6Ssk/146/2025

1. Dňa 3. apríla 2024 bolo Okresnému súdu Senica doručené podanie žalobkyne označené ako ,,Žaloba o zaplatenie sumy 869,- Eur s príslušenstvom“. Nakoľko podanie žalobkyne bolo neúplné a nezrozumiteľné, Okresný súd Senica uznesením č. k. 10C/12/2024-6 z 20. mája 2024 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania, ktoré doplnila podaním zo dňa 6. júna 2024. Okresný súd Senica prípisom dňa 21. júna 2024 postúpil vec Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len ,,správny súd“).

Tak isto predložila aj tlačivo o ukončení PN. Ďalej uviedla, že až do jej upozornenia, že jej neboli vyplatené dávky z PN, sociálna poisťovňa nekonala. Až po mnohých urgenciách dňa 14. septembra 2021 sociálna poisťovňa tieto dávky vyplatila v sume 869,00 EUR. Avšak žalobkyňa v tejto dobe už mala voči sebe vedenú exekúciu, následkom čoho jej bola polovica tejto dávky PN stiahnutá povereným exekútorom. Podľa názoru žalobkyne, pokiaľ by jej bola dávka PN vyplatená v riadnom výplatnom termíne 01. novembra 2019, 01. decembra 2019 a 01. januára 2020, nedošlo by k zexekvovaniu polovice vyplatených dávok. Žalobkyňa zároveň uviedla, že listom zo dňa 29. septembra 2021 vyzvala sociálnu poisťovňu o náhradu škody 869,00 EUR, pričom Sociálna poisťovňa listom zo dňa 02. decembra 2021 jej žiadosť zamietla.

4. Správny súd uznesením č. k. 14Sas/31/2024-53 z 27. augusta 2025 podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) odmietol podanie žalobkyne z 25. marca 2024, doplnené podaním zo 6. júna 2024.

Správny súd preto konštatuje, že uvedené podanie žalobkyne trpí takými vadami, ktoré nedovoľujú správnemu súdu v konaní ďalej pokračovať. Poukázal na to, že správny súd je oprávnený o podaní, ktoré podľa svojho označenia malo byť správnou žalobou, procesne rozhodnúť v zmysle § 59 ods. 3 SSP len v prípade, ak toto podanie, s prihliadnutím na celý jeho obsah, ako aj ostatné skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu spisu, prípadne sú správnemu súdu celkom zjavne zrejmé, prípadne pre súd ľahko a bez problémov zistiteľné (predovšetkým v konaniach o správnych žalobách fyzických osôb v sociálnych veciach), naďalej trpí takým závažným nedostatkom podstatných náležitostí správnej žaloby, že tieto sú relevantnou prekážkou, ktorá bráni súdu riadne v konaní pokračovať a o správnej žalobe

Súd musí vždy individuálne a obozretne vyhodnotiť, či nedostatok alebo neurčitosť podania, mieneného ako správna žaloba, bráni pokračovaniu v konaní alebo nie v záujme vyvarovať sa prílišnému formalizmu, ktorý by viedol až k denegatio iustitiae, teda k zamedzeniu prístupu k súdu a odopretiu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na

o nej rozhodnúť. Zdôraznil, že odstránenie vyššie uvedených vád podania je úplne základný a nevyhnutný predpoklad pre určenie samotného predmetu konania, avšak po posúdení obsahu podaní žalobkyne ani doposiaľ nie je zrejmé, či jej podanie, a to aj napriek doručenému vyjadreniu zo dňa 11. decembra 2024, bolo vôbec mienené ako žaloba v konaní podľa Správneho súdneho poriadku, keď žalobkyňa podanou žalobou žiada zaplatenie peňažnej sumy spolu vo výške 3.434,50,00 EUR s príslušenstvom, a to z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej postupom žalovanej.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

