6Ssk/147/2022

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd" alebo „správny súd") v poradí druhým rozsudkom z 23. augusta 2022, č. k. 4Sa/18/2022-35 (ďalej aj „napadnutý rozsudok"), podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") zamietol správnu žalobu (v sociálnej veci), ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 4. októbra 2017, č. 24021-3/2017-BA (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.")

2. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP, keď žalobkyňa v konaní úspešná nebola a vo vzťahu k žalovanej správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať náhradu trov konania pre žalovanú. O náhrade trov kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 467 ods. 3 SSP v spojení s § 168 SSP, keď nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne náhradu trov kasačného konania pre žalovanú.

nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2005 a zaniklo dňa 30. júna 2007. 4. V poradí prvým rozsudkom zo 7. júna 2018, č. k. 4Sa/25/2017-52, Krajský súd v Prešove podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pričom žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Tento rozsudok krajského súdu bol na základe kasačnej sťažnosti žalovanej zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") z 24. mája 2022, sp. zn. 7Sžsk/142/2018, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie.

Citujúc príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. vysvetlil, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činnú osobu („SZČO") považuje fyzická osoba vymedzená v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom do 31. decembra 2010 bol skutočnosťou rozhodujúcou pre nadobudnutie statusu SZČO výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon určenej činnosti, žiadne iné podmienky zákon nestanovil. Skutočnosť, že žalobkyňa si zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, je v tejto súvislosti podľa názoru krajského súdu irelevantná.

Konštatoval, že v čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bola zároveň držiteľkou ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti, a to licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/D., ktorá bola zrušená až k februáru 2016. Žalobkyňa bola zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaná, že licencia L1A zakladá status SZČO. Licenciu L1A nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere a táto nie je potrebná ani na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, na ktoré je potrebná licencia L1B.

Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „DR SR"), vyplýva, že príjmy žalobkyne za rok 2004 v sume 1168124 Sk boli vyššie ako zákonom stanovená suma 78000 Sk, preto bola v období od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou. Rovnako príjmy z podnikania za rok 2005 v sume 1491923 Sk presiahli zákonom stanovenú hranicu 82800 Sk, a preto žalobkyni trvalo povinné poistenie aj ďalej, v období od 1. júla 2006 do 30. júna 2007. Povinné poistenie jej zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňa 30. júna 2007 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2006, nedosiahla príjem z podnikania ani z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný pre vznik povinného poistenia od 1. júla 2007. Žalobkyňa bola držiteľkou licencie L1A, ktorá ju oprávňovala na výkon činnosti predpokladanej zákonom aj po 31. decembri 2005, preto jej týmto dňom povinné poistenie nezaniklo. S poukazom na uvedené krajský súd uzavrel, že aj

Dodal, že k zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak SZČO má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti. Ani nevedomosť žalobkyne o tom, že licencia L1A zakladá jej držiteľovi status SZČO, ani tvrdenie, že na základe tejto licencie nevykonávala zárobkovú činnosť, nie je na účely posudzovania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia podľa krajského súdu relevantná.

Vychádzajúc z rozsudku NS SR z 27. júna 2017, sp. zn. 1Sžso/16/2016, krajský súd doplnil, že vznik a zánik povinného poistenia nezávisí od podania registračného listu fyzickej osoby, tento má len deklaratórne účinky, t. j. len deklaruje právne skutočnosti, ktoré nastali priamo zo zákona.

Je vecou Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú a či sú pre ňu dôkazy postačujúce. Navyše má možnosť overiť si všetky údaje skutočného stavu veci z výkonu vlastnej činnosti, najmä vo svojich databázach a registroch. Podklady, ktorými žalovaná disponovala v čase vydania rozhodnutia, preukazovali, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný a riadne právne posúdený, navyše z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť sa vyjadriť jednak písomne, jednak pri osobnom stretnutí, na ktorom jej boli vysvetlené dôvody, pre ktoré jej povinné poistenie nezaniklo dňa 31. decembra 2005. Námietky žalobkyne v tomto smere preto krajský súd považoval za nedôvodné.

