6Ssk/146/2024

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 17. septembra 2024, č. k. BA-6Sa/84/2018-368 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-555-3/2018-OdSP zo dňa 18. septembra 2018.

Správneho poriadku (ďalej len ,,Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-73697/2018-5 z 25. júna 2018, ktorým VÚSZ podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku zastavil konanie o nepriznanie výsluhového dôchodku žalobcovi, lebo v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca/odvolateľ opakovanou žiadosťou z 23. apríla 2018 požiadal VÚSZ o priznanie výsluhového dôchodku od 26. júla 2011. Žiadateľ v opakovanej žiadosti o výsluhový dôchodok argumentoval tým, že poukázal na niektoré aspekty štúdia žiakov na vojenských stredných školách a odborných školách a na vojenskom gymnáziu. Uviedol svoje názory smerujúce k tomu, že doba štúdia na vojenskom gymnáziu má byť považovaná za služobný pomer vojaka. Táto sa má na účely dôchodkového zabezpečenia hodnotiť podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do preferovanej I. alebo II. kategórie funkcií; poukázal na povinnosti študenta počas doby

128 dní. Nepriamo žiadal, aby sa mu do doby vojenskej služby započítala celá doba štúdia na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici od 01. septembra 1969 do 23. augusta 1973. V samotnom odvolaní však nespochybnil dôvody, pre ktoré bolo konanie zastavené. Žiadal napadnuté rozhodnutie VÚSZ zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a existenciu dôvodov pre zastavenie konania. Preskúmaním obsahu spisového materiálu viažuceho sa k predmetnej veci zistil, že žiadateľ o výsluhový dôchodok bol od 01. septembra 1996 do 10. júna 1973 žiakom (študentom) Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici, od 24. augusta 1973 do 14. júla 1978 bol študentom Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého v Brne (v priebehu štúdia od 24. augusta 1973 do 23. augusta 1975 vykonal základnú vojenskú službu, od 24. augusta 1975 do 14. júla 1978 vykonal ďalšiu službu), a od 15. júla 1978 do 31. marca 1992 bol v služobnom pomere vojaka z povolania. Služobný pomer tak trval od 24. augusta 1973 do 31. marca 1992, t. j. 18 ukončených rokov, 7 mesiacov a 7 dní.

Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku v znení účinnom ku dňu skončenia služobného pomeru odvolateľa vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až e), ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách najmenej 20 rokov a pri prepustení dosiahli vek aspoň 40 rokov, patrí príspevok za službu. Keďže ku dňu skončenia služobného pomeru odvolateľ dosiahol vek 38 rokov a jeho služobný pomer trval 18 skončených rokov, podmienky na príspevok za službu nesplnil.

prípadoch. Podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok ustanovené zákonom č. 100/1988 Zb. odvolateľ k 01. aprílu 1992 nesplnil, t. j. nebol zamestnaný najmenej 25 rokov, nedosiahol vek aspoň 55 (57) rokov a vojenskú službu vykonával menej ako 20 rokov. Vek 55 (57) rokov dosiahol až v roku 2009 (2011), t. j. za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Dôvody, pre ktoré sa odvolateľ domáhal započítania doby od 01. septembra 1996 do 10. júna 1973, počas ktorej študoval na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici, ako doby výkonu vojenskej činnej služby, považoval odvolací orgán za neopodstatnené na štúdium na vojenských gymnáziách boli žiaci prijímaní po úspešnom skončení povinnej školskej dochádzky (základnej deväťročnej školy). Žiaci 1. až 4. ročníka vojenských gymnázií sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas tohto štvorročného štúdia neboli vojakmi v činnej službe, t. j. nevykonávali ani základnú (náhradnú vojenskú službu). Prijatím žiaka na štúdium na vojenskom gymnáziu po skončení

Základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu v 1. a 2. ročníku tohto štúdia tak, ako tomu bolo aj v prípade žalobcu. Pred dovŕšením 17. roku veku študenti vojenských stredných škôl nemohli vykonávať žiadnu vojenskú službu. Vojenská činná služba mohla začať najskôr dňom vykonávania základnej služby. Z „opakovanej“ žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku tak bolo zrejmé, že podmienky totožnosti boli splnené. VÚSZ sa s predpokladom, či sa skutkový stav podstatne nezmenil v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal, čím rozhodnutie vo veci samej považoval odvolací orgán za úplné a v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb.