8. Žalobkyňa proti uzneseniu správneho súdu podala v?zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. V kasačnej sťažnosti uviedla, že na výzvu súdu reagovala vyjadrením z 11. decembra 2024, v ktorom podrobne popísala rozhodujúce skutočnosti, z ktorých je zrejmá nečinnosť Sociálnej poisťovne. Zároveň žiadala náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku oneskoreného vyplatenia dávok. Aj keď vyjadrenie možno nebolo úplne formálne dokonalé, logicky vypovedá o tom, že sťažovateľka sa domáhala ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy. Namiesto toho, aby súd posúdil podanie podľa jeho obsahu a zistil, že ide o žalobu proti nečinnosti, odmietol ho s odôvodnením, že z obsahu predloženého podania správneho súdu nie je celkom zrejmé, čoho presne sa žalobkyňa domáha. Súd tak konal prehnane formalisticky a porušil právo sťažovateľky na prístup k súdu. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že jeho cieľom je vyvarovať sa prílišnému formalizmu, ktorý by viedol až k denegatio iustitiae, teda zamedzeniu prístupu k súdu. Napriek tomuto vyhláseniu však podanie odmieta práve z dôvodu formálnych nedostatkov, ktoré boli podľa jeho názoru neodstrániteľné. Tým, že správny súd odmietol žalobu napriek tomu, že sťažovateľka sa pokúsila doplniť ju podľa predchádzajúcej výzvy, jej odoprel právo na súdnu ochranu. Súd mal v záujme zachovania spravodlivého procesu buď poskytnúť ďalšie usmernenie, alebo z podania logicky vyvodiť, o aký typ žaloby ide, a nie podanie bez ďalšieho odmietnuť. Preto navrhla, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 10. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že tým, že žalobkyňa pôvodne podala žalobu na civilný súd, jednoznačne prejavila vôľu vyvolať súdny spor o zaplatenie (náhrada škody) a nie podať žalobu pre nečinnosť správneho orgánu. Vzhľadom k uvedenému sa s uznesením, ako aj s odôvodnením správneho súdu v celom rozsahu stotožnila a navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. 11. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 27. októbra 2025 na vedomie.

13. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 18 ods. 4 SSP, ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho správneho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy

Podľa § 59 ods. 2 SSP v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 17. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 18.

Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu podľa § 10. 21. Podľa § 439 ods. 1 SSP, kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.

patrí. 23. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie správneho súdu, ktorým odmietol podanie žalobkyne označené ako ,,Žaloba o zaplatenie sumy 869,- Eur s príslušenstvom“ zo dňa 3. apríla 2024.“ 24. Z obsahu súdneho spisu najvyšší správny súd mal preukázané, že: - žalobkyňa doručila dňa 3. apríla 2024 Okresnému súdu Senica podanie označené ,,žaloba o zaplatenie sumy 869,- Eur s príslušenstvom“; - Okresný súd Senica uznesením č. k. 10C/12/2024-6 z 20. mája 2024 vyzval žalobkyňu na doplnenie jej podania, nakoľko ho považoval za neúplné a neurčité; - podaním zo dňa 6. júna 2024 žalobkyňa odpovedala na výzvu súdu, kde uviedla, že svojím podaním namieta nečinnosť a zásah do jej práv Sociálnou poisťovňou Senica (aj napriek včasným predkladaním tlačiva Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti jej neboli vyplatené nemocenské dávky v zákonom stanovenej lehote, s 2-ročným oneskorením.

nech uvedené doplní okrem všeobecných náležitostí aj zákonnými náležitosťami podľa druhu správnej žaloby), zároveň ju poučil, že v prípade, ak žalobkyňa uvedené podanie nedoplní, súd podanie v zmysle § 59 ods. 3 SSP odmietne, resp. konanie zastaví, z dôvodu nesplnenia procesných podmienok, to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať; - žalobkyňa doručila dňa 11. novembra 2024 správnemu súdu žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby, nakoľko požiadala o právnu pomoc Centrum právnej pomoci; - správny súd dňa 11. novembra 2024 oznámil žalobkyni, že jej žiadosti vyhovuje a predĺžil jej lehotu na vyjadrenie do 30. novembra 2024; - dňa 2. decembra 2024 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá uviedla, že jej bola určená Centrom právnej pomoci na zastupovanie, k udeleniu plnej moci zo strany klientky došlo dňa 28. novembra 2024. Z dôvodu krátkosti času na oboznámenie sa s vecou požiadala súd o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia o ďalších

nedošlo by k zexekvovaniu polovice vyplatených dávok. Žalobkyňa zároveň uviedla, že listom zo dňa 29. septembra 2021 vyzvala sociálnu poisťovňu o náhradu škody 869,00 EUR, pričom Sociálna poisťovňa listom zo dňa 02. decembra 2021 jej žiadosť zamietla.

Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie správneho súdu, ktorým podľa § 59 ods. 3 SSP odmietol podanie žalobkyne označené ako ,,žaloba o zaplatenie sumy 869,- Eur s príslušenstvom“ zo dňa 25. marca 2024, doplnené podaním zo dňa 6. júna 2024 a podaním z 11. decembra 2024. Sťažovateľka v uvedenom postupe a rozhodnutí správneho súdu vidí porušenie svojho práva na prístup k súdu ako súčasti práva na súdnu ochranu.

27. Najvyšší správny súd dáva správnemu súdu do pozornosti, že každé podanie, vrátane správnej žaloby a jej náležitostí, je povinný posudzovať podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP). Ide o všeobecný procesný princíp. Podanie sa neposudzuje podľa jeho označenia, ale skúma sa, či obsah zodpovedá tomuto označeniu, a to, či súd môže tomuto podaniu jednoznačne priradiť procesný režim. Ak sú pochybnosti o obsahu podania, ide o vadu, na odstránenie ktorej súd účastníka vyzve, ako tomu bolo v tomto prípade. Zároveň však poukazuje, že vady podania sa stávajú dôvodom na jeho odmietnutie až v prípade, ak majú takú intenzitu, že predstavujú nepreklenuteľnú prekážku v konaní (§ 59 ods. 3 veta za bodkočiarkou SSP), čomu tak nie je v danom prípade. Najvyšší správny súd je preto názoru, že aj napriek neodstráneniu vád podania v zmysle výzvy správneho súdu (uznesenie č. k. 14Sas/31/2024-25 z 18. októbra 2024), už zo samotného podania žalobkyne v spojení s podaním právnej zástupkyne žalovanej z 11. decembra 2024 je možné ustáliť predmet prieskumu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu

Listom zo dňa 29.09.2021 som vyzvala sociálnu poisťovňu o náhradu škody 869,-€. Sociálna poisťovňa listom zo dňa 02.12.2021 moju žiadosť zamietla. Z toho dôvodu podávam túto žalobu. Žiadam úhradu škody 434,50 € spolu s úrokom z omeškania z tejto čiastky vo výške 5 % p. a. od 02.01.2020 do zaplatenia. A v dôsledku psychickej traumy, ktorá mi bola spôsobená postupom SP žiadam z titulu náhrady nemajetkovej ujmy zaplatiť 3.000,00 €.“Najvyššiemu správnemu súdu sa z uvedeného javí, že žalobkyňa si nárokuje náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci (spočívajúcom v nečinnosti Sociálnej poisťovne, resp. v porušení povinnosti Sociálnej poisťovne urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote).

Za týmto účelom ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok preskúmal a právne kvalifikoval z aspektov, ktoré sú významné nielen pre vlastné posúdenie veci samej, ale aj na posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci). Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne zdôvodniť. Ak žaloba obsahuje aj právne zdôvodnenie, súd týmto zdôvodnením nie je viazaný. Je vždy úlohou súdu, aby vykonal vlastnú právnu

30. V predmetnej veci podľa názoru najvyššieho správneho súdu, tak ako už vyššie uviedol, žalobkyňa mienila podať žalobu o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Jedná sa teda o súkromnoprávny spor, na prejednanie ktorého má právomoc civilný súd. Uvedené je podporené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2020 sp. zn. 3 Cdo 127/2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov č. 2/2021 vo veciach občianskoprávnych, podľa ktorého ,, v spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci je civilný súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej moci je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Prijatie zákona č. 412/2012 Z.z. na tomto pravidle nič nezmenilo.“

viazané. Nakoľko Okresný súd Senica postúpil vec správnemu súdu z dôvodu nedostatku právomoci a aj s poukazom na vyššie uvedené, je tu predpoklad vzniku kompetenčného sporu. 32. Poukazujúc na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že uznesenie správneho súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní posúdiť podanie žalobkyne v intenciách názoru kasačného súdu a následne postupovať podľa mechanizmu kompetenčného sporu (§ 18 ods. 4 SSP).

V Bratislave dňa 18. decembra 2025