II.

rozhodnutie. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň rozhodol nesprávne a nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. f), písm. g) SSP]. 12.

nesprávny, pričom táto nesprávnosť nemôže byť prekonaná ani argumentáciou o celostnom posúdení príjmov. Konštatovala, že ak licencia nenapĺňa pojmové znaky oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti, keďže na ňu sťažovateľka nikdy nedosahovala žiadny príjem, nemožno ju považovať ani za subjekt, ktorý je oprávnený na výkon alebo prevádzkovanie činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., a teda jej účasť na povinnom poistení ako SZČO v rozhodnom období v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zánikom oprávnenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bez pochýb ku dňu 31. decembra 2005 zanikla.

V tomto presvedčení ju utvrdil i sám správny orgán, ktorý ako nesporný prípad sám vyznačil v príslušnom spise túto skutočnosť. Aj napriek tomu po 11 rokoch pobočka začala konanie o týchto skutočnostiach, bez akejkoľvek zmeny skutočného a právneho stavu, čím došlo k závažnému zásahu do princípu právnej istoty adresáta právnych noriem, ktorý očakával, že vec je vyriešená definitívnym spôsobom. V tejto súvislosti sťažovateľka nepovažovala za opodstatnený ani argument, že správny orgán nedisponoval dostatkom informácií, čo nemôže byť na ťarchu účastníka.

Princíp právnej istoty v demokratickej spoločnosti musí mať prednosť pred subjektívnym hodnotením toho, ktoré rozhodnutie je správne či nesprávne, a revidovanie judikatúry NS SR musí prebiehať podľa určitých pravidiel. V opačnom prípade možno hovoriť o postupe, ktorý je nezlučiteľný s čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, zasahujúceho do princípu právnej istoty ako základného atribútu právneho štátu. Úlohou najvyššieho správneho súdu ako vrcholného súdneho orgánu je zabezpečovať v správnom súdnictve jednotu a zákonnosť rozhodovania. Preto, ak došlo v rámci právoplatných rozhodnutí Veľkého senátu k rozdielnemu výkladu zákona, musí plénum najvyššieho správneho súdu obligatórne prijať zjednocujúce stanovisko, ktoré je pre členov pléna záväzné, a tým rozdielnu rozhodovaciu prax zjednotiť.

III.

17. V rámci podaného vyjadrenia uviedla, že kasačná sťažnosť neobsahuje také námietky ani dôvody, ktoré by boli právne relevantné a odôvodňovali by zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Pridržala sa svojich vyjadrení v konaní pred správnym súdom a trvala na tom, že žalobkyni povinné poistenie nezaniklo dňa 31. decembra 2005, ale až 30. júna

až ku dňu 12. februára 2016. Nebolo preto možné aplikovať ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. júla 2006, v zmysle ktorého SZČO zaniká povinné poistenie vždy ku dňu zániku oprávnení.

20. K existencii dvoch rozhodnutí Veľkého senátu NS SR žalovaná argumentovala poukazom na rozsudok NS SR z 21. apríla 2021, sp. zn. 7Sžsk/67/2020, a rozsudok najvyššieho správneho súdu z 30. marca 2022, sp. zn. 1Sžsk/37/2017, s tým, že vydaním nového rozhodnutia Veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v jeho skoršom rozhodnutí v takom rozsahu, v akom právny názor vyjadrený v skoršom rozhodnutí nemôže obstáť popri názore vyjadrenom v neskoršom rozhodnutí. 21. Žalovaná vo svojom vyjadrení rázne odmietla argument sťažovateľky, že neskoršie rozhodnutie Veľkého senátu vnieslo do veci právnu neistotu, pretože žalobkyňa o svojich povinnostiach vedela, okrem toho bola zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaná, že licencia L1A zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO. Navyše neskoršie rozhodnutie Veľkého senátu prešlo i testom ústavnosti (uznesenie ÚS SR z 30. novembra 2021, sp. zn. IV. ÚS 610/2021).

IV.

23. Najvyšší správny súd, na ktorý podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. prešiel od 1. augusta výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná jeho právomoc, rozhodujúc v senáte podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd konajúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP] po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP), a je prípustná, resp. jej prípustnosť nie je vylúčená (§ 439 SSP), po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť podľa § 461 SSP.

