORP-90-OO-LM-2020 a nie je si
vedomý akéhokoľvek procesného pochybenia, ani porušenia ustanovení Trestného poriadku, iných všeobecne záväzných, či interných predpisov. Procesný postup, ktorý v danom prípade zvolil, vychádzal jednak z jeho právneho názoru, ktorý doposiaľ nezmenil a zároveň z dlhodobo zaužívanej, doposiaľ aplikovanej a akceptovanej právnej ako zo strany dozorujúcich prokurátorov. Je nepochybné, že dôvody uvedené dozorujúcim prokurátorom v predmetnom uznesení a z neho plynúci záver majú význam pre posúdenia zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v tomto konaní. Podľa názoru kasačného súdu, správny orgán vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia uviedol skutok, ktorým sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu ukladalo disciplinárne opatrenie.
V disciplinárnom konaní predmetom konania je posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, ktorá skutočnosť sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o veci samej.
35. Kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi konania je sporná tá časť disciplinárneho rozkazu č. 7 zo dňa 31.08.2020, v ktorej bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie za skutok vymedzený tak, že: nepostupoval v zmysle Pokynu riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši pod č.: ORP-LM- OPP-9-006/2020 „Postup pri prijímaní trestných oznámení“.
V administratívnom spise žalovaného, ktorý bol súčasťou súdneho spisu, je založená Prezenčná listina z preškolenia policajtov OO PZ Liptovský Mikuláš s nasledovnými písomnosťami, v prvom bode Pokyn R OPP OR PZ v Liptovskom Mikuláši č. ORPZ-LM-OPP-9-006/2020, postup pri prijímaní trestných oznámení (ORPZ-LM-OPP3-8-018/2020); žalobca na tejto listine svojím podpisom potvrdil, že sa s písomnosťou oboznámil a nenamietal, žeby mu pokyn nebol vysvetlený na pracovnej porade. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (z 22.09.2021) potvrdil, že na pracovnej porade konanej dňa 20.01.2020 bol žalobca prítomný a mal jedinú pripomienku k poučeniu poškodeného podľa § 49 Trestného poriadku. Pokiaľ žalobca tvrdí, že s pokynom nesúhlasil a mal k nemu námietky, tieto tak, ako to správne zistil aj správny súd, neboli spracované písomne a nebolo možné sa s nimi oboznámiť. Na tomto základe kasačný súd nemal dôvod pochybovať, že žalobca v danej situácii nepreukázal, že by splnením rozkazu nadriadeného by spáchal trestný čin (§ 48 ods. 4 posledná veta zákona č. 73/1998 Z.z.). V kasačnej sťažnosti
nenamietal nesprávnosti postupu a disciplinárneho rozkazu č. 7 v časti, ktorým bolo uložené podľa § 53 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie za zavinené porušenie povinností policajta podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Podstatnou skutočnosťou, z ktorej vychádzal správny súd pri posudzovaní veci, boli závery z uznesenia dozorujúceho prokurátora, z ktorých vyplynuli pochybenia v procesnom postupe žalobcu, ktorý nebol vykonaný v súlade s Trestným poriadkom.
Neušlo pozornosti kasačného súdu, že sťažovateľ síce vyhlásil, že rešpektoval právny názor dozor vykonávajúceho prokurátora, naďalej však trval na správnosti svojho postupu, keď zdôraznil, že: „rovnako postupoval v desiatkach iných vecí, ktoré mu boli kontrolované v rámci vstupnej, priebežnej a výstupnej kontrole nadriadeným a ani v jednom prípade mu takýto postup nebol vytknutý“. Kasačný súd považuje za prirodzené, že zákon kladie prísnejšie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon štátnej služby v ozbrojených zložkách. V danom prípade sa jednalo o vykonávanie služobnej činnosti v policajnom zbore, kde v rámci vnútornej štruktúry policajného zboru platí princíp nadriadenosti/podriadenosti a nerešpektovanie pokynov nadriadeného je nekompromisne sankcionované. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než zákony, ako napr. Zákonník práce alebo Správny poriadok vo vzťahu k plneniu služobných povinností.
Uvedené závery vychádzajú aj z judikatúry ESĽP napr. rozsudok vo veci Pellegrin proti Francúzsku č. 28541/95). Tvrdenia, ktorými sťažovateľ spochybnil správnosti postupu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia, ktoré sa týkali nevykonania navrhnutého dokazovania pred vydaním rozhodnutia, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Kasačný súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správnym súdom, na základe ktorého ustálil, že sťažovateľ sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu.
36. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súdy prihliadajú len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Aplikáciou tejto zásady treba dospieť k záveru, že formálne zopakovanie disciplinárneho konania v predmetnej veci, by v tomto prípade nepredstavovalo ani pre žalobcu reálnu možnosť priaznivejšieho rozhodnutia, a to aj vzhľadom k tej skutočnosti, že skutkové okolnosti disciplinárneho previnenia uvedené v odôvodnení disciplinárneho rozkazu, ako aj v napadnutom rozhodnutí, ktoré zakladajú uloženie disciplinárneho opatrenia žalobcu aj podľa názoru kasačného súdu zhodne s názorom správneho súdu boli naplnené.
37. Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu.
Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).
39. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. augusta 2024