4. Správny súd sa zameral na preskúmanie toho, či v administratívnom konaní prvostupňový orgán ako aj žalovaný riadne a dôsledne skúmali splnenie predpokladov na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, ktorými sú totožnosť účastníka konania, totožnosť predmetu konania, existencia právoplatného rozhodnutia vo veci a či nenastala podstatnejšia zmena skutkového stavu. Ustálil, že obe žiadosti žalobcu o výsluhový dôchodok z 29. októbra 2014 a z 23. apríla 2018 sa týkali toho istého účastníka konania - žalobcu totožnosť na strane žalovaného bola v zásade daná taktiež, keď o žiadostiach rozhodol správny orgán na to zákonom určený, pričom o prvej žiadosti žalobcu zo dňa 29. októbra 2014 právoplatne rozhodol už prvostupňový orgán, keď žalobca nevyužil svoje právo podať voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie a o druhej žiadosti žalobcu zo dňa 23. apríla 2018 rozhodol totožný prvostupňový správny orgán a žalovaný. Obe žiadosti sa týkali totožného predmetu správneho konania, a to výsluhového dôchodku a skutkové okolnosti sa nezmenili.

5. Správny súd považoval za potrebné poukázať na to, že žalobca nevzniesol v správnej žalobe žiadnu námietku, ktorá by smerovala k spochybneniu splnenia podmienok na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku.

V bode 41 sa vyjadril aj k námietke týkajúcej sa nevypočutia svedkov. Uviedol, že nič nebránilo žalobcovi, aby namietal nedostatočne vykonané dokazovanie správnym orgánom prvého stupňa. K namietaným porušeniam ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dokumentov, ku ktorým malo dôjsť v čase jeho štúdia na vojenskom gymnáziu, správny súd uviedol, že právne posúdenie týchto údajných porušení nespadá do kompetencie správneho súdnictva, a preto sa nimi nezaoberal a považoval ich za bezpredmetné.

zamietol.

7. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. V kasačnej sťažnosti poukázal na rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-555-3/2018-OdSP zo dňa 18. septembra 2018 vo veci nepriznania výsluhového dôchodku, ktorému predchádzalo rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-73697/2018-5 zo dňa 25. júna 2018 o zastavení konania vo veci žiadosti o priznanie čo i len alikvotnej dávky výsluhového zabezpečenia z dôvodu, že sa v tej istej veci rozhodlo rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-73697-2/2015 zo 16. marca 2015 a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Sťažovateľ žalovanému vytýkal, že nijak nezadefinoval nové zmeny skutkového stavu a ani ich nespomenul napriek tomu, že nebolo vykonané zákonné dokazovanie k porušovaniu ľudských práv a zneužívania mladistvých na Vojenskom gymnáziu SNP v bývalej ČSSR, postup žalovaného je v rozpore s § 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalovanému vytýkal, že so žalobcom nekonal v úzkej súčinnosti, nedal mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Poukázal tak aj na nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 575/2003 a nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 118/2013, v ktorých sa ústavné súdy vyjadrili k prehnanému právnemu formalizmu. 10. Sťažovateľ v súvislosti s novou žiadosťou o výsluhový dôchodok poukázal nové skutočnosti a nové argumenty, ktorými bolo porušovanie ľudských práv a zneužívanie mladistvého na vojenskom gymnáziu. Správny súd sa s týmito argumentačnými dôvodmi nevysporiadal napriek tomu, že žalobca svojím podaním sledoval ochranu svojich subjektívnych práv. Správny súd mal povinnosť chrániť autonómiu vôle žalobcu. 11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti upozornil kasačný súd na to, že bývalé MNO ČSSR nemilo porušovalo § 14 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb. tým, že ak niekto do vojska dobrovoľne vstúpi, tak na seba dobrovoľne vezme služobnú povinnosť, ktorú by inak nemal. Žalobca sa regulérnemu vojenskému odvodu podľa vojenských služobných predpisov musel podrobiť ako žiak ZŠ, lebo inak by ho nepozvali na prijímacie skúšky na vojenské gymnázium dňa 19. marca 1969 a 20. marca 1969. Momentom nástupu na vojenské gymnázium mu bola vydaná „Knižka“

započítateľnej doby 1453 dní v I. kategórii funkcií počas služby v 1. až 4. ročníku Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici v čase od 01. septembra 1969 do 23. augusta 1973 zásadne nesúhlasí, pretože o výkone vojenskej služby na vojenskom gymnáziu získané od žalovaného nie sú pravdivé alebo nie sú uvádzané vo vyčerpávajúcom rozsahu, založené na privátnych názoroch nekompetentných.

verejná kontrola. Pretože tento druh zakázaných vojenských stredných škôl mohol existovať zásadne len v areáli kasární, dobre strážený strážcami so samopaľmi nabitými s ostrým strelivom, za plotom obohnaným ostnatým drôtom regulérnych kasární. Sťažovateľ dobu štúdia na vojenskom gymnáziu prirovnal k dobe štúdia žiaka stredného odborného učilišťa pripravovaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie za účelom započítania doby zamestnania v tejto pracovnej kategórii, ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje pravidelne na pracoviskách alebo v prevádzkach (kasárňach), kde sa vykonávajú zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie. Ak ide o zamestnanie I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, započítava sa takto doba štúdia od začiatku školského ročníka, v ktorom sa žiak podľa učebného plánu pravidelne pripravuje na budúce povolanie na pracoviskách v podzemí. Pre potreby posúdenia v preferovanej pracovnej kategórii pre kategóriu mladistvých 1. až 4. ročníka vojenských gymnázií nie je vyžadovaná pravidelnosť praktického vyučovania na pracoviskách a napr. regulárnych kasárňach ČSĽA

Doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítava podľa § 168 zákona č. 149/1988 Zb. v tej preferovanej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený; nikde tam nie je uvedená III. pracovná kategória.

V ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti sa vyjadril k potrebe prijatia radikálneho opatrenia, aby sa jeho reálny výkon vojenskej služby počas jeho 1 života adekvátne prejavil v priznaní a vo výške výsluhovej dôchodkovej dávky, resp. v adekvátnej výške výsluhového dôchodku.

Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť. 17. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 21. novembra 2024. 18. Žalobca vo svojom vyjadrení z 01. decembra 2024 poukázal na odopretie spravodlivosti postupom a rozhodnutím žalovaného z dôvodu, že odslúžená doba 1453 dní v 1. až 4. ročníku reálneho výkonu vojenskej služby v čase štúdia na vojenskom gymnáziu od 01. septembra 1969 do 23. augusta 1973 nebola komplexne započítaná do výsluhového dôchodku, resp. do starobného dôchodku, a to už od dovŕšenia 15 rokov veku žalobcu v I. kategórii funkcií rovnako, ako to majú jeho rovesníci banícki učni a fúkači skla.

24. Podľa § 199 ods. 1 písm. g) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) zák. č. 71/1967 Zb. správny orgán konanie zastaví, ak sa v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

27. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu. Kasačný súd mal v danej veci preukázané, že predmetom správneho konania bola opakovaná žiadosť zo dňa 23. apríla 2018, ktorou žalobca požiadal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o priznanie výsluhového dôchodku od 26. júla 2011. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pred doručením opakovanej žiadosti rozhodnutím č. VÚSZ-73697-2/2015 zo dňa 16. marca 2015 podľa § 137 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. výsluhový dôchodok žalobcovi nepriznal, pretože pre jeho priznanie neboli splnené hmotnoprávne podmienky ustanovené v zákone č. 328/2002 Z.z. v čase ukončenia služobného pomeru vojaka z povolania žalobcovi dňom 31. marca 1992 mu nárok na výsluhový dôchodok nevznikol.

29. Podstatné námietky sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu boli zhodné s jeho odvolacími námietkami proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia a tieto sa týkali nezapočítania doby štúdia na vojenskom gymnáziu ako doby vojenskej činnej služby v I. a II. kategórii funkcií. Inú vojenskú službu sťažovateľ preukázateľne nevykonával.

31. Z ustanovenia § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. 32. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na

Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok, len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu (R 37/1993). 34. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. v znení účinnom ku dňu skončenia služobného pomeru žalobcu (31. decembra 1992) vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 alebo 2 písm. a) až e), ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách najmenej 20 rokov a pri prepustení dosiahli vek aspoň 40 rokov, patrí príspevok za službu.

Do ďalšej kategórie stredných vojenských škôl patrili štvorročné vojenské gymnáziá. Absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie a základnú vojenskú prípravu zakončenú maturitou s ďalšou prípravou na vysokých vojenských školách a vojenských akadémiách Československej ľudovej armády. Prípravu práporčíkov a dôstojníkov zabezpečovali vojenské stredné odborné školy a vojenské učilištia. Účastníkmi právnych vzťahov, ktoré vznikali podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, boli aj žiaci vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií.

Za žiakov a študentov platil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát. Podmienkou bolo, že boli nezaopatrenými deťmi a neboli povinní platiť na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ako zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby. Účasť na dôchodkovom zabezpečení na základe platenia poistného zakladala za ustanovených podmienok žiakom vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií nárok na poskytovanie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku a nárok na dávky pozostalých (napr. sirotský dôchodok). Na štúdium vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií boli prijímaní žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky vo veku spravidla 15 a 16 rokov. Na vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane vzťahovala príslušná právna úprava, napr. zákon č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon), zákon č. 168/1968 Zb. o gymnáziách, zákon č. 63/ 1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl, zákon č. 29/1984 Zb. o

Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na vojenskej strednej odbornej škole sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov z vojenskej strednej odbornej školy, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na vojenskom gymnáziu základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu.

Na výkon vojenskej služby nastupoval až dňom prezentácie k výkonu základnej, resp. náhradnej služby a až od tohto dňa sa mu doba služby zhodnocovala pre prípadný nárok na výsluhový dôchodok (do 06. septembra 2007 pre prípadný nárok na starobný dôchodok z I. alebo II. kategórie funkcií podľa osobitých časti zákonov o sociálnom zabezpečení). V platnom právnom stave v podmienkach Československa teda nemohol byť nikto vojakom ešte pred vznikom brannej povinnosti.

rokov. Z uvedeného dôvodu túto sťažnostnú námietku sťažovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, vyhodnotil kasačný súd za neopodstatnenú a za účelovú. 38. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.