V.

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

29. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spočívajúci v rozhodnutí krajského súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona) je jedným z najčastejších dôvodov tohto opravného prostriedku.

33. Predmetom tohto kasačného konania je posúdenie správnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý sa po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej stotožnil so záverom, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie ku dňu 31. decembra 2005, ale zaniklo až dňa 30. júna 2007.

16. mája 2016. Pobočka vo výzve poukázala na to, že bola Slovenskou lekárskou komorou informovaná, že sťažovateľka bola vlastníkom uvedenej licencie od 9. júna 2005 do 12. februára 2016, pričom sťažovateľka túto skutočnosť pri podaní odhlášky z povinného poistenia, napriek svojej povinnosti tak urobiť, neuviedla. - Sťažovateľka na výzvu reagovala odpoveďou doručenou pobočke dňa 18. mája 2016, v ktorej predložila rozhodnutie o zrušení licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár z 24. mája 2005, č. L1A/D., vydané Slovenskou lekárskou komorou dňa 22. januára 2016, č. M.. - Pobočka dňa 2. novembra 2016 vydala rozhodnutie č. 700-114/2016, v ktorom vyslovila, že sťažovateľke ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2005, ale zaniklo dňa 30. júna 2007. Rozhodnutie bolo sťažovateľke doručené do vlastných rúk 14. novembra 2016. - Sťažovateľka dňa 18. novembra 2016 podala proti rozhodnutiu pobočky odvolanie, ktoré bolo 15. decembra 2016 predložené na rozhodnutie žalovanej.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. októbra 2017. - Sťažovateľka dňa 15. októbra 2003 podala „Prihlášku občana na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie", ktorým sa počnúc dňom 1. júla 2003 prihlásila na povinné poistenie. - Sťažovateľka dňa 30. decembra 2005 podala „Registračný list FO", ktorým sa odhlásila ako SZČO z povinného sociálneho poistenia s dátumom jeho zániku 31. decembra 2005. - Krajský úrad v Prešove, odbor zdravotníctva, vydal dňa 30. novembra 2001 rozhodnutie č. j. 2001/09328/1011/2001, ktorým vyhovel žiadosti sťažovateľky o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a povolil poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore interné lekárstvo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. decembra 2001. - Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím z 25. októbra 2005, č. 5870/2005/OZ-JUR, vyhovel žiadosti sťažovateľky o zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v

35. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pobočky a konaní im predchádzajúcich, pri aplikácii zákonnej úpravy relevantných právnych predpisov dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobkyne uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k tomu, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku a nejavia sa ako arbitrárne, práve naopak, dávajú odpoveď na všetky nastolené právne otázky v zrozumiteľnej forme a v dostatočnom rozsahu.

Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. júla 2006 povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 38. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2007 povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.

40. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

výpisov daňového priznania za rok 2004 a 2005 dosiahla príjem z podnikania vo výške 1168124 Sk a 1491923 Sk (zákonom ustanovená hranica 12-násobku vymeriavacieho základu bola 78000 Sk a 82800 Sk), čím boli splnené podmienky pre vznik (resp. trvanie) povinného nemocenského poistenia, a v nadväznosti na to aj dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. (v zmysle oboch citovaných časových verzií), a to od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 a následne aj od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 (§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení). Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné. Sporná medzi účastníkmi zostala len otázka konkrétneho dňa zániku povinného poistenia. 45. Žalobkyňa prezentovala názor, že zánik povinného poistenia sa v jej prípade viaže na odhlášku z povinného poistenia, ktorú podala ku dňu 31. decembra 2005, a k ukončeniu podnikania ako fyzickej osoby. Skutočnosť, že licencia L1A bola naďalej v platnosti aj po tomto dátume, nepovažovala za relevantnú. S takýmto záverom sa však nemožno stotožniť.

Zo znenia označeného ustanovenia je zrejmé, že tieto činnosti sú vždy viazané na zdravotného pracovníka len pre konkrétne povolanie, napr. lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, etc. Každá z uvedených činností sa teda viaže na určité (spravidla jedno) povolanie, pre ktoré môžu byť udelené aj viaceré licencie. Je v podstate na konkrétnom subjekte, ktorú z činností sa rozhodne vykonávať, vždy ju však vykonáva v rámci určitého povolania, v prípade žalobkyne to bolo povolanie lekár. Je teda možné uzavrieť, že ak žalobkyňa disponovala licenciou L1A a dosahovala príjem z výkonu povolania lekár v zákonom stanovenej výške, resp. vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu, bez ohľadu na to, v akej forme a akým spôsobom dosahovala tento príjem vo svojom povolaní, povinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej zaniknúť nemohlo, pretože naďalej spĺňala zákonné podmienky pre jeho trvanie.

48. NS SR k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, § 3 ods. 1, § 3 ods. 4, § 4, § 10 ods. 1, ods. 2, § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval:

50. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou L1C. 51.

52. Pojem „povolenie", uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti).

53. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú starostlivosť poskytovať.

nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie.

54. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný.

578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax.

musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska

mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.

poistení. 59. Držiteľovi licencie L1A povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. 1/ prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 2/ druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. 3/ na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a". To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva

61. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu." Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od .

62. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: - podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo - podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a" zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety

Ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby Sociálna poisťovňa prešetrovala príjmy poistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v zákone alebo zabezpečiť povinnosť Finančného riaditeľstva SR predkladať údaje Sociálnej poisťovni v takej kvalite, aby bolo možné na účely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda zákonodarca nevybavil Sociálnu poisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym a personálnym vybavením, možno dôvodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti Sociálnej poisťovne.

65. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej

z podnikania. Rozhodujúce pre posúdenie trvania povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bolo, že v príslušnom období žalobkyňa dosiahla zdaniteľné príjmy v kvalifikovanej výške, a licencia, ktorá jej bola udelená na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A v povolaní lekár, bola aj v tomto období v platnosti. Žalobkyni preto nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňom 31. decembra 2005.

O otázkach, ktoré sú predmetom tohto konania, urobil právne závery Veľký senát NS SR rozsudkom z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný (§ 466 od. 3 SSP) a ktorý je podkladom pre ustálenie rozhodovacej praxe v totožných otázkach. Ak teda žalovaná či správny súd formulovali svoje rozhodnutia so zreteľom naň, nemohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty v danej veci.

68. Vo vzťahu k námietke, že žalobkyňa mala po podaní odhlášky z povinného poistenia ku dňu 31. decembra 2005 za to, že vec je definitívne vybavená, je treba uviesť, že táto skutočnosť musí byť pripočítaná na ťarchu sťažovateľky, pretože v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie a zánik povinného poistenia prináleží poistencovi. Ak teda žalobkyňa sama navodila stav, že orgán sociálneho poistenia nedisponoval úplnými podkladmi k posúdeniu otázky vzniku a trvania jej povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, resp. v tejto otázke bol odhláškou ňou podanou uvedený do omylu, nie je možné sa účinne dovolávať nesprávnosti postupu daného orgánu v tomto smere, navyše za situácie, že žalobkyňa mala objektívnu možnosť získať informácie o povinnostiach, ktoré súvisia s licenciou L1A, z iniciatívy Slovenskej lekárskej

69. Kasačný súd uzatvára, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej postupoval v súlade s procesnými pravidlami Správneho súdneho poriadku, súdny prieskum vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 578/ 2004 Z. z., a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil.

71. K návrhu na prerušenie súdneho konania navrhnutého sťažovateľkou v zmysle § 21 ods. 3 písm. a) v spojení s § 24d ods. 1 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že prijímať stanoviská k výkladu zákona pri rozdielnosti výkladu v jednotlivých rozhodnutiach Veľkého senátu je možné len na základe návrhu oprávnených subjektov, ktoré sú v zákone taxatívne vymenované [§ 24e ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z.]. Podľa § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí Veľkého senátu pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný, pričom ak sa senát chce od tohto názoru odchýliť, je povinný vec postúpiť na prejednanie a rozhodnutie Veľkému senátu. Kasačný súd vzhľadom na uvedené v danej veci nevzhliadol dôvod na postup podľa § 456 SSP ani § 100 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP, preto návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.